Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-1-2019.pdf
PDF · 91.41 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľa A. B., G.. XX.XX.XXXX, K. A. G. Z., P. XXX/XX proti dcére navrhovateľa A. B., G.. XX.XX.XXXX, K. A., G. XXXX/ X, o zrušenie výživného pre dospelé dieťa, takto
rozhodol:
Z r u š u j e sa počnúc od 03.01.2019 vyživovacia povinnosť navrhovateľa A. B.N., G.. XX.XX.XXXX voči dcére A. B., G.. XX.XX.XX98, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7C/479/00 - 9 zo dňa 30.10.2000 vo výške 1.000,- Sk (33,19 Eur) mesačne.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 28.05.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.01.2019, sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k dcére určenú mu rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7C/479/00-9.
2. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou plnoletej dcéry bolo jeho manželstvo rozvedené Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi pod sp.zn. 7C/479/00-9 a nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2000. Na čas po rozvode bol zaviazaný platiť na jej výživu sumu 1.000,- Sk mesačne. V súčasnej dobe dcéra ukončila stredoškolské vzdelanie maturitnou skúškou, neplánuje sa naďalej venovať štúdiu, ale plánuje sa zamestnať. Vzhľadom na uvedené je navrhovateľ toho názoru, že jeho dcéra je schopná sama sa živiť a jeho vyživovacia povinnosť k nej zanikla. Po rozhovore s dcérou dospeli k dohode o zrušení výživného.
3. Pod uvedený návrh navrhovateľa sa podpísala aj samotná dcéra navrhovateľa. Zároveň navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 16.09.2019 upresnil, že navrhuje zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť k dcére počnúc od podania tohto návrhu na tunajší súdu.
4. Dcére navrhovateľa sa nepodarilo doručiť súdne písomnosti do vlastných rúk na adresu uvedenú v návrhu, t.j. G.L. XXXX/X, A., ktorá je podľa lustrácie v registri obyvateľstva adresou jej trvalého pobytu. Podľa mailového podania samotnej dcéry navrhovateľa, táto sa toho času nachádza v Holandsku, kde má prechodné bývanie, pričom adresu bude čoskoro meniť a preto súdu adresu svojho pobytu neposkytla.
5. Dňom 1.7.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle ustanovení § 69 tohto procesného predpisu súd môže ustanoviť procesného opatrovníka len fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu, prípadne ak jej zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný, čo nebol prípad dcéry navrhovateľa v tomto konaní.
6. Súd v zmysle nového procesného predpisu musel dcére navrhovateľa doručovať návrh a ostatné súdne listiny postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, t.j. oznámením o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, pričom návrh sa v takomto prípade považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručený, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Dňa 05.06.2019 súd v uvedenom konaní vyvesil na úradnej tabuli súdu a zároveň v ten istý deň zverejnil aj na svojej webovej stránke oznámenie o doručení súdnych listín dcére navrhovateľa a to návrhu, uznesenia - výzvy na vyjadrenie sa k návrhu, poučenia strany civilného mimosporového konania o jej procesných právach a povinnostiach a potvrdenia o pridelení veci na rozhodnutie. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa vyššie uvedené súdne písomnosti považovali za doručené dcére navrhovateľa dňa 20.06.2019.
7. Následne na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 16.09.2019 a na ktorom súd v spore rozhodol, bolo predvolanie dcére navrhovateľa doručované na adresu jej trvalého pobytu, t.j. G. XXXX/X, A., na ktorej adrese jej bolo aj doručené. Zároveň bola menovaná upovedomená o uvedenom termíne pojednávania aj na mailovú adresu, z ktorej súd informovala o mieste svojho pobytu v zahraničí.
8. Dcéra navrhovateľa sa pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nezúčastnila, kedy svoju neúčasť riadne ospravedlnila mailovým podaním a preto súd konal a napokon aj rozhodol bez jej účasti.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 7C/479/00, s rodným listom dcéry navrhovateľa, s rodným listom ďalšieho dieťaťa navrhovateľa, s Potvrdením o výške príjmu navrhovateľa vystaveným jeho súčasným zamestnávateľom, s lustráciami zo Sociálnej poisťovni, so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, so správou Daňového úradu na osobu dcéry navrhovateľa, s maturitným vysvedčením dcéry navrhovateľa, s pracovnou zmluvou dcéry navrhovateľa a na ich základe zistil tento skutkový stav:
10. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7C/479/00-9 zo dňa 30.10.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2000, bolo manželstvo navrhovateľa a matky dcéry navrhovateľa rozvedené a na čas po rozvode tunajší súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu v tom čase maloletej dcéry sumou po 1.000,- Sk (33,19 Eur) mesačne počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku, ktoré sa zaviazal platiť do 15-tého dňa v mesiaci k rukám jej matky vopred.
11. Pokiaľ ide o súčasne pomery účastníkov, navrhovateľ je toho času zamestnaný u zamestnávateľa E., A..P..U.., s čistým priemerným mesačným priemerným za rok 2018 vo výške 748,92 EUR. Okrem dcéry má vyživovaciu povinnosť aj k ďalšiemu dieťaťu, a to synovi Q., G.. XX.XX.XXXX.
12. Dcéra navrhovateľa s návrhom súhlasí. Podľa jej maturitného vysvedčenia dňa 23.05.2018 úspešne vykonala maturitnú skúšku na Strednej odbornej škole ekonomickej v Spišskej Novej Vsi.
13. Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, nie je a ani nikdy nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je ani poberateľkou žiadnych štátnych sociálnych dávok, príp. dávky v hmotnej núdzi.
14. Podľa správy Daňového úradu Košice doloženej aj daňovým priznaním, dcéra navrhovateľa za rok 2018 už dosahovala zdaniteľné príjmy od zamestnávateľov.
15. Od 05.03.2019 má dcéra navrhovateľa uzatvorenú pracovnú zmluvu s holandským zamestnávateľom, ktorou má založený dočasný pracovný pomer na obdobie od 18.03.2019 do 27.10.2019.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
19. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa , podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 196/2018 Z.z. počnúc od 1.7.2018 suma alebo úhrn súm 93,61 EUR mesačne.
20. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2018 predstavuje čiastku 28,08 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
27. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
30. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
31. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
32. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je potrebné vyhovieť v plnom rozsahu.
34. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, zákonná povinnosť na plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči oprávnenému dieťaťu trvá do času, kým toto dieťa nie je schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu a teda príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Zároveň je však potrebné konštatovať, že podľa aplikačnej praxe pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažuje za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce., kedy v takomto prípade ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť, na ktorú je však potrebné pri rozhodovaní súdu o zrušení vyživovacej povinnosti povinného rodiča vo vzťahu k oprávnenému dieťaťu prihliadať.
35. V danom prípade dcéra navrhovateľa ukončila prípravu na svoje budúce povolanie dňom 23.05.2018, kedy vykonala maturitnú skúšku na strednej škole a v ďalšom štúdiu už nepokračovala. Zo správy daňového úradu vyplynulo, že už v roku 2018 dosahovala vlastný príjem od zamestnávateľa a od 05.03.2019 je preukázateľne zamestnaná.
36. V jej prípade teda už ide o dieťa, ktoré je schopné samo sa živiť, nakoľko získalo príslušné vedomostné zručnosti, keďže ukončilo štúdium na príslušnej strednej škole a v ďalšom štúdiu už nepokračuje, pričom je preukázateľne schopné dosahovať príjmy a tým si zabezpečovať svoju výživu vlastnou činnosťou, čo napokon potvrdzuje aj tá skutočnosť, že dcéra navrhovateľa je už toho času zamestnaná.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k tejto dcére.
38. Súd zrušil túto vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k tejto dcére počnúc od 03.01.2019, tak, ako to tento navrhoval t.j. odo dňa, kedy navrhovateľ podal uvedený návrh na tunajšom súde, postupujúc tak podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého je takéto zrušenie vyživovacej povinnosti možné u dospelých osôb priznať len odo dňa začatia súdneho konania. (porovnaj Pavelková, B.: Zákon o rodine, Komentár, 1. vydanie, Praha: C.H.BECK 2011, str. 782).
39. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
41. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
42. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.