Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PB-2T-44-2017.pdf
PDF · 151.67 KB
Case nature
Area
Subarea
PB-2T/44/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kovačinovej a prísediacich Mgr. Dagmary Kulišíkovej a Márie Kulišíkovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.01.2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., pre pokračovací zločin spreneverey podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2016, takto
rozhodol:
obžalovaný A. B. E. F. G. H. I. J. K. L. M. N. , nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici, trvale bytom O. XX, I. C. D., adresa na doručovanie C., P. XXX, I. C.,
j e v i n n ý , ž e
napriek tomu, že dňa 08.10.2012, v Púchove, uzavrel ako zhotoviteľ so Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. XXX, P. B. Q. J. C., ako objednávateľom, zmluvu o dielo č. 100/2012, v ktorej sa zaviazal za sumu 14.500,- Eur, zrealizovať dohodnutý objem stavebných prác na tomto bytovom dome, a hoci mu A. D., ako predsedníčka uvedeného spoločenstva, na základe jeho prísľubu pomoci pri príprave stavebných prác na bytovom dome a ich realizácii, zverila debetnú platobnú kartu VISA Electron č. XXXX XXXX XXXX XXXX a previedla naňho dispozíciu s účtom spoločenstva č. 2626702126, vedeným v Tatrabanke, a. s., len za účelom prípadného výberu finančných prostriedkov z účtu na účely úhrad správnych poplatkov a kúpnych cien drobného stavebného materiálu, súvisiacich s týmito prácami a predmetom uzavretej zmluvy, v období od 11.07.2012 do 28.01.2013, bez vedomia majiteľa účtu vykonal viaceré výbery finančných prostriedkov z predmetného účtu, či už priamo v peňažných ústavoch, alebo prostredníctvom zverenej platobnej karty v bankomatoch, prípadne prevzal finančné prostriedky v hotovosti, vybraté z účtu vopred A. D., a to celkom vo výške 54.480,- Eur, konkrétne:
- dňa 11.07.2012, prevzal od A. D. 1.280,- Eur, v hotovosti za účelom vyplatenia odmeny za vypracovaný stavebný projekt, z ktorých projektantke K. R. R. vyplatil len 950,- Eur,
- dňa 24.08.2012, vybral v presne nezistenej pobočke Tatrabanky, a.s., 3.200,- Eur v hotovosti,
- dňa 24.08.2012, za použitia zverenej platobnej karty vybral v presne nezistenom bankomate 30,- Eur v hotovosti,
- dňa 11.09.2012, za použitia zverenej platobnej karty vybral v presne nezistenom bankomate 170,- Eur v hotovosti,
- dňa 26.09.2012, vybral v presne nezistenej pobočke Tatrabanky, a.s., 4.300,- Eur v hotovosti,
- dňa 05.10.2012, vybral v presne nezistenej pobočke Tatrabanky, a.s., 2.000,- Eur v hotovosti,
- dňa 12.10.2012, vybral v presne nezistenej pobočke Tatrabanky, a.s., 4.500,- Eur v hotovosti,
- dňa 18.10.2012, vybral v presne nezistenej pobočke Tatrabanky, a.s., 3.500,- Eur v hotovosti,
- dňa 30.10.2012, vybral v presne nezistenej pobočke Tatrabanky, a.s., 3.500,- Eur v hotovosti,
- dňa 06.11.2012, vybral v presne nezistenej pobočke Tatrabanky, a.s., 2.000,- Eur v hotovosti,
- dňa 08.11.2012, vybral v presne nezistenej pobočke Tatrabanky, a.s., 10.000,- Eur v hotovosti,
- dňa 21.11.2021, vybral v presne nezistenej pobočke Tatrabanky, a.s., 5.000,- Eur v hotovosti,
- dňa 28.11.2012, vybral v presne nezistenej pobočke Tatrabanky, a.s., 3.500,- Eur, v hotovosti,
- dňa 11.12.2012, vybral v presne nezistenej pobočke Tatrabanky, a.s., 3.500,- Eur v hotovosti,
- dňa 18.12.2012, vybral v presne nezistenej pobočke Tatrabanky, a.s., 1.000,- Eur v hotovosti,
- dňa 21.12.2012, vybral v presne nezistenej pobočke Tatrabanky, a.s., 1.500,- Eur, v hotovosti,
- dňa 22.12.2012, za použitia zverenej platobnej karty vybral v presne nezistenom bankomate 300,- Eur v hotovosti,
- dňa 29.12.2012, za použitia zverenej platobnej karty vybral v presne nezistenom bankomate 500,- Eur, v hotovosti,
- 30.12.2012, za použitia zverenej platobnej karty vybral v presne nezistenom bankomate 500,- Eur, v hotovosti,
- dňa 31.12.2012, za použitia zverenej platobnej karty vybral v presne nezistenom bankomate 500,- Eur, v hotovosti,
- dňa 02.01.2013, vybral v presne nezistenej pobočke Tatrabanky, a.s., 1.400,- Eur, v hotovosti,
- dňa 18.01.2013, za použitia zverenej platobnej karty vybral v presne nezistenom bankomate 500,- Eur, v hotovosti,
- dňa 21.01.2013, za použitia zverenej platobnej karty vybral v presne nezistenom bankomate 500,- Eur, v hotovosti,
- dňa 23.01.2013, za použitia zverenej platobnej karty vybral v presne nezistenom bankomate 500,- Eur, v hotovosti,
- dňa 26.01.2013, za použitia zverenej platobnej karty vybral v presne nezistenom bankomate 500,- Eur v hotovosti,
- dňa 28.01.2013, za použitia zverenej platobnej karty vybral v presne nezistenom bankomate 300,- Eur, v hotovosti,
z ktorých však najviac sumu 36.317,91 Eur, skutočne použil na dodávku stavebného materiálu a realizáciu dohodnutých stavebných prác, hoci vystavenými faktúrami:
- č. 100/2012, zo dňa 02.11.2012, na sumu 10.000,- Eur,
- č. 101/2012, zo dňa 02.11.2012, na sumu 31.200,- Eur,
- č. 103/2012, zo dňa 12.11.2012, na sumu 1.280,- Eur,
- č. 104/2012, zo dňa 18.12.2012, na sumu 2.330,- Eur,
deklaroval realizáciu diela v hodnote celkom 44.810,- Eur a ostatné zverené finančné prostriedky vybraté z účtu dotknutého spoločenstva si neoprávnene prisvojil a použil pre vlastnú potrebu v rozpore s účelom ich zverenia, čím Spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. XXX P. B. Q. J. C., IČO: 31 143 083, spôsobil škodu celkom 18.162,09 Eur,
t e d a
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
t ý m s p á c h a l
prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, 2 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2016, a
o d s u d z u j e s a z a t o
podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 2 (slovom: dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., sa mu určuje skúšobná doba na 3 (slovom: tri) roky.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenému Spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. XXX na ul. Komenského v Púchove, IČO: 31 143 083, , vo výške 18.162,09 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodené Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. XXX na ul. Komenského v Púchove, IČO: 31 143 083, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre pokračovací zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2016, ktorého sa mal dopustiť tak ako je uvedené v obžalobe. V priebehu konania prokurátor modifikoval obžalobu tak, že škoda, ktorá mala vzniknúť poškodenému predstavuje sumu 18.162,09 €, a teda obžalovaný sa mal dopustiť prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2016.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, splnomocnenca poškodeného, svedkov A. D., F. S., K. R. R., T. G., A. A., A. B., D. D., výsluchom znalcov K. G. C., U. K. V. C., C., oboznámením zápisnice o výsluchu svedka W. D., zápisníc o konfrontáciách medzi obžalovaným a F. S., medzi obžalovaným a A. D. a medzi obžalovaným a K. R. R., oboznámením záverov znaleckých posudkov K. G. C., znaleckej organizácie CENEKON, a.s. a znaleckého ústavu Slovenská technická univerzita Bratislava, oboznámením zmluvy o dielo, výpisov z účtu, predložených faktúr a dokladov a ďalších listinných dokladov.
Obžalovaný A. B. spáchanie skutku poprel. Uviedol, že po tom ako sa nasťahoval do bytovky, sa ho p. D. spýtala, či by bolo možné zrealizovať nejaké práce na bytovom dome, pýtala sa ho, či vie robiť všetko, či jej pomôže aj ohľadne vybavovania úveru, stavebného povolenia. S p. D. následne uzatvorili zmluvu o dielo, na bytovke zatepľovali pivničné stropy, robili elektriku, menili okná, vonku zámkovú dlažbu, vpuste, sušiaky na okná. Počas prác nikto z bytovky sa o nič nezaujímal, nikto neprišiel a až keď bolo dielo hotové začali sa zaujímať o to koľko peňazí sa minulo. On si stojí za tým, že všetky peniaze použil tak ako je to aj v krycom liste p. A., dielo je hotové, od nikoho nemal žiadnu reklamáciu. Uzatvorenie zmluvy o dielo iniciovala p. D., ale schválilo sa to aj na domovej schôdzi, o inej firme, ktorá by práce zrealizovala ani nebola reč, iba na zatepľovanie, p. D. ho nepoverila, aby jednal so spoločnosťou Stavoinvest, on ale spoločenstvu predložil ich ponuku na základe toho, že p. D. ho požiadala, či nepozná niekoho, kto robí zateplenie obvodových plášťov. Zmluvu o dielo vypracoval on, rozsah prác konzultoval s p. D., ale potom sa ostatný rozsah prác dohadoval ústne. Na otázku prokurátora, či v tom čase podnikal uviedol, že bol odsúdený, bol vo výkone trestu a nemal vedomosť o tom, že mu zaniklo živnostenské oprávnenie, rozhodnutie mu nebolo dourčené, ako živnostník si robil daňové priznanie, za uvedené obdobie ho však už nepodal, keďže mal oprávnenie zrušené, účtovníctvo si sám viedol do roku 2009, potom už si toto neviedol. Práce na bytovke vykonával od októbra 2012 asi do Vianoc, alebo aj viac, asi do februára 2013. Vo februári sa ešte maľovali zábradlia schodiskových priestorov, robila sa elektroinštalácia, zamurovanie schránkových priestorov, tieto práce si však ešte nevyúčtoval, nevie prečo. V zmluve o dielo bol špecifikovaný rozsah prác, a to výmena schodiskových okien, pivničných okien, zamurovanie pivničných priestorov, zateplenie stropov v suteréne a maľovanie, vyspravenie schodiskových stien a ďalšie maľovanie, bola tam síce suma 14.500,- €, ale platil p. S. prevodom z účtu 30.000,- € aj niečo, robili aj roboty naviac, neboli tam zahrnuté sušiaky, zamurovanie balkónov. Preto sa aj navýšila cena diela, p. D. mu počas prác hovorila čo ešte má spraviť, práce sa navyšovali po ústnej dohode s ňou, ona napríklad naviac chcela zámkovú dlažbu okolo budovy, elektriku a ostatné veci. Pokiaľ ide o platobnú kartu, p. D. mu dala dispozičné právo, vyberal z nej 4.300,- € ako je uvedené v obžalobe pretože potreboval zaplatiť nejaký materiál, p. S., ktorý robil oplášetenie bytovky, chcel nejaké peniaze, bolo treba platiť okná, polystyrén. C. D. mu dala dispozičné právo z dôvodu, že pracovala a keď potreboval nejaké peniaze, ona nemohla stále odchádzať z práce, preto mu dala kartu a zriadila v banke dispozičné právo, navrhla to ona sama. On jej vždy hovoril čo sa ide kúpiť, že sa idú vyberať peniaze a ona to vždy odsúhlasila.
Na bytovke sa konkrétne vybúrali okná, zasadili okná, zabetónovali sa vrchné okná, čo bolo naviac (jednalo sa o okná na spoločných priestoroch), vybúrali sa pivničné okná, tých bolo 45 alebo 48, robila sa zámková dlažba okolo bytovky, vpuste zo strechy po tom ako p. S. urobil zvody, aby odtekala voda do kanalizácie, ďalej sa vykonával odvoz a dovoz materiálu, spolu so spoločnosťou Stavoinvest montovali sušiaky, sušiaky aj dodali v rámci subdodávky od Etopu. Časť sušiakov montoval on a časť p. S.. Ďalej sa montoval sušiak na predné balkóny pánovi, ktorý mal požiadavku na lexan a sušiaky. Ďalej sa robilo zamurovávanie otvorov, maľovalo sa, schodiská sa maľovali, schodiskové zábradlia, robila sa elektroinštalácia na svetlá na fotobunky, robili sa nejaké špalety okolo okien, robil sa poklop. Tiež sa robilo zateplenie stropov v suteréne, pričom časť robil on s bratom a časť p. D. s chlapmi. Doklady o nákupe materiálu dokladal do spisu od Sadra, od okien doklady nevedel nájsť, kúpil ich od nejakej firmy zo Žiliny. Faktúry o prácach predložil najskôr p. D., ktorá mu to podpísala a potom p. G., ktorá si ich vyžiadala. C. D. dostala predvolanie na mestský bytový podnik na zdokladovanie toho, čo sa robilo a na základe toho tam prišiel aj on a predložil faktúry. C. D. je voči nemu zaujatý, nikto nevypovedal tak ako on, pritom na začiatku aj on hovoril, aby uvedené práce robil on. Na bytovke robil on sám, pracoval pre neho aj brat A. B., taktiež keď on nestíhal, robila tam firma D. D., tí robili zateplenie pivničných stropov, nejaké búracie práce, boli tam možno mesiac a zaplatil im okolo 10.000,- minimálne, doklady sú v spise. Ohľadne platby projektantke uviedol, že túto našiel na internete, dal jej nejakú zálohu, on jej dával aj príjmový doklad. Ona síce tvrdí, že jej zaplatil iba 900,- €, ale on sa s ňou stretol ešte potom na hlavnom parkovisku a tam jej tiež dával nejaké peniaze, nevie, či ona si to nepamätá, ale určite jej dával 1.280,- €. Na otázky obhajkyne uviedol, že pokiaľ ide o práce naviac, bolo to možno o polovicu viac ako bolo dohodnuté, lebo p. D. stále chcela niečo naviac, a to aj v jej byte. Všetko to bolo na základe ústnej dohody, ale že sa všetky tieto práce skutočne vykonali môže potvrdiť jeho brat. C. D. niekedy vykonával práce aktívne, niekedy len priviezol materiál a robotníkov. Ohľadne dispozície s účtom nemal žiadny príkaz ani zákaz, bolo to akoby rob si s tým účtom čo chceš, aby tá bytovka bola urobená. Pokiaľ ide o kalkuláciu jednotlivých prác, predbežnú kalkuláciu robil podľa toho ako sa pohybovali ceny, keď sa robilo napríklad zateplenie stropov, tam je cena okolo 20-25,- €, (pričom p. C. uviedol 4,- €) plus maľovanie 3-5,- € s farbou, keď sa niečo búralo, rátalo sa to na hodinu alebo od okna. Bytovka je celá urobená, žiadne reklamácie neboli a všetci voči nemu zostali zaujatí až potom ako sa celá bytovka urobila, nemá ani vedomosť, že by sa po ňom museli robiť nejaké opravné práce, rekonštrukcie, on okolo bytovky chodieva a stále je to v stave, v akom ju odovzdal. Pokiaľ ide o výplaty, tieto robil v hotovosti, platil brata, p. D., aj ostatných robotníkov a brigádnikov, bolo to platené na ruku bez príjmových dokladov. Iba raz dal p. D. zálohu a on mu na to dal príjmový doklad. Taktiež platil materiál. Na otázky splnomocnenca poškodeného uviedol, že na prácach sa dohodol s p. D., následne to ona prezentovala na diskusii, kde boli všetci účastníci spoločenstva, tým pádom to bral akoby sa dohodol so spoločenstvom. Ostatní účastníci museli o tom vedieť, keďže sú aj zápisnice a dokonca sa kvôli tomu aj zvyšovali poplatky. On vykonával živnosť v tomto odbore od roku 2006, je vyučený murár a sadrokartonista a má tiež rekvalifikačný kurz na kamenárske práce, dovtedy robil bytové jadrá, sadrokartony, maľovanie, robil v podstate všetko. Robil aj práce väčšieho rozsahu. Aj na iných dielach sa asi dvakrát stalo, že mu dali peniaze na ruku a on z toho platil, dokonca mal raz aj kartu od známeho a z tej si mal platiť materiál aj robotu. Pokiaľ ide o sumu 54.480,- €, na otázku, či tieto vybral z účtu obžalovaný uviedol, že tam sa brali peniaze na materiál, na zaplatenie ľudí a x ďalších vecí. C. S. dal 10.000,- €, pretože potreboval nejakú zálohu na materiál alebo zaplatiť nejakú predfaktúru. Obžalovaný najskôr uviedol, že mu ich poslal prevodom na účet a následne, po konfrontácii s výpoveďou z prípravného konania, kde tvrdil, že ich vybral a dal mu ich, obžalovaný uviedol, že tým pádom si to nepamätá, pretože on to čítal z obžaloby.
Splnomocnenec poškodeného G. D. S. uviedol, že v roku 2013 bol zo strany niektorých členov spoločenstva požiadaný, aby posúdil právnu situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom, respektíve poskytovaním stavebných prác na bytovke, ktoré mala realizovať prevažne spoločnosť Stavoinvest a z menšej časti obžalovaní. Po vypracovaní znaleckého posudku Ing. Prokopom a po jeho výsluchu jednoznačne zotrvali na závere, že z konania obžalovaného vznikla spoločenstvu škoda. Odmieta, že by mali byť zo strany obžalovaného ním realizované práce vykonané riadne a včas, viacerí svedkovia, vrátane znalca, viackrát konštatovali výraznú nekvalitu prác, napríklad p. D. ako predseda spoločenstva a p. S., ktorý uviedol že on sám opravoval, resp. vykonával revízie niektorých prác obžalovaného. Obžalovaný mal so spoločenstvom uzatvorenú iba zmluvu o dielo z 08.10.2012, kde bol jednoznačne dohodnutý rozsah prác, žiadny písomný dodatok neuzatvoril, to znamená, že bol oprávnený inkasovať
maximálne sumu 14.500,- €. Naviac z jednotlivých výberov vyplýva, že niektoré boli vykonané už v období júla 2012, teda skôr ako bola uzatvorená zmluva o dielo. Na otázku prokurátora uviedol, že podľa tvrdení p. D. a p. D. mu boli poskytnuté všetky dokumenty, ktorými disponovali. Obžalovaný vedel a mal vedieť, že ak chcel vykonať ďalšie práce, bol povinný uzatvoriť dodatok k zmluve o dielo, pričom on nemá informácie od spoločenstva, že by mu niekto odsúhlasil vykonať iný rozsah prác ako mal písomne dohodnutý. Rovnako neexistovalo žiadne splnomocnenie, resp. rozhodnutie, ktoré by vymedzovalo rozsah nakladania s finančnými prostriedkami spoločenstva. Ak aj takéto bolo udelené zo strany p. D., jednalo sa vyslovene o svojvoľné rozhodnutie, ku ktorému nemala súhlas vrcholového orgánu, teda zhromaždenia vlastníkov, ktoré v zmysle zákona je na to jediné oprávnené.
Svedkyňa A. D. vypovedala, že v čase, keď robila predsedníčku Spoločenstva, chceli opraviť bytový dom, resp. zatepliť a opraviť pivničné priestory a podobné veci. Vtedy oslovila asi tri firmy, aké si nepamätá, pričom si napokon vybrali firmu p. S., ten im spracoval cenovú ponuku, na schôdzi sa táto predniesla a keďže mali stavebné sporenie v 1. O. O., dohodli sa, že do toho pôjdu. V tom čase sa k nim presťahoval obžalovaný, ktorý prejavil ochotu pomôcť jej s vybavovaním papierov, dokladov. Ona mu dôverovala, poskytla mu kartu na drobné nákupy, keď bolo treba napríklad kúpiť farbu alebo niečo zaplatiť. Ona v tom čase mala byť hospitalizovaná a v ich bytovke sa nenašiel nikto, kto by bol ochotný prevziať zodpovednosť za tie peniaze, a tak dala plnú dôveru obžalovanému. Prioritne zmluvu uzatvorili so spoločnosťou Stavoinvest, s.r.o., ktorá mala spraviť zateplenie strechy a domu. Následne však bolo ešte potrebné zatepliť pivničné priestory, vymeniť okná na pivniciach, omaľovať schodište, zábradlie, vymeniť svetlá na chodbe, a teda za tým účelom uzatvorili zmluvu o dielo s obžalovaným. Obžalovaný vedel, že prioritou je zmluva uzatvorená so Stavoinvest, s.r.o., tvrdil však, že on je s p. S. dohodnutý, že pivnice spraví on, ona s tým teda súhlasila. Obžalovaný tiež vedel, že peniaze berú zo Stavebnej sporiteľne, ktorá im poskytla cez 70.000,- € s možnosťou dočerpania až do 110.000,- €, keďže to bol s ňou podpisovať. Ona si od obžalovaného nepýtala živnostenský list, bola v tom, že ho má, keďže o ňom mala nejaké preferencie, o tom, že ho nemá sa dozvedela až neskôr. Nepamätá si, kto vypracoval zmluvu, ale určite to mohol byť len obžalovaný, nemal by ju kto iný vypracovať, táto zmluva nebola dodatočne menená, nepamätá si, že by boli robené nejaké dodatky a ani to, že by sa ústne dohodli na nejakej inej alebo vyššej cene. Vie, že dorábali ešte balkóny, resp. sušiaky u dvoch susedov, to sa dohodli dodatočne. Výpisy z účtu chodili na bytový podnik, ona počas toho obdobia nekontrolovala, čo sa s účtom deje, avšak nebolo to nejaké dlhé obdobie, keďže každých 10 dní chodila na bytový podnik podpisovať úhrady. C. G. jej vtedy hovorila, že z účtu odchádzajú nejaké peniaze a že potrebuje od toho doklady, preto ona volala obžalovanému a ten jej najskôr povedal, že je mimo republiky, potom, že má doklady v inom aute a keď už p. G. poslala písomnú upomienku tak sa buď s obžalovaným nedalo spojiť alebo jej opätovne hovoril, že doklady má v inom aute. Rovnako sa potom nemohla dostať naspäť k platobnej karte, až potom ju išla dať zablokovať, ale to už bolo neskoro. Obžalovaný ani nedokončil prácu, z pivnice nie je ani odvezený materiál, ktorý mal byť zlikvidovaný (drátené sklo). Obžalovaný naviac keď už vedel, že p. S. dokončuje svoju prácu a bude potrebné ho vyplatiť, priniesol jej večer predtým k nej domov svoje faktúry, obžalovaný si pritom tie peniaze sám vybral. Ešte v ten večer to totiž pozerala a na tých faktúrach od obžalovaného boli rovnaké čísla ako mal p. S. a vtedy jej to došlo, ale peniaze už boli preč. Ona obžalovanému dala k dispozícii kartu s tým, že mu povedala, že je tam denný limit 500,- €, ale že keby zostala v nemocnici, tak aby si mohol vybrať na nejaké drobnosti, napr., farby, šróby alebo čo by potreboval, nedohodli sa pritom na tom, že keď si niečo vyúčtuje alebo niečo väčšie nakúpi, že si to môže z účtu zobrať. Kartu mu dala k dispozícii ešte skôr ako uzatvorili zmluvu o dielo. Ona sama žiadne dispozície s účtom nerobila, resp. nevyberala žiadne peniaze, odkedy ju mal k dispozícii obžalovaný, karta sa jej doteraz nevrátila, musela ju dať zablokovať. Posledný krát čo disponovala s účtom bolo dňa 11.7.2012, kedy vybrala 1.280,- € a dala ich obžalovanému pre p. R.. Taktiež ešte uhradila faktúru Stavoinvestu prevodom z účtu, druhú faktúru už uhradiť nemohla pre nedostatok peňazí na účte. Na otázky obhajkyne uviedla, že okrem prác v zmluve sa dorábali ešte dva balkóny a sušiaky na prádlo a tiež sa robila zámková dlažba, či to ale bolo v zmluve sa nepamätá, robili sa tiež odtoky od rín a s tým nerátali. Obžalovaný nespísal veci, ktoré robil, ale len spotrebu materiálu a to sa ľuďom nepáčilo, ani obžalovaný ju neinformoval, či niečo kúpil alebo urobil. Voči kvalite jeho roboty neboli výhrady, práce ako spoločenstvo nereklamovali, jedine, že nevyviezol ten materiál z pivníc. Spolu s obžalovaným robilo asi 5 mladých mužov, či tam boli aj nejakí iní dodávatelia nevie, stavebný dozor nemali, obžalovaný sám zabezpečoval dopravu materiálu, ľudí aj organizáciu.
Na otázky splnomocnenca uviedla, že vlastníci bytov o dispozičnom práve obžalovaného s kartou nevedeli, nežiadala ich súhlas, obžalovaného poznala niekoľko mesiacov a dôverovala mu. Po tom ako sa to stalo sa vzdala svojej funkcie, potom už s obžalovaným nekomunikovala, obžalovaný sa odsťahoval, povedala by, že doslova ušiel, pretože ten byt bol behom hodiny vysťahovaný.
Svedok F. S., konateľ spoločnosti Stavoinvest, s.r.o. uviedol, že na bytovom dome robili nejaké úpravy, v zmysle zmluvy mali zatepliť strechu a obvodové plášte na bytovke, čo aj zhotovili a vyfakturovali. Ich spoločnosť vykonávala práce na bytovke spolu s obžalovaným, ktorý robil nejaké stavebné úpravy. On nevie v akom rozsahu robil práce obžalovaný, ani ako to mali zazmluvnené, práce sa však dajú odčleniť, keďže oni mali na starosti strechu a fasádu a obžalovaný všetko ostatné. On práce vyfakturoval po častiach, bola tam strecha, časť fasády a zvyšok už nebol zaplatený v súlade so zmluvou, ale museli to vymáhať súdnou cestou. Faktúry boli zaplatené cez účet, v hotovosti nebolo určite nič zaplatené, keďže ich firma peniaze v hotovosti neberie. Obžalovaný im žiadny materiál nedodával, to si zabezpečovali sami, taktiež nedostal od obžalovaného žiadne peniaze. Na otázky obhajkyne uviedol, že rokoval s p. D. ako s predsedníčkou spoločenstva, rokoval tiež s obžalovaným, ale iba ohľadne toho, čo kedy budú robiť, ale o ostaných veciach ako napríklad fakturácie rokoval len s p. D.. Na otázku ako sa pohybovali ceny za m2 zaplatenia v období roku 2012 uviedol, že to je rôzne, pri tvorbe cien jednotlivé firmy zvažujú náklady a každý má predstavu inú po zisku, aj v súčasnosti keď sa zúčastňuje súťaží, tak ceny na jednej bytovke sa líšia aj o 100.000. Sú aj nejaké cenníkové ceny, ale v tej dobe boli len orientačné, kedysi sa robil aj rozbor cenovej položky, kde to bolo presne dané v percentách, teda náklady, zisky, réžie, ale teraz sa to podľa týchto pravidiel nerobí a pravidlá určuje trh. Na otázky splnomocnenca ohľadne montáže a demontáže sušiakov uviedol, že vyskytli sa tam aj práce naviac, ktoré boli požadované vlastníkmi, ale nevie presne aké, určite je to však vyfakturované, je aj možné, že ich firma ich dodala a obžalovaný ich potom montoval. Obžalovaný mu v žiadnom prípade nedal 10.000,- €, je to neprípustné, všetky peniaze im idú cez účet kvôli účtovníctvu, nemajú ani kasu, takže určite žiadne peniaze v hotovosti neprijímajú.
Svedkyňa K. R. R. uviedla, že spoločenstvo si u nej objednalo projektovú dokumentáciu, konkrétne hovorila s obžalovaným, stretli sa na bytovke, kde určili rozsah prác, bola tam aj p. D. a nejakí susedia. Ona vypracovala projekt, odovzdala ho a potom začala naháňať úhradu. Táto jej bola zaplatená na dvakrát, ale nie v takej výške ako sa dohodli. Najskôr sa dohodli na 1.500,- €, potom to znížili na 1.200,- € , ale dostala len 500,- € a 450,- €, ktoré sumy jej odovzdal obžalovaný v hotovosti. Zvyšok u obžalovaného urgovala, pretože pri prvom stretnutí bol určený ako kontaktná osoba, ale telefonáty vyzerali asi tak, že 10 až 20 telefonátov jej nezdvihol, potom tvrdil, že je v zahraničí, že má pokazené auto alebo uvádzal rôzne dôvody prečo sa nemôžu stretnúť. Keď sa ďalší rok už nikde nedovolala, vystavila faktúry na tie dve sumy, ktoré mala uhradené a chcela sa toho už zbaviť. Obžalovaný jej povedal, že nemôže disponovať s účtom, hovoril jej, aby nevystavoval faktúru, kým nebude tá suma uhradená.
Svedkyňa T. G. uviedla, že pracovala ako evident na správe bytov, do ich agendy patrili účtovnícke veci, evidencia faktúr, evidujú tiež výpisy z účtu a pohyby na účte spoločenstiev, ale do ich rozhodovania im nezasahujú. Vie, že obžalovaný im nosil doklady, nevie za akým účelom to bol práve on, naviac nedodali všetky podklady a oni len zaevidovali nejaké doklady, ktoré im boli podozrivé. Vie, že v tom čase bola predsedníčkou spoločenstva p. D., ktorá bola v nemocnici alebo na liečení, čo bol dosť problém. Vzhľadom na výpoveď svedkyne bola so súhlasom súdu prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 2.12.2015, z ktorej vyplynulo, že z došlých výpisov zistila, že z bežného účtu spoločenstva bytov boli vykonané výbery hotovosti, a to jednak v banke, jednak z bankomatov v období od 24.08.2012 do 30.01.2013, ktoré však spoločenstvo nepodložil žiadnymi dokladmi, teda faktúrami alebo bločkami za nakúpený materiál. Z uvedeného dôvodu dňa 05.10.2012 zaslala spoločenstvu list, v ktorom žiadala o zdokladovanie týchto výberov. Totiž nejaké doklady boli doručené, ale neboli v takom objeme ako boli vykonané výbery. Spomína si, že p. D. priniesla faktúry od spoločnosti Stavoinvest a tiež jeden doklad o výbere vo výške 1.280,- €. Niekedy vo 02-2013 sa do bytového podniku dostavil obžalovaný, ktorý jej priniesol výberové lístky dokladujúce výbery hotovosti v pobočke banky aj dokladové lístky o výberoch hotovosti z bankomatu, pri doručení ktorých jej potvrdil že tieto jednotlivé výbery robil on. Keď ho požiadala, aby zdokladoval na čo bola hotovosť použitá, uviedol jej, že momentálne tieto doklady pri sebe nemá, myslí si, že sa vyhováral na účtovníčku, pričom sľúbil, že tieto doklady predložiť do konca februára. Niekedy na konci 02-2013 osobne obžalovaný priniesol faktúry za práce, ktoré mal on ako živnostník vykonať, pričom im vystavené faktúry boli v objeme 44.810,- €, avšak
výbery hotovosti boli v celkovej výške 48.900,- € a z bankomatu mal podľa predložených lístkov vybrať sumu vo výške 4.300,- €. Spoločnosťou Stavoinvest, s.r.o. boli vystavené – faktúra č. 201212.01 vo výške 30.003,30 € uhradená p. D. prevodným príkazom dňa 17.12.2012, faktúra č. 2012.05 vo výške 1.612,75 € uhradená p. D. prevodným príkazom dňa 27.12.2012 a faktúra č. 201211.02 vo výške 16.961,69 € uhradená obžalovaným prevodným príkazom dňa 07.11.2012. Svedkyňa po prečítaní uvedenej výpovede uviedla, že tieto skutočnosti sú pravdivé.
Svedkyňa A. A. vypovedala, že pre obžalovaného vypracovávala krycí list ako rozpočtárka. Obžalovaného sa pýtala na rozsah prác, na detaily, aby následne ten rozsah mohla zatriediť do položiek a podľa cenníka určiť cenu. Cenu určovala podľa doporučených cenníkov stavebných prác, tieto sú záväzné vtedy, keď si to odsúhlasia investor a dodávateľ, inak sú to len ceny doporučené. Ohliadku na mieste nerobila, mala len sedenie s obžalovaným a podrobne sa ho vypytovala na jednotlivé veci, aby to mohla zatriediť. Cenovú kalkuláciu vypracovala v roku 2016 a vychádzala z cenových relácií v roku 2016, hoci práce boli vykonané v roku 2012, tam môže byť cenový rozdiel 5 až 6 percent čo sa týka cenníka a materiály určite neboli lacnejšie. Rozsah prác, ktoré jej uviedol obžalovaný si nijako neverifikovala, pokiaľ nie sú problémy vychádza len z toho, čo jej povie dodávateľ, pretože ten je zodpovedný za rozsah prác, ktoré si dáva naceniť.
Svedok A. B. uviedol že obžalovaný je jeho brat, ktorý býval v danej bytovke, kde obyvatelia ho oslovili, či by im nepomohol s prerábkou bytovky, zateplením. Zatepľovanie, plášť a strechu mala na starosti firma p. S., jeho brat mal na starosti všetko okolo toho vrátane nákupu materiálu, zabezpečenia pracovníkov, odvoz materiálu. Práce, ktoré oni robili na bytovke boli nasledovné - búrali sa okná, vymurovali sa, robili sa tam nové otvory, osádzali sa okná, osádzali sa pivničné okná, ktoré sa museli rezať, pretože boli oceľové, robili sa schodiská, zatepľovali sa pivničné priestory, robili sa omietky, maľovalo sa, pri schránkach sa zamurovávali o porfix, robila sa zámková dlažba okolo bytovky, zábradlia, elektrika, nové zvončeky, svetlá, žiarovky, pohybové senzory. Práce mu zadával obžalovaný, tento zabezpečoval aj materiál, vozil ho, zabezpečoval aj odvoz materiálu. Aký bol dohodnutý rozsah prác nevie. Robili asi piati alebo šiesti plus partia od p. S.. Robil tam aj p. D., mal tam nejakých svojich živnostníkov. K financovaniu sa môže vyjadriť len ako robotník, vie že on aj všetci ostatní robotníci mali od obžalovaného vždy všetko vyplatené, výplatné pásky nedostával, peniaze išli z tej sumy, čo boli na bytovku. On chodil s bratom aj na nákup materiálu a videl ako odovzdáva za tento materiál peniaze. Pokiaľ ide o kvalitu prác, za celý čas sa nikto neozval, nesťažoval sa. Jeho brat tam bol fyzicky každý deň, podieľal sa aj na prácach. Stavebné práce sa vykonávali asi 3 mesiace, p. D. so svojimi ľuďmi tam boli minimálne 2 mesiace.
Svedok D. D. vypovedal, že sa robila kompletná obnova bytového domu, vy spravovali sa v paneloch špáry, robilo sa kompletné zateplenie, výmena parapetov, okien, pivničných okien, na zatepľovaní sú pivnice, maľovalo sa, robili sa zábradlia, schodiská, niečo na streche, hromozvody. Oni konkrétne robili prípravy pred zateplením, kompletne vypratávali pivnice, čistili ich, maľovali, zatepľovali, vy spravovali ich, vymieňali pivničné okná, vnútorné a vonkajšie parapety, taktiež menili okná. On tam mal svojich ľudí veď materiál dovážal obžalovaný, ale čo bolo treba, si priviezli aj oni. Pamätá si, že obžalovaný vždy doniesol peniaze, platil 5 eurových bankovkách, zostal tam nejaký malý zanedbateľný nedoplatok. Okrem nich tam bola aj firma, ktorá robila zatepľovanie. Na otázku prokurátora, ktoré práce konkrétne robila jeho firma, uviedol, že riešili celé pivničné priestory, teda vypratávanie, vyspravovanie stien, opravy podláh, omietky, zatepľovali stropy, menili pivničné okná, ktoré doviezol obžalovaný, robili parapety, zatepľovačom pomáhali vy spravovať praskliny a konštrukčné chyby, ktoré boli na bytovke. Nejaké veci tam robil aj obžalovaný, chodil do pivnice s dvoma chalanmi. Oni robili fasádne roboty, obžalovaná ostatné. No predložení faktúr založených spise potvrdil, že na faktúrach sú jeho podpisy.
Zo zápisnice o výsluchu svedka W. D. zo dňa 20.06.2016 vyplynulo, že stavebné práce vykonané obžalovaným sú nekvalitné, napríklad opadávala maľovka, vydúva sa zámková dlažba okolo bytovky, tiež sú rozdiely vo výškach parapetných dosiek v pivničných priestoroch, zvnútra okolo pivničných okien nie je zapracovaná omietka pri niektorých pivničných oknách, na 2 oknách nie sú osadené sušiaky. Obžalovaný žiadne práce na strešnom poklope, resp. výleze na strechu bytového domu nerealizoval, tento poklop je v pôvodnom stave.
Súd tiež prečítal zápisnice o konfrontácii medzi obžalovanými a svedkom F. S., obžalovaným a svedkyňou K. R. R. a medzi obžalovaným a svedkyňou A. D., pričom každý zotrval na skutočnostiach, ktoré uvádzali vo svojich výpovediach.
Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhadu hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác K. G. C. č. 30/2015 súd zistil, že znalec skúmal práce ktoré vykonával druhý zmluvný zhotoviteľ Stavoinvest s tým, že porovnával prípadnú duplicitu vo fakturácii. K takémuto stavu došlo, a to pri fakturácii poklopu na strechu. Zo zosumarizovania faktúr, ktoré vystavil obžalovaný a znaleckým odhadom dodaných a namontovaných stavebných materiálov a konštrukcií je rozdiel v neprospech fakturácie obžalovaného vo výške 33.321,- €. Obžalovaný vystavil faktúry vo výške 44.810,- € a on odhadol celkové práce na sumu 11.489,- €.
Zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie CENEKON, a.s. č 4/2020 vyplynulo, že znalecká organizácia vyšpecifikovala, ktoré práce a v akom rozsahu vykonal obžalovaný, a to na základe ohliadky zrealizovanej dňa 20.05.2020 a na základe označenia prác obžalovaným, pričom bolo zistené že ide najmä o tieto práce - výmeny pivničných a medzipodestových okien, výmena vonkajších okenných parapetov na celom dome, zateplenie podhľadu suterénu, náter zábradlia a vymaľovanie stien schodiskových priestorov, položenie odkvapového chodníka zo zámkovej dlažby, domurovanie soklov na loggiach a medzipodestách, osadenie sušiakov pod oknami. Celkový náklad zrealizovaných prác predstavuje výšku 22.277,33 € bez DPH. Ďalej bol vyšpecifikovaný materiál, najmä sa jednalo o porobetónové tvárnice pre domurovanie na 3. poschodí a vymurovanie loggií, zámková dlažba a obrubníky pre odkvapový chodník, omietka pre podhľady v suteréne, materiály pre zateplenie, dodávka okien a dodávka vonkajších parapetov pričom posledné dve boli doložené faktúrami. Tento materiál predstavuje čiastku 17.372,44 € bez DPH. Náklad rezultujúci z rozpočtu predstavuje teda sumu 33.736,96 € s DPH, z ktorej sumy je 18.650,99 € náklad na materiál s DPH.
Z výsluchu znalca znaleckej organizácie CENEKON, a.s. K. G. C. súd zistil, že obžalovaný ich organizáciu oslovil koncom roka 2019, pričom v máji 2020 prišli na miesto, v prítomnosti obžalovaného si prešli objekt, tento premerali, obžalovaný označil a zadefinoval práce, ktoré vykonal on. Tieto práce pozreli, premerali a spracovali formou rozpočtu v cenovej úrovni 2012, kedy boli práce vykonávané. Do rozpočtu vniesli všetky možné primerané náklady, ktoré sú obsahom jednotlivých položiek, teda každá 1 položka prác sa skladá v zmysle kalkulačného vzorca z materiálu, miezd, mechanizmov, režijných nákladov a miery zisku. Ceny sú postavené tak, aby spĺňali možnosti vyhotovenia stavebných prác, aby zabezpečovali primeraný zisk. Oni nehovoria o kvalite prác, ale len o cene. Okrem ohliadky mali k dispozícii ešte 2 faktúry, projektovú dokumentáciu, respektíve pôdorys pivníc, fyzicky premeriavali schodiská, zábradlia, plochy maľoviek, súdny spis k dispozícii nemali. On sám sa nestotožnil s posudkom znalca K. C., keďže neakceptoval niektoré faktúry, hoci je zrejmé, že práca bola vykonaná, nedá sa bagatelizovať to, že niečo urobené bolo, avšak nie je to podložené faktúrami, respektíve, že faktúra nemá všetky náležitosti. Pokiaľ ide o rozpočet p. A., boli tam niektoré veci duplicitné, niektoré veci, ktoré tam byť nemali a ani neboli ohliadkou zaznamenané, že boli vykonané, presne si nespomína. Na otázky prokuratúry uviedol, že na mieste ohliadky nebol žiadny zástupca poškodeného pokiaľ ide o rozsah prác určený znalcom Ing. Prekopom, v jeho posudku neboli niektoré práce, ktoré oni hodnotili, ale nepamätá si presne ktoré. Nevie ani či použili rovnakú metodiku ako uvedený znalec, ale on má tiež od nich program Cenkros. Pokiaľ ide o jeho posudok poukázal na to, že materiál predstavuje 60 percent stavebných prác, najmä pri rekonštrukciách a keď sa tie materiály neakceptujú, tá cena ide prudko dole.
Zo záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta č. 28/2022 súd zistil, že znalecký ústav vyšpecifikoval práce, ktoré vykonal obžalovaný, vyšpecifikovali materiál a v akých množstvách ho dodal obžalovaných, stanovili finančnú hodnotu dodaného materiálu a stavebných prác vykonaných obžalovaní a porovnali ju s vyfakturovanými sumami od obžalovaného. Zo záverov vyplýva, že ohodnocovali nasledovné práce - zateplenie pivničných stropov, plastové okná GEALAN, hliníkové parapety, maľovanie, elektrina, špalety na oknách, maľovanie zábradlia - schodisko, sušiaky, prístrešok, sušiaky na okná a balkóny, lapače dažďovej vody, zámková dlažba, zamurovanie schránkových otvorov, dlažby, poštová schránka, demontáž a montáž okien. Na základe uvedeného dospeli k záveru, že uvedené práce a materiál predstavovali sumu 10.835,51 €, sudbodávateľmi bola faktúrovaná suma 18.154,58 €. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný zabezpečoval aj inžiniersku činnosť cirka a to zabezpečenie projektovej prípravy stavby pre stavebné konanie - ohlásenie, práce spojené s realizáciou stavby a práce po dokončení stavby,
ktoré v prepočte predstavovali sumu 6.377,82 €. Taktiež do celkových nákladov započítali sumu 950,- € za projektové práce fakturované subdodávateľom. Celková hodnota stavebných prác, projektovej a inžinierskej činnosti realizovaných obžalovaným tak predstavuje sumu 36.317,91 €.
Znalkyňa znaleckého ústavu Doc. Ing. Zora Petráková, PhD. zotrvala na záveroch znaleckého posudku, uviedla, že ohliadku vykonali za prítomnosti oboch strán, bol prítomný zástupca poškodeného, aj nejakí nájomníci, rovnako bola prítomná p. D., takže možno konštatovať, že rozsah prác bol ustálený. Pokiaľ ide o inžiniersku činnosť, je zrejmé že p. D. preniesla na obžalovaného mnohé práce, a to kontakt so stavebným úradom, obžalovaný kontroloval prácu, urobil nejaké činnosti pred odovzdaním stavby a keďže oni nevedeli identifikovať hodinovo koľko tomu venoval, postupovali podľa sadzobníka projektovej činnosti a inžinierskej činnosti, kde sa počíta zo základu rozpočtových nákladov, ktoré stanovili a z toho vytipovali tie percentá, ktoré mal na starosti obžalovaný a na ktorých sa podieľal. Tu sa nehovorí o stavebnom dozore, ale o organizácii prác pre bytové družstvo, obžalovaný mal množstvo subdodávateľov, koordinoval činnosť pracovníkov, zabezpečoval projektové prípravy stavby, čím sa myslí organizačná príprava, keďže projektovú dokumentáciu zabezpečovala projektantka. Mnohé spoločnosti si v zmluve dávajú zaplatiť aj tieto inžinierske práce, jedná sa v podstate o všetko okolo stavby. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzali z podkladov v spise, pričom vyzvali obe strany, aby im poskytli prípadne ďalšie podklady. Pokiaľ ide o dovoz a odvoz stavebného materiálu, jedná sa o dôvodnú položku. Ak by si obžalovaný viedol denník jázd, bol by to pre nich doklad, ale keďže oni nevedeli koľko kilometrov najazdil, za akú cenu benzínu, avšak je zrejmé že to robil, započítali to ako obslužné činnosti v rámci inžinierskej činnosti.
Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi objednávateľom Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Komenského 651, Púchov a zhotoviteľom Stavebné práce A. B. dňa 08.10.2012 vyplýva, že predmetom zmluvy o dielo je vykonanie dohodnutého objemu prác podľa cenovej ponuky zo dňa 10.09.2012, a to v etape 1 výmena schodiskových okien, zamurovanie otvorov, výmena pivničných okien, zateplenie stropov v suteréne, maľovanie a v etape 2 vyspravenie schodiskových stien a maľovanie. Predpokladaný termín zahájenia prác bol október 2012 a ukončenie prác do 45 pracovných dní. Cena dodaných materiálov a montáže bola stanovená na sumu 14.500,- €, naviac práce požadované objednávateľom budú predmetom dodatku zmluvy o dielo a cena za tieto práce bude stanovená dohodou. Zo záverečných ustanovení vyplýva, že zmeny a doplnky tejto zmluvy je možné vykonať len písomnými dodatkami podpísanými oprávnenými zástupcami zmluvných strán .
Z predložených dokladov a výpisov z účtu je zrejmé, že obžalovaný z účtu Spoločenstva vlastníkov bytov vedenom v T., F. vykonal výber peňažných prostriedkov priamo v peňažných ústavoch alebo prostredníctvom zverenej platobnej karty v bankomatoch, prípadne prevzal finančné prostriedky v hotovosti vybraté z účtu vopred A. D. vo výške 54.480,- €.
Z faktúr a príjmových pokladničných dokladov predložených obžalovaným vyplýva, že obžalovaný si vyúčtoval za realizáciu diela sumu vo výške 44.810,- €.
Na základe takto vykonaného dokazovania, vyhodnotením dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa skutku dopustil tak ako mu je to obžalobou kladené za vinu.
Je nepochybné, že obžalovaný v roku 2012 ako zhotoviteľ na základe zmluvy o dielo realizoval dohodnutý objem stavebných prác pre poškodeného Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. XXX na Komenského ulici v Púchove. Je tiež nepochybné, že A. D. ako vtedajšia predsedníčka uvedeného spoločenstva na základe jeho prísľubu pomoci pri príprave stavebných prác a ich realizácii mu zverila debetnú kartu a umožnila mu dispozíciu s účtom spoločenstva vedeného v Tatrabanke, a.s. Napriek tomu, že svedkyňa D. mu túto poskytla na drobné nákupy stavebného materiálu, čo potvrdila vo svojej výpovedi, obžalovaný bez jej vedomia vykonal viaceré výbery finančných prostriedkov z predmetného účtu, či už priamo v peňažných ústavoch alebo prostredníctvom platobnej karty, a to v celkovej výške 54.480,- €.
Obžalovaný tvrdil, že A. D. mu kartu zverila, aby robil potrebné výbery hotovosti na nákup materiálu a vyplácal robotníkov, o každom výbere peňazí túto osobne alebo telefonicky informoval, s čím ona súhlasila a potvrdenia predkladal priamo jej a ona následne na Mestský bytový podnik. On tiež zadával
príkazy na úhrady faktúr vystavených spoločnosťou Stavoinvest. Tiež uviedol, že konateľovi spoločnosti Stavoinvest F. S. vyplatil sumu 10.000,- € ako zálohu za stavebný materiál. Túto výpoveď súd vyhodnotil ako účelovú, keďže táto bola vyvrátená výpoveďami svedkov, ale i znaleckými posudkami. Svedkyňa D. poprela, že by ju obžalovaný informoval o výberoch, o týchto sa dozvedela až na základe žiadosti z Mestského bytového podniku Púchov o zdokladovanie transakcií na účte. Jedinú finančnú transakciu, ktorú ona realizovala bol výber finančnej hotovosti vo výšku 1.280,- € na zaplatenie projektu pre K. R.. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa T. G. ako zamestnankyňa Mestského bytového podniku, keď uviedla že v januári 2013 zaslala A. D. výzvu, na základe čoho táto predložila faktúry od spoločnosti Stavoinvest a jeden doklad o výbere sumy 1.280,- €. Až následne vo februári 2013 predložil obžalovaný výberové lístky dokladujúce výbery hotovosti v banke, pričom pred ňou potvrdil, že výbery robil on a až na základe ďalších urgencií obžalovaný predložil faktúry, ktoré mal vystaviť ako živnostník vo výške 44.810,- €. Svedok F. S. ako konateľ spoločnosti Stavoinvest poprel, že im obžalovaný dodával materiál, resp. že by im zaslal alebo dal za stavebný materiál sumu 10.000,- €.
Hoci obžalovaný za vykonané práce vyfaktúroval spoločenstvu celkovú sumu 44.810,- €, v konaní boli vypracované viaceré znalecké posudky, ktoré jednoznačne preukazujú, že cena stavebných prác, použitých materiálov a inžinierskych činností, ktoré obžalovaný nepochybne vykonal, bola nižšia. Súd v tejto súvislosti vychádzal zo znaleckého posudku znaleckého ústavu, nakoľko tento bol pre obžalovaného najpriaznivejší a obhliadka bytového domu bola vykonaná za účasti tak obžalovaného, ako aj zástupcov poškodeného a niektorých nájomníkov, teda rozsah prác vykonaných obžalovaným bol ustálený všetkými účastníkmi. Naproti tomu znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať obžalovaný vychádzal iba z rozsahu prác, ktoré označil obžalovaný. Pokiaľ ide o znalecký posudok K. C., tento súd nevzal do úvahy, nakoľko celková cena prác vypočítaná znalcom sa súdu javila ako nereálna, keďže znalec nevzal do úvahy niektoré faktúry, hoci je zrejmé že práce uvedené na týchto faktúrach boli reálne vykonané.
Zo znaleckého posudku Slovenskej technickej univerzity v Bratislave je zrejmé, že celková suma stavebných prác, materiálov a inžinierskych činností vykonaných obžalovaným predstavuje sumu 36.317,91 €, oproti ním vyfaktúrovanej čiastke 44.810,- €. Keďže bolo preukázané výpismi z účtov a výpoveďami svedkov, že obžalovaný z účtu poškodeného vykonal výbery v celkovej výške 54.480,- €, hoci vedel, že dispozícia s účtom mu bola umožnená len na nákup drobného stavebného materiálu, je zrejmé, že poškodenému bola spôsobená škoda vo výške 18.162,09 € ako rozdiel vybratých finančných prostriedkov a ceny vykonaných prác a použitých materiálov.
Súd mal za to, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2016, teda že si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
Obžalovaný bol doposiaľ 23 krát priestupkov postihnutý, vo všetkých prípadoch sa jedná o priestupky v cestnej premávke. Súdne trestaný bol doposiaľ trikrát, naposledy v roku 2010 pre prečin sprenevery, avšak vo všetkých prípadoch sa na ňu hľadí akoby nebol odsúdený. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden až päť rokov.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatil dlh alebo zameškané výživné.
Súd u obžalovaného nezistil ani poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, preto základe v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. vychádzal zo základnej trestnej sadzby 1-5 rokov. Súd pri výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný sa dopustil sa viacerých priestupkov na úseku cestnej premávky, bol tiež trikrát súdne trestaný, a to aj pre prečiny sprenevery, hoci uvedené odsúdenia má zahladené. Súd tiež prihliadol na výšku škody spôsobenú poškodenému. Na základe týchto skutočností potom súd mal za to, že nie je nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, ale na jeho nápravu a ochranu spoločnosti bude postačujúce uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky za súčasného určenia dlhšej skúšobnej doby, a to v druhej polovici sadzby (3 roky). Takýto trest sa súdu javí ako primeraný a spravodlivý, spĺňajúci hľadiská individuálnej aj generálnej prevencie, a to aj s prihliadnutím na uloženú povinnosť, aby podľa svojich schopností nahradil poškodenému v skúšobnej dobe spôsobenmú škodu.
Súd zároveň zaviazal obžalovaného uhradiť poškodenému škodu vo výške 18.162,09 €, ktorá bola riadne a včas uplatnená a preukázaná znaleckým posudkom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a so zvyškom odkázal poškodeného na civilný proces.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov tri ku nule (3:0).
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.