Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/59/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci navrhovateľa: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, H., právne zastúpeného JUDr. Kristínou Malou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti odporkyni: I. J., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, H., toho času E.O. W. U. - V. P. Y., N. X, U., právne zastúpenou JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom Floriánska 16, Košice v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie pod č. k. -205 zo dňa 2.3.2023, takto:

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., II., III., IV., VI.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ podal návrh na zvýšenie výživného zo strany matky na sumu 270,-eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Košice - okolie, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 23.1.2019 sp. zn. tak, že matka navrhovateľa je povinná prispievať na výživu navrhovateľa sumou 200 Eur mesačne od 22.9.2021 do 30.8.2022.

II. Dlžné výživné za obdobie od 22.9.2021 do 30.8.2022 spolu vo výške 834 Eur je matka navrhovateľa povinná zaplatiť navrhovateľovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného v zostávajúcom rozsahu súd zamieta.

IV. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľa naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 23.1.2019 sp.zn. počnúc 31.8.2022.

V. Návrh matky na zrušenie resp. zníženie vyživovacej povinnosti za obdobie od 1.12.2021 do 30.8.2022 zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom konania je návrh navrhovateľa podaný dňa 22.9.2021 na zvýšenie výživného. Matka navrhovateľa, ako osoba povinná z výživného podala dňa 31.8.2022 návrh na zrušenie výživného na plnoleté dieťa z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzťahy medzi navrhovateľom, ako osobou oprávnenou z výživného a jeho matkou sú dlhodobo a vážne narušené. Navrhovateľ nemá k svojej matke vybudovaný žiadny pozitívny vzťah. Počas ich vzájomného spolužitia v rokoch 2019 - 2020 vznikali medzi nimi vážne rozpory v dôsledku ktorých sa obaja správali voči sebe agresívne, vulgárne aj fyzicky útočne. Aj napriek tomu, že ide nežiadúce sa správanie oboch účastníkov konania, je potrebné mať na zreteli, že ide o vzťah medzi matkou a synom a dieťa je povinné prejavovať rodičovi úctu a rešpekt. Súd prvej inštancie poúdil, že správanie sa navrhovateľa voči matke, ktorá sa psychicky lieči prekročilo rámec spoločensky žiadúceho správania sa dieťaťa voči rodičovi. Z uvedených dôvodov zrušil vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľa počnúc dňom 31.8.2022.

4. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal podaným návrhom navrhovateľa na zvýšenie výživného. Vychádzal u odôvodnených potrieb navrhovateľa a príjmových a majetkových pomerov rodičov. Určil, čo považuje za odôvodnené potreby navrhovateľa a ustálil príjem otca s ktorým žije navrhovateľa v spoločnej domácnosti a príjmové a majetkové pomery na starne matky navrhovateľa. Zhodnotil, že v čase poslednej úpravy výživného bol navrhovateľ študentom strednej školy, v súčasnosti je študentom vysokej školy. Súd zvýšil výživné zo strana matky navrhovateľa na sumu 200,.eur mesačne, čo považoval za sumu primerané jeho potrebám a príjmovým možnostiam a schopnostiam matky.

5. Pri určovaní výšky dlžného výživného vychádzal súd prvej inštancie z toho, že v období od podania návrhu do februára 2022 žili účastníci konania v spoločnej domácnosti. Matka platila úver za nehnuteľnosť, zakúpila vybavenie do rodinného domu , ktorý navrhovateľ užíval a zaplatila akontáciu na kúpu osobného motorového vozidla, ktoré užíval aj navrhovateľ. Matka zakupovala aj potraviny do domácnosti. Vzhľadom na to, že počas tohto obdobia si matka navrhovateľa plnila svoju vyživovaciu povinnosť zabezpečovaním potrieb navrhovateľa nedošlo k vzniku dlžného výživného. Za obdobie od 1.3.2022 do 30.8.2022, kedy nežili účastníci konania v spoločnej domácnosti, matka uhrádzal výživné na syna vo výške 60,-eur mesačne. Za uvedené obdobie predstavuje matkin dlh na výživnom sumu 834,-eur. Vzhľadom na výšku dlžného výživné určil súd prvej inštancie lehotu na zaplatenie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1 zákona o rodine.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle .

II. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

8. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Vo svojom odvolaní žiadal, aby odvolací súd podľa zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a podľa mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd podľa zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zmení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie pod sp. zn. zo dňa 23.1.2019 tak, že zvýši výživné zo strany povinnej z vyživovacej povinnosti pre navrhovateľa na sumu 200 eur mesačne od 22.9.2021 do 18.3.2023. Dlžné výživné je povinná z vyživovacej povinnosti zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zrušuje vyživovaciu povinnosť povinnej z vyživovacej povinnosti naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie pod sp. zn. zo dňa 23.1.2019 počnúc dňom 19.3.2019. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Navrhovateľ v argumentácii svojho odvolania uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu nesúhlasí, lebo postupom súdu boli porušené jeho práva na spravodlivý proces, a to jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a zároveň súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. V prvom rade poukázal na to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa základné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ustanovení , ako aj v zmysle SR. Vo vzťahu k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa uviedol, že tento dôvod je daný, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré boli následne podkladom pre rozhodnutie súdu. Zároveň súd prvej inštancie po vyhodnotení skutkových zistení vec nesprávne právne posúdil. Navrhovateľ ďalej uviedol, že súd prvej inštancie poukázal na povinnosť dieťaťa preukazovať rodičovi úctu a rešpekt. Automaticky však neplatí záver o tom, že pre porušenie niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Každé konkrétne porušenie povinností je potrebné posudzovať individuálne, vzhľadom na okolnosti daného prípadu. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vzájomný vzťah medzi povinnou z vyživovacej povinnosti a ním. K plneniu vyživovacej povinnosti vo svetle dobrých mravov je potrebné uviesť, že zlé vzťahy medzi povinnou z vyživovacej povinnosti a ním sú preukázateľne prítomné, avšak nie je možné ich pričítať za vinu jemu. Je potrebné prihliadnuť na vývoj ich rodinnej situácie od čias, keď sa rodičia rozišli, rozviedli a na čas po rozvode manželstva. On ako maloleté dieťa spolu s mladším bratom bol zverený do osobnej starostlivosti otca, čo bolo dôsledkom už v tom čase vážne narušených vzťahov medzi povinnou z vyživovacej povinnosti (matkou) a nimi ako deťmi. Tento narušený vzťah sa následne ešte zhoršoval, čo rozhodne nemožno pričítať jemu na ťarchu ako maloletému dieťaťu, ale zodpovedá za to práve povinná z vyživovacej povinnosti, ktorá svojim konaním a následne svojim absolútnym nezáujmom o neho docielila to, že ich príbuzenský vzťah absolútne degradoval. V súčasnosti je zbytočné polemizovať o tom, ktorý z rodičov na vzniknutej situácii nesie väčší podiel viny, určite to však nie je on. Je pravdou, že o povinnú z vyživovacej povinnosti nejaví záujem, čo je dôsledkom jej skoršieho počínania pri budovaní si ich vzájomného vzťahu. Podľa ustanovenia Zákona o rodine nemožno priznať výživné len v prípade, ak preto existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Povinná z vyživovacej povinnosti nepredložila v konaní také dôkazy, ktoré by preukázali také jeho správanie voči nej, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ namietal, že súd prvej inštancie poukazoval na neplnenie si jeho povinností ako dieťaťa ctiť si a rešpektovať rodiča, avšak neprihliadol na genézu ich vzťahu, v ktorom absentovala elementárna povinnosť rodiča sa o svoje dieťa starať a zabezpečovať jeho materiálne i nemateriálne potreby, osobne sa s ním stýkať, ľúbiť ho bezpodmienečnou láskou. Matka nebola rodičovsky spôsobilá, preto spolu s bratom boli zverení do osobnej starostlivosti otca. Navrhovateľ v celom rozsahu poprel tvrdenia povinnej o jeho správaní sa k nej, ktoré žiadnym spôsobom neverifikovala a súd jej tvrdeniam uveril a nekriticky ich prebral. Z napadnutého rozhodnutia ani nie je zrejmé ako a koľkokrát a za akých okolností sa tak stalo, akého konania sa mal on dopustiť. Pokiaľ aj došlo k vzájomným konfliktom, ktoré plynuli z toho, že povinná si s ním nevybudovala prirodzený vzťah rodiča a dieťaťa, jeho správanie rozhodne nedosiahlo takú mieru, ktorá by spravodlivo odôvodňovala nepriznanie výživného. K veci ešte doplnil, že počas jarných prázdnin v roku 2023 sa povinná s dvomi neznámymi mužmi dostavila do miesta jeho trvalého pobytu, v dome si z jeho izby vzala obrazy, vankúše zo sedačky a sedačky z haly, ktoré na želanie kúpila a zobrala si ich zo sebou. Podľa názoru navrhovateľa súd prvej inštancie prejavil svoj nekritický postoj aj tým, že spomína podania povinnej pre podozrenia zo spáchania priestupku, jeho podania na povinnú opomína uviesť. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie absolútne absentuje skutočnosť, že ich rodina ju de facto ako povinnú po jej návrate do domu zachraňovala, rovnako aj jej najmladšieho syna, ktorý bol istý čas umiestnený do profesionálnej rodiny, lebo sa o neho nestarala. Pomohli jej, aby sa mohol vrátiť do jej starostlivosti. K návrhu na podanie exekúcie uviedol, že v časti dlžnej sumy bol návrh podaný dôvodne. Povinná si neplnila vyživovaciu povinnosť riadne a včas. V závere uviedol, že súhlasí s tým, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť od 19.3.2023 z dôvodu ukončenia jeho denného vysokoškolského štúdia a tým pádom nadobudnutia hypotetickej schopnosti samostatne sa živiť. Rozhodnutím X. univerzity v U., O. fakulta č. XXXX/XXXX zo dňa 22.2.2023, ktoré mu bolo doručené dňa 8.3.2023 bol vylúčený zo štúdia dennej formy bakalárskeho študijného programu D. leteckej dopravy na O. fakulte X. univerzity v U.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.3.2023.

10. Povinná z vyživovacej povinnosti, teda matka navrhovateľa sa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu vyjadrila v tom zmysle, že navrhovateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré už neboli uvedené pred súdom prvej inštancie. Všetky podstatné tvrdenia navrhovateľa uvádzané v jeho odvolaní boli súdom prvej inštancie známe pred jeho rozhodnutím vo veci, súd sa so všetkými argumentmi, a to oboch účastníkov konania dostatočným spôsobom oboznámil, venoval sa im a následne ich vo svojom rozhodnutí vyhodnotil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa názoru

povinnej dôkladne odôvodnené a preskúmateľné. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia celej veci. Navrhovateľ aj v súdnom konaní aj vo svojom odvolaní poukazoval na to, že nie je ani žiadny dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti z titulu ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, kedy výživné nie je možné priznať, ak aby bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení uvádza v odvolaní rôzne nepravdy, polopravdy, ba až vyslovene klamstvá. Povinná pripustila už v konaní na súde prvej inštancie, že pod vplyvom rôznych okolností z minulosti je možné, že navrhovateľ má voči nej ambivalentný vzťah, to však nič nemení na tom, že už je plnoletý a dospelý, preto už musí a má vedieť, aké chovanie voči inej osobe, vrátane matky prekračuje medze slušnosti a nepatričnosti. Navrhovateľ vo svojom odvolaní tvrdil, že to bola povinná, ktorá sa o neho po opustení spoločnej domácnosti nezaujímala, nesnažila sa o budovanie si vzťahu so svojimi deťmi. Uvedené tvrdenia vyvracajú objektívne dôkazy, a to súdne spisy z rokov 2015 až 2017, v ktorých sa viedli súdne konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V oboch súdnych konaniach je zmapovaná snaha matky byť v kontakte so svojimi deťmi, tiež dôkazy a medzi tým aj návrh matky na vydanie predbežného opatrenia z dôvodu, že jej bol bránený kontakt s maloletými deťmi. Za najpodstatnejší dôkaz je znalecký posudok D.. O. O., ktorá v závere jasne uviedla, že deti sú ovplyvňované a manipulované otcom a otec detí neumožňuje matke styk s deťmi. Absenciu citových vzťahov medzi matkou a synom, na ktoré poukazuje navrhovateľ, nemožno ospravedlniť to, že dokonca ani na pojednávaní nebol schopný svoju matku normálne osloviť, čo neuniklo pozornosti súdu, nehovoriac o tom, že v súkromí a doma navrhovateľ svoju matku oslovoval iba mrcha alebo sviňa v lepšom prípade a zasratá mrcha alebo zasratá sviňa v horšom, čo ani sám nepoprel. Rovnako sa absenciou citových vzťahov nedá ospravedlniť stolking navrhovateľa voči matke v snahe vytočiť ju, neadekvátne správanie sa voči nevlastnému maloletému bratovi X., ba dokonca okrem slovných aj fyzické útoky z jeho strany voči vlastnej matke. Správanie sa navrhovateľa voči matke, voči nevlastnému synovi bolo a je absolútne v rozpore so základnými princípmi slušnosti a úcty. Agresívne chovanie voči matke, jej psychické týranie vykonávané rôznymi schválnosťami a dokonca fyzický atak zo strany navrhovateľa voči nej, to všetko zhoršilo jej zdravotný stav a prehĺbilo jej depresie, vyvolalo epizódy choroby a vyštvalo ju z jej vlastného rodinného domu. Povinná s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti sa nestotožňuje s argumentami navrhovateľa a navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Zároveň žiada priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže s ohľadom na okolnosti prípadu je možné považovať priznanie trov v prospech povinnej za spravodlivé.

11. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že naďalej trvá na tom, že matka prejavovala síce záujem o stretávanie sa s maloletými deťmi, avšak jej záujem pramenil len z toho dôvodu, aby prezentovala samú seba v čo najlepšom možnom svetle, pokiaľ ide o vzťah matka a dieťa. Tieto skutočnosti možno podložiť tým dôkazom, že matka sa usiluje aj v súčasnosti iniciuje nové súdne konanie za účelom prehlásenia darovacej zmluvy polovice rodinného domu za neplatnú, pričom matka má možnosť žiť v rodičovskom rodinnom dome, jej jediným cieľom je zobrať rodine aj to posledné, čo jej zostalo. Pokiaľ ide o argument matky, že v súkromí svoju matku nazýval mrcha, žiada sa mu uviesť rečnícka otázka, že ako by niekto iný v obdobnej situácii nazval matku, ktorá sa vyhrážala jemu a mladšiemu bratovi, že skončia v base. V porovnaní s otcom neprejavila úprimný záujem o spoločnú chvíle trávené s deťmi a matka sa amorálne a vulgárnymi vyjadreniami správala vo vzťahu k maloletým deťom. Poukázal pre neho na podstatnú skutočnosť, ktorá poukazuje na matkin charakter, a to je dôkladne premyslené aktivity. Ihneď po skončení konania na súde prvej inštancie prišla matka spoločne s ďalšími dvoma jej spolupracovníkmi a začali rabovať rodinný dom, kradla čo sa dalo, obrazy, kvetiny, ba aj spoločný gauč v hodnote 1 000 eur. Čo sa týka exekúcie, rozhodli sa ju podať z dôvodu, že žila v spoločnej domácnosti, využívala to, že otec pracuje, ona bola na materskej, ničím neprispievala na spoločné hospodárenie, nepristúpila ani na polovičnú výšku nákladov na stravu. To, že exekúcia bola do základu dôvodná a uznaná aj druhou stranou svedčí aj to, že dlžnú sumu poslala jednorazovo po zrušení exekúcie. Čo sa týka matkinho zdravotného stavu, jej návratom do spoločnej domácnosti sa vlastne začala fáza jej liečenia, a to s tým, že kým nastúpi do zamestnania po materskej, mala by byť v poriadku a všetko sa tomu podriaďovalo. Dieťa, teda tretí syn matky išiel do profesionálnej rodiny na niekoľko mesiacov. Postupom času sa jej stav znormalizoval a s blížiacim sa termínom nástupu do práce zároveň začali vystupovať do popredia jej úmysly, prečo sa potrebovala vrátiť. Nebolo to vôbec pre deti, ale bola to pomsta za predošlé obdobie, t. j. podanie trestného oznámenia za nebezpečné vyhrážanie zastrelením. Podľa jeho názoru je potrebné vnímať správanie sa matky v celosti a súhrnom slede na seba nadväzujúcich skutočností, ktoré nepochybne preukazujú jej zlomyseľnosť a nezáujem o vlastné deti, pričom tento v prevažnej miere pramení z jej nadmernej pracovnej vyťaženosti.

12. Matka, ako povinná z vyživovacej povinnosti vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že trvá na všetkých svojich argumentoch, ktoré ústne alebo písomne súdu uvádzala v celom konaní. Doplnila, že už pred súdom prvej inštancie pripustila, že navrhovateľ bol od rozvodu pod silným vplyvom otca, čo sa previlo a aj prejavuje v postoji syna k matke až do súčasnosti. V celom svojom vyjadrení navrhovateľ iba pokračuje vo svojom nevraživom postoji k matke, vyjadrenie je plné výčitiek a hnevu, ktoré pramenia z prekrúcaných udalostí a skutočností tak, ako si ich prekrúca navrhovateľ pod vplyvom svojho otca. Uvedené je matke ľúto, je jej ľúto, že vlastný syn prežíva svoje detstvo aj v súčasnosti, svoju dospelosť v nepravdách plných hnevu a nenávisti voči nej ako matke, a to z toho dôvodu, že si všetky udalosti medzi ňou a otcom osvojil iba z pohľadu otca. S argumentami navrhovateľa sa nestotožňuje, pretože jeho argumenty nezodpovedajú reálnemu a skutočnému stavu veci a navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v celosti potvrdiť. Žiada o priznanie náhrady trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže vzhľadom na okolnosti prípadu je možné považovať priznanie trov v prospech povinnej za spravodlivé.

Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa .

14. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že konanie ani rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí takou vadou, ktorou by bolo dôvodné vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie vo veci.

17. Súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, príjmy, ako aj výdavky navrhovateľa, osoby povinnej platiť výživné a správne posúdil časové trvanie dôvodnosti vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné (matky navrhovateľa) voči navrhovateľovi.

18. Navrhovateľ podal návrh na zvýšenie výživného dňa 22.9.2021 a žiadal, aby súd zvýšil výživné zo strany matky, ako osoby povinnej platiť výživné na sumu 270,-eur mesačne. Naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie pod sp. zn. zo dňa 20.9.2021 vo výške 60,-eur na vtedy ešte maloletého navrhovateľa.

19. Zo skutočne zisteného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že matka navrhovateľa sa zo spoločnej domácnosti, ktorú zdieľali ako rodina (spolu s otcom a bratom navrhovateľa) odsťahovala v roku 2015, ešte pred rozhodnutím súdu o rozvode manželstva - rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie pod sp. zn. zo dňa 25.9.2017, ktorým boli vtedy maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca. Matka sa následne aj spolu s maloletým synom X., nar. X.X.XXXX vrátila do spoločnej domácnosti v marci 2019, teda do rodinného domu, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve, pričom sa s otcom maloletých detí (navrhovateľa a jeho brata) dohodla, že 1 rodinného domu darovacou zmluvou previedla do jeho vlastníctva. Matka použila svoje úspory vo výške 30 000,-eur na financovanie spoločnej domácnosti a to na nákup zariadenia do domu, splatenie dlhu a na zaplatenie akontácie vo výške 12 300,-eur na zakúpenie osobného motorového vozidla, ktoré užíva aj navrhovateľ. Matka riadne uhrádzala výživné na navrhovateľa vo výške 60,-eur mesačne až do marca 2019, kedy došlo k obnoveniu spolužitia celej

rodiny a matka sa riadne podieľa na zabezpečovaní vecí do domácnosti ako aj potrieb pre navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu od tohto dátumu výživné na navrhovateľ neuhrádzala. Navrhovateľ sám potvrdil, že má vedomosť o dohode rodičov, že ak sa matka vráti do spoločného domu nemusí nič vyplácať, podmienkou bolo, aby polovicu rodinného domu prepísala na otca navrhovateľa.

20. Z vyjadrení samotného navrhovateľ ako aj jeho matky vyplýva, že vzťahy medzi nimi sú vážne narušené, a to sa aj veľmi výrazným spôsobom prejavovalo po obnovení spolužitia v spoločnej domácnosti. Neustále ataky, vulgarizmy, vzájomné osočovanie ako aj fyzické útoky boli denno - dennou súčasťou ich života. Každý z nich popisuje tieto situácie odlišne zo svojho pohľadu bez rešpektu k druhej osobe. Je až zarážajúce, že v tomto konaní sú navrhovateľom a osobou povinnou z platenia výživného matka a syn. Je potrebné uviesť, že takého správanie sa prieči nielen dobrým mravom, ale základným princípom slušnosti aj medzi ľuďmi, ktorých hodnotový svetonázor je odlišný.

21. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zrušil vyživovacou povinnosť matky navrhovateľa počnúc dňom 31.8.2022. Tak ako už odvolací súd vyššie uviedol, je zrejmé, že vzájomný vzťah medzi navrhovateľom a matkou je negatívny až útočný, avšak správanie navrhovateľa, ktorý sa v tomto konaní domáhal zvýšenia výživného zo strany matky výrazne presahuje hranicu tolerancie konania v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že navrhovateľ v dôsledku trestných oznámení jeho matky nebol odsúdený resp. priestupkovo postihnutý, ešte neznamená, že možno jeho správanie sa voči matke považovať za prijateľné. Už len samotný fakt, že matke bola diagnostikovaná recidivujúca depresívna porucha a prejavy jej správania (v čase spolužitia v spoločnej domácnosti) neboli v súlade s normálnymi prejavmi - problémy s ovládaním, mykanie rukami, kopanie, pľutie, ktoré uvádzal vo svojej výpovedi sám navrhovateľ boli dôvodom na to, aby prehodnotil svoje správanie voči matke a skúsil jej pomôcť cestou odbornej psychiatrickej pomoci a nie zbytočným stupňovaním agresie. Navrhovateľ je dospelým človekom a jeho konanie by malo byť uvážlivé s rešpektovaním všetkých dôsledkov svojho konania.

22. Druhým faktorom je aj podanie návrh na vymáhanie výživného cestou exekúcie a trvanie na tejto exekúcii na základe už neplatného exekučného titulu v dôsledku ktorej sa jeho matka spolu s jej maloletým synom ocitla na hranici existenčného minima. To všetko sa dialo v čase, kedy on spolu s bratom a jeho otcom žili v rodinnom dome, ktorého polovičnou vlastníčkou bola jeho matka a potom čo sumou 30 000,-eur prispela na chod spoločnej domácnosti.

23. Z vyššie uvedených dôvodov je výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zrušení vyživovacej povinnosti ku dňu 31.8.2022, kedy matka podala tento návrh plne dôvodný a zákonný.

24. Odvolací súd sa ďalej zaoberal prieskumom výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie pod sp. zn. zo dňa 23.1.2019 tak, že matka navrhovateľa je povinná prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo výške 200,-eur mesačne od 22.9.2021 do 30.8.2022.

25. Súd prvej inštancie zistil zmenu pomerov na strane navrhovateľa od posledného rozhodnutia súdu o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie pod sp. zn. zo dňa 23.1.2019), kedy bol navrhovateľ študentom strednej školy, v čase rozhodnutia súdu bol študentom vysokej školy v Košiciach. Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil (bod 34 odôvodnenia rozsudku) čo považoval za primerané náklady navrhovateľa vzhľadom k jeho potrebám ako aj príjmovým pomerom rodičom. Ustálil príjem otca, s ktorým žil navrhovateľ v spoločnej domácnosti vo výške 1 129,-eur a príjem matky, ako osoby povinnej z platenia výživného vo výške 1445,-eur. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom poberala matka rodičovský príspevok. Záver súdu prvej inštancie, ktorým zvýšil výživné zo strany matky na navrhovateľa na sumu 200,-eur mesačne je plne odôvodnený v súlade s vykonaným dokazovaním a zohľadnením toho, že matka má ešte vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom.

26. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, kde pri výpočte dlžného výživného za obdobie od 22.9.2021 do 30.8.2022 dospel k záveru, že od podania návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného od 22.9.2021 do februára 2022 dlžné výživné neurčil, pretože v ´tomto období žil navrhovateľ s matkou v spoločnej domácnosti. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že matka sa podieľala na uhrádzaní výdavkov domácnosti platila úver za nehnuteľnosť, zakúpila zariadenie domácnosti, zaplatila akontáciu na kúpu osobného motorového vozidla, ktoré užíva aj navrhovateľ. Logickým je aj záver

súdu prvej inštancie, ktorým uveril tvrdeniu matky, že zakupovala potraviny do domácnosti, pretože navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 10.1.2022, teda po extrémnom zhoršení vzťahov v rodine. Sám navrhovateľ uviedol, že súhlasili s tým aby sa matka vrátila do spoločnej domácnosti, ak prepíše polovicu rodinného domu na otca navrhovateľa, pričom následne prispela do spoločnej domácnosti sumou 30 000,-eur. Z uvedených dôvodov považoval aj odvolací súd tvrdenia matky o tom, že prispievala pravidelne finančne na chod domácnosti za pravdivé. Následne súd prvej inštancie určil správne výpočtom sumu dlžného výživného za obdobie od 1.3.2022 do 30.8.2022 vo výške 834,-eur po započítaní výživného vo výške 60,-eur, ktoré matka v tomto období uhrádzala na výživu navrhovateľa.

27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ustanovením .

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).