Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Cpr-18-2018.pdf
PDF · 96.1 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cpr/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobcu: PYRONOVA s. r. o., so sídlom Landererova 8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: XXXXXXXX, zast. BAJO LEGAL, s. r. o., so sídlom Landererova 8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: K.. R. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, F., zast. JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát, so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie 1 000,- € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému Košice II dňa 20.12.2017 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 22.12.2015 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania.
2/ Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný pracoval ako zamestnanec žalobcu, pričom pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 27.02.2009 a ukončený výpoveďou žalovaného ku dňu 30.09.2014. Žalovaný pracoval na pozícii vedúceho útvaru servisu. Žalovaný pri výkone svojej pracovnej činností, okrem iného, vykonával aj kontroly, opravy, inštalácie a iné súvisiace činnosti týkajúce sa stabilných a polostabilných hasiacich zariadení výrobcu PYRONOVA, s. r. o., na čo mu boli v zmysle príslušných právnych predpisov (zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 169/2002 Z. z. o konkrétnych vlastnostiach stabilného hasiaceho zariadenia a polostabilného hasiaceho zariadenia a o pod mienkach ich 6) prevádzkovania a zabezpečenia ich pravidelnej kontroly) vydané osobitné oprávnenia, a to konkrétne: Osobitné oprávnenie č. 48/10/2009, vydané dňa 05.06.2009 a platné do 05.06.2014, na výkon činnosti inštalácie a opravy stabilných a polostabilných hasiacich zariadení výrobcu PYRONOVA s.r.o„ Šamorín, osobitné oprávnenie č. 15/2009, vydané dňa 05.06.2009 a platné do 05.06.2014 na výkon činnosti revízie stabilných a polostabilných hasiacich zariadení výrobcu PYRONOVA s.r.o„ Šamorín. V zmysle § 5 písm. a) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov ( ďalej aj „ZOOPP" ) je právnická osoba resp. fyzická osoba -- podnikateľ na účely zabezpečenia podmienok na účinné zdolávanie požiarov povinná okrem iného zabezpečil vykonanie ročnej kontroly stabilného hasiaceho zariadenia osobou s odbornou spôsobilosťou. Žalobca je výrobcom stabilného hasiaceho zariadenia, ktoré je inštalované v objekte obchodného centra MAX v Trenčíne. Správcovskou spoločnosťou uvedeného objektu je 8) spoločnosť OC Slovakia, s.r.o., so sídlom Chrenovská 30, Nitra (ďalej aj „ OC Slovakia"), ktorá mala ako objednávateľ uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služieb s poskytovateľom, spoločnosťou Optima Servis Partner s.r.o. (od 23.01.201 6 Optima TFM Partner s. r.
o.), so sídlom Černyševského 26, 85 l 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX ( ďalej aj „ Optima/ Servis Partner" ), ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb v oblasti správy nehnuteľností a ich zariadení. Spoločnosť Optimal Servis Partner má uzatvorenú zmluvu so žalobcom na výkon ročných kontrol stabilného hasiaceho zariadenia. Na základe uvedeného vykonal žalovaný ako zamestnanec žalobcu dňa 30.06.2014 ročnú kontrolu stabilného hasiaceho zariadenia, avšak to aj napriek skutočnosti, že jeho osobitné oprávnenie na výkon takejto kontroly už bolo v tom čase neplatné a teda kontrola sa nemohla považovať za riadne vykonanú v zmysle § 5 písm . a) ZOOPP a § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva vnútra č. 169/2002 Z. z. o konkrétnych vlastnostiach stabilného hasiaceho zariadenia a polostabilného hasiaceho zariadenia a o podmienkach ich prevádzkovania a zabezpečenia ich pravidiel nej kontroly. Z tohto dôvodu bola spoločnosti OC Slovakia uložená Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne pokuta vo výške 1.000,- EUR, a to konkrétne za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 5 písm. a) ZOOPP. Pokuta bola spoločnosti OC Slovakia uložená rozhodnutím č. p. ORHZ-TN 1-248-006L2015 zo dňa 10.06.2015. Pokuta bola spoločnosťou OC Slovakia uhradená dňa 19.06.2015, pričom OC Slovakia vyzvala listom zo dňa 02.07.2015 spoločnosť Optimal Servis Partner na náhradu tejto zaplatenej pokuty, keďže v zmysle bodu 4.2 zmluvy medzi OC Slovakia a Optimal Servis Partner, mala spoločnosť Optimal Servis Partner zodpovednosť za porušenie svojich povinností zo zmluvy a zaviazala sa uhradiť akúkoľvek sankciu, ktorá bude v dôsledku porušenia jej povinností uložená. Spoločnosť Optimal Servis Partner sa následne domáhala úhrady tejto sankcie od žalobcu, keďže v zmysle zmluvy, mal žalobca povinnosť vykonávať ročnú kontrolu stabilného hasiaceho zariadenia, avšak v dôsledku konania žalovaného, nebola táto kontrola vykonaná riadne, čím došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalobcu. Žalobca uhradil predmetnú pokutu formou započítania pohľadávky voči spoločnosti Optimal Servis Partner, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.000,- EUR. Táto škoda vznikla výlučne porušením povinnosti žalovaného, keďže v prípade, ak by žalovaný nevykonal predmetnú kontrolu a upozornil by na skutočnosť, že jeho osobitné oprávnenie na výkon kontroly je neplatné, k uloženiu pokuty by nedošlo. Žalobca v rámci internej kontroly dňa 21.12.2015 zistil, že za škodu v príslušnej výške 1.000, EUR zodpovedá žalovaný s odvolaním sa na ust. § 415, § 420 ods. 1 OZ a § 179 ods. 1 Zákonníka práce.
3/ Okresný súd Košice II vydal platobný rozkaz č.k. 41Cpr 96/2017 zo dňa 06.02.2018, ktorým žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy zaviazal.
4/ V zákonnej lehote podal voči platobného rozkazu žalovaný odpor. V odpore vzniesol námietky nepríslušnosti Okresného súdu Košice v zmysle § 13 v spojení s § 23 písm.) a CSP. Odpor zároveň odôvodnil tým, že nárok žalobcu je premlčaný a vo veci vzniesol hmotnoprávnu námietku premlčania celého nároku. Ako už z tvrdení žalobcu vyplýva, k udalosti, z ktorej malo údajne dôjsť k vzniku škody došlo 30.06.2014. Žalobca sa o škode a kto za ňu zodpovedá dozvedel najneskôr z výzvy zo dňa 02.07.2015, pričom žalobu podal dňa 20.12.2017. Ďalej tiež rozporoval všetky tvrdenia žalobcu v žalobe uvedené, predovšetkým skutočnosť, že by žalovaný porušil pri výkone práce u žalobcu akúkoľvek povinnosť. Keďže žalobca sa domáha náhrady škody v zmysle § 179 a nasl., je povinný preukázať všetky predpoklady vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu, t.j. porušenie povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť a zavinenie zamestnanca. Mal za to, že žalobca nepreukázal ani jeden z predpokladov zodpovednosti. Žalovanému bola zo strany žalobu nariadená povinnosť vykonať kontrolu, vyvstáva tu potom otázka, prečo žalobca ako zamestnávateľ poveril žalovaného výkonom práce, o ktorom vedel, že mu neudelil osobitné oprávnenie, na vykonanie takejto práce? Okrem toho z Rozhodnutia OR HaZS vyplýva, že dňa 30.06.2014 kontrolu vykonávali okrem žalovaného aj p. Gabriel a Popluhár. Žiadal vo veci nariadiť pojednávanie, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
5/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a to pracovnou zmluvou zo dňa 27.02.2009, výpoveďou žalovaného a dohodou o predĺžení výpovedne j doby, rozhodnutím OR Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne, č.p.: ORHZ-TN /
- 248-00612015 zo dňa 10.06.2015, penalizačnou faktúrou, výzvou na zaplatenie sankcie zo dňa 02.07.2015, potvrdením o úhrade pokuty, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
6/ Žalovaný pracoval ako zamestnanec žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.02.2009. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany žalovaného ku dňu 30.09.2014. Žalovaný pracoval na pozícii vedúceho útvaru servisu. Žalovaný pri výkone svojej pracovnej činností, o. i. vykonával aj kontroly, opravy, inštalácie a iné súvisiace činnosti týkajúce sa stabilných a polostabilných hasiacich
zariadení výrobcu PYRONOVA, s. r. o. na základe Osobitných oprávnení č. 48/10/2009, vydané dňa 05.06.2009 a platné do 05.06.2014. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany žalovaného ku dňu 30.09.2014.
7/ Žalobca je výrobcom stabilného hasiaceho zariadenia, inštalovaného v objekte obchodného centra MAX v Trenčíne.
8/ Správcovskou spoločnosťou obchodného centra MAX v Trenčíne je spoločnosť OC Slovakia, s.r.o., ktorá mala uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní služieb s poskytovateľom, spoločnosťou Optima Servis Partner s.r.o., Spoločnosť Optimal Servis Partner má uzatvorenú zmluvu so žalobcom - na výkon ročných kontrol stabilného hasiaceho zariadenia.
9/ Žalovaný ako zamestnanec žalobcu dňa 30.06.2014 vykonal ročnú kontrolu stabilného hasiaceho zariadenia, bez platného osobitného oprávnenia na výkon takejto kontroly v zmysle § 5 písm. a) Zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a § 13 ods. 8 Vyhl. MV SR č. 169/2002 Z. z. o konkrétnych vlastnostiach stabilného hasiaceho zariadenia a polostabilného hasiaceho zariadenia a o podmienkach ich prevádzkovania a zabezpečenia ich pravidiel nej kontroly.
10/ Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne č. p. ORHZ-TN 1-248-006L2015 zo dňa 10.06.2015 bola za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 5 písm. a) Zák. č. 314/2001 Z.z. spoločnosti OC Slovakia uložená pokuta vo výške 1.000,- EUR.
11/ Spoločnosť OC Slovakia pokutu uhradila dňa 19.06. 2015.
12/ Spoločnosť OC Slovakia vyzvala listom zo dňa 02.07.2015 spoločnosť Optimal Servis Partner na náhradu zaplatenej pokuty v zmysle bodu 4.2 zmluvy medzi OC Slovakia a Optimal Servis Partner.
13/ Spoločnosť Optimal Servis Partner sa následne domáhala úhrady tejto sankcie od žalobcu, PYRONOVA, s. r. o. a to vystavením mu Penalizačnej faktúry č. 2015501 zo dňa 31.07.2015, s dátumom splatnosti 31.07.2015, ktorú podľa označenia obdržal „28.08.2015/1412“, nakoľko mal v zmysle zmluvy povinnosť vykonávať ročnú kontrolu stabilného hasiaceho zariadenia.
14/ Žalobca tvrdil, že pokutu vo výške 1000,- Eur uhradil formou započítania pohľadávky voči spoločnosti Optimal Servis Partner, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške 1.000,- Eur.
15/Žalobca tvrdil, že v rámci internej kontroly dňa 21.12.2015 zistil, že za škodu v príslušnej výške 1.000, EUR zodpovedá žalovaný, pretože škoda by nebola vznikla, ak by ju žalovaný nevykonal, ale upozornil žalobcu na skutočnosť, že jeho osobitné oprávnenie na výkon kontroly je neplatné a k uloženiu pokuty by nedošlo.
16/ V zmysle § 5 písm. a) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov je právnická osoba resp. fyzická osoba - podnikateľ na účely zabezpečenia podmienok na účinné zdolávanie požiarov povinná okrem iného zabezpečiť vykonanie ročnej kontroly stabilného hasiaceho zariadenia osobou s odbornou spôsobilosťou.
17/ Žalovaný vo veci vzniesol hmotnoprávnu námietku premlčania celého nároku.
18/ Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19/ Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
20/ Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
21/ Vzhľadom na námietku premlčania v konaní vznesenú žalovaným sa súd zaoberal otázkou vymáhateľnosti uplatneného nároku. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia lehota. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná úmyselnosť konania žalovaného, objektívna lehota je podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. trojročná a začína plynúť od okamihu škodovej udalosti. Subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok, t.j. kedy sa poškodený dozvie nielen o škode, ale kedy sa dozvie aj to, kto za túto škodu zodpovedá. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia lehota začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie celú výšku škody.
22/ Právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o hmotnoprávnu námietku premlčania, túto má za nedôvodnú. Subjektívna premlčacia lehota podľa nich začala plynúť od 21.12.2015, kedy bola vykonaná interná kontrola a márne by uplynula dňa 21.12.2017, oni žalobu podali dňa 20.12.2017, teda v lehote. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, tvrdil, že vo veci ide o 10- ročnú premlčaciu lehotu, s ohľadom na formu zavinenia pri porušení povinností, teda minimálne vo forme nepriameho úmyslu zo strany žalovaného. Aj keby sa jednalo iba o porušenie povinností z nedbalosti, tak je toho názoru, že je zachovaná 3- ročná premlčacia doba, keďže táto sa odvodzuje od udalosti, kedy škoda vznikla a táto zahŕňa nielen protiprávny úkon, ktorý viedol k vzniku škody, ale aj samotný vznik škody žalobcovi, ktorá mu vznikla až úhradou faktúry dňa 31.7.2015. Začiatok premlčacej lehoty začal plynúť od 31.7.2015, teda žalobu podali v lehote.
23/ Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, tak priamo z tvrdení žalobcu v konaní vyplýva, že mal vedomosť o všetkých skutkových okolnostiach, ktoré sú podkladom tohto nároku a to najneskôr dňa 28.8.2015, kedy bola žalobcovi doručená penalizačná faktúra. Teda je zrejmé, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť najneskôr v tento deň, t.j. 28.8.2015, takže nárok bol premlčaný 28.8.2017 a žaloba bola podaná až dňa 20.12.2017, teda zjavne oneskorene. Ohľadom objektívnej premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej vznikla škoda, čo bolo podľa tvrdení žalobcu dňa 30.6.2014 je zrejmé, že aj 3-ročná objektívna lehota uplynula a to dňa 30.6.2017.
24/ Súd sa nestotožnil s vyššie uvedenými tvrdeniami právneho zástupcu žalobcu pred súdom a nemal ich za dôvodné.
25/ Súd v zhode s právnym zástupcom žalovaného konštatuje, že škodová udalosť v prejednávanej veci nastala dňa 30.06.2014, t.j. dňom vykonania kontroly a preto objektívna trojročná doba márne uplynula dňa 30.06.2017. Poškodený sa o škode a o zodpovednej osobe dozvedel najneskôr dňa 28.08.2015, kedy mu bola doručená penalizačná faktúra, z čoho vyplýva, že žalobca mohol prvý raz uplatniť svoje právo na zaplatenie predmetnej pohľadávky dňa 28.08.2015, od ktorého dátumu začína plynúť premlčacia lehota. S poukazom na § 106 ods. 1 Obč. zák. mu premlčacia lehota uplynula dňa 28.08.2017. Nakoľko dňa 28.08.2017 skončilo plynutie aj subjektívnej premlčacej lehoty, právo žalobcu sa premlčalo. Vzhľadom na skutočnosť, že právo na zaplatenie žalovanej sumy voči žalovanému bolo žalobcom uplatnené podaním žaloby na súde až dňa 20.12.2017, súd z dôvodu premlčania práva žalobcu na zaplatenie pohľadávky voči žalovanému, v celom rozsahu žalobu zamietol. Súd na záver uvádza, že premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
26/ Súd v konaní o náhradu škody skúmal námietku premlčania komplexne a zisťoval, či sa na danú vec nevzťahuje 10-ročná objektívna premlčacia lehota.
27/ Žalobca bol toho názoru, že na danú vec je nutné aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu, ako uvádzal, s ohľadom na formu zavinenia žalovaného, pri porušení povinností, teda minimálne vo forme nepriameho úmyslu. Aj keby sa jednalo iba o porušenie povinností z nedbalosti. Žalobca však nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval svoje tvrdenia o okolnosti súdu v tom zmysle, že by sa v danej veci žalovaný dopustil úmyselného konania voči žalobcovi. Nepreukázal, že by žalovaný vedel, že má neplatné oprávnenie ani to, že chcel žalobcovi spôsobiť škodu, t. j. nebol preukázaný ani priamy, ani
nepriamy úmysel. ¸Je nutné, aby úmysel, či už priamy alebo nepriamy, smeroval k možnosti spôsobiť žalobcovi škodu, nestačilo by, keby žalovaný spôsobil škodu neúmyselne.
28/ Vzhľadom na vyššie uvedené, súd je toho názoru, že na daný prípad nie je možné aplikovať 10- ročnú premlčaciu dobu.
29/ Vzhľadom k tomu považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového poriadku skúmať existenciu škody, jej rozsah a vysporiadať sa aj s ďalšími námietkami strán, a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c.Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť výsledok konania.
30/ Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31/ Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32/ Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33/ Vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave (§355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.