Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52Csp-50-2019.pdf
PDF · 100.85 KB
Case nature
Area
Subarea
52Csp/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO : 47 967 692, zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému : L. E., G.. XX.X.XXXX, E. K. K. XXXX/XX, K., o zaplatenie 862,58 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 842,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne : zo sumy 8,81 eur od 4.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 61,38 eur od 5.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 81,18 eur od 4.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 61,38 eur od 4.6.2016 do zaplatenia, zo sumy 74,44 eur od 5.7.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 95,36 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom konaní") dňa 01.03.2019 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorý by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 862,58 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania z titulu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.2.2016 a Dodatku k predmetnej zmluve.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že pohľadávka voči žalovanej mu bola postúpená dňa 04.07.2018 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok spoločnosťou Slovak Telekom,a.s.. v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávok je žalovaný vedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Postupca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10.2.2016 v znení a Dodatku k predmetnej zmluve. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb za cenu v zmysle cenníka. Právny predchodca žalobcu žalovanému fakturoval za poskytnuté služby, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúr. Žalovaný svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi služieb riadne a včas nesplnil a dostal sa do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré mu boli vyúčtované faktúrou VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.03.2016 vo výške 8,81 €, faktúrou VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 04.04. 2016 vo výške 66,379 €, faktúrou VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.05. 2016 vo výške 86,17 €,
faktúrou VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.06. 2016 vo výške 66,37 € a faktúrou VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.07. 2016 vo výške 79,43 faktúrou VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.06. 2016 vo výške 66,37 €. Preto žalobcovi vznikol nárok na úhradu predmetných faktúr, ako aj úrokov z omeškania. Ďalej si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 555,43 € a uviedol, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečovacej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uplatnená suma zmluvnej pokuty je vypočítaná ak Zmluvná pokuta je vypočítaná nasledovne : ZP = základ ZP - počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP. Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 20.03.2019 platobný rozkaz, sp. zn. 32Up/256/2019, ktorým uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu 307,15 € s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých súm a zmluvnú pokutu vo výške 555,43 a náhradu trov konania. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto súd vyzval žalobcu, aby v zmysle § 10 ods. 1 zákona o upomínacom konaní navrhol pokračovanie na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku. Tunajšiemu súdu bolo konanie postúpené dňa 08.07.2019.
4. Žalovanému súd doručil žalobu dňa 23.07.2019. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
5. V súlade s ustanovením § 177 ods. 2 písm. a) CSP súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 19.08. 2019. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.09.2019.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
8. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej Dodatku zo dňa 10.02.2016 vyplýva, žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. predmetnú zmluvu a Dodatok k zmluve na základe ktorých mu bola poskytnutá SIM karta č.XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s dohodnutým programom služieb I. X. G., s dobou viazanosti 24 mesiacov a mobilný telefón A. S. J. H. za akciovú kúpnu cenu 49 € .
9. V Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že medzi stranami bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 670 € eur, ktorá sa môže znižovať podľa dohodnutých pravidiel v čl. 3 Dodatku.
10. Z oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že spoločnosť Slovak Telecom, a.s. oznámila dňa 22.08.2018 postúpenie pohľadávky žalovaného vo výške 862,58 € žalobcovi na základe uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018.
11. Z výzvy na zaplatenie - predžalobnej výzvy zo dňa14.01.2019 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 970,19 € v lehote do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.
12. Z faktúry VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.03.2016 vyplýva, že žalovaný mal uhradiť sumu vo výške 8,81 €, z faktúry VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 04.04. 2016 vyplýva, že žalovaný mal uhradiť sumu vo výške 66,37 €, z faktúry VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.05. 2016 vyplýva, že žalovaný mal uhradiť sumu vo výške 86,17 €, z faktúry VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.06. 2016 vyplýva, že žalovaný mal uhradiť sumu vo výške 66,37 €, z faktúry VS XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.07. 2016 vyplýva, že žalovaný mal uhradiť sumu vo výške 79,43 €. Z faktúry VS XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 555,43 € s dátumom splatnosti 03.01.2017.
13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy a dodatku k zmluve (ďalej len "zákon č. 351/2011"), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
14. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011, účastník je povinný a)používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b)platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c)používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
15. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
16. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
21. Podľa ustanovenia § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
22. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
23. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
24. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
25. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
26. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
27. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
32. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody
33. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
34. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je voči žalovanému čiastočne dôvodná. A preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
35. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení veci za preukázané, že žaloba žalobcu v časti požadovanej úhrady za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalobcu a dlh žalovanej vznikli zo záväzkového vzťahu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku zo dňa 10.02.2016. Uvedený zmluvný vzťah má charakter spotrebiteľského vzťahu, nakoľko text zmluvy a dodatkov bol vopred pripravený dodávateľom - žalobcom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov
sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalovaný sa v zmysle uzatvoreného záväzkového vzťahu zaviazal žalobcovi hradiť sumy za poskytnuté telekomunikačné služby. Právny predchodca žalobcu na základe uvedenej dohody vystavoval faktúry za poskytnuté služby. Žalovaný sa s platením dostal do omeškania a je žalobcovi za poskytnuté telekomunikačné služby dlžný celkovú čiastku vo výške 842,62 € . Vzhľadom nato, že žalovaný si neplnil riadne a včas úhrady za telekomunikačné služby, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu. K nároku na úhradu zmluvnej pokuty súd uvádza, že žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. I v spotrebiteľskej zmluve možno dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že nárokovaná zmluvná pokuta vo výške 555,43 € vzhľadom na dobu uplynutej od porušenia zmluvnej povinnosti je primeraná. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a Dodatok k zmluve boli podpísané dňa 10.02. 2016 a žalovaný už dňa 04.03.2016 porušil zmluvné povinnosti. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 670 € t. j. pri viazanosti 24 mesiacov predstavuje mesačná výška zmluvnej pokuty sumu vo výške 27,91 €. Navyše žalovaný môže aj po uplynutí 24 mesiacov mobilný prístroj poskytnutý mu za akciovú cenu využívať až do doby jeho funkčnosti. Súd taktiež považuje žalobca nárok na zmluvnú pokutu vo výške 282,71 eur. Súd považuje dojednanú zmluvnú pokutu považuje v čl. 3 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb za určitú, pričom výpočet, ktorý táto obsahuje považuje taktiež za určitý a nebráni tomu ani okruh výpočtu porušení povinností (žalovaným). S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti má preto žalobca nárok na zaplatenie istiny voči žalovanému celkom vo výške 842,62 € (307,15 € neuhradené služby + 555,43 € zmluvná pokuta).
36. Nakoľko sa žalovaný dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania je žalobcovi povinný uhradiť okrem priznanej istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do zaplatenia.
37. Vo zvyšnej t.j. v časti zaplatenia poplatku za upomienky 4 x 4,99 € t.j. celkom vo výške 19,96 € súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Súd uvádza, že pri posudzovaní nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní treba vychádzať z toho, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská zmluva je charakterizovaná ako druh zmluvy, pre ktorú najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je pritom daný článkom 153 o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu ich záujmov. Z ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Charakteristickým znakom spotrebiteľských zmlúv je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred vo formulároch. Demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok upravených v spotrebiteľských zmluvách je uvedený v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je považované aj ustanovenie, na základe ktorého dodávateľ požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. t/ Obč. zákonníka). Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy, za upomienky, za uzavretie dohody v splátkach, poplatky za odpojenie a obmedzenie služieb a pod., účtované podľa sadzobníkov a cenníkov dodávateľov) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v účtovaní týchto poplatkov možno vo vzťahu k spotrebiteľovi hodnotiť ako poškodzujúce. S poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti, pretože pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa,
ktorými spotrebiteľovi neposkytne skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Tieto poplatky neboli ani osobitne vyjednané, sú len súčasťou jednostranne žalobcom určeného cenníka. Upomienkami nebola spotrebiteľovi poskytnutá žiadna služba. Ak právny predchodca pri účtovaní predmetných platieb vychádzal zo zmluvných dojednaní ( zo svojho Sadzobníka), potom je potrebné takéto ustanovenie považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatné dojednanie. Ak by účtované sumy poplatkov za upomienky predstavovali skutočné náklady žalobcu resp. jeho právneho predchodcu spojené s výzvami adresovanými a doručovanými žalovanému, potom má žalobca právo domáhať sa náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky ako príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom je zároveň povinný výšku takto vzniknutých nákladov preukázať, čo v prejednávanom spore neurobil a výšku reálnych nákladov na upomienky súdu ničím nepreukázal. Preto súd žalobu v časti, kde sa žalobca domáhal zaplatenia poplatkov za upomienky celkom v sume 19,96 € ( 4x4,99 ) spolu s úrokmi z omeškania zamietol ako nedôvodnú.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP, podľa ktorého žalobcovi patrí proti žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 95,36 % (žalobca požadoval zaplatenie sumy 862,58 €, súd priznal žalobcovi sumu € 842,62 €, žalobca mal teda úspech v rozsahu 97,68 %, úspech žalovaného v konaní potom predstavuje 2,32% /100% - 97,68 %/, čo predstavuje celkový úspech žalobcu 95,36% (97,68 - 2,32% ).
41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.