Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2P-75-2019.pdf
PDF · 106.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: R. C., rod. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. č. XX, t.č. U. č. XXX, zastúpená JUDr. Vierovu Komanovou, advokátkou so sídlom ul. 17. novembra č 31, 064 01 Stará Ľubovňa, proti manželovi: Q. C., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XX, t.č. U. č. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XX, t.č. U. č. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov R. C., rod. J. a Q. C. uzavreté dňa X.XX.XXXX v Hniezdnom, napísané v knihe manželstiev Matričného úradu Hniezdne, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
II. Mal. R. C., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky R. C., nar. X.X.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec Q. C., nar. X.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. R. C. sumou 70 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15 ého dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Styk otca Q. C. s mal. R. C. sa neupravuje.
V. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 29.4.2019 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, maloleté dieťa zveril do jej výchovy, otca zaviazal platením výživného v sume 100 eur mesačne, styk otca s dcérou navrhla neupravovať. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili po sedemročnej známosti z lásky, v čase keď už mali dve dcéry. Po narodení tretej dcéry sa situácia zmenila, začali medzi nimi vznikať nedorozumenia a konflikty. Manžel sa dostal do rozporu so zákonom bol vo výkone trestu, čo poznamenalo ich vzťah. Ich vzťah sa začal komplikovať, došlo k citovému ochladeniu a vzájomnému odcudzeniu. Manžel žiarlil, nechce, aby išla do zamestnania, napriek tomu, že on bol vo väzení a ona potrebovala zabezpečiť rodinu. Po tom čo sa zamestnala zistila, že sa dá žiť aj ináč. Manžel je na čiastočnom invalidnom dôchodku, napriek tomu sa doma zdržiava málo, v domácnosti jej nepomáha, bráni jej v stretávaní sa s inými ľuďmi, zakazuje jej kamarátky. Jej city k manželovi sa zmenili, namiesto lásky a pochopenia k nemu cíti len zlosť a odpor, ako manželia už nežijú viac ako päť rokov, vylúčila
možnosť obnovenia manželského spolužitia. K návrhu pripojila sobášny list, rodný list mal. dieťaťa, potvrdenie o poslednom spoločnom pobyte, potvrdenie o príjme.
2. Súd uznesením sp. zn. 2P/75/2019 zo dňa 13.5.2019 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľa vyzval aby sa k návrhu vyjadril.
4. Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala manželstvo účastníkov rozviesť nakoľko dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu a účel. Navrhovateľka nemá záujem na obnovenie manželského spolužitia .
5. Navrhovateľa na pojednávaní na podanom návrhu trvala, opísala genézu manželstva ako príčinu jeho rozvratu uviedla žiarlivostné scény manžela, skutočnosť, že manželovi prestala dôverovať, nie je s ním šťastná. Zhruba tri roky s manželom nespí, aj keď bývajú v spoločnej domácností, o chod domácností sa stará výlučne sama, manžel si robí čo chce, domov chodí len prespávať. Navrhovateľka vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia
6. Manžel navrhovateľky s rozvodom nesúhlasil, potvrdil, že s manželkou už tri roky nespí, je sám, nikto s ním nekomunikuje, len občas detí. Čas trávi pri svojej matke, domá nemá čo robiť, poprel aby bol žiarlivý, vyjadril presvedčenie, že po čase sa s manželkou zblížia a ona sa k nemu vráti. K príčine rozpadu manželstva sa nevedel vyjadriť, uviedol, že možno je príčinou jeho zdravotný stav, keďže je čiastočný invalidný dôchodca. K manželke má citový vzťah, len manželka k nemu nie.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom, rodným listom mal. dieťaťa, správou o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
8. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Hniezdnom dňa X.XX.XXXX, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Hniezdne vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. U oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Pred uzavdretím manželstva sa im narodili dve detí, ktoré sú už plnoleté. Po uzavretí manželstva sa im dňa XX.XX.XXXX narodila mal. R..
9. Manželstvo účastníci uzatvorili zhruba po sedem - osem ročnej známosti zo vzájomnej citovanej náklonnosti, v čase keď už boli rodičmi dvoch dcér. Manželstvo bolo harmonické do času, kým sa manžel navrhovateľky nedostal do rozporu so zákonom a nebol vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia slobody. V tom čase navrhovateľka podala návrh na rozvod, ktorý po podmienečnom prepustení manžela z výkonu trestu odňatia slobody vzala späť. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody spolužitia bolo istý čas harmonické, no po tom čo navrhovateľka začala pracovať, manžel navrhovateľky začal žiarliť, robil jej žiarlivostné scény, postupne sa začali odcudzovať, vzťahy ochladli. V súčasnosti účastníci konania žijú v spoločnej domácností, ale ako to vyplynulo z výpovede oboch nežijú ako manželia, intímne sa nestýkajú viac ako tri roky, spolu nekomunikujú, nehospodária, chod domácnosti zabezpečuje navrhovateľka, manžel jej občas (ak má) nechá finančný obnos na kuchynskej linke, v ničom navrhovateľke nepomôže. Navrhovateľka kategorický odmietla možnosť obnovenia manželského spolužitia, uviedla, že manžela nemá rada, nie je s ním šťastná, cíti k nemu odpor. Manžel navrhovateľky sa nechce rozviesť, spôsob akým by presvedčil manželku, aby zotrvala s ním v manželskom zväzku súdu uviesť nevedel.
10. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
15. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.
16. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci viac ako tri roky nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu mal. dieťaťa, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže navrhovateľka túto možnosť odmieta, nechce zotrvať v manželskom zväzku a chce sa rozviesť, k manželovi cíti odpor.
17. Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí v zlyhaní vzájomnej komunikácie medzi manželmi, v netolerancií, v žiarlivosti manžela, v jeho nezáujem o zabezpečenie rodiny, čo viedlo k strate dôvery navrhovateľky k manželovi, k vzájomnému odcudzeniu.
18. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace spoločenský účel, preto ho súd ako nefunkčné rozviedol.
19. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
20. Podľa § 24 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
21. Podľa § 24 ods. 2 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
22. Podľa § 24 ods. 3 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
23. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
25. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
26. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
27. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
28. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
29. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
30. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
31. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
32. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
33. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
34. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
36. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
38. Navrhovateľka v návrhu navrhla mal. dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného v sume 100 eur mesačne, styk navrhla neupravovať, na pojednávaní na tomto návrhu zotrvala, s tým, že pripustila, že sa uspokojí aj s nižším výživným, pretože otec dieťaťa
navrhované výživné vzhľadom na jeho príjem nebude schopný platiť. Otec dieťaťa súhlasil so zverením dcéry do starostlivosti jeho manželky, pripustil, že je schopný platiť výživné v sume 70 eur mesačne, ak bude mať dcéra dá aj viac.
39. Kolízny na opatrovník v písomnej správe zo dňa 14.8.2019 navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné v sume 100 eur mesačne, styk neupravovať, na pojednávaní na tomto návrhu zotrval.
40. Matka dieťaťa pracuje ako vedúca zeleniny a pekárne v spoločnosti Kaufland Slovensko, v.o.s. a jej mesačný príjem je cca 800 eur v čistom, poberá rodinné prídavky na dve detí. Spolu s deťmi býva v jednoizbovom nájomnom byte za ktorý mesačne platí nájom 120 eur a inkaso 110 eur. Ďalšie jej mesačne náklady predstavuje suma cca 70 eur (výdaje na internet, televíziu, poistku, splátku pôžičky). Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére C., ktorá je žiačkou 5. ročníka Hotelovej Akadémie v Kežmarku a od 1.10.2019 dcéra C. nastúpi do 1. ročník Lekárskej fakulty UK Praha.
41. Otec dieťaťa je čiastočným invalidným dôchodcom, poberá dôchodok v sume cca 90 eur mesačne, okrem toho si brigádnicky privyrába cca 200-300 eur mesačne. Výdaje predstavujú náklady na telefón 20 eur mesačne. Má zdravotné problémy s chrbticou, na lieky minie 40 eur mesačne.
42. Zo správy kolízneho opatrovníka mal. súd preukázané, že mal. dieťa býva s rodičmi a plnoletou dcérou C. v nájomnom jednoizbovom byte, v ktorom maloletá má vytvorené vhodné podmienky pre vývoj. Mal. R. od 1.9.2019 je žiačkou 1. Ročníka na SOŚ Gastroˇomia a služby v Prešove. Mal. R. si rozumie s obomi rodičmi, vyjadrila želanie že by chce ostať pri mamke. Matka výdaje na starostlivosť o mal. R. vyčíslila sumou cca 200 eur mesačne.
43. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k mal. R.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu je záujem mal. dieťaťa.
44. Súd na základe vykonaného dokazovania, pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho duševného vývinu dieťaťa, stabilitu jeho výchovného prostredia, rešpektujúc jeho želanie, dospel k záveru, že najpriaznivejším a najviac rešpektujúcim záujmy mal. R. je jej zverenie do osobnej starostlivosti matky. S čím otec dieťaťa súhlasil.
45. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k deťom na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov detí zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. detí . Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.
46. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu.
47. Matka žiadala určiť výživné v sume 100 eur, no pripustila, že sa uspokojí aj s nižšou sumou vzhľadom na výšku príjmu otca. Otec uviedol, že je schopný platiť výživné v sume 70 eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné v sume navrhovanej matkou.
48. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
49. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. Obaja rodičia majú ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. dcére C. a od 1.10.2019 im pribudne povinnosť prispievať aj na výživu dcéry C., ktorá nastúpi do 1. ročníka vysokej školy.
50. Mal. R. je žiakom 1. ročníka strednej školy v Prešove, je ubytovaná na internáte, je zdravá, náklady na jej starostlivosť matka vyčíslila sumou cca 200 eur mesačne.
51. Otec detí pred súdom deklaroval, že v súčasnosti jeho príjem pozostáva z čiastočného invalidného dôchodku v sume 90 eur a z brigád v sume 200 až 300 eur mesačne.
52. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.
53. Súd má za to, že po zohľadnení zdravotného stavu a ďalšej vyživovacej povinnosti, otec dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. R. v rozsahu 70,- eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady ( úver a pod.) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.
54. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o detí, dopĺňa zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča - ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadať všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojim deťom poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti (70,- eur mesačne), ktorá podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. R..
55. Vzhľadom na všetky uvedené skutočností súd má za to, že je v schopnostiach otca dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou spolu 70 eur mesačne, táto suma podľa názoru súdu zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. R.. Preto nad túto sumu návrh matky na určenie výživného ako nedôvodný zamietol.
56. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z 18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť.
57. Rodičia mal. detí nežiadali úpravu styku otca s dcérou, preto ho súd neupravoval.
58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Navrhovateľka proti tomuto rozsudku nemôže účinne podať odvolanie, keďže sa tohto práva výslovne vzdala.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa C.m.p.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.