Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/36/2018

Potvrdené rozhodnutím 31Cob/3/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobkyne: INT Collector s.r.o., Chudenická 1059/30, Hostivař, Praha 10, Česká republika, IČO: 064 51 136, zastúpenej: SOPKO LEGAL s.r.o., Paulínska 7523/24, Trnava, IČO: 47 631 741, proti žalovaným: 1/ PSA Services Centre Europe, s.r.o., Automobilová ulica 1, Trnava, IČO: 36 289 752, 2/ PCA Slovakia, s.r.o., Automobilová ulica 1, Trnava, IČO: 36 256 013, obe zastúpené: PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář s.r.o., Karlovo náměstí 671/24, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 261 69 720, konajúca prostredníctvom PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka, Kapitulská 18/A, Bratislava, IČO: 35 884 703, o zaplatenie 19.507,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. septembra 2019 č. k. 36Cb/36/2018-148, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalované 1/, 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: INT Collector s.r.o., IČ: 064 51 136, so sídlom Chudenická 1059/30, Hostivař, 102 00 Praha 10, Česká republika, právne zastúpený: SOPKO LEGAL, s.r.o., so sídlom Paulínska 7523/24, 917 01 Trnava, proti žalovanému v 1. rade: PSA Services Centre Europe, s.r.o., IČO: 36 289 752, so sídlom Automobilová ulica 1, 917 01 Trnava, v 2. rade: PCA Slovakia, s.r.o., IČO: 36 256 013, so sídlom Automobilová ulica 1, 917 01 Trnava, obaja právne zastúpení: PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář s.r.o., so sídlom: Karlovo náměstí 671/24, 11000 Praha 1, Česká republika, IČO: 26169720, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka, so sídlom organizačnej zložky: Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 884 703, o zaplatenie 19.507,14 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 1.2.2018 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 19.507,14 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite žaloby ako aj náhradu trov konania a to titulom dlžnej odmeny za poskytnuté právne služby. V žalobe žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného aj odkupovanie a následné vymáhanie pohľadávok. Q. PhD., usadený euroadvokát so žalovaným v 2. rade PCA Slovakia, s.r.o. ako klientom dňa 21.4.2011 uzatvoril Zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Odmena Advokáta bola v Zmluve podľa § 5 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z dohodnutá ako mesačná paušálna odmena, prislúchajúca Advokátovi bez ohľadu na objem skutočne poskytnutých služieb. Dňa 19.3.2013 bol medzi Advokátom a oboma žalovanými uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluve, v zmysle ktorého sa klientom podľa Zmluvy stal namiesto žalovaného v 2. rade žalovaný v 1. rade PSA Services Centre Europe, s.r.o.. Za oboch žalovaných podpisoval dodatok č. 1 k Zmluve splnomocnenec Y.. Žalovaný v 1. rade udelil Splnomocnencovi písomné plnomocenstvo dňa 28.10.2011 a žalovaný v 2. rade udelil Splnomocnencovi písomné plnomocenstvo dňa 11.10.2010. Na základe podpísaného dodatku č. 1 k Zmluve Advokát počnúc dňom 1.10.2013 poskytoval právne služby žalovanému v 1. rade, za čo mu vystavoval príslušné faktúry. Za záväzky žalovaného v 1. rade prevzal zodpovednosť ako ručiteľ žalovaný v 2. rade. Ručiteľský záväzok bol dojednaný v článku 2 odsek 3 dodatku č. 1 k Zmluve. Zmluva zanikla uplynutím času - dňom 31.7.2015. Žalovaný v 1. rade podpisom dodatku č. 1 k Zmluve vstúpil do práv a povinností žalovaného v 2. rade zo Zmluvy, pričom záväzky žalovaného v 1. rade sú podľa dodatku č. 1 k Zmluve zabezpečené ručením žalovaného v 2. rade. Žalobca si týmto voči obom žalovaným uplatňuje pohľadávku zo Zmluvy z

titulu neuhradenia mesačnej paušálnej odmeny advokáta za obdobie 1.1.2014-30.4.2014. Pohľadávka uplatňovaná žalobcom v tomto konaní je časťou pohľadávky advokáta v celkovej výške 102.071,18 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje neuhradené nároky advokáta za obdobie od 1.1.2014 do 31.7.2015 (ďalej len "pohľadávka"). Advokát postúpil pohľadávku na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.1.2018, a postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému v 1. rade listom zo dňa 12.1.2018 a žalovanému v 2. rade elektronicky dňa 31.1.2018. Uzatvorená Zmluva neobsahuje zmluvné dojednanie o zákaze postúpenia pohľadávok z nej vzniknutých. Postúpenie pohľadávok z poskytnutej právnej pomoci nevylučuje ani o advokácii. Uvedenej argumentácii zodpovedá aj ustálená rozhodovacia súdna prax (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 13.1.2011) a advokátskej komory (napr. stanovisko legislatívneho kolégia ČAK zo dňa 27.11.2007). Zmluva o postúpení pohľadávky advokáta voči žalovanému v 1. rade na žalobcu je teda platným právnym úkonom.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.8.2018 (č.l. 66 spisu) uviedli, že žalobca odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu z postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Pohľadávku získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá je založená na predpoklade, že pohľadávka je postupiteľná a že postupiteľnosť nezakazujú ani rozhodnutia ČAK a Českých súdov. Žalobca však nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, a to z dôvodu, že postúpenie pohľadávky Euroadvokáta voči jeho klientovi na žalobcu je absolútne neplatné. Pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, nemožno postúpiť, pretože tomu bráni ust. . Postupiteľnosť pohľadávky vylučuje rozhodovacia prax Slovenských súdov a SAK. Ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávka advokáta voči svojim klientom predstavuje práve takýto druh pohľadávky. S každou pohľadávkou advokáta voči klientovi je totiž neoddeliteľne spojená povinnosť zachovávať mlčanlivosť ( Zákona o advokácii). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre advokáta zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z advokáta na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám (povinnostiam) nepodlieha, pričom žalobca týmto požiadavkám celkom jednoznačne nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (advokátom) a dlžníkom. Z tohto vyplýva, že pohľadávka advokáta nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. . Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle , a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Uvedené závery vychádzajú z aktuálnej rozhodovacej praxe súdov, ktorá rieši obdobné právne vzťahy. Rozhodovacia prax Slovenských súdov (viď. Rozhodnutie Krajského súdu Trnava, spis. zn. ) celkom jednoznačne vykladá základné všeobecné právne východiská nemožnosti postúpiť pohľadávku na peňažné plnenie, a to hoci len v rozsahu nároku veriteľa na peňažné plnenie. Ak by aj konkrétna peňažná pohľadávka bola z hľadiska štandardných kritérií spôsobilá na postúpenie, platnému postúpeniu bráni obmedzenie, ktoré vyplýva z ochrany subjektívnych práv účastníkov tohto vzťahu, teda najmä špecifická ochrana dôverných informácií (t. j. advokátske tajomstvo), ktoré podliehajú osobitnému režimu a pri ktorých je Euroadvokát povinný zachovávať mlčanlivosť. Nie je možné prihliadať na rozhodnutia českých súdov v otázke postupiteľnosti pohľadávok, na ktoré sa viaže povinnosť mlčanlivosti. Napriek tomu, že prax českých súdov takéto postúpenie pripúšťa, slovenské súdy (v zmysle Rozhodnutia Krajského súdu Trnava spis. zn. v spojení s Rozhodnutím Okresného súdu Trnava spis. zn. ) sú si plne vedomé toho, že prax českých súdov je odlišná, nestotožňujú sa s ňou, čo v uvedených rozhodnutiach explicitne zdôrazňujú a od tejto sa celkom jednoznačne a koncepčne odkláňajú. Práve všeobecným výkladom práva uvedeným v týchto rozhodnutiach potvrdzujú, že pohľadávka, na ktorú sa viaže povinnosť mlčanlivosti, principiálne nie je postúpiteľná. Zákon o advokácii v logickej zhode s vyššie uvedenou súdnou praxou tiež neumožňuje postúpenie pohľadávky z titulu odmeny za právne služby. Pokiaľ by v tejto veci vznikli akékoľvek pohľadávky voči žalovaným titulom odplaty za právne služby, jednalo by sa o pohľadávky Euroadvokáta voči klientovi. Euroadvokát je podľa , v spojení s Zákona o advokácii povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Medzi tieto dôverné informácie a do obsahu advokátskeho tajomstva patrí, identita klienta, informácie o vzniku a výške odmeny a celkovo všetky informácie, ktorých zverejnenie si klient neželá a nie sú verejne dostupné. Euroadvokát porušil povinnosť mlčanlivosti, pretože v Zmluve o postúpení pohľadávok priamo odhalil identitu údajného klienta vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, na čo nebol oprávnený a nemal súhlas, sprístupnil a odovzdal Zmluvu z roku 2011, ktorá ak by bola platná, obsahovala by detailne informácie

o poskytovaní právnych služieb a zverejnil výšku odmeny, pričom tieto informácie nie sú verejne dostupné a spadajú do rámca advokátskeho tajomstva. Postúpenie pohľadávky advokáta voči klientovi je zakázané v rozhodovacej praxi SAK. Disciplinárny senát SAK jednoznačne považuje takýto postup za porušenie povinnosti mlčanlivosti, čo potvrdzujú aj rozhodnutia disciplinárneho senátu SAK (napr. DS III.-702/07:3063/2007). Vzhľadom na vlastnú a osobitnú rozhodovaciu prax SAK nemožno prihliadať na rozhodnutia ČAK, ktoré vychádzajú z právne úplne odlišného konceptu. Žalovaní sa ďalej vo vyjadrení venujú nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie, nedostatku náležitostí žaloby ako podania v civilnom procese a zneužívaniu procesných práv.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.10.2018 (č.l. 109 spisu) uviedol, že pohľadávku euroadvokáta je možné postúpiť na tretiu osobu. Postúpenie tejto pohľadávky nie je vylúčené zákonom, ako ani dohodou účastníkov. postúpenie pohľadávky advokáta voči klientovi na tretiu osobu nezakazuje. V zmysle ustanovenia sa obsah žalovanej pohľadávky euroadvokáta jej postúpením na tretiu osobu nezmenil. Postúpením peňažnej pohľadávky nevstupuje postupník do celého obligačného vzťahu v podobe, v akej vznikol a existoval v pôvodnom vzájomnom vzťahu postupcu a dlžníka, ale len v tom rozsahu, v akom bol alebo mohol byť postup uskutočnený, t.j. v rozsahu postupovaného práva na peňažné plnenie. Pohľadávka euroadvokáta predstavuje v dobe postúpenia existujúce právo veriteľa na peňažné plnenie náležiace veriteľovi, ktorý s ňou môže disponovať a môže ju postúpiť. Ustanovenie obsahuje zákaz postúpenia takých pohľadávok, ktorých obsah by sa zmenou v osobe veriteľa zmenil, a to v neprospech dlžníka. Pohľadávka euroadvokáta predstavujúca jeho odmenu za poskytovanie právnych služieb nie je viazaná na osobu veriteľa. Nejde totiž o právo, ktoré je natoľko späté s osobou pôvodného veriteľa, že by jeho výkon inou osobou bol nemožný (resp. nemožný bez zmeny jeho obsahu, kedy sa miera plnenia riadi osobou veriteľa). V prípade takého postúpenia by sa totiž inak zmenil i predmet záväzku, čo by sa nezaobišlo bez súhlasu dlžníka. Postúpením splatnej zúčtovateľnej odmeny za poskytovanie právnych služieb sa nezhoršilo postavenie žalovaného ako dlžníka. Obsah záväzku sa nezmenil, rozsah a obsah povinností žalovaného ako dlžníka zostal rovnaký. Z dôvodu doposiaľ nezaloženej rozhodovacej praxe slovenských súdov v tejto veci žalobca odkázal na rozhodovaciu prax súdov ČR. Ani zákon o advokácii postúpenie pohľadávky advokáta voči klientovi na tretiu osobu nezakazuje. Podľa ustanovenia tohto zákona je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade postúpenia pohľadávky voči jeho klientovi však k porušeniu tohto zákonného ustanovenia bez ďalšieho nedochádza. Postupca neporušil žiadnu povinnosť, s ktorou zákon alebo dohoda spája následok absolútnej neplatnosti. I v prípade, ak by postupca záväzok mlčanlivosti porušil (čo popierame), zákon o advokácii ani žiadny iný všeobecne záväzný právny predpis s týmto porušením povinnosti nespája následok neplatnosti postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti mlčanlivosti môže mať za následok len vznik nárokov osoby, ktorej právo z mlčanlivosti bolo porušené, domáhať sa náhrady škody, ktorá by vznikla takýmto porušením povinnosti, prípadne zaplatenia zmluvnej pokuty, ak by bola písomne dohodnutá. Porušenie záväzku mlčanlivosti však nemôže spôsobiť neplatnosť postúpenia pohľadávky, pretože všetky hmotnoprávne náležitosti postúpenia pohľadávky predpokladané ust. a nasl. boli dodržané, nakoľko postúpenie pohľadávky nebolo vylúčené ani dohodou účastníkov, ani zákonom. Euroadvokát postúpil len svoju peňažnú pohľadávku (z odmeny za právne služby). V žiadnom prípade euroadvokát nepostupoval povinnosť poskytovať právne služby (a teda nezverejnil ani žiadnu informáciu o poskytovaných právnych službách). V praxi tak došlo len k štandardnej obchodnej situácii, keď sa veriteľom peňažnej pohľadávky stal nový veriteľ. Postupiteľnosť pohľadávky euroadvokáta nezakazujú ani rozhodnutia Českej a Slovenskej advokátskej komory. Žalobca ďalej odkázal na rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory Rozhodnutie II. odvol. discip. senátu SAK z 22.11.2013, sp. zn. , ve spojení s rozhodnutím IX. discip. senátu SAK z 22.5.2013, sp. zn. DS IX- : „Postúpenie pohľadávky advokáta voči klientovi, vzniknutej titulom odmeny za právne služby tretej osobe, (…), spočívajúceho v možnosti ďalšieho postúpenia pohľadávky inej osobe, nie je disciplinárnym previnením advokáta.“Týmto rozhodnutím Slovenská advokátska komora výslovne potvrdila, že postúpenie pohľadávky advokáta tretej osobe, teda osobe nepodliehajúcej povinnosti advokátskej mlčanlivosti, nie je disciplinárnym previnením advokáta. Rozhodnutia Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Prešove na ktoré poukázali žalovaní sú pre účely tohto konania nepoužiteľné. V žiadnom z týchto konaní nebolo predmetom posudzovania postupovanie pohľadávky advokáta. Naopak, predmetom posudzovania bolo len postupovanie pohľadávok bánk, pričom o neplatné postúpenie by išlo len pri nedodržaní postupu stanoveného osobitným zákonom o bankách, ktorý po splnení tohto postupu postúpenie pohľadávok umožňuje a to napriek tomu, že vznikli v súvislosti

s bankovým tajomstvom. Vo zvyšnej časti vyjadrenia sa žalobca venuje oprávneniu zástupcu žalovaných Romana Hájka na uzatvorenie zmlúv o poskytovaní právnych služieb, ich platnosti a odmieta akékoľvek nedostatky žaloby.

4. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 20.11.2018 (č.l. 117 spisu) uviedli, že povaha niektorých pohľadávok vylučuje, aby mohli byť predmetom postúpenia. Z postúpenia sú vylúčené pohľadávky, pri ktorých to zakazuje zákon, úradné rozhodnutie alebo iné opatrenie, ktoré je pre účastníkov záväzkového vzťahu záväzné. Dôvodom takéhoto zákazu môže byť ochrana dôverných informácií (napr. advokátske tajomstvo). Za takéto pohľadávky vylúčené z možnosti postúpenia je potrebné považovať pohľadávky Euroadvokáta z titulu poskytnutia právnych služieb klientovi. S každou pohľadávkou Euroadvokáta voči akémukoľvek klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické zákonné povinnosti a požiadavky kladené na dodržiavanie povinnosti mlčanlivosti, na podnikanie a výkon činnosti Euroadvokáta. V zmysle o advokácii Euroadvokát poskytuje právne služby na území Slovenskej republiky za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom, pričom ustanovenie Zákona o advokácii ukladá Euroadvokátovi povinnosť mlčanlivosti. Postúpením pohľadávky na inú osobu, ktorá týmto povinnostiam a požiadavkám nepodlieha, sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom Euroadvokát a klient. Rozhodovacia prax Slovenských súdov (viď. Rozhodnutie Krajského súdu Trnava, spis. zn. ) celkom jednoznačne a konštantne vykladá základné právne východiská nemožnosti postúpiť pohľadávku, na ktorú sa viaže zákonná povinnosť mlčanlivosti, v súvislosti s vyššie uvedeným tak, že „treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.“ To znamená, že platnému postúpeniu bráni obmedzenie, ktoré vyplýva z ochrany subjektívnych práv účastníkov tohto vzťahu, teda najmä zákonná špecifická ochrana dôverných informácií (t.j. advokátske tajomstvo), ktoré podliehajú osobitnému režimu a pri ktorých je Euroadvokát povinný zachovávať mlčanlivosť. Žalovaní sú názoru opačného ako žalobca, že z rozhodnutí českých súdov a ČAK nevyplýva, že by postúpenie pohľadávky, na ktorú sa viaže profesijná povinnosť mlčanlivosti, bolo bez ďalšieho možné. V prejednávanom prípade Euroadvokát uzatvoril Zmluvu o postúpení pohľadávky so žalobcom, ktorý je obchodnou spoločnosťou špecializujúcou sa na vymáhanie pohľadávok a ktorého neviaže advokátske tajomstvo. Euroadvokát v súvislosti so Zmluvou o postúpení pohľadávky poskytol žalobcovi informácie, ktoré sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Rozsah a detaily argumentácie žalobcu, vedomosť o charaktere údajne poskytnutých právnych služieb, detaily o vzťahu medzi žalovanými a pánom Hájkom a všetky informácie, ktoré žalobca popisuje súdu v tomto konaní, a to v rovnakom rozsahu a detailne, v akom to robil Euroadvokát, ako žalobca v konaní o skutkovo podobnej veci, jasne preukazujú, že došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne plynie, že za týchto okolností, údajná pohľadávka Euroadvokáta nebola spôsobilá na postúpenie, práve preto, že k jej vymoženiu nemôže dôjsť bez nutnosti iniciovania súdneho sporu, v ktorom z logiky veci žalobca musí uviesť všetku argumentáciu preukazujúcu jej existenciu v žalovanej výške a v ktorom teda nepripadá v úvahu, že by žalobca snáď nemal a neuplatnil informácie o vzťahu medzi Euroadvokátom a žalovanými získané od Euroadvokáta a podpísaním Zmluvy o postúpení pohľadávky Euroadvokát porušil povinnosť mlčanlivosti aj podľa ČAK. Ak by aj bolo možné postúpiť pohľadávku Euroadvokáta na odmenu voči klientovi, je potrebné zohľadniť, že postupník, t.j. žalobca nebol vôbec viazaný žiadnou povinnosťou mlčanlivosti, a teda by mohol pohľadávku ďalej postúpiť na ďalšie osoby, aj niekoľko krát, pričom takto by sa údaje o klientovi a o obsahu vzťahu s Euroadvokátom mohli ďalej šíriť. Slovenské súdy sú si vedomé toho, že prax českých súdov pri výklade je odlišná, avšak nestotožňujú sa s ňou, čo explicitne zdôrazňujú, a od tejto sa koncepčne odkláňajú. Práve všeobecným výkladom práva uvedeným v týchto rozhodnutiach Slovenské súdy potvrdili, že pohľadávka, na ktorú sa viaže povinnosť mlčanlivosti, principiálne nie je postúpiteľná. Euroadvokát je podľa , v spojení s Zákona o advokácii povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Medzi tieto dôverné informácie a do obsahu advokátskeho tajomstva patrí už samotná identita klienta, ďalej informácie o vzniku a výške odmeny a celkovo všetky ďalšie informácie týkajúce sa vzťahu medzi advokátom a klientom. Euroadvokát porušil povinnosť mlčanlivosti, pretože v Zmluvách o postúpení pohľadávok priamo odhalil pohľadávky, ich výšku a aj identitu údajného klienta vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, na čo nebol oprávnený a nemal súhlas a táto informácia rovnako nebola verejne dostupná. Jednoznačná rozhodovacia prax SAK jasne považuje takýto postup za porušenie povinnosti mlčanlivosti (napr. DS III.-702/07:3063/2007 a DS IX- ). Žalobca nesprávne uvádza, že rozhodovacia prax SAK pripúšťa postúpenie pohľadávky Euroadvokáta, ktorá vznikla z titulu odmeny za právnej služby voči

klientovi, a že takýto postup nepredstavuje disciplinárne porušenie, t.j. porušenie povinnosti mlčanlivosti. Disciplinárny senát SAK v skutočnosti dospel k úplne opačnému záveru, aký tvrdí žalobca, čo jasne plynie z rozhodnutí disciplinárneho senátu SAK, na ktoré odkazuje sám žalobca. Žalobca vytrháva účelovým spôsobom kontext Rozhodnutia II. odvol. disc. senátu SAK z 22. novembra 2013, sp. zn. II. ODS- a Rozhodnutia IX. disciplinárneho senátu SAK z 22. mája 2013, sp. zn. DS IX- a zavádzajúcim spôsobom interpretuje výrok tohto rozhodnutia. V prípade DS IX- , na ktorý sa odvoláva žalobca, advokát postúpil pohľadávky z titulu odmeny za právne služby štatutárovi jeho klienta, t.j. osobe, ktorá ako štatutárny orgán advokátovho klienta už o ich existencii vedela a mala oprávnenie sa s nimi oboznamovať. Štatutár započítal túto pohľadávku voči pohľadávke klienta, čím došlo, v dôsledku zániku pohľadávky, k vylúčeniu následného ohrozenia povinnosti mlčanlivosti advokáta alebo prevodu tejto pohľadávky na ďalšiu osobu. Práve tieto špecifické okolnosti spôsobili, že konanie advokáta nebolo posúdené ako disciplinárne previnenie. Práve v tomto rozhodnutí disciplinárny senát SAK celkom jasne vo všeobecnosti ustálil, že „sa stotožnil so závermi pracovnej skupiny pre advokátske právo zo dňa 12.3.2009, na ktoré poukázal prvostupňový senát a opätovne poukázal na to, že akýkoľvek prevod pohľadávky musí rešpektovať povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť podľa zákona o advokácii, pričom prevod pohľadávky advokáta voči klientovi je možný iba v tom prípade, ak má osoba, na ktorú sa pohľadávka postupuje, povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa zákona o advokácii.“ Pokiaľ ide o porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa § 23 ods. 1 Zákona o advokácii, disciplinárny senát mal vo vyššie uvedenom prípade jasno v tom, že postúpenie pohľadávky, ktorá vznikla titulom odmeny za právne služby, na osobu, ktorá nie je osobou, na ktorú by sa vzťahovala povinnosť mlčanlivosti v zmysle Zákona o advokácii, je potrebné považovať za porušenie povinnosti mlčanlivosti advokáta. Euroadvokát sa teda jednoznačne dopustil porušenia mlčanlivosti podľa § 23 ods. 1 Zákona o advokácii a teda aj disciplinárneho previnenia keď postúpil pohľadávku na žalobcu. Keďže žalobca nie je viazaný zákonnou povinnosťou mlčanlivosti, podpísaním Zmluvy o postúpení pohľadávky sa špecifický obsah vzťahu Euroadvokát a údajný klient, založený na prísnej zákonnej podmienke dôvernosti, podstatným spôsobom zmenil a stratila sa z neho zákonná podmienka kladená na dodržiavanie profesijnej povinnosti mlčanlivosti, ktorá je spojená špecificky len s osobou, ktorá požíva status advokát či euroadvokát. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že postúpenie údajnej pohľadávky Euroadvokáta vylučuje ustanovenie . Následkom postúpenia pohľadávky, ktoré odporuje zákonu, je absolútna neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky 1 v zmysle ustanovenia , a to nie len medzi stranami Zmluvy o postúpení pohľadávok 1 ale aj voči dlžníkovi. Logickým následkom je, že žalobca nebol a nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom advokátov strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o poskytovaní právnych služieb zo dňa 21.4.2011, dodatkom č. 1 k zmluve, rozsudkami Krajského súdu v Trnave č. k. a , ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

6. Právny zástupca žalobcu v konaní zotrval na obsahu písomných podaní zaslaných súdu.

7. Právna zástupkyňa žalovaných zotrvala na obsahu písomných podaní zaslaných súdu.

8. Zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 21.4.2011 (č.l. 11 spisu) súd zistil, že advokát Mgr. Pavel Strnad, PhD. a klient PCA Slovakia s.r.o., uzatvorili v zmysle zmluvu o poskytovaní právnych služieb. V zmysle čl. V ods. 5.1 zmluvy je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvie v súvislosti s poskytovaním právnych služieb podľa tejto zmluvy.

9. Z dodatku č. 1 zo dňa 19.3.2013 k zmluve o poskytovaní právnych služieb (č.l. 13 spisu) súd zistil, že klientom podľa zmluvy sa stal namiesto žalovaného PCA Slovakia s.r.o., žalovaný PSA Services Centre Europe, s.r.o.. Za záväzky PSA Services Centre Europe, s.r.o., prevzal zodpovednosť ako ručiteľ PCA Slovakia s.r.o.. Ručiteľský záväzok bol dojednaný v článku 2 odsek 3. dodatku č. 1 k Zmluve.

10. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. (č.l. 7 spisu) súd zistil, že predmetom odvolacieho prieskumu bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v ktorom tento súd vyslovil právny názor, že ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať

za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle a nasl. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo ( a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom- postupcom (bankou) a dlžníkom. Nový veriteľ - postupník totiž už nebude zo zákona povinný takéto obsiahle tajomstvo zachovávať, keďže nie je bankou; bude napríklad oprávnený (a povinný, napr. podľa ) o záležitostiach dlžníka informovať kohokoľvek. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Na rozpor postúpenia s , ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Či bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že v danom prípade sa žalobcovi nepodarilo preukázať jeho aktívnu legitimáciu, keď žalobca ani nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013, avšak nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovanému ako dlžníkovi. Ďalej odvolací súd uviedol, že zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle a nasl. zák. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo ( a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Ďalej sa odvolací súd zaoberá už špecifikami prípady a zákonnou výlukou - ustanovenie , ktoré dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok (ktoré ak nie sú splnené tak pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. ). Odvolací súd následne uvádza, ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa Obč. zák. účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v Obč. zák. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle Obč. zák. nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Na rozpor postúpenia s , ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti

11. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. - 272 zo dňa 27.8.2019 súd zistil, že predmetom súdneho konania tunajšieho súdu sp. zn. , v ktorej veci meritórne rozhodnutie

súd druhej inštancie v odvolacom konaní preskúmava, je časť totožnej pohľadávky, ktorej iná časť je uplatňovaná v danom konaní sp. zn. , pričom ide o veľmi podobný skutkový a právny základ, s tým, že právne úvahy, názory a závery obcoch súdov v konaní sp. zn. a sp. zn. sú v otázke posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu plne aplikovateľné aj na danú vec. Odvolací súd v rozhodnutí okrem iného uviedol, že názor prvoinštančného súdu, podľa ktorého je Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2013 podľa absolútne neplatná, k čomu súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, je správny a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Obmedzenie postupiteľnosti pohľadávky, ktorá je predmetom sporu je založené na ochrane citlivých údajov a povinnosti mlčanlivosti, ktorá v slovenskom práve vychádza z iného názoru a režimu, než aplikuje súdna prax v Českej republike, preto je irelevantný odkaz odvolateľa na argumenty, ktoré prijala česká súdna prax. Pre rozhodnutie o danej veci je podstatná právna úprava platná v Slovenskej republike a súd prvej inštancie iba na jej podporu poukázal i na prax iných štátoch EÚ. Prioritou je ale právny poriadok a aplikovanie právnych predpisov platných na Slovensku, k čomu i keď nie je zatiaľ k dispozícii rozsiahlejšia a ustálená judikatúra, odvolací súd názor prvoinštančného súdu akceptuje ako správny. K uvedenému odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie III. Disciplinárneho senátu SAK sp.zn. DS III.-702/07: 3063/2007, ktorý skonštatoval: „Advokát, ktorý po ukončení zastupovania klienta a po vzniku konfliktu ohľadom úhrady trov právneho zastúpenia postúpi pohľadávky voči svojmu bývalému klientovi inému subjektu, pričom v zmluvách o postúpení pohľadávky označí svojho klienta, o aký druh právneho zastupovania sa jednalo, ako aj výšku trov právneho zastúpenia, bez toho, aby klient pozbavil advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa zákona o advokácii, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v ust. zákona o advokácii.“ Podľa názoru odvolacieho súdu pri postúpení pohľadávky jednoznačne dochádza k zmene v osobe veriteľa. Podľa je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť a teda uvedenou právnou úpravou je jeho profesijná povinnosť mlčanlivosti obmedzená podobne ako pri povinnosti mlčanlivosti podľa o bankách (). Tým, že žalobca uzatvoril dňa 19.12.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávky a previedol svoju pohľadávku vzniknutú z výkonu advokácie na tretieho, porušil povinnosť mlčanlivosti, ktorej ho klient nezbavil. Postupník je treťou osobou, na ktorú sa zákon o advokácii nevzťahuje. Teda osobe, ktorá nie je žiadnou mlčanlivosťou viazaná boli potom sprístupnené informácie, ktoré spadajú pod povinnosť mlčanlivosti. Takéto postúpenie tak odporuje zákonu a je absolútne neplatným právnym úkonom.

12. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

16. Podľa o advokácii je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie ,ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak. Podľa cit. zákona usadený euroadvokát je oprávnený poskytovať právne služby na území Slovenskej republiky za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Na účely tohto zákona a osobitných predpisov a v súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom sa usadený euroadvokát považuje za advokáta podľa tohto zákona.

17. Podľa § 38 ods. 2 cit. zákona usadený euroadvokát je povinný dodržiavať povinnosti advokáta podľa tohto zákona, osobitných predpisov a predpisov komory; tým nie je dotknutá jeho povinnosť dodržiavať právne predpisy štátu registrácie.

18. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

20. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Podľa , prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

23. Nie je medzi stranami sporné, že žalobca si v danom konaní uplatňuje pohľadávku na zaplatenie odmeny za právne služby. Žalobca v konaní tvrdí, že predmetnú pohľadávku nadobudol platne na základe písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.1.2018 od euroadvokáta Mgr. Pavla Strnada. Žalovaný sa konaní bránil tvrdením, že nakoľko právny úkon postúpenia predmetnej pohľadávky odporuje zákonu, tak je v zmysle neplatný a žalobca potom ani nie je v danom konaní aktívne vecne legitimovaný.

24. V danom konaní bolo vzhľadom na sporné tvrdenia strán nutné predovšetkým prioritne posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a v tej súvislosti najmä platnosť resp. neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.1.2018. Vo vzťahu k neplatnosti zmluvy o postúpení predložili ako právnu obranu žalovaní rozsiahlu právnu argumentáciu. Súd sa v plnom rozsahu s touto argumentáciou stotožňuje, nakoľko má za to, že je správna, vychádza z pred súdom preukázaného skutkové stavu a z aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Vzhľadom na jej vyčerpávajúci rozsah, konzistentnosť, ucelenosť, presvedčivosť, logickú postupnosť a nadväznosť právnych úvah rozhodujúcich pre právne posúdenie veci ju súd v plnom rozsahu preberá za svoju. Žalovaní veľmi precízne, jasne a zrozumiteľne vyslovili a odôvodnili v konaní svoj právny názor, s ktorým sa súd stotožňuje a nevidí dôvod, pre ktorý by sa mal od tohto názoru odchýliť, keď ako bude nižšie uvedené, totožný právny názor bol vyslovený už súdmi v iných podobných prípadoch.

25. Žalobca získal pohľadávku, ktorú si uplatňuje v danom konaní na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca však nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, a to z dôvodu, že postúpenie pohľadávky euroadvokáta Mgr. Pavla Strnada voči jeho klientovi (žalovaným v 1. a 2. rade) na žalobcu je absolútne neplatné. Pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, nemožno postúpiť, pretože tomu bráni ust. a postupiteľnosť pohľadávky vylučuje aj rozhodovacia prax slovenských súdov a Slovenskej advokátskej komory. Ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávka advokáta voči svojim klientom predstavuje práve takýto druh pohľadávky. S každou pohľadávkou advokáta voči klientovi je totiž neoddeliteľne spojená povinnosť zachovávať mlčanlivosť ( Zákona o advokácii). Tieto požiadavky a povinnosti vyplývajú pre advokáta priamo zo zákona a v danom konkrétnom prípade dokonca aj zo samotnej zmluvy s klientom (čl. V. ods. 5.1 zmluvy). Postúpením pohľadávky z advokáta na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám (povinnostiam) nepodlieha, pričom žalobca týmto požiadavkám celkom jednoznačne nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (advokátom) a dlžníkom. Práve absencia povinnosti mlčanlivosti, ktorá sa zo zákona v danom prípade viaže na

advokáta a nie na inú osobu (postupníka) predstavuje tú zmenu obsahu právneho vzťahu, ku ktorej dochádza zmenou veriteľa. Z tohto vyplýva, že pohľadávka advokáta nie je postupiteľná, pretože tomu bráni . Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle , a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Uvedené závery vychádzajú taktiež z aktuálnej rozhodovacej praxe súdov, ktorá rieši obdobné právne vzťahy. Rozhodovacia prax Slovenských súdov celkom jednoznačne vykladá základné všeobecné právne východiská nemožnosti postúpiť pohľadávku na peňažné plnenie, a to hoci len v rozsahu nároku veriteľa na peňažné plnenie. Ak by aj konkrétna peňažná pohľadávka bola z hľadiska štandardných kritérií spôsobilá na postúpenie, platnému postúpeniu bráni obmedzenie, ktoré vyplýva z ochrany subjektívnych práv účastníkov tohto vzťahu, teda najmä špecifická ochrana dôverných informácií (t. j. advokátske tajomstvo), ktoré podliehajú osobitnému režimu a pri ktorých je euroadvokát povinný zachovávať mlčanlivosť. Nie je možné prihliadať na rozhodnutia českých súdov v otázke postupiteľnosti pohľadávok, na ktoré sa viaže povinnosť mlčanlivosti. Prax českých súdov je odlišná, slovenské súdy sa s ňou nestotožňujú, čo vo svojich rozhodnutiach explicitne zdôrazňujú a od tejto sa celkom jednoznačne a koncepčne odkláňajú. Práve všeobecným výkladom práva uvedeným v týchto rozhodnutiach sudy potvrdzujú, že pohľadávka, na ktorú sa viaže povinnosť mlčanlivosti, principiálne nie je postúpiteľná. Zákon o advokácii v logickej zhode s vyššie uvedenou súdnou praxou tiež neumožňuje postúpenie pohľadávky z titulu odmeny za právne služby. Pokiaľ by v tejto veci vznikli akékoľvek pohľadávky voči žalovaným titulom odplaty za právne služby, jednalo by sa o pohľadávky euroadvokáta voči klientovi. Euroadvokát je podľa v spojení s Zákona o advokácii povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Medzi tieto dôverné informácie a do obsahu advokátskeho tajomstva patrí, identita klienta, informácie o vzniku a výške odmeny a celkovo všetky informácie, ktorých zverejnenie si klient neželá a nie sú verejne dostupné. Postúpenie pohľadávky advokáta voči klientovi je zakázané aj v rozhodovacej praxi SAK. Disciplinárny senát SAK jednoznačne považuje takýto postup za porušenie povinnosti mlčanlivosti, čo potvrdzujú aj rozhodnutia disciplinárneho senátu SAK (napr. DS III.-702/07:3063/2007). Vzhľadom na vlastnú a osobitnú rozhodovaciu prax SAK nemožno prihliadať na rozhodnutia ČAK, ktoré vychádzajú z právne úplne odlišného konceptu.

26. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozhodol rozhodnutím č.k. -272 zo dňa 27.8.2019, ktorým zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k. -228, v ktorých oboch rozhodnutiach je však obsiahnutý právny názor dotýkajúci sa obdobných, totožných skutkových a právnych okolností, ktoré sú podstatné a sú riešené aj v danom súdnom konaní a to dotýkajúcich sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Nakoľko predmetom súdneho konania tunajšieho súdu sp. zn. , ktoré súd druhého stupňa v odvolacom konaní už preskúmaval, je časť totožnej pohľadávky, ktorej iná časť je uplatňovaná v danom konaní sp. zn. , pričom ide o veľmi podobný skutkový a právny základ, sú právne úvahy, názory a závery súdov v konaní sp. zn. a sp. zn. v otázke posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu plne aplikovateľné aj na danú vec. Prvostupňový súd sa aj v danom konaní sp. zn. stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa aj súdu odvolacieho v konaní sp. zn. a pri posúdení daného sporu z neho vychádza. Odvolací súd v rozhodnutí č.k. -272 zo dňa 27.8.2019 okrem iného uviedol, že názor prvoinštančného súdu, podľa ktorého je Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2013 je podľa absolútne neplatná, k čomu súd musí prihliadať z úradnej povinnosti je správny a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Obmedzenie postupiteľnosti pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu je založené na ochrane citlivých údajov a povinnosti mlčanlivosti, ktorá v slovenskom práve vychádza z iného názoru a režimu, než aplikuje súdna prax v Českej republike, preto je irelevantný odkaz odvolateľa na argumenty, ktoré prijala česká súdna prax. Pre rozhodnutie o danej veci je podstatná právna úprava platná v Slovenskej republike a súd prvej inštancie iba na jej podporu poukázal i na prax iných štátoch EÚ. Prioritou je ale právny poriadok a aplikovanie právnych predpisov platných na Slovensku, k čomu i keď nie je zatiaľ k dispozícii rozsiahlejšia a ustálená judikatúra, odvolací súd názor prvoinštančného súdu akceptuje ako správny. K uvedenému odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie III. Disciplinárneho senátu SAK sp.zn. DS III.-702/07: 3063/2007, ktorý skonštatoval: „Advokát, ktorý po ukončení zastupovania klienta a po vzniku konfliktu ohľadom úhrady trov právneho zastúpenia postúpi pohľadávky voči svojmu bývalému klientovi inému subjektu, pričom v zmluvách o postúpení pohľadávky označí svojho klienta, o aký druh právneho zastupovania sa jednalo, ako aj výšku trov právneho zastúpenia, bez toho, aby klient pozbavil advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa zákona

o advokácii, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v ust. zákona o advokácii.“ Podľa názoru odvolacieho súdu pri postúpení pohľadávky jednoznačne dochádza k zmene v osobe veriteľa. Podľa je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť a teda uvedenou právnou úpravou je jeho profesijná povinnosť mlčanlivosti obmedzená podobne ako pri povinnosti mlčanlivosti podľa o bankách (). Tým, že žalobca uzatvoril dňa 19.12.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávky a previedol svoju pohľadávku vzniknutú z výkonu advokácie na tretieho, porušil povinnosť mlčanlivosti, ktorej ho klient nezbavil. Postupník je treťou osobou, na ktorú sa zákon o advokácii nevzťahuje. Teda osobe, ktorá nie je žiadnou mlčanlivosťou viazaná boli potom sprístupnené informácie, ktoré spadajú pod povinnosť mlčanlivosti. Takéto postúpenie tak odporuje zákonu a je absolútne neplatným právnym úkonom.

27. Žalobca považuje rozsudok Krajského súdu v Trnave v konaní pre toto konanie za neaplikovateľný, pričom rozhodnutie, podľa názoru žalobcu vychádza z iných skutkových zistení. Súd sa s týmto tvrdením žalobcu vôbec nestotožňuje. Posúdenie otázky neplatnosti postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom daného sporu je založená na obdobným, totožných skutočnostiach a právne posúdenie nevychádza len z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky (ktorá v danom konaní nebola žalobcom vôbec predložená). Krajský súdu vo svojom rozhodnutí jasne vysvetlil, že k porušeniu povinnosti mlčanlivosti došlo už uzatvorením predmetnej zmluvy, a v nadväznosti na skutočnosť, že pohľadávka bola prevedená na tretiu, ktorá nepodlieha povinnosti mlčanlivosti, je toto postúpenie v rozpore so zákonom a je absolútne neplatné. V danom konaní preto nie je ani rozhodujúce a nevyhnuté oboznamovať sa s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky a vykonať túto zmluvu ako dôkaz, nakoľko je zrejmé, že k porušeniu povinnosti mlčanlivosti došlo už z iných skutočností (z postúpenia, z rozsahu obsahu argumentácie, ktorú žalobca prezentuje, z detailov vzťahu údajného klienta a pod.). V tejto súvislosti je treba aj uviesť, že z vyššie uvedeného dôvodu súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz - predloženie z jeho strany písomnej Zmluvy o postúpení zo dňa 21.4.2011, nakoľko aj bez oboznámenia sa s obsahom zmluvy je zrejmé, že postúpením došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti, čo je zásadné pre právne posúdenie veci. Druhým dôvodom prečo súd nevykonal tento dôkaz je skutočnosť, že podľa názoru súdu, mal žalobca dostatok času na predloženie písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávky či už spolu so žalobou alebo po vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 27.8.2018, už v ktorom žalovaní namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a žalobca ju mal minimálne v súvislosti s tým, že je zmluvnou stranou (postupníkom) Zmluvy o postúpení súdu predložiť a preukazovať svoju aktívnu vecnú legitimáciu, preukazovať, že je majiteľom (veriteľom) pohľadávky na základe postúpenia. Vznesenie návrhu žalobcu na predloženie Zmluvy o postúpení až na pojednávaní dňa 13.9.2019 súd pokladá za oneskorené, v rozpore so zásadou koncentrácie konania a so strany žalobcu ako účelové, pričom by to bol jediný dôvod pre ktorý by súd mal predmetné pojednávanie odročiť a nerozhodnúť meritórne. Išlo by o nedôvodné prieťahy. Preto súd daný dôkaz nevykonal. Pre rozhodnutie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je podstatné, že na pohľadávku sa viaže advokátske tajomstvo a teda je principiálne vylúčená z postúpenia. V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na znenie zák. ust. podľa ktorého „sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania“ ako aj na zák. ustanovenie podľa ktorého „na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu“ a taktiež č.l. 8 podľa ktorého „sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu“. Žalobca sa zjavne dôsledne citovanými zákonnými ustanoveniami neriadil a svoju dôkaznú povinnosť ako ani včasnú povinnosť procesného útoku si nesplnil.

28. V závere možno zhrnúť, že v konaní bolo preukázané, že euroadvokát Mgr. Pavel Strnad ako postupca a žalovaný ako postupník uzatvorila dňa 12.1.2018 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá predstavuje finančný nárok na odmenu advokáta za právne služby žalovaným. Na euroadvokáta sa v zmysle zákona o advokácii viaže profesná povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, zatiaľ čo žalobca takúto zákonnú povinnosť už nemá. Ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného i také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávka advokáta voči svojim klientom predstavuje práve takýto druh pohľadávky, nakoľko práve absencia povinnosti mlčanlivosti ktorá sa zo zákona neviaže na inú osobu (t.j. žalovaného) predstavuje tú zmenu obsahu právneho vzťahu s ktorou dané zák. ustanovenie spája

zákaz postúpenia. Pohľadávka advokáta tak nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust. . Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (jej postúpenie je zákonom zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je absolútne neplatné v zmysle , a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi, načo musí súd naviac prihliadať z úradnej povinnosti. Takýto záver vyplýva aj z viacerých rozhodnutí slovenských súdov a Slovenskej advokáckej komory. Z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení na žalobcu platne neprešlo (nebolo postúpené) právo (pohľadávky) na zaplatenie finančnej sumy, ktorej sa domáha v danom konaní. Žalobca nie je preukázateľne nositeľom hmotnoprávneho práva (práva na odmenu za právne služby), ktorého priznania sa žalobca pred súdom domáhal, nie je aktívne vecne legitimovaný. Súd žalobe môže vyhovieť len v tom prípade, ak žalobca je osoba, ktorá je nositeľom hmotnoprávneho nároku, v opačnom prípade súd žalobu musí zamietnuť. Záverom súd pre účastníkov ešte poznamenáva, že nakoľko súd v konaní ustálil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pri uplatnenom nároku na zaplatenie odmeny za právne služby, čo je samo osebe dôvodom zamietnutia žaloby, tak ani bližšie neskúmal tvrdenia týkajúce sa dôvodnosti tohto nároku a ďalšiu právnu argumentáciu strán (dotýkajúcej sa pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu prekročenia oprávnenia osoby vystupujúcej v záväzkovom vzťahu za žalovaných atď.).

29. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodne podanú v celom rozsahu zamietol.

30. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia) a uložil žalobcovi povinnosť ich žalovaným zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica ( ).“