Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/72/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu W. I., C.. XX. XX. XXXX, I. XX, XXX XX S. S., zast. advokátom JUDr. Petrom Dlhopolčekom, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35986492 proti žalovanému 1/ Y. M., C.. XX. XX. XXXX, O. J. XXX, XXX XX S. S., 2/ O. M., C.. XX. XX. XXXX, O. J. XXX, XXX XX S. S., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47232293, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a neexistencie vecného bremena k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom časti pozemku zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v S. S., katastrálny odbor, na T. Č.. XXX, I.. Ú.H.. I., X. M.. Č.. I. XXX/X

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, označená v geometrickom pláne vyhotovenom Ing. Jurajom Pivkom Geoplan dňa 24. 10. 2017 pod č. 14419475-005/2016, overenom dňa 25. 10. 2017, ako novovytvorený pozemok parc. č. I. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2.

Súd u r č u j e , že na časti pozemku zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Banskej Bystrici, katastrálny odbor, na T. Č.. XXX, I.. Ú.. I., X. M.. Č.. I. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, označená v geometrickom pláne vyhotovenom Ing. Jurajom Pivkom Geoplan dňa 24. 10. 2017 pod č. 14419475-005/2016, overenom dňa 25. 10. 2017, ako novovytvorený pozemok parc. č. I. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2. neviazne vecné bremeno in rem a to právo prechodu a prejazdu v prospech vlastníka parc. č. J. XXX, Č. H. A. XXXX/XXXX H. Q. XX. XX. XXXX.

Žalobca m á nárok voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26. 09. 2018 domáhal určenia: 1. že je výlučným vlastníkom časti pozemku vedenom na LV č. XXX I.. Ú.. I. ako parc. č. I.-J. XXX/X o výmere 330 m2, označeného v geometrickom pláne vyhotovenom Ing. Jurajom Pivkom dňa 24. 10. 2017, číslo 14419475-005/16 ako novovytvorený pozemok parc. Č.. I.-J. XXX/XX o výmere 52 m2. 2. že na časti tohto pozemku neviazne vecné bremeno právo prechodu a prejazdu v prospech vlastníka parcely I.-J. XXX v zmysle zmluvy A.-XXXX/XX H. Q. XX. XX. XXXX.

2. Žalovaní žiadali žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výpisom z T. Č.. XXX, XXX, XXX, XXX I.. Ú.. I., V. M. Č.. XXXXXXXX-XXX/X vyhotoveným Ing. Jurajom Pivkom dňa 24. 10. 2017, kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a Ľ. I.u dňa 08. 09. 1994 pod číslom A. XXXX/XX, výzvou MsNV Banská Bystrica na uzatvorenie dohody č. UP452/82 zo dňa 01. 11. 1982, rozhodnutím MsNV Banská Bystrica, finančného

odboru č. XXX/XX I. Č. XXXX o pridelení pozemku do osobného užívania, dohoda o zriadení práva OSU č. XXX/XXRIIXXXX/XX, T. Č.. XXX H. U. XXXX, kópiou katastrálnej mapy, potvrdením o platení dane z nehnuteľnosti z 19. 11. 2018, korešpondenciou strán, LV č. XXX z roku 2017, námietkami žalobcu k stavebnému konaniu, rozhodnutím Obce I. zo dňa 26. 03. 2018, Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby zo dňa 26. 09. 2018, ohliadkou na mieste samom, GP vyhotoveným Geodéziou Žilina v roku 1987, č. zákazky XXX-XXX-XXX-XX, spisom Okresného úradu, kat. odboru Banská Bystrica sp. zn. A. XXXX/XX, svedeckou výpoveďou Y.. B. I. M.., W. Š., Ľ. I., D. Ď., Y.. W. D., M. M., GP vyhotoveným Ing. Marekom Čillíkom dňa 03. 12. 2001 č. 31061591-42/01, potvrdením Ing. Čillíka, firma Geoplan zo dňa 03. 06. 2019, kópiou obsahu spisu vzťahujúceho sa k stavebnému povoleniu bývalého MsNV Banská Bystrica pod číslom spisu XXXX/XX a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu tento nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. XXX/X L. A. XXX B.X, A. C. T. Č.. XXX I.. Ú.. I., na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s Ľ. I. dňa 02. 09. 1994. Od tej doby ju nepretržite má v držbe. Postavili na nej s manželkou rodinný dom a zriadili záhradu.

5. Spolu s parc. I.-J. XXX/X užíva aj časť parc. I.-J. XXX/X vyznačenej na GP Ing. Juraja Pivku zo dňa 24. 10. 2017 ako parc. I.-J. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2 ako jeden celistvý pozemok, oddelený plotom postaveným ešte v 60. rokoch 20. storočia od zvyšku parc. I.-J. XXX/X L. A. XXX B.X.

6. Svojou žalobou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k tejto časti nehnuteľnosti vydržaním ku dňu 02. 09. 2004.

7. Žalovaný v 1/ rade je výlučným vlastníkom susednej nehnuteľnosti parc. č. I.-J. XXX/X L. A. XXX B.X, na ktorej viazne vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu v prospech vlastníka parc. I.-J. XXX, ktorým je žalovaná v 2/ rade.

8. Keďže sa cítil byť výlučným vlastníkom tejto časti nehnuteľnosti, nebolo možné inou osobou zriadiť na ňom vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu v prospech susedného vlastníka parc. I.-J. XXX zmluvou zo dňa 30. 05. 2017. Z týchto dôvodov sa domáhal určenia, že na tejto parcele neviazne vecné bremeno.

9. Žalovaní žiadali žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že žalobca nepreukázal právny titul nadobudnutia jeho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Svoje tvrdenie ohľadom vlastníckeho práva opiera len o tvrdenie užívania, pričom namietli nedostatok jeho dobromyseľnosti v tom, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí a že je teda držiteľom oprávneným.

10. Od roku 1982 v danej lokalite dochádzalo k rozparcelovaniu pozemkov bývalým MsNV a odkúpeniu štátom. Právny predchodca žalovaných - starý otec žalovaného 1/ a otec žalovanej 2/ Ján Styk odpredal svoj pozemok štátu. Dohodu o odpredaji časti pozemku parc. I.-J. XXX/X , ktorý je predmetom sporu uzatvorila so štátom aj bývalá manželka žalobcu Ľ. D.. Pri označovaní nových parciel v lokalite sa pomocou železných rúrok, ako to vyplýva z geometrického plánu z roku 1987 odčlenila časť parcely patriaca manželke žalobcu a pričlenila k parcele žalovaného a tým získala výmeru 330 m2.

11. Žalobca požiadal v roku 1986/1987 o udelenie stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu na M.. XXX/X, keď v žiadosti o vydanie stavebného povolenia ako aj v samotnom stavebnom povolení sú určené hranice v súlade s geometrickým plánom. O vedomosti žalobcu o tejto skutočnosti svedčí obsah jeho žiadosti o vydanie stavebného povolenia.

12. Pokiaľ žalobca kupoval pozemok I.-J. XXX/X od svojej manželky, kupoval ho vo výmere 416 m2 a teda vedel, že nekupuje výmeru 461 m2. Žalovaná v 2/ rade žalobcu a jeho bývalú manželku viackrát ústne upozorňovala, že užíva časť ich pozemku. Bolo to tiež v čase, keď robili záhradné úpravy. Listom zo dňa 16. 10. 2009 vyzvali žalobcu, aby im prestal brániť vo výkone vlastníckeho práva, no žalobca od toho neupustil.

13. Čo sa týka parc. I.-J. XXX/X, táto bola pridelená do OSU právnym predchodcom žalovaného v 1/ rade dňa 27. 06. 1990. S účinnosťou novely v zmysle prešla do ich vlastníctva dňom 01. 01. 1992. Z výmery parcely, t. j. z 330 m2 platili daň nepretržite. Túto výmeru aj aktívne využívali.

14. V roku 2017 požiadal žalovaný v 1/ rade o stavebné povolenie na tejto parcele. V stavebnom konaní žalobca vzniesol námietku podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, ktorej stavebný úrad nevyhovel.

15. Na pojednávaní dňa 10. 05. 2019 žalobca uviedol, že so svojou bývalou manželkou Ľ. I. sa prisťahoval do S. S., pričom ich vzťahy už v tej dobe neboli dobré. Rozhodli sa stavať rodinný dom na pozemku manželky. V roku 1987 im bolo vydané stavebné povolenie, pričom všetky administratívne veci vybavovala manželka so svokrou. Po vydaní stavebného povolenia na predmetnej časti pozemku si postavil búdu ako sklad na stavebný materiál. Táto tam bola až do roku 1994.

16. V dôsledku rozvodu a vyporiadania BSM v roku 1994 pripadol dom jemu ako aj pozemok pod domom na základe kúpnopredajnej zmluvy o predaji tohto pozemku patriaceho jeho bývalej manželke. Od roku 1995 začal s výsadbou okrasných záhradných drevín a budovať predný plot do ulice. Tento vybudoval aj v časti sporného pozemku. Ani v tej dobe ho nikto neupozorňoval na to, že by nerobil tieto úpravy na svojom. Následne vybudoval elektrické osvetlenie, podzemnú závlahu a telekomunikácie mu priviedli cez tento pozemok aj telefónnu linku. Prvýkrát ho vyzval niekedy koncom leta 2009 žalovaný v 1/ rade, aby mu vydal túto časť pozemku. Do tej doby mal za to, že sa jedná o jeho výlučný majetok. Porozprával sa o tom s bývalou manželkou, ktorá mu povedala, že niečo predávala štátu, ale sama nevedela čo. Všetky formality ohľadom vyporiadania BSM a prevodu pozemku vybavoval jeho švagor Y.. D., ktorý robil medzi nimi mediátora.

17. Právny zástupca žalobcu navrhol vykonať vo veci ohliadku na mieste samom. Mal za to, že tvrdenia žalovaných sú len účelové. Podľa jeho názoru právni predchodcovia žalovaných sa vôbec necítili byť vlastníkmi predmetného pozemku a zrejme o tom ani nemali vedomosť. Mysleli si, že bolo zriadené právo OSU len vo vzťahu k pozemku, ktorý predali štátu. Dôkazné bremeno o spochybnení dobromyseľnosti žalobcu vo vzťahu k vydržaniu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku bolo na žalovaných a toto neuniesli. V prípade, ak by sa právni predchodcovia žalovaného v 1/ rade cítili byť vlastníkmi tohto pozemku, charakter a rozsah stavebných úprav, postavená stavebná búda žalobcom na predmetnom pozemku spochybňuje, že by si toto nevšimli a nenamietali skôr.

18. Právny zástupca žalovaných uviedol, že existencia oplotenia nepreukazuje otázku dobrej viery pri vydržaní vlastníckeho práva. Žalobca musel mať vedomosť ako účastník stavebného konania o výmere pozemku, na ktorom chcel stavať, rovnako aj z kúpnej zmluvy uzatvorenej s bývalou manželkou v roku 1994. Súčasťou stavebnej dokumentácie bolo zakreslenie umiestnenia stavby ako aj GP z roku 1987.

19. Žalobca toto tvrdenie poprel. Uviedol, že požiadal len o vydanie stavebného povolenia a obdržal ho bez príloh.

20. Súd nariadil vo veci ohliadku na mieste samom . Na nej vypočul žalovanú v 2/ rade. Táto uviedla, že v roku 1990 odkúpili spolu so synom od štátu pozemok , ktorého pôvodným vlastníkom bol jej otec, vrátane predmetného pozemku, s tým, že v tej dobe ešte nechceli na ňom stavať. V tej dobe hranice boli vytýčené starým plotom. Hranice predmetného pozemku v teréne neboli vytýčené. Užívali záhradu, ktorá sa nachádzala za týmto pozemkom, pričom videli, že si žalobca posadil prútiky vedľa starého kovového plota, ktorý nelikvidoval. Starý pletivový plot stavala bývalá svokra žalobcu pani D.. Mysleli si, že si žalobca postaví plot na svojom pozemku. V roku 2001 ju žalobca oslovil, aby predala predmetnú časť pozemku, alebo ju zamenila, ako aj ďalšiu časť ich záhrady. S týmto nesúhlasila. V roku 2009 zavolali geodeta, aby vytýčil hranice. Napriek tomu žalobca postavil na predmetnej časti pozemku psie búdy

21. Svedkyňa Y.. B. I., starostka obce, uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by mali strany spory ohľadom hranice pozemkov. Žalovaný v 1/ rade bol za ňou, aby riešila danú situáciu, ale len v blízkej minulosti.

22. Svedok W. Š., majiteľ záhradníckej firmy uviedol, že pozná žalobcu ako zákazníka a žalovaných ako vlastníkov susednej záhrady, ktorú vlastní. Pre žalobcu robil záhradu od roku 1995. Nepamätal si, že by niekto namietal záhradné úpravy. Chodil robiť pravidelne každý rok žalobcovi údržbu zelene. Strihal ju zo strany pozemku žalovaných, pričom minulý rok na neho manžel žalovanej v 2/ rade vyskočil.

23. Svedkyňa Ľ. I., bývalá manželka žalobcu, uviedla, že kovové oplotenie medzi pozemkami bolo vybudované v čase, keď mala asi 18 alebo 19 rokov. Budovala ho so svojimi rodičmi. V čase, keď postavili na predmetnom pozemku so žalobcom búdu, neboli námietky zo strany susedov ani ohľadom tejto stavby, ani oplotenia. V roku 1987 mala za to, že štát kupoval od nich prednú časť pozemku od cesty z dôvodu, že cesta nebola široká a chodievalo sa tadiaľ na cintorín. Jej matka jej povedala, že nech nerobí problémy, pričom mala za to, že sa jedná o pozemok pri ceste. Nebola prítomná pri vymeriavaní stavebných parciel. Do domu sa nenasťahovala z dôvodu, že sa so žalobcom rozviedli.

24. Svedkyňa D. Ď. uviedla, že sa dlhodobo priatelí so žalovanými. Postavili si rodinný dom s manželom v roku 1987 o dva pozemky ďalej než žalobca. Nemala vedomosť o nejakých nezhodách medzi stranami. Nevedela sa vyjadriť k hranici stavebných pozemkov.

25. Svedok Y.. W. D. uviedol, že je brat bývalej manželky žalobcu. Jeho rodičia niekedy v roku 1969 oplotili svoj pozemok plotom s kovovými stĺpikmi a kovovým výpletom z troch strán, nie od cesty. Keď začali vzťahy žalobcu s jeho sestrou byť narušené, prestal na predmetný pozemok chodiť. Nemal vedomosť o existencii GP z roku 1987, ani kedy sa vymeriavali stavebné pozemky. Jeho mama nehovorila o nejakom posune hranice, okrem posunu od cesty.

26. Svedok M. M., manžel žalovanej, uviedol, že ich vzťahy so žalobcom sa zhoršili, odkedy sa rozhodli stavať. Už pred 10 rokmi mal záujem žalobca odkúpiť celý ich pozemok, pričom v roku 2001 si dal vyhotoviť GP Ing. Marekom Čillíkom, z ktorého je zrejmé, čo chcel od nich odkúpiť. Jednalo sa o parc. č. XXX/XX, t. j. predmetný pozemok, ako aj parc. č. XXX/X - časť ich pozemku nachádzajúcu sa za domom žalobcu. Chcel ho vymeniť za inú časť, čo odmietli. Svedok si nepamätal, akým spôsobom boli vytyčované hranice v čase, keď nadobudli tento pozemok. Každý rok upozorňoval žalobcu, že užíva časť ich pozemku. Doložil potvrdenie Y.. Č., že predmetný plán bol vyhotovený na objednávku žalobcu v decembri 2001.

27. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25. 06. 2019 po ohliadke na mieste samom a vykonaných dôkazoch na nej uviedol, že z dokazovania bolo nesporne preukázané, že hranicu medzi ich pozemkami vždy tvorili pletivové oplotenie, ktorú hranicu každý rešpektoval. Tiež bolo preukázané, že on sám vybudoval betónový základ pod oplotenie z prednej časti pozemku až po pletivové oplotenie a realizoval výsadbu okrasných kríkov a zavlažovací systém. Na pozemku bola postavená stavebná búda. Poukázal na výpoveď jeho bývalej manželky, z ktorej vyplynulo, že mala zato, že štát odkupoval prednú časť pozemku od cesty z dôvodu jej rozšírenia. GP č. 243-261-100-87 overený dňa 09. 03. 1987 zrejme slúžil ako podklad k odkúpeniu časti pozemku - dielu 1 o výmere 45 m2 v parc. K. Č.. XXX/X. Zmluva so štátom zo strany žalovaných predložená nebola, pričom H. T. Č.. XXX vyplýva, že výkup mohol byť realizovaný najneskôr dňa 31. 03. 1987. Z uvedeného vyplýva, že odo dňa 01. 04. 1987 jeho právna predchodkyňa, bývalá manželka, užívala v dobrej viere aj túto časť pozemku ako jeden celistvý pozemok - stavebný, na ktorom spolu začali s výstavbou rodinného domu a realizovali všetky prípravné práce. Z jej výpovede vyplýva, že predávala štátu len časť pozemku od cesty za účelom jej rozšírenia a vždy mala za to, že hranicu so susedným pozemkom tvorí pletivové oplotenie. V užívaní tohto pozemku a jeho držbe ju nik nerušil. V tom čase bol vlastníkom tejto časti pozemku štát a v prírode nikdy nové hranice neboli štátom ako novým vlastníkom vytýčené.

28. On sám spolu s manželkou mali jednoznačne za to, že pozemok je vlastníctvom jeho manželky a jeho hranicu tvorí oplotenie. Podľa toho aj konali, keď postavili na pozemku búdu a využívali ho ako priestor pri výstavbe domu.

29. Pokiaľ následne kúpou v roku 1994 nadobudol od bývalej manželky pozemok do vlastníctva, vstúpil do všetkých práv a povinností jeho právnej predchodkyne a s odkazom na znenie § 134 ods. 3 O. z. sa započítala vydržacia doba jeho právnej predchodkyne a uplynula mu dňom 01. 04. 1997, kedy nadobudol vlastnícke právo vydržaním a to napriek tomu, že do 01. 01. 1992 sa jednalo o vec vo vlastníctve štátu. Poukázal v tomto smere na rozsudok NS ČR R 50/2000.

30. Podľa § 130 ods. 1, veta druhá O. z. v pochybnostiach sa považuje držba za držbu oprávnenú. Bolo na žalovaných, aby uniesli dôkazné bremeno o tvrdenom opaku. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná z hľadiska, či pri zachovaní náležitej opatrnosti s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Jeho právna

predchodkyňa užívala túto časť pozemku v skutkovom omyle, že hranice medzi susednými pozemkami tvorí pletivový plot a túto časť nikdy štátu neodpredala. On sám následne, pokiaľ mu previedla jeho právna predchodkyňa dňa 02. 09. 1994 tento pozemok, chopil sa jeho držby s tým, že kupuje celý pozemok vrátane sporného pozemku v hraniciach vymedzených pletivovým oplotením. Nemal dôvod, aby si v tom čase dával vymeriavať a vytyčovať hranice. Až do 16. 10. 2009 neboli žiadne výhrady k tejto držbe. Žalovaní, ako aj ich právni predchodcovia, tento stav rešpektovali.

31. Čo sa týka vyhotoveného GP Y.. Č., poukázal na ustanovenie a a žiadal, aby súd na tento dôkaz neprihliadol. Od vypracovania tohto GP uplynulo 18 rokov. Mal v tej dobe záujem riešiť vysporiadanie pozemkov v zadnej časti, nie sporného pozemku v prednej časti a to tým skôr, že v prírode tento pozemok nebol odčlenený a hranica nebola sporná. Ak by si v tej dobe žalovaní uvedomovali, že táto časť pozemku je zapísaná na nich, určite by ho boli vyzývali, aby im ju odovzdal do užívania, alebo odstránil oplotenie. Už v tej dobe boli medzi nimi vzťahy narušené, keďže samotná svedkyňa M. uviedla, že vytrhala kolíky pozemku v zadnej časti. Disponovali s jeho GP z roku 2001, ktorý im sám odovzdal za účelom, aby sa s ním oboznámili. Pokiaľ mal záujem odkúpiť od žalovaných pozemok, jednalo sa o celý ich pozemok, t. j. od oplotenia. Poprel, že by ho mal svedok M. upozorňovať, že užíva jeho časť pozemku.

32. V písomnom vyjadrení žalovaných doručenom súdu dňa 04. 07. 2019 títo popreli, že by boli vysádzané stromy na spornom pozemku už v roku 1995. Podľa ich názoru boli vysádzané až po roku 2004, t. j. po prvých výzvach z ich strany. Spochybnili výpoveď svedkyne Ľ. I. a poukázali na skutočnosť, že výpoveďou svedka M. bolo preukázané, že sa žalobca každý rok pýtal, kedy mu sporný pozemok predajú, čím bola vyvrátená jeho dobromyseľnosť. Spochybnili tiež tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o obsahu stavebného spisu, najmä že by jeho súčasťou bol aj GP z roku 1987. Poukázali na v tej dobe platnú legislatívu vyhlášku č. jej , z ktorej vyplýva, že súčasťou žiadosti o stavebné povolenie bola celková situácia stavby so zakreslením hraníc pozemkov a vytýčením stavby, keď v zmysle citovanej vyhlášky stavebný úrad mal zaslať po jednom overenom vyhotovení dokumentácie stavebníkovi. Znamená to, že súčasťou tejto dokumentácie bol aj GP, a teda bol určite zaslaný stavebným úradom. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a jeho manželkou dňa 02. 09. 1994 vyplýva, že predmetom prevodu bol pozemok, ktorý nie je oplotený a nenachádzajú sa na ňom žiadne porasty.

33. Predmetom sporu bol návrh na určenie vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti z titulu vydržania ku dňu 01. 04. 1997 a určenie, že na nej neviazne vecné bremeno práva prechodu. Jedná sa o žalobu v zmysle ustanovenia , pričom naliehavý právny záujem žalobcu vyplýval zo skutočnosti, že ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti je vedený žalovaný v 1/ rade a na predmetnej nehnuteľnosti je zriadené vecné bremeno právo prechodu v prospech žalovanej v 2/ rade.

34. Podľa § 129 ods. 1 O. z. účinného ku dňu 01. 04. 1997 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

35. Podľa § 130 ods. 1 O. z. účinného ku dňu 01. 04. 1997, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

36. Podľa § 132 ods. 1 O. z. účinného ku dňu 01. 04. 1997 vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

37. Podľa § 134 ods. 1 O. z. účinného ku dňu 01. 04. 1997 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

38. Vydržanie ako spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva bol upravený už v uhorskom obyčajovom práve a následne bol do s účinnosťou od 01. 04. 1983. Vydržanie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle O. z., v ktorom prípade zákon nevyžaduje, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva, ale je potrebné skúmať okolnosti, ktoré svedčia o poctivosti jeho nadobudnutia, keď predpokladmi pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v súlade s ustanovením O. z. sú: 1. existencia oprávnenej držby 2. uplynutie zákonom stanovenej doby oprávnenej držby 3. spôsobilý predmet vydržania.

39. Oprávnená držba je faktické ovládanie vecí alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva patria. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav a nemožno ho priamo dokázať. Možno naň len usudzovať z okolností, ako sa tento stav navonok prejavuje. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí preukázať držiteľ veci, pričom v prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú, sa predpokladá, t. j. platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázaní neoprávnenej držby.

40. Významom oprávnenej držby je najmä to, že poskytuje ochranu tzv. nedoloženým právnym vzťahom a to v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, o vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie a zodpovedajúci právny titul, napr. zmluva. V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, na rozdiel od preukazovania vlastníctva, nie je potrebné, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Nie vždy sa k oprávnenej držbe vyžaduje existujúci alebo neplatný právny titul. Vyžaduje sa len aby bolo preukázané, že držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí. Spravidla teda bude jednať v skutkovom omyle. Väčšinou sa jedná o prípad, ak niekto kúpi pozemok, ktorý začne užívať aj s časťou susedného pozemku (čo je aj daný prípad uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou). Titulom, na základe ktorého sa žalobca chopil držby, bola kúpna zmluva, aj keď sa na túto časť pozemku nevzťahovala. Vzhľadom k okolnostiam prípadu žalobca tvrdil, že bol v dobrej viere, keďže nepovažoval za potrebné premeriavať pozemok vzhľadom k existujúcim pevným hraniciam - oploteniu.

41. Z pripojených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že parc. 651/3 vlastnil W. O., starý otec žalovaného v 1/ rade a otec žalovanej v 2/ rade X. M.. XXX/X vlastnila bývalá manželka žalobcu.

42. V roku 1982 začalo dochádzať v danej lokalite k rozparcelovaniu pozemkov a ich odkupovaniu štátom, pričom zameranie sa v zmysle GP zo dňa 05. 03 1987 vyhotovilo už v roku 1982. Celá parc. XXX/X bola odpredaná štátu právnym predchodcom žalovaných, následne mala byť uzatvorená dohoda o odpredaji časti pozemku č. XXX/X s bývalou manželkou žalobcu Ľ. D., ktorá mala predstavovať predmetný pozemok.

43. Aj keď v geometrickom pláne z roku 1987 bolo uvedené, že nové hranice boli v teréne vyznačené železnými kolíkmi, táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Pôvodný plot medzi týmito pozemkami nebol odstránený a nachádzal sa na pôvodnej hranici dosiaľ.

44. Dňa 24. 04. 1987 podal žalobca s manželkou žiadosť o stavebné povolenie na parc. Č.. XXX/X. Podľa tvrdenia žalobcu o GP vyhotovenom dňa 05. 03. 1987 nemal vedomosť. Dôkazné bremeno o tvrdení opaku žalovaní neuniesli. V spise o stavebnom konaní sa síce nachádza GP z roku 1987, ale nenachádza sa v ňom žiaden dôkaz o tom, že by bol s ním žalobca, prípadne jeho manželka oboznámení (napr. doručenka, alebo odkaz na prílohu v rozhodnutí o stavebnom povolení).

45. Žalovaná v 2/ rade s manželom nadobudla právo OSU k pozemku č. XXX/X až na základe dohody o zriadení OSU v zmysle rozhodnutia zo dňa 27. 06. 1990.

46. Ani z tohto rozhodnutia nevyplýva, že by výmera pozemku, ktorým im bol pridelený do OSU, vychádzala z GP z roku 1987, ktorý tiež nebol jeho prílohou, rovnako ani prílohou dohody o zriadení práva OSU (č. l. 42, 43 spisu). Táto skutočnosť nevyplýva ani z výpisu LV Č.. XXX I.. Ú.. I..

47. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že zrejme ani samotní žalovaní, resp. ich predchodcovia, nemali vedomosť o tom, že im bola pridelená do OSU aj predmetná časť pozemku pôvodnej parc. XXX/X. Vydania nehnuteľnosti od žalobcu sa domáhali až výzvou zo dňa 16. 10. 2009 po tom, čo si dali sami vytýčiť hranice pozemku.

48. Pokiaľ žalovaní uviedli na ohliadke, že žalobca mal záujem o zámenu časti ich pozemku, nebolo preukázané, že na základe GP vyhotoveného Ing. Čillíkom v roku 2001 chcel zameniť predmetnú časť pozemku označenú na tomto GP ako parc. XXX/XX o výmere 54 m2, ale len parc. č. XXX/X o výmere 327 m2. Vo výkaze výmer tohto GP je uvedený u predmetného pozemku ako vlastník žalobca a len u časti XXX/X (v zadnej časti záhrady) je uvedený ako vlastník doterajší, t. j. žalovaní. Len v tejto časti žalovaná vytrhla kolíky vytýčené geodétom na znak nesúhlasu s navrhovanou zámenou.

49. Žalobca sa však domáhal určenia vlastníckeho práva z titulu vydržania ku dňu 01. 04. 1997, t. j. pred týmto dátumom, a preto súd skúmal, či k tomuto dátumu boli splnené všetky zákonom požadované podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom.

50. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že do tohto dátumu žalobca, a predtým jeho manželka, užívali predmetnú časť nehnuteľnosti nikým nerušene ako vlastnú. Mali na nej postavenú stavebnú búdu v čase stavby domu, t. j. do roku 1994 a po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku od manželky kúpnou zmluvou žalobca vysadil na tejto časti zeleň, kultivoval ju, husto vysadil okolo jestvujúceho plota a to aj zo strany pozemku žalovaných kríky. Nebolo preukázané tvrdenie žalovaných, že by mu v tom nejakým spôsobom bránili, alebo sa domáhali realizácie svojho vlastníckeho práva k tomuto pozemku.

51. Najbližšia suseda, ktorej výpoveď súd považoval za najobjektívnejšiu vzhľadom k jej vzťahu s rodinou žalovaných, D. Ď.Í. nepotvrdila existenciu nejakých nezhôd medzi stranami. Z výpovede samotných žalovaných vyplynulo, že títo užívali parc. 651/3 ako prístupovú cestu k ich záhrade nachádzajúcej sa za touto parcelou veľmi často, ba až viackrát týždenne. Mali teda možnosť, pokiaľ sa cítili byť vlastníkmi, domáhať sa realizácie výkonu svojho vlastníckeho práva skôr. Vlastník nemá len právo vec užívať, ale vlastnícke právo aj zaväzuje starať sa o predmet vlastníctva.

52. Žalovaní postavili svoju procesnú obranu na tvrdení nedobromyseľnosti žalobcu a jeho právnej predchodkyne - jeho bývalej manželky. Dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol.

53. Bývalá manželka žalobcu ako svedkyňa na ohliadke uviedla, že pokiaľ aj podpisovala kúpnu zmluvu so štátom, mala za to, že sa jedná o časť parcely pod obecnú cestu, nie predmetný pozemok. Na základe tohto skutkového omylu sa naďalej cítila jeho vlastníčkou Jej výpoveď potvrdil aj svedok jej brat Y.. W. D.. Na podporu výpovedí týchto svedkov svedčí aj ďalšie správanie sa žalobcu, jeho manželky ako aj samotných žalovaných, ktorí až do roku 2009 nijakým spôsobom preukázateľne nenarušili stav úžitku predmetnej nehnuteľnosti žalobcom ako aj jeho právnej predchodkyne. Súd potom považoval držbu právnej predchodkyne žalobcu vzhľadom k preukázaným skutkovým okolnostiam za oprávnenú. 54. K okolnostiam stavebného konania sa súd vyjadril pod bodom 44 rozhodnutia. Čo sa týka kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a jeho manželkou v roku 1994, súd poukazuje na argumentáciu uvedenú v bode 40 tohto rozhodnutia.

55. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca a jeho právna predchodkyňa - manželka boli oprávnenými držiteľmi predmetného pozemku a to po zákonom požadovanú dobu desiatich rokov, a teda žalobca zo zákona nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním k tomuto dátumu t. j. k 01. 04. 1997, keď užíval predmetný pozemok nikým nerušene ako vlastný.

56. Na strane žalobcu sa jednalo o spôsobilý subjekt vydržania, keď pre účely ustanovenia § 134 O. z. bolo možné započítať aj dobu držby uskutočňovanú pred 01. 01. 1992 a to aj vtedy, ak sa jednalo o vydržanie veci nespôsobilej byť predmetom vydržania pred týmto dňom (t. j. vo vlastníctve štátu), porovnaj rozhodnutie NS ČR , NS SR . Súd poukazuje na prechodné záverečné ustanovenia a zákona

57. Na poslednom pojednávaní dňa 13. 09. 2019 navrhli žalovaní, aby súd vyžiadal z katastra kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi bývalou manželkou žalobcu a štátom z roku 1987 a vypočul Ing. Čillíka, akým spôsobom boli vytyčované hranice v teréne na základe ním vypracovaného geometrického plánu v roku 2001.

58. Súd takýto prostriedok procesnej obrany nepovažoval za uplatnený včas a k tomuto neprihliadol v zmysle ustanovenia a , keďže takýto dôkaz mohli predniesť v súdom stanovenej lehote 14 dní od doručenia zápisnice z ohliadky na mieste samom (viď zápisnica z ohliadky na mieste samom, str. 132 spisu), čo neurobili.

59. Čo sa týka navrhnutého dokazovania, či žalobca požiadal o vydanie stavebného povolenia oplotenia ako drobnej stavby, toto súd nepovažoval za relevantné pre otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku, rovnako ani v súčasnej dobe prebiehajúce konanie ohľadom stavebného dohľadu. Navyše táto otázka nebola ani v konaní sporná. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca tento múrik pod plot zo strany od cesty staval, pričom ho postavil až po jestvujúce oplotenie medzi sporným pozemkom a pozemkom žalovaných.

60. Keďže mal súd za preukázané splnenie všetkých troch zákonom požadovaných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku vydržaním žalobcom v zmysle citovaných zákonných ustanovení § 136 ods. 1 O. z. a to ku dňu 01. 09. 1997, žalobe v tejto časti vyhovel.

61. Súd vyhovel žalobe aj v časti, v ktorej sa domáhal žalobca určenia, že na predmetnej časti neviazne vecné bremeno právo prechodu a prejazdu v prospech vlastníčky parcely I.-J. Č.. XXX v zmysle zmluvy zo dňa 30. 05. 2017 (žalovanej v 2/ rade) . V tejto časti považoval zmluvu o zriadení vecného bremena za absolútne neplatnú, keďže bola uzatvorená s nevlastníkom tohto pozemku, ktorý nemohol takýmto spôsobom s predmetnou časťou nehnuteľnosti disponovať (ustanovenie § 39 O. z.).

62. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v spore v zmysle , keď úspešnému žalobcovi priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).