Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: N. R., W.. XX.XX.XXXX, F. U. I. U., podnikajúci pod obchodným menom N. R. L. Y. T. V. XXX/XX, XXX XX U., K.I.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom so sídlom Palackého č. 1, 040 01 Košice proti žalovanému: M. F., W.. XX.X.XXXX, F. C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 3.851,64 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.851,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.851,64 EUR od 12.3.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorá bude špecifikovaná samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.02.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.851,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 05.02.2016 až do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania.

2. Žalobca uviedol, že žalobca na základe daňového priznania uhradil Daňovému úradu dňa 29.01.2014 daň z pridanej hodnoty vo výške 2.249,78 EUR na účet číslo: XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX s uvedením VS: XXXXXXXXXX a dňa 03.02.2014 daň z motorových vozidiel na č.ú. XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX s uvedením VS: XXXXXXXXXX. Aj napriek uvedenému, Daňový úrad vyzval žalobcu listom č. 9800307/5/560411/2014 zo dňa 11.02.2014 na úhradu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty. Žalobca v rámci šetrenia situácie, v spolupráci s Daňovým úradom zistil, že jeho úhrada zo dňa 29.01.2014 a 03.02.2014 bola zaslaná na účet, ktorý patril žalovanému (číslo účtu žalovaného XXXXXXXXXX/XXXX), preto požiadal Daňový úrad o preúčtovanie platieb na účet, ktorý daňový úrad pridelil žalobcovi (žalobcovo číslo účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXX-XXXXXXXXXX/ XXXX). Daňový úrad oboznámil žalobcu, že preúčtovanie platieb nie je možné vykonať, nakoľko u daňového subjektu (žalovaného), za ktorého platby uhradil, daňový úrad ako správca dane neeviduje daňový preplatok a teda postupuje v zmysle ustanovení zákona o správe daní a poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa na úkor žalobu obohatil, plnením bez právneho dôvodu, resp. plnením, ktoré mal podľa zákona a práva plniť sám. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, listom zo dňa 04.02.2016, tak, že peňažné prostriedky mu mal poskytnúť v

deň nasledujúci po obdržaní výzvy, listu. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval, preto sa žalobca so svojím nárokom obrátil na súd.

3. Prílohou žaloby sú výpisy zo živnostenského registra žalobcu a žalovaného; výpisu z účtu žalobcu, preukazujúce úhrady Daňovému úradu na účet XXXXXX-XXXXXXXXXX; písomnú komunikáciu žalobcu s Daňovým úradom; list žalobcu adresovaný žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia s doručenkami.

4. Súd vydal vo veci dňa 22.02.2017 platobný rozkaz č.k. -46 v zmysle návrhu žalobcu. Žalovaný súdom vydaný platobný rozkaz prevzal osobne z adresy C. XXX, XXX XX C. dňa 24.02.2017.

5. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. V podanom odpore uviedol, že nárok žalobcu je neopodstatnený, nedôvodný, nepreukázaný a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že si nie je vedomý toho, aby žalobca plnil za neho jeho daňové povinnosti, ba práve naopak on sám má vedomosť, že voči dňovému úradu ako správcovi dane nemá/nemal žiadne nedoplatky a práve daňový úrad mu pravidelne uhrádzal preplatky z jeho daňových povinností. Poukázal na to, že účtovníctvo mu vykonávala externá účtovníčka, ktorá podľa jeho vedomostí vykonávala účtovníctvo aj žalobcovi a ktorá ho upozornila na chybu (zadala chybnú úhradu iného klienta); po uvedenom zistení kontaktoval príslušný Daňový úrad, ktorý uviedol, že v prospech jeho účtu neboli pripísané cudzie peňažné prostriedky. Z uvedeného má za to, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že ním uhrádzané predmetné sumy boli skutočne poukázané na účet žalovaného vedený pre žalovaného Daňovým úradom; a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, pretože žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že účet, na ktorý poukázal peňažné prostriedky je/bol účet žalovaného. Poukázal aj na to, že podľa jeho vedomostí, externá účtovníčka priznala pochybenie a žalobcovi, ako osobe, za ktorú vykonala chybnú platbu, uhradila peňažnú sumu vo výške 1.000,00 EUR titulom náhrady škody. Žalovaný má za to, že z uvedeného dôvodu, ak sa preukážu skutkové tvrdenia žalobcu, sa na úkor žalobcu nemohol obohatiť v celej žalovanej sume, pretože časť mu bola uhradená externou účtovníčkou.

6. Žalovaný namietal aj začiatok omeškania so zaplatením peňažnej sumy. Uviedol, že „predžalobná výzva“ bola datovaná a odoslaná na poštovú prepravu dňa 4.2.2016; do jeho dispozičnej sféry nebola doručená a preto sa nemohol dostať do omeškania už dňa 05.02.2016, od kedy žalobca žiada úroky z omeškania.

7. Žalobca vo svojich následných písomných podaniach (replika a iné) a ústnych vyjadreniach na pojednávaní k tvrdeniam žalovaného uviedol, že komu patrí účet, na ktorý boli pripísané peňažné prostriedky žalobcu (platby z 29.01.2014 a z 03.02.2014) zistil priamo od zamestnanca Daňového úradu pri preverovaní možnosti preúčtovania týchto platieb na účet žalobcu. Poukázal na ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení vtedy platnom znení, ďalej len „Daňový poriadok“, z ktorých vyplýva, že správca dane môže preúčtovať platbu na iný účet, ale len v tom prípade, ak na účte, z ktorého má byť platba preúčtovaná sa uvádza daňový preplatok (ust. Daňového poriadku). Žalobca uviedol, že Daňový úrad platbu žalobcu, ktorá bola chybne uhradená na účet žalovaného, nepreviedol na účet žalobcu, pretože na účte žalovaného neevidoval daňové preplatky. Z uvedeného vyplýva, že žalobca musel dvakrát uhradiť vyrubené dane a teda raz uhradil dane za žalovaného (na jeho účet). Poukázal aj na to, že žalovaný sa mylnou úhradou žalobcu bezdôvodne obohatil a tiež na to, že mu nevznikli ďalšie sankčné povinnosti, ktoré by mu vznikli pre oneskorené platby voči daňovému úradu (daňové nedoplatky). K otázke zníženia žalovanej istiny, pre jej čiastočnú úhradu externou účtovníčkou oboch strán sporu, uviedol, že žalobcovi uvedená osoba určitú sumu zaplatila, za jej pochybenia ako náhradu škody, ale nie z tohto konkrétneho pochybenia (predmet sporu - úhrada na chybne zadané číslo účtu).

8. Žalovaný vo svojich následných vyjadreniach (písomných - duplika a iné; ústnych) uviedol, že od Daňového úradu nemal informáciu, že by na svojich účtoch mal nedoplatok; ba práve naopak evidoval daňový preplatok, preto má za to, že na účet žalobcu mali byť správcom dane prevedené chybne uhradené peňažné prostriedky. Uviedol, že účtovníctvo mu vykonávala spoločnosť Axo Trade, s.r.o., IČO: 45 994 315, ktorá bola s vysokou pravdepodobnosťou poistená, a teda žalobca si v prípade pochybenia účtovníčky, mal uplatniť náhradu škody voči danej spoločnosti. Z uvedených dôvodov má

za to, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný. Opakovane namietal voči začiatku omeškania s úhradou peňažného dlhu tak, ako to žalobca uviedol v žalobnom petite.

9. Podľa ust. , (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. V zmysle ust. v spojení s ust. , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa ust. , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

12. Na základe uvedeného súd nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré považoval za nesporné a teda k tým, ktoré strany sporu výslovne nepopreli. Súd za nesporné považoval tieto skutočnosti: a) žalobca a aj žalovaný v roku 2016 vykonávali podnikateľskú činnosť a teda mali daňové povinnosti; b) za účelom splnenia daňových povinností, správca dane - Daňový úrad, zriadil žalobcovi a aj žalovanému účet, na ktorý mali uhrádzať peňažné prostriedky za účelom splnenia daňových povinností; c) žalobca vykonal v dňoch 29.01.2014 a 03.02.2014 platby celkovo vo výške 3.851,64 EUR na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX; d) Daňový úrad vyzval žalobcu listom zo dňa 11.02.2014 (č.l. 11 súdneho spisu), č. 9800307/5/560411/2014, na úhradu daňového nedoplatku vzniknutého z neuhradenia dani z pridanej hodnoty, ktorý mal byť uhradený na účet Daňového úradu Košice vedený v Štátnej pokladnici L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX e) obom stranám sporu účtovníctvo viedla totožná osoba; f) osoba, ktorá stranám viedla účtovníctvo, priznala pochybenie a za uvedené pochybenia zaplatila žalobcovi určité peňažné plnenie titulom náhrady škody, ktorá mu jej pochybením vznikla.

13. Podľa a , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

14. Podľa ust. , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

15. Podľa ust. v spojení s ust. , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

16. Podľa ust. , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že strany sporu majú procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa citovaného ustanovenia je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Ak strana sporu nepredloží dôkazy včas, hoci tak mohla vykonať skôr, ak by konala

starostlivo, dôsledkom sudcovskej koncentrácie konania je, že súd na takto predložené dôkazy nemusí prihliadať. Je však v právomoci súdu samostatne posúdiť a rozhodnúť, či tieto navrhnuté, predložené dôkazy vykoná a to najmä z pohľadu ich účelnosti, t.j. či ide o dôkazy, ktoré sa týkajú podstatných sporných okolností a ktoré ich pomôžu objasniť, odstrániť spor medzi stranami.

18. Spornými skutočnosťami medzi stranami sporu ostala otázka, či žalovaný je pasívne vecne legitimovanou osobou v tomto konaní a tiež otázka, či žalobcom uplatnený nárok by nemal byť zníženú o sumu, ktorá mu bola uhradená osobou, ktorá mu vykonávala účtovníctvo z titulu náhrady škody.

19. Na odstránenie sporných skutočností, súd vo veci konal a nariadil viacero pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu, oboznámením sa s odpoveďou dožiadaného Daňového úradu a zistil nasledujúci skutkový stav sporu.

20. Z výpisu zo živnostenského registra žalovaného, M. F., K.: XX XXX XXX, s miestom podnikania XXX XX V.-L., U. X, súd zistil, že svoju podnikateľskú činnosť ukončil k 18.7.2014.

21. Z výpisu z REGO súd zistil, že žalovaný, M. F., od 03.09.2014 má trvalý pobyt v okrese V. - I., U. I. C. XXX.

22. Z výpisu z účtu žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s. súd zistil, že žalobca dňa 29.01.2014 uhradil na číslo účtu XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX sumu vo výške 2.249,78 EUR s uvedením VS: XXXXXXXXXX a dňa 03.02.2014 uhradil na číslo účtu XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX sumu vo výške 1.601,86 EUR s uvedením VS: XXXXXXXXXX; čiže celkovo na uvedený účet uhradil sumu vo výške 3.851,64 EUR.

23. Z písomnej komunikácie medzi žalobcom a Daňovým úradom Košice súd zistil, že po výzve na zaplatenie daňového nedoplatku vzniknutého na dani z pridanej hodnoty, žalobca preukázal daňovému úradu úhradu dani z pridanej hodnoty (hoc na chybný účet) a požiadal daňový úrad o preúčtovanie finančných prostriedkov z cudzích účtov na účet, ktorý daňový úrad eviduje k jeho podnikateľským aktivitám. Z odpovede daňového úradu súd zistil, že preúčtovanie nie je možné zrealizovať v zmysle ustanovení Daňového poriadku, pretože na účte, kde žalobca omylom zaslal platbu, nie je daňovým úradom evidovaný preplatok.

24. Z predžalobnej výzvy a predložených doručeniek súd zistil, že bola žalobcom (jeho právnym zástupcom) spísaná v Košiciach, dňa 04.02.2016 a podaná na poštovú prepravu dňa 04.02.2016.

25. Z odpovedí Daňového úradu Košice, reagujúc na otázky súdu, č.l. 78 a č.l. 97, súd zistil, že daňový úrad ako správca dane vytvoril daňovým subjektom - žalobcovi osobný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX a - žalovanému osobný účet XXXXXXXXXX/XXXX pre potreby plnenia daňových povinností, pričom daňovými subjektmi uvádzané predčíslie účtu určuje aký druh dane je daňovému úradu poukázaný; napr. predčíslie XXXXXX je úhrada dane z motorových vozidiel a predčíslie XXXXXX je úhrada dane z pridanej hodnoty. Z odpovedí daňového úradu súd zistil, že obe žalobcom uvádzané platby (z 29.1.2014 a 03.02.2014) vo výške 3.851,64 EUR boli pripísané na účet žalovaného titulom úhrady dane z motorových vozidiel (podľa žalobcom uvádzaného predčíslia k účtu) a tiež to, ako správca dane, daňový úrad, s pripísanými peňažnými prostriedkami naložil. Z odpovedí súd zistil, že daňový subjekt, žalovaný, nemal preplatok na daniach, ktorý by mohol byť preúčtovaný na účet iného daňového subjektu, žalobcu. Súd zistil, že ku dňu odpovede daňového úradu, na účte žalovaného eviduje neuhradené preddavky vo výške 1.918,21 EUR, ktoré sú splatné podaním daňového priznania za rok 2014, pričom daňové priznanie za rok 2014 k uvedenému dátumu podané nebolo.

26. Súd na zistený skutkový stav sporu aplikoval o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a .

27. V zmysle ust. v spojení s ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „Daňový poriadok“, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane

a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, d) daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.

28. V zmysle ust. § 4 ods. 1 Daňového poriadku, správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.

29. V zmysle ust. § 55 Daňového poriadku, Spôsob platenia dane a použitie platieb sa daň platí v eurách príslušnému správcovi dane (ods. 1). Platbu dane možno vykonať a) bezhotovostným prevodom z účtu 1. vedeného u poskytovateľa platobných služieb na príslušný účet správcu dane, 2. určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný predpis, na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici; b) v hotovosti; c) vykonaním kompenzácie. Daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec (ods. 4). Správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane. Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí: a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby (ods. 5 a 6). Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. Za deň platby sa považuje a) pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala (ods. 12).

30. Podľa ust. § 55 ods. 11 Daňového poriadku, správca dane je povinný prijať každú platbu, aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňový subjekt. Ten, kto platbu za daňový subjekt vykonal, môže požiadať o jej preúčtovanie. Správca dane preúčtuje túto platbu na účet, ktorý mu pridelil na platbu dane, do 30 dní od podania žiadosti vo výške, v akej ju eviduje ako daňový preplatok; o vybavení žiadosti správca dane informuje toho, kto žiadosť podal. Za deň platby sa v tomto prípade považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu toho, kto platbu vykonal.

31. Podľa ust. § 79 Daňového poriadku, pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku. Ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti, ak je väčší ako 5 eur. Daňový preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Daňový preplatok, ktorý nemožno vrátiť, je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce. Za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, keď bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Poskytovatelia platobných služieb sú povinní oznámiť daňovému subjektu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.

32. V zmysle ust. v platnom znení (ďalej len „“) právne vzťahy medzi podnikateľmi súvisiace s podnikaním sa spravujú ustanoveniami . Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení tohto zákona, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva, ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

33. V zmysle ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. V zmysle ust. , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

35. V zmysle ust. , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

36. Podľa ust. , splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

37. V zmysle ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlh, má veriteľ práva požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa ust. nariadenia vlády , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení platnom v čase vzniku omeškania žalovaného, výška úroku z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že obe strany sporu v roku 2014 vykonávali podnikateľskú činnosť a z tohto dôvodu boli správcom dane evidovaní ako daňové subjekty. Daňový úrad tak žalobcovi ako aj žalovanému (daňové subjekty) pridelil/vytvoril osobitý účet vedený v Štátnej pokladnici za účelom realizácie bezhotovostných vkladov na úhradu ich splatných daní a iných poplatkov. Správca dane podľa prideleného osobitného čísla účtu vedeného v Štátnej pokladnici vie identifikovať daňový subjekt, ktorému patrí. Súd mal nepochybne preukázané, že účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX bol vytvorený a pridelený daňovému subjektu - žalovanému. Z uvedeného dôvodu teda žalovaným vznesená námietka vecnej pasívnej legitimácie nie je dôvodná.

40. Bezdôvodné obohatenie je skutočnosť, že v majetkovej sfére subjektu, ktorého sa predmet bezdôvodného obohatenia týka, nastane to, že sa majetok na úkor druhej osoby bezdôvodne zväčší, resp. že sa jeho majetok nezmenší, hoci by sa zmenšiť mal, keby si plnil svoje povinnosti. Súd je toho názoru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil a teda, že majetok žalovaného sa v danom prípade nezmenšil, hoci zaplatením, splnením jeho daňových povinností splatných v období január/februára 2014 sa zmenšiť mal. Majetok žalovaného sa nezmenšil z dôvodu, že z majetku žalobcu bolo na účet žalovaného ako daňového subjektu uhradená suma 3.851,64 EUR, s ktorou správca dane zaobchádzal v zmysle horeuvedených zákonných ustanovení Daňového poriadku; a teda správca dane, na žiadosť žalobcu nemohol preúčtovať žalobcom uhradenú sumu, na účet pridelený žalobcovi z dôvodu, že na účte žalovaného neevidoval preplatok.

41. Súd na tvrdenia žalovaného, že suma, ktorá bola žalobcovi uhradená spoločnosťou vykonávajúcou mu účtovníctvo, má byť zohľadnená vo výške vydania bezdôvodného obohatenia, neprihliadal a uvádza, že nárok žalobcu voči spoločnosti vykonávajúcej mu účtovníctvo mohol byť iného charakteru, napr. zaplatenie titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s konaním danej spoločnosti; a navyše išlo o právny vzťah medzi žalobcom a danou spoločnosťou a nie o právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

42. Súd mal preukázané, že žalovaný odo dňa 03.09.2014 má zapísaný trvalý pobyt na adrese C. XXX a tiež to, že odo dňa 18.11.2014 ukončil podnikateľskú činnosť, a teda mal preukázanú skutočnosť, že žalovanému sa do jeho dispozičnej sféry nedostala predžalobná výzva žalobcu zo dňa 04.02.2016 a žalovaný sa teda nemohol dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu už odo dňa 05.02.2016 (v zmysle žalobného návrhu). Ba práve naopak, súd má preukázanú skutočnosť, že o tom, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a má mu vydať bezdôvodné obohatenie, peňažné plnenie, sa žalovaný po prvýkrát dozvedel odo dňa prevzatia platobného rozkazu, ktorým ho súd zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 3.851,26 EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Napriek tejto skutočnosti, žalovaný nevydal sumu bezdôvodného obohatenia a preto žalobca má v zmysle zákonných ustanovení nárok aj na úrok z omeškania v zmysle zákonných ustanovení; odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti plnenia určeného súdom, teda odo dňa 12.03.2017.

43. Na základe uvedeného súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku výrokovej časti tohto rozsudku z dôvodu oprávnenosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne) a

vo výroku II. výrokovej časti tohto rozsudku, ktorým žalobu v časti príslušenstva zamietol (súd určil iný začiatok omeškania žalovaného ako žalobca žiadal v žalobnom petite).

44. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa ust. , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Vzhľadom na hore uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd vo výroku III. výrokovej časti tohto rozsudku uložil neúspešnému žalovanému povinnosť zaplatiť trovy konania úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, pričom samotná výška trov konania bude špecifikovaná samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku (po právoplatnom skončení konania vo veci samej). Súd poukazuje na to, že žalobca bol síce čiastočne neúspešný, ale iba v časti nevyčíslenej sumy žiadaného príslušenstva, čo nie je v zmysle ustálenej judikatúry považované za samostatnú pohľadávku žalobcu a preto sa tento žalobcov neúspech nezohľadňuje pri určení jeho úspechu/neúspechu v konaní vo výroku o nároku na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( , ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )