Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cr/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobkyne E. T., I.. R., V.. XX. XX. XXXX, P. Ž. Č.. XX, X. proti žalovanému MPL TRADING spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Galvániho 8, IČO: 31 388 639, zastúpenému Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Palárikova 14, IČO: 35 960 728, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 01. 02. 2016 doručenou tunajšiemu súdu dňa 08. 02. 2016 (na č. l. 1 - 3 p. v.) domáhala voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, so sídlom Horná č. 13, Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 20. 10. 2015.

2) Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobkyne o odklad vykonateľnosti vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, ktorému návrhu súd vyhovel svojím uznesením č. k. -65 zo dňa 15. 11. 2017 právoplatným a vykonateľným dňa 22. 12. 2017.

3) Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám písomne nevyjadril.

4) Žalobkyňa sa ani jedného pojednávania vo veci samej nezúčastnila, svoju neúčasť na nich neospravedlnila, hoci doručenie predvolaní mala riadne a včas vykázané. Preto súd pojednával a rozhodol vo veci v zmysle ustanovenia Z. z (ďalej len ako „CSP“) v jej neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

5) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj pripojeného spisu rozhodcovského súdu - Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zistil tento skutkový stav:

6) Podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe zo dňa 01. 02. 2016 (na č. l. 1 - 3 p. v.), v zmysle ustanovenia ., ., . a . o rozhodcovskom konaní podáva žalobu o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku. Žalovaným uplatňovaný nárok v rozhodcovskom konaní vo výške 45.694,36 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou žalobkyňa neuznáva čo do dôvodu a výšky, pričom taktiež namieta právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko ustanovenia o riešení sporu medzi rozhodcami sú nejasné, neurčité a nezrozumiteľné, svojim obsahom a účelom obchádzajú zákon

a priečia sa tak dobrým mravom. Ďalej podľa tvrdenia žalobkyne, dňa 02. 04. 2013 spoločnosť SCHOLTZ PLUS s.r.o., IČO: 46 448 250, so sídlom Budimír 7 ako splnomocniteľ právnická osoba splnomocnila splnomocnenca Y. T. (ďalej len ako „splnomocnenec“) za účelom konania v mene spoločnosti, a to najmä uzatvorenia Rámcovej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou SCHOLTZ PLUS s.r.o., IČO: 46 448 250 (ďalej len ako „splnomocniteľ“) zo dňa 10. 04. 2013. Dňa 10. 04. 2013 splnomocnenec v mene splnomocniteľa ako právnickej osoby uzatvoril so žalobcom Rámcovú kúpnu zmluvu na dodávku tovaru. Pri uvedenom právnom úkone splnomocnenec konal na základe plnomocenstva udeleného právnickou osobou, a nie ako je mylne uvedené v rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. 10. 2015 žalobcom, že splnomocnenec konal v mene fyzickej osoby - žalobkyne, nakoľko dané konanie možno definovať ako konanie splnomocnenca za iného bez plnomocenstva. Ustanovenie odseku 6. Bod 2 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, a to ručenie fyzickej osoby za záväzky spoločnosti SCHOLTZ PLUS s.r.o. spoločnosť bez zbytočného odkladu tento právny úkon neschválila. Žalobkyňa má za to, že v zmysle je z tohto konania zaviazaný splnomocnenec sám, avšak splnomocnenec nebol a nie je oprávnenou osobou z pohľadávky proti žalovanému, a teda nemohol tak v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má, touto pohľadávkou disponovať a uznať ručiteľský záväzok. Žalovaný sa preto nestal oprávneným z pohľadávky proti žalobkyni E. T. rod. R. a nemôže sa tak jej splnenia od žalobkyne domáhať. Žalobkyňa má za to, že žalovaný mohol vedieť, vzhľadom na vypracovanie a predloženie všeobecných obchodných podmienok, že v danom prípade sa jedná o prekročenie oprávnenia tretej osoby, a teda sa nejedná o právny úkon právnickej osoby, ak druhý účastník, žalovaný o prekročení vedel alebo musel, mohol vedieť, aj keby išlo o úkon týkajúci sa predmetu činnosti právnickej osoby. Dňom 12. 02. 2014 spoločnosť SCHOLTZ PLUS s.r.o. na základe rozhodnutia spoločníkov obchodnej spoločnosti o zrušení spoločnosti bez likvidácie, sa zlúčila so spoločnosťou KA MI a partners s.r.o., so sídlom Školská 31/22, Bánovce nad Bebravou, IČO: 43 825 206 ako nástupníckou spoločnosťou. Na základe preberacieho protokolu nástupnícka spoločnosť prevzala všetky záväzky a pohľadávky zaniknutej spoločnosti SCHOLTZ PLUS s.r.o. Žalobkyňa neprevzala žiadne pohľadávky ani záväzky po zaniknutej spoločnosti SCHOLTZ PLUS s.r.o. ako sa mylne domnieva žalovaný, ale nástupnícka spoločnosť KA MI a partners spol. s r.o. (žalovaný v druhom rade v zmysle Rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 20. 10. 2015). V zmysle vyššie uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že k uspokojeniu žalovaným uplatňovanej pohľadávky malo dôjsť vo vzťahu voči spoločnosti KA MI a partners spol. s r.o. ako nástupníckej spoločnosti SCHOLTZ PLUS s.r.o., pričom práve postupom žalovaného, ktorý je v rozpore s ustanoveniami Zmluvy došlo na strane žalobkyne k neúmernému navýšeniu nákladov, a to o 4.844,40 Eur, ktoré predstavujú trovy rozhodcovského konania. Žalobkyňa ďalej rovnako uviedla, že rozhodcovská doložka, ktorá je zakomponovaná do všeobecných podmienok Zmluvy a Rámcovej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, pričom neobstojí tvrdenie rozhodcovského súdu, že žalobkyňa ani splnomocnenec mal možnosť podpísať tzv. rozhodcovskú doložku. Žalobkyňa nebola pri podpise Zmluvy informovaná o rozhodcovskej doložke a ani nemala vedomosť, čo tento inštitút predstavuje. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, nebola žalobkyňou (spotrebiteľom) osobitne vyjednaná a je žalovaným (dodávateľom) pripravená ako súčasť vopred pripravenej zmluvy, ktorej predmetom je primárne dohoda strán na kúpu tovaru a nie dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Nakoľko podľa ustálenej judikatúry sa za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku nepovažuje podmienka, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná v rámci typovej zmluvy a je obvyklé, že spotrebiteľ jej obsah nemení. V zmysle uvedeného žalobkyňa opätovne poukázala na skutočnosť, že ani v prípade osobitných dojednaní k Zmluve sa nejedná o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku, nakoľko ustanovenie o rozhodcovskej doložke bolo žalovaným úmyselne zakomponované až do odseku VI a účelovo je viazaný na podpis žalobcu spolu s tzv. rozhodcovskou doložkou. Nejedná sa teda o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na fakt, že konanie žalovaného (dodávateľa) núti žalobkyňu (spotrebiteľa) ku konaniu, ktoré nie je povinná vykonať, s cieľom obchádzania ustanovení . Znenie rozhodcovskej doložky nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojim dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 24. 05. 1995). Podľa názoru žalobkyne, vychádzajúc z rozhodcovskej doložky je zrejmé, že žalovaný už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov na rozhodcovskom súde, pričom sporové konanie bolo vyvolané zo strany žalovaného a to aj napriek faktu, že sám žalobca porušením ustanovení Zmluvy toto konanie zavinil, čo je výkonom práv v rozpore s dobrými mravmi. Na základe všetkých vyššie

uvedených skutočností potom žalobkyňa navrhla, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, so sídlom Horná č. 13, Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 20. 10. 2015 a priznal žalobkyni náhradu trov súdneho konania.

7) K žalobe pripojila žalobkyňa listinné dôkazy, a to Plnomocenstvo udelené Y. T. dňa 02. 04. 2013 (na č. l. 4 p. v.), Zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia zo dňa 12. 02. 2014 (na č. l. 5 p. v.), Návrh zmluvy o zlúčení obchodných spoločností zo dňa 12. 02. 2014 (na č. l. 6 - 8 p. v.), Preberací protokol zo dňa 12. 02. 2014 (na č. l. 9 - 12 p. v.), Prvú stranu Notárskej zápisnice zo dňa 12. 02. 2014 (na č. l. 13 p. v.), Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 20. 10. 2015 (na č. l. 14 - 20 p. v.) a Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 10. 04. 2013 vrátane Všeobecných obchodných podmienok podpísanú Y. T. (na č. l. 53 p. v.).

8) Právny zástupca žalovaného vo svojej ústnej výpovedi pred súdom (na č. l. 94 - 96 p. v.) uviedol, že žalovaný v celom rozsahu so žalobou žalobkyne nesúhlasí, nakoľko podľa jeho názoru Rámcová kúpna zmluva zo dňa 10. 04. 2013 bola uzavretá riadne a platne. Súčasťou tejto zmluvy bola aj rozhodcovská doložka a ručiteľské vyhlásenie žalobkyne. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že dňa 10. 04. 2013 Rámcovú kúpnu zmluvu dňa 10. 04. 2013 podpísal jej manžel Y. T.. Rámcovú kúpnu zmluvu podpísala žalobkyňa (v tom čase E. R.) a na základe tejto rámcovej kúpnej zmluvy potom žalovaný podal návrh na začatie rozhodcovského konania, v ktorom bolo rozhodnuté v neprospech žalobkyne. Žalobkyňa sa počas celého rozhodcovského konania nevyjadrovala k žalobe, nevyjadrovala sa k vyjadreniam žalovaného, ani k rozšíreniu účastníkov tohto rozhodcovského konania a až po právoplatnosti predmetného rozhodcovského rozsudku podala žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku. Právny zástupca žalovaného mal za to, že sa na tento prípad aplikuje § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko v rozhodcovskom konaní neboli namietnuté dôvody neplatnosti rozhodcovskej doložky, celkovo rozhodcovského konania a teda súd by nemal v súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku prihliadať na predmetné námietky žalobkyne. Zotrval na tvrdení, že ručiteľský záväzok obsiahnutý v rámcovej kúpnej zmluve je podľa názoru žalovaného i podľa ustálenej právnej praxe platný a riadne uzavretý, nakoľko išlo o záväzok uzavretý v zmysle a teda i ručiteľský záväzok sa riadi ustanoveniami . Ide o jednostranné vyhlásenie, ide o dostatočný určitý záväzok, ktorý má byť plnený na základe určitej zmluvy a ktorý vznikne do budúcnosti. Nakoľko ide o rámcovú kúpnu zmluvu, nie je možné pri vyhlasovaní ručenia uviesť, aká je jeho presná suma, čo však nijakým spôsobom nezneplatňuje predmetné ručiteľské vyhlásenie. V tejto súvislosti poukázal právny zástupca žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 12. 2017 sp. zn. , v ktorom sa krajský súd vysporiadal s touto otázkou tak, že v takmer identickej veci považoval rámcovú kúpnu zmluvu, ako i ručiteľské vyhlásenie za platne uzavreté v zmysle a ručenie zaväzuje konateľa, resp. spoločníka danej spoločnosti, teda kupujúceho, a preto nemôže tento namietať, že nebol účastníkom predmetnej zmluvy. Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa podpisom predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy prehlásila, že si obsah tejto zmluvy a všeobecných obchodných podmienok tvoriacich jej neoddeliteľnú časť prečítala, pochopila ho a bez výhrad ho prijala slobodne, vážne a nie pod nátlakom; z tohto dôvodu nemôže byť na príťaž žalovaného, že žalobkyňa si túto zmluvu neprečítala riadne, neprečítala si ju ani v priebehu nasledujúcich pár rokov a naopak, napadla jej čiastočnú neplatnosť až v roku 2016 formou predmetnej žaloby. Právny zástupca žalovaného tiež vysvetlil existenciu dvoch rámcových kúpnych zmlúv, jednej s podpisom Y. T. a druhej s podpisom vtedy E. R. za spoločnosť kupujúceho. Žalovaný v rámci obchodnej praxe neuznal rámcovú kúpnu zmluvu podpísanú Y. T., túto označil za neplatnú a v ten istý deň, t.j. 10. 04. 2013 podpísal rámcovú kúpnu zmluvu s konateľkou spoločnosti kupujúceho vtedy E. R.. Na základe tejto rámcovej kúpnej zmluvy (podpísanej vtedy E. R.) potom žalovaný podal dňa 12. 03. 2014 návrh na začatie rozhodcovského konania. Táto rámcová kúpna zmluva je i súčasťou rozhodcovského spisu a žalobkyňa veľmi zavádzajúco doložila do tohto súdneho konania (sp. zn. ) rámcovú kúpnu zmluvu, na základe ktorej nebolo plnené, na základe ktorej nebolo začaté rozhodcovské konanie a naopak, začaté rozhodcovské konanie, ako aj plnené bolo na základe rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 10. 04. 2013, ktorú podpísala sama žalobkyňa (vtedy E. R.) ako konateľka spoločnosti kupujúceho. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobkyne, že nechcela danú zmluvu podpísať, a teda nesúhlasila s jej obsahom, pričom si bola dobre vedomá toho, čo podpisuje, predmetný text zmluvy si prečítala a teraz nemôže tvrdiť, že danú zmluvu podpísal Y. T.. Aj v samotnom návrhu na začatie rozhodcovského konania je uvedené, že sa konalo na základe zmluvy podpísanej E. R., ktorá bola aj žalovanou stranou v danom rozhodcovskom konaní.

9) Na preukázanie svojich tvrdení predložil právny zástupca žalovaného na založenie do spisu listinné dôkazy, a to Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 10. 04. 2013 podpísanú vtedy E. R. ako konateľkou spoločnosti kupujúceho, Všeobecné obchodné podmienky zo dňa 10. 04. 2013 takisto podpísané vtedy E. R. ako konateľkou spoločnosti kupujúceho a Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 12. 2017 sp. zn. . Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú vo Veľkej prílohovej obálke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť súdneho spisu sp. zn. .

10) Z pripojeného rozhodcovského spisu - Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. súd zistil, že žalovaný ako žalobca podal dňa 14. 03. 2014 na tento rozhodcovský súd žalobu proti žalovanej - vtedy E. R. (v tomto súdnom konaní žalobkyni) o zaplatenie sumy 45.694,36 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Rozhodca vydal dňa 17. 03. 2014 Rozhodcovské uznesenie, na základe ktorého (okrem iného) doručoval žalovanej rozhodcovskú žalobu so všetkými prílohami a uložil jej, aby v lehote 10 dní predložila rozhodcovskému súdu písomne žalobnú odpoveď, v ktorej je povinná vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe. Tiež je povinná v žalobnej odpovedi označiť a predložiť dôkazy, o ktoré svoje tvrdenia opiera a ktoré navrhuje vykonať. Citované uznesenie bolo žalovanej doručené dňa 24. 03. 2014. Žalovaná doručila rozhodcovi žalobnú odpoveď dňa 15. 04. 2014 vrátane pripojených príloh v nej citovaných, v ktorej mala za to, že žaloba je neopodstatnená a túto navrhla v celom rozsahu zamietnuť. Z obsahu jej žalobnej odpovede tiež vyplynulo, že Rámcovú kúpnu zmluvu podpísal dňa 10. 04. 2013 splnomocnenec Y. T., ktorý nekonal v mene fyzickej osoby - žalovanej a teda došlo ku konaniu splnomocnenca za iného bez plnomocenstva. Uviedla tiež, že ako žalovaná neprevzala žiadne pohľadávky ani záväzky po zaniknutej spoločnosti SCHOLTZ PLUS s.r.o. (ktorá uzavrela Rámcovú kúpnu zmluvu dňa 10. 04. 2013 ako kupujúci), ktorej nástupníckou spoločnosťou sa stala KA MI a partners s.r.o., so sídlom Školská 31/22, Bánovce nad Bebravou, IČO: 43 825 206. Žalobca sa k žalobnej odpovedi žalovanej vyjadril písomne dňa 09. 05. 2014, kde uviedol, že žalovaná podpísala Rámcovú kúpnu zmluvu vrátane Všeobecných obchodných podmienok dňa 10. 04. 2013, ktorá bola riadne identifikovaná na účely ručenia a jej totožnosť bola overená predložením občianskeho preukazu. Žalovaná bola v čase podpisu obidvoch listín štatutárnym orgánom spoločnosti SCHOLTZ PLUS s.r.o. ako kupujúceho. Žalobca zároveň navrhol rozhodcovi, aby pripustil vstup ďalšieho účastníka rozhodcovského konania na strane žalovanej, a to spoločnosti KA MI a partners s.r.o. ako nástupnickej spoločnosti kupujúceho. Rozhodca vydal dňa 12. 05. 2014 Rozhodcovské uznesenie, ktorým pripustil vstup spoločnosti KA MI a partners s.r.o. do rozhodcovského konania ako účastníka konania na strane žalovanej, ktorý bude vystupovať ako žalovaný 2/. Zároveň pripustil aj zmenu petitu návrhu tak, aby zodpovedal okruhu účastníkov rozhodcovského konania. Dňa 20. 10. 2015 vydal Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, konajúc rozhodcom, rozhodcovský rozsudok sp. zn. , na základe ktorého zaviazal žalovanú 1/ a žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 45.694,36 Eur spolu s úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou, paušálnou náhradou nákladov a trovami konania, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného. Citovaný rozhodcovský rozsudok bol žalovanej 1/ doručený dňa 07. 01. 2016, právoplatnosť nadobudol dňa 11. 01. 2016 a vykonateľnosť dňa 14. 01. 2016.

11) Právny zástupca žalovaného vo svojom záverečnom prednese (na č. l. 102 - 103 p. v.) v celom rozsahu nesúhlasil so žalobou žalobkyne, nakoľko podľa jeho názoru Rámcová kúpna zmluva zo dňa 10. 04. 2013 bola uzavretá riadne a platne a súčasťou tejto zmluvy bola aj rozhodcovská doložka a ručiteľské vyhlásenie žalobkyne. Na základe tejto rámcovej kúpnej zmluvy bolo začaté rozhodcovské konanie, v ktorom sa žalobkyňa nevyjadrovala k podaniam žalovaného a až po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku podala žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, na predmetný prípad je potrebné aplikovať § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko v rozhodcovskom konaní neboli namietnuté dôvody neplatnosti rozhodcovskej doložky a celkovo tohto rozhodcovského konania a preto by súd nemal v tomto súdnom konaní prihliadať na námietky a žalobu žalobkyne. V ostatnom sa v celom rozsahu pridržiaval svojej ústnej výpovede pred súdom (na č. l. 94 - 96 p. v.) tak, ako je už uvedené v bode 8) odôvodnenia tohto rozhodnutia. Jeho záverečný návrh bol, aby súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12) Podľa . o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského

konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

13) Podľa . o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní.

14) Podľa . o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobných rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti.

15) Podľa . o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

16) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

17) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

18) Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

19) Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení bol súd toho názoru, že účastník rozhodcovského konania sa môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z dôvodov taxatívne vymedzených zákonom. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na rozhodcovskom súde, to znamená, že všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu. V prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecný súd len skúma, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený návrh aj podľa predpisov hmotného práva. Aj zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.

20) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa bola účastníkom rozhodcovského konania sp. zn. v procesnom postavení žalovanej 1/, s ktorou rozhodcovský súd konal. Z pripojeného rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. mal súd preukázané, že právomoc konať a rozhodovať spor pred týmto rozhodcovským súdom bola založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v Článku VI. Rámcovej kúpnej zmluvy uzavretou dňa 10. 04. 2013 medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou SCHOLTZ PLUS s.r.o. ako kupujúcim zastúpeným konateľkou spoločnosti - žalobkyňou (v tom čase E. R.). Konateľka spoločnosti kupujúceho

- žalobkyňa zároveň podpisom Všeobecných obchodných podmienok dňa 10. 04. 2013 v bode 6.2. v zmysle ustanovenia a nasl. predávajúcemu (žalovanému) vyhlásila, že preberá na seba ručiteľský záväzok, že uspokojí predávajúceho (ako veriteľa) v prípade, ak kupujúci (ako dlžník) nebude schopný plniť svoje záväzky z tejto zmluvy. Podľa bodu 10.3. týchto Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany tejto zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. S touto otázkou sa rozhodcovský súd riadne a zrozumiteľne vysporiadal na str. 3, 4 a 6 Rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 20. 10. 2015 a po preskúmaní svojej príslušnosti dospel k záveru, že je príslušný na rozhodnutie v predmetnej veci. Na základe rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu súd ustanovil za rozhodcu osobu zapísanú v zozname rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu (J.. R. J.) a rozhodca s ustanovením vyjadril písomný súhlas. Ako z tohto pripojeného rozhodcovského spisu súd ďalej zistil, žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalovanej 1) pred rozhodcovským súdom nenamietla nedostatok spôsobilosti uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, ani že by rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom SR; nenamietla ani, že sa má rozhodnúť spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky; nenamietla ani tú skutočnosť, že sa považovala za spotrebiteľa (ako tvrdila v tomto súdnom konaní). Žalobkyňa doručila rozhodcovskému súdu dňa 15. 04. 2014 žalobnú odpoveď s pripojenými listinami, avšak absentujú v nej prípadné námietky voči rozhodcovskému konaniu, resp. žalobkyňa sa výslovne zaoberala skutkovými okolnosťami rozhodcovského sporu a dôvodmi, prečo v rozhodcovskom konaní uplatnenú pohľadávku neuznáva. Podľa názoru tunajšieho súdu, listiny, ktoré žalobkyňa k žalobnej odpovedi pripojila, nenahrádzajú právne relevantné námietky proti rozhodcovskému konaniu, ktoré mala uplatniť pred rozhodcovským konaním. Ňou predložené listiny mali len preukázať, že na strane pôvodného kupujúceho došlo k právnemu nástupníctvu. Aj jej tvrdenie, že splnomocnenec Y. T. nekonal na základe Plnomocenstva zo dňa 02. 04. 2013 v mene fyzickej osoby - žalobkyne, sa ukázalo ako irelevantné, keď rozhodcovské konanie začalo na návrh žalovaného práve na základe Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 10. 04. 2013 uzavretej na strane kupujúceho štatutárnym zástupcom spoločnosti, ktorým bola práve žalobkyňa (v tom čase E. R.). Takisto aj Všeobecné obchodné podmienky dňa 10. 04. 2013 podpísala žalobkyňa ako štatutár kupujúceho uvedeného v rámcovej kúpnej zmluve, kde vyhlásila v bode 6.2., že v zmysle ustanovenia a nasl. preberá na seba ručiteľský záväzok. Z pripojeného rozhodcovského spisu iný návrh žalovaného na začatie rozhodcovského konania, ako na základe Rámcovej kúpnej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok zo dňa 10. 04. 2013 podpísaných žalobkyňou ako štatutárnym zástupcom kupujúceho, nevyplýval. Žalovaný použil aj v rámci súdneho konania (sp. zn. ) rovnakú procesnú obranu, spočívajúcu v tvrdení, že rozhodcovské konanie sp. zn. začalo na základe rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré podpísala žalobkyňa a nie Y. T., ako tvrdila žalobkyňa v uplatnenej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tomto smere produkoval žalovaný v súdnom konaní aj listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú vo Veľkej prílohovej obálke. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 07. 01. 2016, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola tunajšiemu súdu doručená dňa 08. 02. 2016, teda v zákonom stanovenej 60 dňovej lehote v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov.

21) Žalobkyňa ako dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatnila - vymedzila v žalobe zo dňa 01. 02. 2016 (na č. l. 1 - 3 p. v.) podľa ustanovenia ., ., . a . o rozhodcovskom konaní.

22) Tunajší súd bol toho názoru, že dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú v o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon

o rozhodcovskom konaní“) vymedzené v ustanovení § 40 ods. 1 písm. a) bod 1., 2., 3. a 4. a v písm. b); lehota na podanie žaloby je upravená v ustanovení § 41. Domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku je možné len z taxatívne zákonom vymedzených dôvodov, ktoré musí žalobca v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku presne uviesť a súd sa musí zaoberať len dôvodmi uvedenými v žalobe. Zároveň ale musí žalobca uplatnené dôvody aj preukázať. Podľa názoru súdu, žalobkyňa žalobou uplatnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) bod 1., 2., 3. a 4. zákona o rozhodcovskom konaní nepreukázala. Žalovaný účinne poprel skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe a uviedol pritom vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, ktoré sa ukázali ako pravdivé v spojení s obsahom pripojeného rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . Súd mal v konaní preukázané, že rozhodcovské konanie začalo na základe Rámcovej kúpnej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok zo dňa 10. 04. 2013, ktoré podpísala a s ktorými sa oboznámila a ich obsahu porozumela v tom čase štatutárna zástupkyňa spoločnosti kupujúceho - žalobkyňa (vtedy E. R.), a nie Y. T., ako žalobkyňa v žalobe tvrdila.

23) Odhliadnuc od dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatnených žalobkyňou v žalobe, súd bol toho názoru, že s poukazom na kogentné ustanovenie § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, nemohol na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku uplatnené - vymedzené žalobkyňou podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1., 2., 3. a 4. prihliadnuť, pretože mal v súdnom konaní preukázané, že žalobkyňa ani jeden z týchto dôvodov nenamietala v rozhodcovskom konaní vôbec. Pokiaľ aj v žalobnej odpovedi spochybnila konanie splnomocnenca Y. T., takúto námietku nie je možné považovať za relevantnú, keďže rozhodcovské konanie začalo na základe listín (Rámcová kúpna zmluva a Všeobecné obchodné podmienky), ktoré podpísala práve žalobkyňa, a nie Y. T.. Podľa názoru súdu, neobstojí ani tvrdenie žalobkyne v súdnom konaní, že žalobca nebol pri podpise Zmluvy informovaný o rozhodcovskej doložke; ani nemal vedomosť, čo tento inštitút predstavuje; rozhodcovská doložka je neprijateľná, nebola žalobcom (spotrebiteľom) osobitne vyjednaná a je žalovaným (dodávateľom) pripravená ako súčasť vopred pripravenej zmluvy, ktorej predmetom je primárne dohoda strán na kúpu tovaru a nie dojednanie rozhodcovskej zmluvy, pretože žalobca (žalobkyňa) vo vzťahu k žalovanému (ako predávajúcemu) nekonal ako spotrebiteľ v rámci uspokojovania vlastných potrieb a navyše pozíciu spotrebiteľa nenamietal ani v rámci svojej žalobnej odpovede doručenej rozhodcovskému súdu dňa 15. 04. 2014. Súd nemal v konaní preukázané, že žalobkyňa mala v rozhodcovskom konaní status spotrebiteľa. Z tohto pohľadu sa potom toto tvrdenie žalobkyne javilo súdu ako účelové.

24) Súd síce na návrh žalobkyne rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter a trvá iba po dobu, kým súd nerozhodne o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak v čase rozhodovania súdu dňa 15. 11. 2017 (uznesenie č. k. -65), teda v danom procesnom štádiu konania nebolo možné prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Súd považoval návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku za dôvodný za stavu, keď postavenie sporových strán bolo neisté. To však neznamená, že by súd rozhodnutím o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, ktoré v konečnom dôsledku svedčí v neprospech žalobkyne (súd žalobu zamietol).

25) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na právny názor súdu a kogentné ustanovenie § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, považoval súd žalobu za nedôvodnú a najmä za nepreukázanú a túto voči žalovanému zamietol.

26) O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a tak, že priznal žalovanému ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobkyni, ktorá v spore úspešná nebola. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica ( v spojení s ). Odvolanie treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).