Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-211-2016.pdf
PDF · 96.95 KB
No categories available
9C/211/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v spore žalobcu : Prima banka Slovensko a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO : 31 575 951, proti žalovanej : T. N. H.. XX.XX.XXXX, C. M. XXX, o zaplatenie 1. 264, 48 eur takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 80 eur, s úrokom 22, 50 % ročne zo sumy 1 642, 01 eur od 21.09.2013 do 20.10.2013, zo sumy 1 478, 01 eur od 21.09.2013 do 18.10.2013, zo sumy 1 426, 16 eur od 19.10.2013 do 13.11.2013,s 22, 75 % úrokom ročne zo sumy 1 370, 97 od 14.11.2013 do 11.12.2013, zo sumy 1 316, 84 eur od 12.12.2013 do 13.01.2014 a zo sumy 1 264, 48 eur od 14.01.2014 do zaplatenia v splátkach po 50 eur mesačne pod stratou výhody splátok vždy do 25 dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinná zaplatiť žalobcovi žalovaná.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca v žalobe podanej 06.08.2016, upravenej 27.10.2017 ( čl. 99 ) žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 1 264, 48 eur s úrokom 28 % ročne zo sumy 1 642, 01 eur od 21.09.2013 do 20.09.2013, zo sumy 1 478, 01 eur od 21.09.2013 do 18.10.2013, zo sumy 1 426, 16 eur od 19.10.2013 do 13.11.2013, zo sumy 1 370, 97 od 14.11.2013 do 11.12.2013, zo sumy 1 316, 84 eur od 12.12.2013 do 13.01.2014 a zo sumy 1 264, 48 eur od 14.01.2014 do zaplatenia. Žalovaná suma predstavuje neuhradený nepovolený debetný zostatok vzniknutý na bežnom účte žalovanej číslo účtu XX XXXX XXXX, ktorý debetný zostatok vo výške 1 264, 48 eur žalobca preúčtoval na účet číslo 7156464006. Okresný súd Levice rozsudkom z 08.12.2017 č. k. 9C/211/2016 - 159 zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 1 184, 48 eur s úrokom z omeškania 5,50% ročne zo sumy 1 642,01 eur od 21.09.2013 do 20.10.2013, zo sumy 1 478,01 eur od 21.9.2013 do 18.10.2013, zo sumy 1 426,16 eur od 19.10.2013 do 13.11.2013, z úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.370,97 eur od 14.11.2013 do 11.12.2013, zo sumy 1 316,84 eur od 12.12.2013 do 13.01.2014 a zo sumy 1 184,48 eur od 29.04.2017 do zaplatenia v splátkach po 15 eur mesačne pod stratou výhody splátok vždy do 25 dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou. V časti o zaplatenie istiny 80 eur a úroku 28 % ročne z dlžnej istiny žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 87,35 %. Krajský súd Nitra, ako súd druhej inštancie, zrušil rozsudok v zamietajúcej časti a v časti o povolení splácania v splátkach po 15 eur mesačne, tiež v časti o náhrade trov konania uznesením zo dňa 29.03.2019 č. k. 7Co/58/2018-230 a vec vrátil v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2. Predmetom ďalšieho konania je rozhodovanie o zaplatení istiny 80 eur, úroku z úveru z dlžnej sumy splátok a o náhrade trov konania. Právoplatne už prisúdená suma predstavuje 1 184, 48 eur s úrokom 5, 50 % resp. 5, 25 % ročne a tak súdu prichodí rozhodnúť v časti rozdielu medzi žalobcom v žalobe uplatnenou výškou istiny a prisúdenou istinou vo výške 80, v časti úroku z úveru a trov konania.
3. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil, odročenie pojednávania nežiadal.
4. Žalovaná sa k požadovaným úrokom nevedela vyjadriť. Uviedla, že je ochotná pohľadávku žalobu uhradiť, naďalej však žiadala o povolenie splátok po 30 eur, nakoľko nie je schopná celú sumu spolu s úrokmi uhradiť naraz. Uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s druhom, ktorý je zamestnaný a dosahuje príjem 403, 16 eur, o čom predložila potvrdenie zamestnávateľa ( čl. 267 ). Ona poberá dávky v hmotnej núdzi 212, 30 eur ( čl. 270 ) a rodinné prídavky na dieťa 24, 34 eur. Jej mal. dieťa je predškolák, pripravuje sa na nástup do prvej triedy základnej školy, do materskej školy platí polročne príspevok do rodičovského združenia len 10 eur. Otec dieťa nie je známy, teda výživné od otca nedostáva. Rodina žije v nájomnom byte za ktorý platí mesačne 203 eur nájomné a ďalšie výdavky sú za plyn 81 eur mesačne a za elektrinu. Okrem predmetného úveru má ďalšie dlhy, a to voči Prima banke, ktorý spláca na základe rozhodnutia súdu v splátkach po 55 eur mesačne, spoločnosti KRUK platí splátky po 12 eur mesačne a spoločnosti Pohotovosť 17, 50 eur mesačne.
5. Doplneným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav :
6. Bolo nesporne preukázané, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 02.05.2007 zmluvu číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca zriadil a vedie pre žalovanú osobný účet. Dňa 19.12.2011 uzatvoril žalobca so žalovanou zmluvu o povolenom prečerpaní na osobnom účte číslo XXXXXXXXXX ( čl. 4 ), na základe ktorej bolo žalovanej na osobnom účet v súlade s podmienkami zriadenia a vedenia služby povolené prečerpanie poskytnuté prečerpanie peňažných prostriedkov s príslušnými úrokmi v dohodnutej výške. Žalovaná sa zaviazala čerpané peňažné prostriedky splácať spolu s príslušnými úrokmi v súlade s podmienkami poskytovania služby. Od 01.10.2012 na základe žiadosti žalovanej žalobca zvýšil limit povoleného prečerpania na sumu 1 500 eur. V písomnom vyjadrení ( čl. 61 ) dňa 09.06.2017 žalobca doplnil, že nakoľko žalovaná porušila zmluvné povinnosti riadne splácať úver a dostala sa tak do nepovoleného prečerpania, ktorý dlh z nepovoleného prečerpania neuhradila v stanovenej lehote, previedol žalobca dňa 20.09.2013 debetný zostatok na účte na vnútorný pohľadávkový účet banky číslo účtu XXXXXXXXXX. Listom zo dňa 03.03.2014 ( čl. 66 ), doručeným žalovanej 10.03.2014 ( čl. 67 ), žalobca zosplatnil dlžnú sumu a žalovanú vyzval aby zaplatila debetný zostatok na účte z povoleného prečerpania vo výške 1 312, 65 eur najneskôr do 25.03.2014. Ako vyplýva z údajov o pohybe na účte, ku dňu 20.09.2013 bol na účte nepovolený debetný zostatok 1 642, 01 eur a na účet číslo XXXXXXXXXX žalobca preúčtoval dňa 24.10.2014 účtovný zostatok v žalovanej výške 1. 264, 48 eur. Platby ktoré žalovaná uskutočnila 19.01.2017, 28.03.2017, 22.12.2016, 29.11.2016, 31.10.2016, 28.09.2016, 15.08.2016 a 25.07.2016 ( čl. 52-59 ) spolu 80 eur vykonala na účet číslo K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a nie na účet K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý účet bol debetný zostatok preúčtovaný. Žalovaná uskutočnila tieto platby na svoj osobný účet, ktorý sa taktiež nachádza v debete, preto nemohol žalobca preúčtovať tieto platby na svoj účet do vlastnej dispozície. Žalovaná dobrovoľne týmito splátkami splácala debet na svojom účte a nie dlh, ktorý je predmetom konania v celkovej výške istiny 1 264, 48 eur. Celý debetný zostatok z účtu žalovanej previedol žalobca na nový účet s novým číslom účtu XXXX XXXX XXXX, na ktorý mala žalovaná dlžnú sumu splácať. Teda žalovaná debetný zostatok na účte mala splácať na tento nový účet. Platby v celkovej výške 80 eur však poukazovala na svoj osobný účet a nie na účet, na ktorom je vedený jej dlh z nepovoleného prečerpania. Z uvedeného dôvodu nie je možné v prospech žalovanej zohľadniť platbu v celkovej výške 80 eur ako úhradu na žalovanej pohľadávke, pretože týmito platbami žalovaná nesplácala žalovaný dlh, ale finančné prostriedky ukladala na svoj osobný účet. Suma 80 eur sa nachádza na osobnom účte, ktorý zriadil žalobca pre žalovanú a na tomto účte sa tieto platby evidujú. Keďže v pôvodnom rozsudku bola žalobcovi prisúdená istina vo výške 1 184, 48 eur súd rozhodoval už len o sume 80 eur, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá.
7. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
12. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len „ Zákon „ ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 1 ods. 4 Zákona na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.
15. Podľa § 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
16. Podľa § 5 ods. 1 Zákona pri spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musia byť spotrebiteľovi poskytnuté informácie pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobom a v rozsahu informácií podľa § 4 ods. 1 písm. a) až d), f), l), g) a s); okrem týchto informácií je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť informácie o a)podmienkach a postupe ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, b)povinnosti spotrebiteľa zaplatiť takýto spotrebiteľský úver kedykoľvek na žiadosť veriteľa v plnej výške, c)poplatkoch spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o takomto spotrebiteľskom úvere a podmienkach, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
17. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
18. Právny vzťah, ktorý vznikol uzavretím zmluvy je obchodnoprávnym vzťahom, avšak jednotlivé zmluvné dojednania nesmú byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a s ďalšími predpismi o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o povolenom prečerpaní musí obsahovať náležitosti v
zmysle zák. č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej veci sa žalovaná dostala do debetu na svojom bežnom účte, ktorý včas nedoplnila, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Nakoľko žalovaná porušila zmluvné povinnosti, keď prečerpala povolený limit a včas prečerpaný účet nevyrovnala, súd ju zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy. V zmluve o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte v bode 3. je dohodnuté, že podmienky debetného limitu oznámi banka formou výpisu z technického systému banky, čo žalobca aj uskutočňoval informáciou uvádzanou na výpise z účtu. Na výpise z účtu sa nachádza údaj o výške limitu povoleného prečerpania a doba platnosti, výška úrokovej sadzby, ďalej dátum, do ktorého ponuka platí. Takto žalovaná mala možnosť si uvážiť, či prijíma podmienky povoleného prečerpania. Na výpisoch z účtu ( čl. 39 - 43 ) možno zistiť, že za obdobie od 01.05.2013 do 30.08.2013 činila výška povoleného limitu 1 500 eur, úroková sadzba pri čerpaní limitu bola 19, 90 % ročne a nad uvedenú výšku limitu sa k úrokovej sadzbe pripočíta úrok z omeškania 8 % ročne. Sadzba úroku 28 % ročne bola platná pre nepovolené prečerpanie, čo vyplývalo z Vývesky úrokových sadzieb ( účinné ku dňu zníženiu limitu povoleného prečerpania na 0 eur ) v časti Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu. Ku dňu 24.10.2014 činilo nepovolené prečerpanie 1 264, 48 eur. Z uvedenej sumy súd prisúdil žalobcovi 1 184, 48 eur a v zamietajúcej časti istiny 80 eur súd druhej inštancie rozsudok zrušil. Doplneným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná za obdobie od 25.07.2016 do 19.01.2017 a 28.03.2017 mesačne po 10 eur ( čl. 52-59 ) uhradila ešte spolu 80 eur, ktorú sumu súd nemohol odpočítať z dlhu, nakoľko žalovaná tieto platby uhrádzala na číslo svojho osobného účtu a nie na číslo nového účtu, na ktorý žalobca dlžnú sumu preúčtoval. Suma 80 eur sa nachádza na účte, ktorý zriadil žalobca pre žalovanú a na tomto účte sa tieto platby aj evidujú. Celú výšku sumy nepovoleného prečerpania 1 264, 48 eur preúčtoval žalobca na nový účet číslo 0071 5646 4006, na ktorý mala žalovaná zaplatiť dlžnú sumu nepovoleného prečerpania a nie na svoj pôvodný osobný účet, s ktorým žalobca nemohol disponovať takým spôsobom, že z neho prevedie platby na svoj účet. S poukazom na uvedené súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 80 eur.
19. Žalobca sa žalobou domáha aj zaplatenia úrokov vo výške 28 % ročne za obdobia, odkedy sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru. V časti úroku zo sumy nepovoleného prečerpania na účte bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený súdom druhej inštancie.
20. V konaní bolo preukázané, že žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na svojom osobnom účte vo výške 1 264, 48 eur. Nedodržala tak zmluvné podmienky v zmysle čl. III. písm. A bod 15 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého bola povinná dodržiavať na účte kladný ( kreditný ) zostatok najmenej v minimálnej aktuálnej výške zverejnenej bankou a zároveň zabezpečiť na účte taký zostatok, ktorý pokryje všetky splatné poplatky, splatné trvalé príkazy na úhradu, zrealizované výbery resp. platby platobnou kartou a ďalšie platby. Na jej osobnom účte vznikol debetný zostatok, t. j. nepovolené prečerpanie, ktoré v stanovenej lehote nevyrovnala. V tom prípade je banka oprávnená si uplatňovať úrok vo zverejnenej výške ( čl. III. písm. A bod 23 Všeobecných obchodných podmienok ). Výška úroku z nepovoleného prečerpania predstavovala v sledovanom období 28 % ročne. Žalobca síce v písomných vyjadrenia označoval požadovaný úrok za úrok z omeškania, avšak podľa obsahu jeho písomných vyjadrení je treba považovať tento úrok za sankčný úrok z úveru v zmysle Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sám žalobca poukazoval. Súd posúdil uplatnený 28 % úrok ako sankčný úrok z úveru, keďže evidentne podľa písomných vyjadrení žalobcu nejde o zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri ktorom je výška úrokovej sadzby stanovená v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
21. Súd druhej inštancie výrok napadnutého rozsudku v časti prisúdenia úroku 5, 50 % resp. 5, 25 % ročne nezrušil, preto v tejto časti výroku je rozhodnutie právoplatné. Súd tak rozhodoval len v časti rozdielu medzi právoplatne prisúdenými úrokmi a výškou uplatneného úroku 28 %. Nakoľko súd dospel k záveru, že žalobcovi patrí úrok z úveru za nepovolené prečerpanie účtu po dobu nepovoleného prečerpania, pretože tento úrok predstavuje odplatu banke za čerpanie finančných prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte dlžníka, zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z úveru ako rozdielu medzi už prisúdenou výškou úroku a úrokom 28 %.
22. Po doplnení dokazovania o sociálnych, rodinných a majetkových pomeroch žalovanej, súd povolil žalovanej splácanie dlhu v splátkach po 50 eur mesačne s tým, že ak neuhradí čo i len jednu splátku včas, stane sa celý zostatok dlhu splatný naraz. Splátky súd povolil s ohľadom na sociálnu, rodinnú a osobnú situáciu žalovanej. Žalovaná sa stará o svoje maloleté dieťa narodené 03.06.2014,
ktorého otec je neznámy ( čl. 26 ), je samoživiteľka, nachádza sa v hmotnej núdzi a v súčasnosti jej príjem činí 212, 30 eur ( čl. 270 ), prídavky na dieťa 24, 34 eur mesačne. Rodina žije v nájomnom byte, za ktorý platí mesačne nájomné 203 eur. Žalovaná síce žije s druhom, ktorý je zamestnaný a má mesačný príjem 403, 16 eur, súd pri rozhodovaní o povolení splátok prihliadal najmä na to, že žalovaná sa stará o svoje maloleté dieťa sama a keďže otec dieťaťa je neznámy, ako matka sa nemôže obrátiť na pomoc pri starostlivosti o dieťa na druhého rodiča. Z celkového príjmu, ktorý dosahuje, možno hodnotiť pomery rodiny za veľmi skromné. Druh matky nemá k dieťaťu žiadne zákonné povinnosti. Okrem toho má žalovaná ďalšie dlhy, ktoré musí splácať, a aj napriek tomu, že sa do finančných ťažkostí dostala sama, dlhy a nutnosť ich splácať, a pritom výška celkového príjmu do rodiny je minimálna, sú značne sťažené existenčné možnosti žalovanej. Súd je toho názoru, že nepriaznivá sociálna situácia žalovanej je dôvod na povolenie splátok.
23. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu patrí náhrada trov konania výške 100% voči neúspešnej žalovanej. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre
V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP ).
Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Leviciach dňa 13.septembra 2019