Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-13-2019.pdf
PDF · 86.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobkyne: K. A., R.. XX.X.XXXX, D. J. XXX/XX, XXX XX Č., právne zastúpená JUDr. Jurajom Štrbákom, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO: 42 350 867 proti žalovanému: S. U., R.. XX.X.XXXX, D. K. Č., T..Č.. D. V. XXX/XX, XXX XX Č., v konaní o vypratanie bytu takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu č. XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Č., odborom katastrálnym pre okres Č., obec Č., katastrálne územie Č. a odovzdať ho žalobkyni v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.2.2019 domáhala uloženia povinnosti žalovanému vypratať byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č.. Uplatnila i náhradu trov konania. V rámci skutkových tvrdení uviedla, že aktívne legitimovanou je na základe kúpnej zmluvy č. 6/2011 zo dňa 27.12.2011, zavkladovanej pod č. V 86/2012 zo dňa 24.1.2012. Na základe uvedenej zmluvy nadobudla do osobného vlastníctva predmetnú nehnuteľnosť, ktorú však nemôže riadne užívať, nakoľko žalovaný v nej od januára 2012 bez akéhokoľvek právneho titulu býva, užíva ju neoprávnene, nemá a v minulosti nemal uzatvorenú nájomnú ani inú zmluvu, od počiatku neplatí žiadne poplatky a náklady spojené s užívaním bytu, všetko ako vlastník hradí žalobkyňa. Aj napriek opakovaným ústnym prosbám, žiadostiam či hrozbám žalovaný predmetný byt dobrovoľne neopustil. Naposledy žalobkyňa žalovaného vyzvala listom zo dňa 8.8.2018, aby byt uvoľnil najneskôr do 30.10.2018. K žalobe pripojila predsúdnu výzvu na uvoľnenie bytu zo dňa 8.8.2018, čiastočný výpis z LV č. XXXX, kat. úz. Č. a kúpnu zmluvu č. 6/2011 čl. 5. Na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu na žalobe a tvrdeniach v nich uvedených zotrvala. Tvrdenia žalovaného produkované v rámci jeho procesnej obrany považuje za právne irelevantné, nakoľko žalovaný opisuje vzťahy, ktoré má so svojou bývalou manželkou, pričom žalobkyňou je jeho dcéra, ktorá preukázala, ako vlastnícke právo k bytu nadobudla. Bývalá manželka žalovaného nebola zmluvnou stranou prevodu sporného bytu.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.3.2019 čl. 17 uviedol, že so žalobou nesúhlasí. K výplate vyrovnacieho podielu, ku ktorému bola jeho bývalá manželka zaviazaná, nedošlo. V tomto smere odkazoval na rozsudok súdu vydaný v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po upozornení, že dáva návrh na vykonanie exekúcie, prišla za ním bývalá manželka s návrhom, nech žalovaný v byte zostane bývať, pokiaľ ho bývalá manželka nevyplatí, navrhla, že ako úroky z omeškania bude žalovaný platiť výdavky voči bytovému družstvu spojené s dodávkami energie, keďže
žalovaný je invalidný dôchodca a jeho dôchodok nedosahuje ani životné minimum. Tiež uviedol, že byt bol ohodnotený súdnym znalcom bez jeho prítomnosti. Aj napriek jeho naliehaniam, nech sa byt predá za trhovú cenu a vyplatia sa dlhy voči veriteľom pôžičiek, ktoré boli zobraté na vyplatenie penálov voči manželke žalovaného zo strany bytového družstva. Tiež uviedol, že o tom, že vlastníčkou bytu je dcéra, sa dozvedel asi pred dvoma rokmi. Dcéra vedela celý čas, že byt zo strany matky voči nemu nie je vyplatený. Navyše žalobkyňa je spoluvlastníčkou rodinného domu a vlastníčkou 3-izbového bytu na J. B. C. Č.. Zrejme jej pri prepise bytu nešlo o vyriešenie bytovej situácie. Pokiaľ by sa žalovaný z bytu vysťahoval, jeho podiel z bytu mu už nikdy nevyplatia. K vyjadreniu pripojil čiastočný výpis z LV č. XXXX, kat. úz. Č. a rozsudok vydaný vo veci 11C/23/2010. Na pojednávaní uviedol, že sa nemá kam vysťahovať a ani sa nehodlá, pokiaľ nebude z bytu vysporiadaný jeho podiel, ktorý mu na byte ostal. Poukázal na špekuláciu bývalej manželky a žalobkyne, tiež na to, že ako invalidný dôchodca si nedokáže zaplatiť iné bývanie, nakoľko jeho dôchodok nedosahuje ani minimálnu mzdu.
3. Na prejednanie uvedeného sporu súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti oboch strán. Na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a doplnil skutkový stav v zmysle § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku, oboznámil nasledovné listinné dôkazy - rozsudok vydaný vo veci 11C/23/2010 na čl. 89, vrátane doložky právoplatnosti a čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č..
4. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX, aktuálneho ku dňu podania žaloby, ale i ku dňu rozhodovania súdu, ktorý súd obstaral v súlade s § 185 CSP, vyplýva, že výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na X. poschodí, v bytovom dome XXX, postavenom na parcele XXXXX/XXX, zapísanom na uvedenom LV, ktorý má žalovaný vypratať, je žalobkyňa. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva č. V 86/2012 zo dňa 24.1.2012
- 188/2012.
5. Z kúpnej zmluvy č. 6/2011 na čl. 5 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi predávajúcim - spoločnosťou P. F., I..W..V.. a kupujúcim - žalobkyňou dňa 27.12.2011. Predmetom prevodu bol sporný byt, popri podiele na priestoroch, na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, či spoluvlastníckom podiele k pozemku, na ktorom je byt postavený. Z článku 2 bod IV zmluvy vyplýva, že predávajúci nadobudol vlastnícke právo k predmetu kúpy na základe kúpnej zmluvy č. V 3782/2011 zo dňa 28.10.2011. Z článku 3 bod I zmluvy vyplýva, že predávajúci vyhlásil, že v deň podpisu zmluvy nie je predmet kúpy zaťažený žiadnymi vecnými záväzkovými právami ani vecnými bremenami v prospech tretích osôb, nájomnými či podnájomnými vzťahmi a podobne, ani záložným právom. Z článku 4 vyplýva, že kúpna cena na predmet kúpy bola určená dohodou vo výške 35.500,- €. Z článku 5 bod I zmluvy vyplýva, že žalobkyňa v postavení kupujúcej sa zaviazala kúpnu cenu predávajúcemu uhradiť nasledovne: prvú časť kúpnej ceny vo výške 9.500,- € v hotovosti alebo na účet predávajúceho, najneskôr do 30.12.2011 a druhú časť kúpnej ceny vo výške 26.000, € najneskôr do 30.12.2011 z hypotekárneho úveru kupujúcej, a to na účet predávajúceho.
6. Z predsúdnej výzvy na uvoľnenie bytu zo dňa 8.8.2018 na čl. 3 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby sporný byt, ku ktorému nemá žiadne vlastnícke ani užívacie právo, do 30.10.2018 uvoľnil.
7. Z pripojeného spisu 11C/23/2010 súd oboznámil rozsudok č. konania 11C/23/2010-89 zo dňa 29.6.2011, vydaný vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalovaného a jeho bývalej manželky), právoplatný dňa 6.9.2011, z ktorého vyplýva, že predmetný byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne (bývalej manželky žalovaného) s tým, že jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 8.147,37 € v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku. V uvedenej veci proti tomuto rozsudku odvolanie podané nebolo.
8. Z oznámenia o zrušení pobytu zo dňa 11.7.2018 vyplýva, že žalobkyňa zrušila dňom 11.7.2018 trvalý pobyt žalovaného k predmetnému bytu.
9. Podľa § 137a CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
10. Žalobkyňa sa vlastníckou rei vindikačnou žalobou (žalobou o vydanie veci), ktorá je žalobou na plnenie podľa § 137a CSP, domáhala vypratania spornej nehnuteľnosti - bytu, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Súd sa zaoberal tým, či je nositeľkou oprávnenia podať takúto žalobu, pretože žalobu o vydanie veci (pri nehnuteľnosti o jej vypratanie) môže podať len vlastník, ktorému iný subjekt (v danom prípade žalovaný) preukázateľne jeho vec (v danom prípade sporný byt) bez právneho dôvodu zadržuje a znemožňuje mu tým výkon práv vlastníka. V priebehu celého konania bolo nesporným a zároveň preukázaným, že žalobkyňa sa vlastníkom bytu stala na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.2011, predmetom ktorej bol jeho prevod. Existenciu statusu vlastníčky bytu ku dňu rozhodovania súdu mal súd preukázanú i z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva. Jej aktívnu vecnú legitimáciu preto považoval za danú. Na druhej strane skúmal aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. V tomto smere rovnako nebolo sporným, že žalovaný od januára 2012, teda i ku dňu rozhodovania súdu, predmetný byt vo vlastníctve žalobkyne užíva, býva v ňom.
11. Súd sa zaoberal i obranou žalovaného a jeho skutkovými tvrdeniami. Nebolo sporné, že titulom, na základe ktorého bol pôvodne oprávnený byt držať a užívať, bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (jeho a jeho bývalej manželky) k bytu. V nadväznosti na to súd oboznámil i rozsudok vydaný vo veci 11C/23/2010, z ktorého vyplýva, že byt bol právoplatne prikázaný do výlučného vlastníctva jeho bývalej manželke, ktorej bola uložená povinnosť vyplatiť mu vyrovnací podiel. Ku dňu rozhodovania súdu preto žalovaný viac nemá titul, ktorý by zakladal jeho právo byt užívať. Takýto dôkaz žalovaný nepredložil. Pokiaľ odkazoval na dohodu medzi ním a bývalou manželkou, ktorej bol byt prikázaný v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd tieto tvrdenia považoval za právne bez významu, nakoľko jeho bývalá manželka nie je stranou v spore. Žalovaný so žalobkyňou nie je v žiadnom právnom vzťahu. Pokiaľ poukazoval na špekulácie bývalej manželky a dcéry (žalobkyne), že nešlo o kúpu, ale o špekuláciu, súd poukazuje na listinný dôkaz, a to kúpnu zmluvu, z ktorej vyplýva, že predávajúcou bytu nebola jeho bývalá manželka, ale spoločnosť Credit Finance, s.r.o. Aj preto sa bližšie vyjadrením žalovaného spochybňujúcim prevod vlastníctva na žalobkyňu nezaoberal. Napokon, v tomto smere ani neboli dostatočne produkované rozhodujúce skutkové tvrdenia. Nebolo tiež sporné, že žalovaný nepodal trestné oznámenie. Súd v týchto súvislostiach poukazuje na to, že rozsudok súdu vydaný vo veci 11C/23/2010 má povahu vykonateľného exekučného titulu a vychádzajúc z obrany žalovaného je toho názoru, že mu nič nebráni v tom, aby podal návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ tvrdil, že jeho vyrovnací podiel viažuci sa k vyporiadanému bytu stále nie je vysporiadaný. Keďže súd považoval za jednoznačne preukázané, že žalovaný nemá platný titul, ktorý by ho oprávňoval ku dňu rozhodovania súdu byt patriaci do výlučného vlastníctva žalobkyňa užívať, žalobe ako dôvodnej a preukázanej vyhovel.
12. Pokiaľ vo svojom vyjadrení k žalobe poukazoval žalovaný na to, že predmet vyporiadania nebol ohodnotený znalcom v jeho prítomnosti a neboli naplnené jeho požiadavky, aby bol byt predaný za trhovú cenu a kúpna cena použitá na výplatu dlhov voči veriteľom pôžičiek, uvedené malo byť podľa názoru súdu predmetom konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tieto tvrdenia sú vo vzťahu k predmetu uvedeného sporu preto bez významu.
13. O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V danom prípade bola v spore v celom rozsahu úspešnou žalobkyňa, preto jej vzniklo voči žalovanému právo na náhradu trov tohto konania. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.