Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/59/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., D. E. A., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o. so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, IČO: 47 239 948, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., právne zastúpenému: JUDr. Július Šuchter, advokát so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 109 169, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -365 zo dňa 25. júla 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II., III., a IV., V., VI. a VII. z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo rozvodom a výrokom I. určil, že do BSM účastníkov konania patrí: Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese F., obec C., v katastrálnom území C. evidované Okresným úradom F., odborom katastrálnym F. na LV č. XXX ako parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 905 m2 záhrady, parcela reg. „C“ parc. č. XXX/ X o výmere 87 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XX stojaci na parcele reg. “C“ parc. č. XXX/X, záhradná chatka bez súpisného čísla stojaca na parcele reg. “C“ parc. č. XXX/X a dielňa /sklad náradia/ bez súpisného čísla stojaca na parcele reg. „C“ č. XXX/X v podiele 1/1. 2. Účet - terminovaný vklad v C. C. H. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu rozvodu manželstva v hodnote 3.007,29 Eur.

1.2. Výrokom II. prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese F., obec C., v katastrálnom území C. evidované Okresným úradom F., odborom katastrálnym F. na LV č. XXX ako: parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 905 m2 záhrady, parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 87 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XX stojaci na parcele reg. “C“ parc. č. XXX/X, záhradná chatka bez súpisného čísla stojaca na parcele reg. “C“ parc. č. XXX/X a dielňa /sklad náradia/ bez súpisného čísla stojaca na parcele reg. „C“ č. XXX/X v podiele 1/1 do výlučného vlastníctva žalovaného.

1.3. Výrokom III. prikázal terminovaný vklad C. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX zriadený v C. C. H. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu rozvodu manželstva v hodnote 3.007,29 Eur vedený na žalobkyňu do výlučného vlastníctva žalobkyne bez povinnosti vyplatiť žalovanému polovicu finančnej náhrady.

1.4. Výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 66.000 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

1.5. Výrokom V. rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť za vyporiadanie BSM súdny poplatok podľa príkazu na úhradu, ktorý je súčasťou rozsudku vo výške 1.980 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

1.6. Výrokom VI. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť za vyporiadanie BSM podľa príkazu na úhradu, ktorý je súčasťou rozsudku sumu 1.980 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

1.7. Výrokom VII. rozhodol, že žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.8. Výrokom VIII. priznal Ing. Petrovi Karáskovi - znalcovi z odboru: stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností, s miestom výkonu znaleckej činnosti Partizánske, Jilemnického 1284/39, znalečné v sume 99,59 Eur. 1.9. Výrokom IX. upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby po nadobudnutí právoplatnosti výroku VIII. rozsudku poukázala znalcovi Ing. Petrovi Karáskovi, znalečné v sume 99,59 Eur na bankový účet číslo I. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v J. K., a to tak, že sumu 49,80 Eur poukáže z preddavku zloženého žalobkyňou zapísaného pod položkou registra D14-26/2022, účtovný doklad 02112022 a sumu 49,79 Eur poukáže z preddavku zloženého žalovaným zapísaného pod položkou registra D14-30/2022, účtovný doklad 04122022.

1.10. Výrokom X. vrátil žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. D. E. A., preplatok preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 50,60 Eur, zloženého dňa 15.11.2022, zapísaného pod položkou denníka D14-26/2022, účtovný doklad č. 02112022.

1.11. Výrokom XI. upravil učtáreň súdu, aby do troch dní odo dňa právoplatnosti výroku X. rozsudku vyplatila žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. D. E. A., sumu vo výške 50,60 Eur zo zloženého preddavku zapísaného pod položkou denníka D14-26/2022, účtovný doklad č. 02112022.

1.12. Výrokom XII. vrátil žalovanému F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., preplatok preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 50,61 Eur, zloženého dňa 14.12.2022, zapísaného pod položkou denníka D14-30/2022, účtovný doklad 04122022.

1.13. Výrokom XIII. upravil učtáreň súdu, aby do troch dní odo dňa právoplatnosti výroku XII. rozsudku vyplatila žalovanému F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., sumu vo výške 50,61 Eur zo zloženého preddavku zapísaného pod položkou denníka D14-30/2022, účtovný doklad 04122022.

1.14. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , a .

1.15. Súd prvej inštancie po výsluchu strán a oboznámení sa s listinnými dôkazmi zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené ku dňu 07.11.2015 rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. zo dňa 16.09.2015.

1.16. Súd prvej inštancie vykonal vyporiadanie podľa zásad stanovených v , pričom vychádzal z toho, že podiely oboch strán sú rovnaké bez ohľadu na to, koľko z nich každý zarábal.

1.17. Do vyporiadania BSM zahrnul nehnuteľnosti v kat. úz. C. zapísané na LV č. XXX parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 905 m2 záhrady parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 87 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XX stojaci na parcele reg. “C“ parc. č. XXX/X, záhradná chatka bez súpisného čísla stojaca na parcele reg. “C“ parc. č. XXX/X a dielňa /sklad náradia/ bez súpisného čísla stojaca na parcele reg. „C“ č. XXX/X

v podiele 1/1. Tieto nehnuteľnosti prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý ich už viac ako 7 rokov od rozvodu manželstva užíva, pričom prikázanie týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného v konaní nebolo sporné, keď žalovaný tvrdil, že má finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne.

1.18. Súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu konania sa značne zmenila hodnota nehnuteľností, ktorá bola v roku 2016 stanovená na 70.000 Eur odborným vyjadrením znalca Ing. Piláta. V priebehu konania bolo potrebné aktualizovať cenu nehnuteľností, preto žalobkyňa navrhla vykonať ocenenie nehnuteľností. Súdom ustanovený znalec Ing. Peter Karásek vypracoval znalecký posudok č. 157/2021 zo dňa 20.07.2021, v ktorom stanovil hodnotu nehnuteľností na sumu 115.000 Eur. Vzhľadom na potrebu aktualizácie ceny nehnuteľnosti, následne súd prvej inštancie ustanovenému znalcovi uložil vypracovať Doplnok č. 1 k Znaleckému posudku, ktorý znalec vypracoval dňa 20.02.2023, určiac cenu nehnuteľností na sumu 132.000 Eur. Voči tomuto dodatku žalovaný podal námietky, ktoré súd prvej inštancie po podrobnom výsluchu znalca vyhodnotil ako nedôvodné, účelové v snahe oddialiť súdne rozhodnutie a nezaplatiť žalobkyni na vyrovnanie všeobecnú hodnotu stanovenú v Doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 157/2021 zo dňa 20.02.2023. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný účelovo a obštrukčne deň pred výsluchom súdom ustanoveného znalca predložil v konaní súkromný znalecký posudok znalca Ing. Blažeja Líšku č. 99/2023, ktorý ocenil sporné nehnuteľnosti na sumu 94.300 Eur čo je o 37.700 Eur menej ako všeobecná hodnota stanovená znalcom Ing. Petrom Karáskom. Súd prvej inštancie považoval všeobecnú hodnotu stanovenú súkromným znaleckým posudkom, ktorý žalobkyňa v celom rozsahu namietala za neprimerane nízku vzhľadom na to, že stavba rodinného domu bola skolaudovaná v roku 2005, teda ide o pomerne novú stavbu a súdu prvej inštancie je známe z jeho činnosti, že za cenu stanovenú súkromným znaleckým posudkom sa predávajú staré domy pred koncom životnosti. Preto zo súkromného znaleckého posudku vôbec nevychádzal a zamietol návrh žalovaného na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti z dôvodu, že konanie žalovaného považoval za účelové a obštrukčné voči žalobkyni a spôsobujúce prieťahy v súdnom konaní. Naviac konanie už bolo prerušené za účelom iného konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré iniciovali rodičia žalovaného na podnet žalovaného, ktoré sa právoplatne skončilo tak, že nehnuteľnosti patria do masy BSM. Súd prvej inštancie by považoval za dôvodné nariadenie kontrolného znaleckého posudku vtedy, ak by išlo o dva posudky s odlišnou cenou, ktoré vypracovali dvaja znalci a to obaja ustanovení súdom. V tom prípade by súd aj odstraňoval rozpory v znaleckých posudkoch a ak by sa rozpory nepodarilo odstrániť, potom by nariadil kontrolný znalecký posudok. V danom prípade nepovažoval za dôvodné nariadiť kontrolný znalecký posudok, lebo išlo o súkromný znalecký posudok predložený žalovaným a v celosti namietaný žalobkyňou. Znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom Ing. Karáskom, bol podľa názoru súdu prvej inštancie dôkazom vyššej právnej sily, keď znalec je viazaný poučením súdu o trestných následkoch prípadne nepravdivého znaleckého posudku. Preto vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Petra Karáska a Dodatku č. 1 k tomuto znaleckému posudku a zo všeobecnej ceny v ňom stanovenej na sumu 132.000 Eur. Návrhu žalovaného na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku preto súd prvej inštancie nevyhovel a tento dôkaz ako nedôvodný zamietol. Okrem iného postup odôvodnil aj argumentáciou, že žalovaný od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva nehnuteľnosť v celosti nerušene užíva t.j. od 07.11.2015 doposiaľ. Na mimosúdne návrhy žalobkyne nereagoval a nebol ochotný jej na začiatku konania vyplatiť polovicu hodnoty nehnuteľnosti, ktorej hodnota v roku 2016 bola výrazne nižšia ako v čase rozhodnutia, čoho si musí byť žalovaný vedomý, nakoľko hodnota nehnuteľností za posledné roky výrazne stúpla.

1.19. Súd prvej inštancie z horeuvedených dôvodov vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Karáska vo výške 132.000 Eur, prikázal celú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného a zaviazal žalovaného vyplatiť žalobkyni polovicu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vo výške 66.000 Eur. Žalovaný deklaroval, že má finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný sa snaží žalobkyni vyplatiť čo najmenej, keď jeho konanie možno označiť za špekulatívne a obštrukčné.

1.20. Súd prvej inštancie do BSM zahrnul terminovaný vklad zriadený v C. C., H. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vedený na žalobkyňu, zriadený za trvania manželstva účastníkov konania, a tento prikázal do jej výlučného vlastníctva so zostatkom na účte vo výške 3.007,29 Eur z

dôvodu, že finančné prostriedky na tomto účte sú výlučným vlastníctvom žalobkyne, ktoré získala z predaja nehnuteľností v kat. úz. L. M. v jej výlučnom vlastníctve.

1.21. Súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu aj žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku z hodnoty majetku, ktorý je predmetom vyporiadania.

1.22. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči žalovaného plnú náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.23. V bodoch VIII. až XIII rozhodol súd prvej inštancie o priznaní znalečného súdom ustanovenému znalcovi, jeho vyplatení a vrátení záloh stranám sporu.

2.1. Proti tomuto rozsudku voči jeho výrokom IV., VI, VII., podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa ustanovenia a .

2.2. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zrušiť podľa ustanovenia a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.3. Mal za to, že súd prvej inštancie musí nariadiť vypracovanie kontrolného znaleckého posudku na zistenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností. Zdôraznil, že súd prvej inštancie pri povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni sumu 66.000 Eur vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Karáska, keď všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovenú v znaleckom posudku Ing. Líšku považoval za neobjektívnu a značne podhodnotenú. Súd prvej inštancie však takýto záver o neobjektívnosti znaleckého posudku žiadnym relevantným spôsobom nepodoprel. Žalovaný zdôraznil, že oba znalecké posudky majú rovnakú právnu relevanciu a keďže je medzi nimi rozdiel v určení ceny až 37.700 Eur, práve v týchto prípadoch sa dá dospieť k zisteniu objektívnej ceny len kontrolným znaleckým posudkom. Preto súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď návrh žalovaného na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku zamietol. Za úplne nesprávny považoval názor súdu prvej inštancie, že predmetné znalecké posudky nie sú rovnocenné. Obaja znalci sú vedení v rovnakom zozname znalcov vedeným tou istou inštitúciou.

2.4. Za nesprávne a nespravodlivé považoval žalovaný aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania.

3.1. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobkyni priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3.2. Uviedla, že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav, ktorý následne dôkladne a správne právne posúdil a vo veci správne rozhodol rozsudkom, ktorý spĺňa náležitosti ustanovenia . Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalovaným predložený znalecký posudok číslo 99/2023 zo dňa 22.06.2023 predložený v deň pred pojednávaním vo veci samej označil za obštrukciu a prieťahy v konaní na strane žalovaného.

4. Ďalšie písomné podanie vo veci podané neboli.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

6.1. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI. a VII. zrušiť z dôvodov podľa . Odvolací súd rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6.2. Výroková časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo vyporiadané BSM pozostáva vždy z viacerých výrokov, ktoré predstavujú jeden celok. Pokiaľ je takýto rozsudok napadnutý odvolaním, čo aj len v niektorej časti, žiadny z jeho výrokov týkajúci sa veci samej, nenadobudne samostatne právoplatnosť. Odvolací súd nie je vtedy viazaný rozsahom odvolania podľa (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

6.3. Proti výrokom VIII. až XIII. odvolanie podané nebolo, v tejto časti súd prvej inštancie, pred predložením veci na odvolací súd, vydal doložky právoplatnosti a následne výroky VIII. až XIII. realizoval.

7. Podľa súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

8. Podľa , ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

9. Podľa návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

10. Za podstatnú odvolaciu námietku žalovaného v tomto štádiu konania považoval odvolací súd jeho argumentáciu, že je nesprávny názor súdu prvej inštancie o tom, že predmetné znalecké posudky nie sú rovnocenné, keď zdôraznil, že oba posudky majú rovnakú právnu relevanciu. Za ďalšiu podstatnú odvolaciu námietku považoval odvolací súd argumentáciu žalovaného v tom smere, že v oboch znaleckých posudkoch je rozdiel pri určení hodnoty nehnuteľnosti vo výške 37.700 Eur, ktorý rozpor sa dá odstrániť jedine kontrolným znaleckým posudkom. Uvedenú argumentáciu žalovaného považuje odvolací súd za dôvodnú.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nariadil na zistenie hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM, ktorá jediná otázka ostala spornou medzi stranami sporu pri vyporiadaní BSM, vypracovanie znaleckého posudku znalcom Ing. Petrom Karáskom. Uvedený znalec vypracoval dňa 15.12.2022 pod číslom 157/2021 znalecký posudok, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 115.000 Eur. Následne na základe žiadosti súdu prvej inštancie Dodatkom č. 1 zo dňa 20.02.2023 zistil aktuálnu hodnotu nehnuteľností, ktorú určil na sumu 132.000 Eur. Znalec bol vypočutý na pojednávaní dňa 27.06.2023, na ktorom vypovedal k sporným otázkam. Odvolací súd konštatuje, že znalec Ing. Peter Karásek je znalcom z odboru Stavebníctvo a odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, evidenčné číslo znalca 914707. Súčasťou znaleckého posudku je vyhlásenie znalca v zmysle .

12. Zároveň odvolací súd zistil, že žalovaný v konaní predložil znalecký posudok Ing. Blažeja Líšku, číslo 99/2023 zo dňa 22.06.2023, ktorý si dal žalovaný vypracovať na vlastné náklady, a v ktorom bola hodnota nehnuteľnosti ku dňu 22.06.2023 ocenená na sumu 94.300 Eur, ktorý rozdiel v odhadovanej cene oproti posudku znalca Ing. Karáska predstavuje sumu 37.700 Eur. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Ing. Líška je znalcom z odboru stavebníctvo a odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, evidenčné číslo znalca 912 49. Súčasťou znaleckého posudku na jeho strane 37 je vyhlásenie znalca, že si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku v zmysle ustanovenia .

13. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný na poslednom pojednávaní navrhol kontrolné znalecké dokazovanie na rozpor v zistenej hodnote nehnuteľností. Tento návrh bol uznesením súdu prvej inštancie na pojednávaní zamietnutý. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrh žalovaného zamietol z dôvodu, že konanie žalovaného považoval za účelové, obštrukčné voči žalobkyni a spôsobujúce prieťahy v súdnom konaní.

14. Odvolací súd v ďalšom konštatuje, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere uvedenom bode 12 napadnutého rozsudku, keď nepovažoval za dôvodné nariadiť kontrolný znalecký posudok na odstránenie rozporu v znalcami uvedených hodnotách v jednotlivých znaleckých posudkoch. Dôvodil, že v prípade znaleckého posudku Ing. Blažeja Líšku išlo o súkromný znalecký posudok predložený žalovaným a v celosti namietaný žalobkyňou, pričom znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom Ing. Karáskom bol podľa názoru súdu prvej inštancie vyššej právnej sily, keď znalec je viazaný poučením súdu o trestných následkoch, prípadne nepravdivého znaleckého posudku.

15. Odvolací súd formálne preskúmajúc obsah znaleckého posudku Ing. Blažeja Líšku zo dňa 22.06.2023 číslo 99/2023 musel konštatovať, že tento spĺňa náležitosti riadneho znaleckého posudku a obsahuje aj vyjadrenie znalca v súlade s ustanovením . V kontexte uvedeného vyššie preto nebol správny právny záver súdu prvej inštancie, že súkromný znalecký posudok je dôkazom nižšej právnej sily ako znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom. Rovnako nebola relevantná argumentácia súdu prvej inštancie pre neprihliadnutie na predložený súkromný znalecký posudok v tom smere, že žalovaný predložením súkromného znaleckého posudku spôsobuje prieťahy v konaní. V konaní nebola vykonaná sudcovská koncentrácia konania v dôsledku ktorej by súd prvej inštancie na uvedený súkromný znalecký posudok nemusel prihliadať. Pre úplnosť je však potrebné konštatovať, že prvoinštančný súd na tejto argumentácii svoje rozhodnutie nezaložil.

16. Úprava súkromného znaleckého posudku, znaleckého dokazovania, ako aj celého civilného procesu musí byť vykladaná vo svojej vzájomnej súvislosti. Znalecké posudky vypracované na návrh súdu, či predložené stranou v spore spolu s podaním žaloby, či v priebehu konania sú dôkazom s rovnocenným postavením a potenciálom presvedčivosti ( a 2 základných princípov ). Procesný postup vykonávania dôkazu, ako aj hodnotenia je preto rovnaký ( v spojení s a ), lebo pri hodnotení dôkazov súd vychádza zo základnej premisy, že žiadny dôkaz nemá legálnu silu (t.j. neplatí legálna dôkazná teória). Súčasná úprava civilného sporového konania už neposudzuje súkromný znalecký posudok ako listinu, ale ako znalecký posudok za predpokladu, že spĺňa zákonom predpísané náležitosti a sú v ňom zodpovedané relevantné otázky týkajúce sa danej veci (komentár Števček a kol. Praha: C H Beck 2016, strana 769, 778 až 779). 17. Odvolací súd konštatuje, že žiaden z dôkazných prostriedkov nemá zákonom predpísanú vyššiu alebo nižšiu dôkaznú silu. Súd hodnotí znalecký posudok ako jeden z dôkazov na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov, a to samostatne a aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska správnosti, avšak súd má zhodnotiť presvedčivosť posudkov, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Prípadné pochybnosti môže súd odstrániť najmä výsluchom znalca, prípadne aj nariadením kontrolného znaleckého posúdenia.

18. V uznesení z 27. mája 2020 sp. zn. NS SR uviedol, že „znalecký posudok je len jedným z dôkazov vykonaných v konaní, ktorý podlieha hodnoteniu súdu v zmysle zásad uvedených v a a jeho závery nemôžu byť súdom iba mechanicky preberané, pretože by to vo svojich dôsledkoch jednak znamenalo popretie možnosti súdu hodnotiť dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, privilegovanie znaleckého dôkazu a prenesenie zodpovednosti za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je postup z ústavného hľadiska neakceptovateľný.... Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak tieto závery nemôže ani nekriticky preberať, ale v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ich musí zhodnotiť vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov, čiže či znalec prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mal vysporiadať, či sú jeho závery podložené výsledkami konania a logicky odôvodnené a či nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov. Ak vzniknú alebo ďalej pretrvávajú o niektorej odbornej otázke pochybnosti, súd ich nemôže sám odstrániť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby (písomne alebo v rámci jeho výsluchu) podal vysvetlenie a vyjadril sa k doplňujúcim otázkam či námietkam strán k znaleckému (odbornému) posudku, prípadne znalcov (odborne kvalifikované osoby) vzájomne konfrontovať. Ak má súd k dispozícii dva (či viacero) znaleckých (odborných) posudkov s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich

zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého (odborného) posudku (porov. R 45/1984).“

19. Odvolací súd v tomto kontexte uvádza, že súd prvej inštancie sa uvedenými zásadami neriadil a svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci, keď žalovaným predložený súkromný znalecký posudok vyhodnotil ako dôkaz nižšej právnej sily než znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom, naviac závery súkromného znaleckého posudku spochybnil svojou subjektívnou úvahou o cenách nehnuteľností v danej lokalite (viď bod 16 napadnutého rozsudku).

20. Hoci po prijatí do tohto právneho predpisu nebol výslovne zakotvený inštitút kontrolného znaleckého posudku, v súdenej veci je na odstránenie vzniknutého rozporu v cene predmetných nehnuteľností možné postupovať nariadením nového znaleckého dokazovania, ktoré žalovaný navrhol, prípadne postupovať podľa ustanovenia , nakoľko závery oboch znalcov sú v zrejmom rozpore.

21. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil, nakoľko uvedený nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa . Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Súd prvej inštancie vo veci opätovne nariadi pojednávanie, na ktoré riadne predvolá strany sporu a bude postupovať v zmysle procesných predpisov, vysporiada sa s oboma uvádzanými predloženými znaleckými posudkami v naznačenom smere, prípadne nariadi ďalšie znalecké dokazovanie. Po vykonanom dokazovaní opätovne právne posúdi vec, vo veci rozhodne, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo odôvodní v zmysle ust. , pričom v novom rozhodnutí bude dôsledne vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, predložených dôkazov a tvrdení strán sporu.

22. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).