Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Csp-75-2019.pdf
PDF · 91.24 KB
Case nature
Subarea
33Csp/75/2019
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa: K., zast. JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 350 026 proti veriteľovi: Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930 Hodžovo námestie 3 811 06 Bratislava 1, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Veriteľ je p o v i n n ý zdržať sa akéhokoľvek použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 18.11.2016, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX medzi navrhovateľom a veriteľom dňa 18.11.2016 a do troch dní od doručenia tohto uznesenia vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľa - X., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Súd p o u č u j e veriteľa, že môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX-XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2016 a poučuje veriteľa, že súd uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
III. Súd p r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.
IV. Veriteľ je p o v i n n ý zaplatiť 33 Eur titulom súdneho poplatku z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa priloženého príkazu na účet Okresného súdu Malacky do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ (keďže ide o návrh podaný pred podaním žaloby vo veci samej, súd bude namiesto označenia žalobca používať označenie navrhovateľ v súlade s ustálenou súdnou praxou.) doručil Okresnému súdu Malacky dňa 23.08.2019 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči veriteľovi (v návrhu označený ako žalovaný). V petite návrhu uviedol, že žiada, aby súd uložil veriteľovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 18.11.2016, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX medzi navrhovateľom a veriteľom dňa 18.11.2016, vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľa - X. aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Súčasne navrhovateľ žiadal, aby súd poučil veriteľa, že na Okresný súd Malacky môže podať proti navrhovateľovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX-XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2016 s poukazom na § 337 ods. 1 CSP. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci samej. Podľa navrhovateľa sa nariadením neodkladného opatrenia dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami. Súd preto podľa názoru navrhovateľa nemusí uložiť navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodňoval tým, že dňa 18.11.2016 medzi mím v pozícii dlžníka a veriteľom došlo dňa k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX- XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere"), na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver vo výške 8500 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných 96 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 148,11 Eur. Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere bola ako súčasť zmluvy o úvere uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy. Poukázal na to, že veriteľ pristúpil prostredníctvom splnomocneného zástupcu k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 03.07.2019 označeným ako „VEC: Žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy", prílohou ktorého bola dohoda o zrážkach zo mzdy.
3. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Tvrdil, že v uzatvorenej zmluve absentuje uvedenie údaja o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. (účinný k 18.11.2016). V konkrétnej úverovej zmluve je termín konečnej splatnosti uvedený ako 96 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej splátky, resp. v deň určený v zmysle čl. III, bod 7 Zmluvy. Článok III. bod 7 uvádza: „Dlžník môže kedykoľvek písomne požiadať Veriteľa o predčasné splatenie Úveru alebo jeho časti. V takom prípade Veriteľ oznámi Dlžníkovi výšku pohľadávky Veriteľa, ako aj deň a spôsob predčasného splatenia Úveru. Dlžník bude povinný zaplatiť pohľadávku Veriteľa ku dňu jej predčasného splatenia, vrátane prípadného poplatku za predčasné splatenie. „Vzhľadom na uvedené pre spotrebiteľa nie je možné bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti úveru, resp. aj doby trvania úveru, čo má vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Ide teda o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Navrhovateľ zároveň uvádza, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávnu výšku RPMN, čo má za následok v konečnom dôsledku absenciu údaja o RPMN. Na základe uvedených skutočností treba danú zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.
4. Keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie na ktoré nemá nárok a to zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené s omeškaním. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom." S poukazom na citované ustanovenie je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatný právny úkon. Navrhovateľ tiež zastáva názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Ide o formulárovú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá obsahuje vopred pripravený text bez možnosti akejkoľvek zmeny dohody o zrážkach zo mzdy, čo znamená že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 MCdo 9/2012). Dohoda o zrážkach, je neplatným právnym úkonom aj preto lebo neobsahuje poučenie o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a navrhovateľ nemal možnosť odmietnuť uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorením ktorej bolo zo strany veriteľa podmienené poskytnutie úveru. 5. Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že je daná nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť veriteľovi na majetok navrhovateľa prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľa na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru navrhovateľa, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. 6. Navrhovateľ predložil súdu spolu s návrhom nasledujúce listinné dôkazy: dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 18.11.2016, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX-XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2016, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 03.07.2019. 7. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX-XXXXXXXXXX mal súd osvedčené, že predmetnú zmluvu uzatvoril navrhovateľ s veriteľom. Predmetom zmluvy je poskytnutie úveru vo výške 8500 Eur. V článku I zmluvy sú údaje o bezúčelovom spotrebiteľskom úvere. V článku IV sa zmluvné strany dohodli, že za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa bude uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.
8. Navrhovateľ s veriteľom uzatvoril dňa 18.11.2016 dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. V čl. I dohody je uvedené, že táto dohoda sa uzatvára za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky veriteľa na splatenie úveru poskytnutého veriteľom dlžníkovi (navrhovateľovi) vo výške 8 500 Eur na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: 00-3116769866 vrátane jej prípadných neskorších dodatkov. V čl. II bode I dohody je uvedené, že dlžník týmto dáva svoj výslovný súhlas k tomu, aby pohľadávka bola zabezpečená a uspokojená vykonávaním pravidelných mesačných zrážok z jeho mzdy alebo iných pracovných príjmov, ktoré mu vypláca jeho zamestnávateľ Y.. Podľa čl. II bodu 2 dohody je veriteľ oprávnený predložiť túto dohodu zamestnávateľovi dlžníka dňom vzniku pohľadávky. V zmysle bodu 3 zamestnávateľ bude vykonávať zrážky zo mzdy podľa výšky mzdy dlžníka, a to v maximálnom možnom rozsahu, v akom by boli realizované zrážky pri výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy v zmysle platných právnych predpisov. 9. Podľa § 324 ods. 1 CSP Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 326 ods. 1 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 16. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 17. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľov, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 18. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná. 19. Súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Súd sa stotožnil so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa, ktoré preukázal listinnými dôkazmi. Navrhovateľ preukázal, že veriteľ na základe žiadosti pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej v rámci zmluvy o úvere. Predložená zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy sa môže javiť ako neprimeraná, spôsobujúca nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľ sa priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere zaviazal túto dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrieť, a teda nemal možnosť ju odmietnuť a ani ovplyvniť jej obsah. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ vyslovuje aj to,
že zmluva je bez úročná a bez poplatkov z dôvodu absencie povinných údajov, ako napríklad absencia dátumu konečnej splatnosti, správnej výšky RPMN. Z dôvodu, že sa javí dohoda o zrážkach zo mzdy ako neprijateľná podmienka a poskytnutý úver ako bez úročný a bez poplatkov, je dôvodné zrážky zo mzdy pozastaviť. Ďalším výkonom zrážok zo mzdy zo strany zamestnávateľa navrhovateľa, by navrhovateľovi mohla vzniknúť reálna ujma, keď zmluva sa javí ako bezúročná a bez poplatkov. Mohlo by teda dôjsť k bezdôvodnému obohateniu zo strany veriteľa, čomu sa dá pozastavením zrážok zo mzdy predísť. 20. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom posúdení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C - 106/77 Simmenthal).Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C - 106/77 Simmenthal). 21. Za daného skutkového stavu mal súd za osvedčené pochybnosti navrhovateľa, o platnosti zmluvných dojednaní s ohľadom na posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré posúdenie má priamy vplyv na existenciu alebo výšku pohľadávok veriteľa zabezpečených vykonávanými zrážkami zo mzdy, pričom toto skúmanie presahuje rámec rozhodovania o neodkladnom opatrení a môže byť predmetom konania vo veci samej. 22. Súd preto s ohľadom na princíp ochrany slabšej strany z dôvodov, na ktoré aj podrobne poukazuje navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, považuje za dôvodné obmedziť veriteľa vo výkone zrážok zo mzdy navrhovateľa a upraviť pomery sporových strán neodkladným opatrením. Súd zároveň s poukazom na § 337 CSP poučil veriteľa o práve podať proti navrhovateľovi žalobu o zaplatenie pohľadávok zo zmluvy o úvere (kde v konaní bude súd preskúmať rozhodujúce otázky súvisiace s uzatvorenou spotrebiteľskou zmluvou) a poučil ho aj o právnych následkoch s tým spojených, t.j. že aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie. 23. Súd má za to, že v rámci testu proporcionality nariadené neodkladné opatrenie je primeraným prostriedkom úpravy pomerov strán, ktorý na jednej strane zabezpečí predbežnú ochranu práva navrhovateľa ako spotrebiteľa a slabšej strany a nezasiahne do práv veriteľa, ktorému zostávajú zachované všetky práva domáhať sa uspokojenia svojho nároku (teda práva na vymoženie svojich pohľadávok) cestou súdu v sporovom konaní a v prípade jeho úspechu (čiastočného úspechu) nadväzne aj cestou exekúcie v prípade dobrovoľného nesplnenia povinností. 24. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Žalobca bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100%. 26. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase podania návrhu, je od poplatku sú oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 2 ods. 2 zák.č.71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. Z uvedených dôvodov potom súd uložil veriteľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu podľa pol. 1 písm. c) sadzobníka na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.