Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-90-2017.pdf
PDF · 120.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/90/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: žalobcu REKODOM s. r. o., so sídlom Bratislava, Hattalova 12/A, IČO: 36 336 530, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Landererová 8, proti žalovanému P. K., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. XXX, právne zastúpenému JUDr. Vojtechom Horváthom, advokátom so sídlom v Pezinku, Moyzesova 22, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, t a k t o
rozhodol:
I. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva právo voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalobca zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal proti žalovanému určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou I. M. A.. A. P..U.., A. A. Z. XXX, ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX (v súčasnosti na LV č. XXXX), v katastrálnom území Z. je voči žalobcovi neúčinná. Žalobca žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe vzniknutých vád (hrdzavenie kovovej konštrukcie balkónov) na zhotovenom diele a na základe právoplatného uznesenia o zmieri si žalobca uplatnil u spoločnosti I. M. A.. A. P..U.. reklamáciu z titulu vád diela. Požiadal o odstránenie vád a keďže zhotoviteľ nereagoval a reklamované vady neodstránil, uplatnil si zľavu z diela. Povinnosť zaplatiť zľavu z diela a výška zľavy z diela bola predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. XCb/XX/XXXX. Spoločnosti I. M. A.. A. P..U.. bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zľavu z diela vo výške 13.778,05 Eur spolu s príslušenstvom. Realizáciou predaja nehnuteľností v prospech žalovaného sa pôvodný vlastník nehnuteľností - spoločnosť I. M. A.. A. P..U.. (dlžník vo vzťahu k žalobcovi), zbavil majetku, čo podstatne ovplyvní vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, ktorú má voči uvedenej spoločnosti. Žalobca má za to, že uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy, došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa dlžníkom. Podľa dostupných informácií, dlžník nedisponuje žiadnym majetkom takej hodnoty, ktorým by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Žalobca má za to, že jediný majetok, z ktorého mohla byť jeho pohľadávka uspokojená, predstavovali nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného. Pokiaľ ide o úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa (žalobcu) uviedol, že dlžník je právnická osoba a tak je možné úmysel skúmať iba u osôb, prostredníctvom ktorých dlžník konal. V tomto prípade u konateľov spoločnosti V. C. Q. J. I.. Žalobca má za to, že dlžník prostredníctvom týchto osôb vedel, resp. musel vedieť, že prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dôjde k objektívnemu zníženiu, resp. zmareniu možnosti uspokojiť pohľadávku žalobcu, keďže dlžník mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, dôvod uplatneného
nároku v konaní nespochybňoval a rovnako mal vedomosť o stave svojho majetku. Pokiaľ ide o vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, táto bude predmetom dokazovania. Žalobca zotrval na žalobnom návrhu s tvrdením, že preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok pre odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka. Existencia pohľadávky bola preukázaná súdnym rozhodnutím a v súčasnosti je predmetom exekúcie, ako aj zaplatenie trov konania. Exekúcia je zatiaľ neúspešná. Táto skutočnosť podporuje tvrdenie, že dlžník nemá iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku veriteľa. Ak by nedošlo k predaju nehnuteľností, mohol byť predmetom exekúcie. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného nebol rozporovaný úmysel. Namietal, že nebola preukázaná skutočnosť zaplatenia kúpnej ceny, a to či kúpna cena bola stanovená v súlade s trhovou hodnotou predmetných nehnuteľností v danom čase.
2. Žalovaný k podanému žalobnému návrhu uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie základných podmienok dôvodnosti a opodstatnenosti ním podanej žaloby. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 120.000,- Eur, pričom nehnuteľnosti riadne užíva ako dielňu na svoju podnikateľskú činnosť. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol od predávajúceho v dobrej viere a v presvedčení, že prevodu vlastníctva nebráni žiadna skutočnosť, ktorá by mohla byť prekážkou zavkladovania predmetnej kúpnej zmluvy. Až doposiaľ nemal žiadnu informáciu o tom, že by predávajúci mal byť dlžníkom žalobcu, o podnikateľských aktivitách predávajúceho nemal vedomosť. Nemôže byť preto zodpovedný za nesplnenie údajného záväzku dlžníka voči žalobcovi. Nehnuteľnosť užíva ako dielenské priestory na parkovanie svojich poľnohospodárskych strojov, tieto nikdy nikomu neponúkol na odkúpenie, žiadneho svojho majetku sa nezbavuje, svoj majetok nezaťažuje. Má za to, že zo strany žalobcu ide o tzv. šikanózny výkon práva a v tejto súvislosti poukázal na čl. 5 Základných princípov C.s.p., podľa ktorého zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Zastáva názor, že zo strany žalobcu ide o ničím nepodložené teoretické úvahy, ktorými neprimerane zasahuje do jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu a nepripúšťa svojvoľný zásah do práv vlastníka. Nehnuteľnosti nadobudol od predávajúceho na základe kúpnej zmluvy, t. j. odplatne za kúpnu cenu 100.000,- Eur bez DPH. Prípadná výška pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi v sume 13.778,05 Eur nie je adekvátna závažnosti a rozsahu zásahu do jeho vlastníctva prakticky na nepredpokladateľne dlhú dobu, teda nie je naplnený základný predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu, a to ukrátenie veriteľa. Žalovaný od podania žalobného návrhu považuje žalobný návrh za nedôvodný, argumentačne nepodložený. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a zdôraznil, že žalovaný od začiatku konania vyvíja väčšiu dôkaznú aktivitu ako žalobca, ktorý má dôkaznú povinnosť. Z týchto dôvodov žalovaný žiada, by žalobný návrh bol ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnutý a žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania.
3. Súd vykonal dokazovanie v súčinnosti strán sporu výsluchom žalovaného, oboznámením žalobného návrhu v spojení s vyjadreniami strán sporu, uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. XXCb/XX/XXXX- XXX, reklamácie, uplatnenia zľavy, zápisnice z pojednávania vykonaného v rámci konania vedeného pod sp. zn. XCb/XX/XXXX, výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. Z., rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XCb/XX/XXXX-XXX, výpisov z účtu žalovaného, Notárskej zápisnice č. G. XXX/XXXX G. XXXXX/XXXX, upovedomenia, upovedomenia o začatí exekúcie, výpisu z Obchodného registra, výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. Z., správy o stave exekúcie, vyjadrenia Okresného úradu M., výpisov z účtu a potvrdenia o platbe, výpisov z peňažného denníka, potvrdenia o platbe, inventúrneho súpisu, karty dlhodobého majetku, exekučného príkazu, žiadosti, výpisov z účtu, obsahu spisu Okresného úradu M. vedeného pod sp. zn. Z. - zrýchlený návrh, rozhodnutie, oznámenie a potvrdenie a zistil tento skutkový stav veci.
4. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom M., katastrálnym odborom, a to: parcela registra C KN, s parc. č. XXXX/X U. Z. XXX M.2., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C KN, s parc. č. XXXX/XX U. Z. XXXX M., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C KN, s parc. č. XXXX/XX U. Z. XXX M., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra E KN, s parc. č. XXXX U. Z. X M., druh pozemku: orná pôda, parcela registra E KN, s parc. č. XXXX U. Z. XX M., druh pozemku: orná pôda, parcela registra E KN, s parc. č. XXXX U. Z. XX M., druh pozemku: orná pôda, stavba so súpisným číslom XXX, umiestnená na pozemku parcela registra C KN, parc. č. XXXX/XX, druh stavby: administratívna budova, stavba so súpisným číslom XXX, umiestnená na pozemku parcela registra C KN, parc. č. XXXX/X, druh stavby: budova pre výrobu kovov. staveb. prvkov súp. č. XXX na parcele
parc. č. XXXX/X. Vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu M., katastrálny odbor č.k. Z. XXX/ XXXX J. V.Q. XX.XX.XXXX. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy boli predmetné nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Z. a ako vlastník bola zapísaná spoločnosť I. M. A.. A. P..U...
5. Na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.04.2014, ktorým bol schválený zmier medzi spoločnosťou I. M. A.. A. P..U.. v postavení žalobcu Q. N.-P. A. A.. A. P..U.. v postavení žalovaného, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi 12.000,- Eur a žalobca sa zaviazal rešpektovať záručnú dobu na dielo, ktoré bolo zhotovené na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 18.08.2010 a na dielo, ktoré bolo zhotovované na základe objednávky č. 621/2010 zo dňa 14.10.2010. Poskytnutá záruka sa nevzťahovala na balkóny postihnuté deštrukciou znalcom pri vyhotovovaní znaleckého posudku č. XX/XXXX.
6. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.09.2017 (nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2017) v spojení s uznesením č. k. XCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 26.01.2018 bola spoločnosti I. M. A.. A. P..U.. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi N.-P. A. A.. A. P..U.. sumu vo výške 13.778,05 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 13.778,05 Eur od 24.11.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur a náhradu trov konania vo výške 2.299,97 Eur titulom uplatneného nároku na zľavu z kúpnej ceny s poukazom na uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.04.2014. Z dôvodu, že žalovaný dobrovoľne nesplnil súdom uloženú povinnosť podal žalobca návrh na výkon exekúcie. Výkon exekúcie je vedený Exekútorským úradom M.. I. C. pod sp. zn. XXEx XX/XX.
7. Z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 08.04.2016 zaplatil v prospech spoločnosti I. M. A.. A. P..U.. sumu 14.497,99 Eur a 502,01 Eur, dňa 18.04.2016 sumu 20.000,-Eur, dňa 11.10.2016 sumu 15.000,- Eur, dňa 13.02.2017 sumu 50.000,-Eur. Suma 20.000,-Eur (DPH) bola zaplatená dňa 15.02.2019 na účet spoločnosti I. M. A.. A. P..U.., ktorého číslo bolo oznámené žalovanému konateľom spoločnosti dňa 14.02.2019.
8. Z Notárskej zápisnice č. G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX vyplynulo, že dňa 09.05.2017 bola pred notárom M.. N. I. spísaná notárska zápisnica, do ktorej bola pojatá kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou I. M. A.. A. P..U.., A. A. Z. XXX, ako predávajúcim a P. K. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Z. (v súčasnosti na LV č. XXXX) za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 120.000,-Eur (100.000,-Eur a 20.000,-Eur predstavuje 20% DPH). Zmluvné strany sa dohodli na zaplatení prvej časti kúpnej ceny vo výške 100.000,-Eur pred spísaním notárskej zápisnice a zaplatení druhej časti kúpnej ceny vo výške 20.000,-Eur najneskôr do 31.07.2017 na účet predávajúceho. Predávajúci prehlásil, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy ani nie sú uplatnené práva tretích osôb.
9. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že žalovaný v roku 2016 zistil, že by bolo možné kúpiť nehnuteľnosť od spoločnosti I. M. A.. A. P..U... Pracuje v poľnohospodárstve už zhruba 10 rokov. Najskôr pracoval u otca ako zamestnanec a neskôr ako samostatne hospodáriaci roľník. Predmetná nehnuteľnosť bola zaujímavá, pretože ide o nehnuteľnosť v objekte bývalého poľnohospodárskeho družstva Z. a jeho otec vlastní blízko tiež nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť nemá prístupovú cestu. Je prístupná len cez obecné pozemky. Pri uzatváraní zmluvy zistili iba jedinú ťarchu, a to elektrickú prípojku. Pristúpili k uzatvoreniu splátkového kalendára s tým, že prvá splátka bola vo výške 15.000,- Eur a ústne sa dohodli, že po zaplatení splátok bude podpísaná zmluva. Poslednú splátku zaplatil vo výške 50.000,- Eur dňa 13.02.2017. Následne dňa 09.05.2017 na Notárskom úrade notárky B.. I. G. M. podpísali kúpnu zmluvu. Celkovo zaplatil sumu 100.000,- Eur. Ide o sumu bez DPH tak, ako sa ústne dohodli. DPH mal splácať v roku 2019. O žiadnych problémoch spoločnosti I. M. A.. A. P..U.. nevedel. Konateľa p. C. a predmetnú spoločnosť nepoznal do momentu, kým začal rozmýšľať o kúpe danej nehnuteľnosti. Vie, že je občanom Z., ale bližšie informácie nezisťoval a ani nemal dôvod. V čase, keď kupoval nehnuteľnosti len krátko podnikal, približne asi jeden rok. Jeho cieľom bolo mať, kde odstaviť stroje. Jediný kontakt so spoločnosťou I. M. A.. A. P..U.. bolo podpísanie kúpnej zmluvy vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam a dohoda o splácaní. Ak by bol vedel, že spoločnosť má také problémy, o ktorých sa dozvedel až z tohto súdneho konania, nebol by pristupoval k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Hlavným dôvodom, prečo kupoval nehnuteľnosť, bola výhodnosť pre podnikanie, a to zaparkovanie strojov na danej betónovej ploche. Budova, ktorá stojí na pozemku nemá pevné základy, ale pre nich bolo dôležité, aby mali stroje, kde zaparkovať a pod prístreškom stroje prípadne opraviť. S ponukou na kúpu ich oslovil p. C. a
uviedol ponuku a aj to, že nehnuteľnosti ponúkal už aj iným záujemcom. Navrhol kúpnu cenu a keďže zodpovedala ich predstave, čo sú ochotní zaplatiť, tak sa dohodli. Počas obdobia, kedy platil splátky, čiastočne používal budovu pre odstavenie strojov. No v tom čase tam ešte nejaké veci mal aj pán C.. K plnému využívaniu budovy sa dostali až po uzatvorení kúpnej zmluvy. Splátky boli zasielané na účet, ktorého číslo mu oznámil p. C.. Oznámené mu to bolo v rámci ústnej dohody. Cenu nehnuteľnosti v podstate navrhol pán C. a túto cenu akceptovali, keďže bola v takej výške, akú boli ochotní za túto nehnuteľnosť zaplatiť.
10. Z výpovede svedka V. C. vyplynulo, že vo vzťahu k žalobcovi je dodávateľ balkónových konštrukcií. Spolupracovali na troch stavbách, zhruba v rokoch 2010-2012. Momentálne už nie sú v dodávateľskom vzťahu ani v inom vzťahu. Vo vzťahu k žalovanému uviedol, že ho pozná z dediny. Vie, že podniká v poľnohospodárstve. V roku 2017 mali nehnuteľnosť, ktorú už nevyužívali a vo vzťahu k nej mali úver, ktorý bolo potrebné splácať. Spoločnosť sa rozhodla nehnuteľnosť predať a splatiť úver. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy nemal so žalovaným iný obchodný vzťah. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy oslovil viacero možných záujemcov zo A. a pod.. Z. sú tak trochu odstrčené, preto sa snažil zistiť záujem aj v dedine. Nevie presne, či najskôr oslovil žalovaného, alebo jeho otca. Stretli sa u nich vo firme, hneď sa nedohodli. Potom mali ďalšie ústne stretnutie a následne na notárskom úrade podpísali kúpnu zmluvu. Nevedel uviesť, ako dlho rokovali. Možno v priebehu dvoch mesiacov sa dohodli. Asi za mesiac od ústnej dohody došlo k spísaniu notárskej zápisnice. Keďže žalovaný nemal na celú kúpnu cenu peniaze, dohodli sa na splátkach. Do podpisu zmluvy bola zaplatená suma 100.000,- Eur a po podpise boli zaplatené ešte ďalšie splátky, ktorých výšku uviesť nevedel. Splátky boli platené prevodom na účet. V čase, keď sa rozhodovali predať nehnuteľnosti bola hodnota úveru vo výške 65.000,-Eur. Mali viacerých veriteľov, niektoré pohľadávky sa podarilo zaplatiť. Hodnota pohľadávok bola asi vo výške 45.000,- až 50.000,- Eur. Snažili sa pohľadávky platiť podľa dátumu splatnosti, aby neuprednostňovali veriteľov. Niekedy aj podľa toho, ako sa veritelia ozývali. V prvom rade sa snažili vyrovnať pohľadávky vo vzťahu k štátu. Celá kúpna cena zaplatená žalovaným bola použitá na zaplatenie pohľadávok ako aj faktúr od dodávateľov. V čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy na prevádzaných nehnuteľnostiach neviazli žiadne ťarchy. Predmetné exekúcie a pohľadávky boli zaplatené z platieb, ktoré im chodili, keďže v tom čase ešte vykonávali činnosť. Exekúcie ako aj daňové nedoplatky boli v čase podpisu notárskej zápisnice zaplatené. Podotkol, že v katastri nehnuteľností by ani nebol vykonaný záznam. V čase predaja nemal vedomosť o dlhu voči žalobcovi, pretože bol síce vydaný platobný rozkaz, avšak spoločnosť I. M. A.. A. P..U.. podala v zákonnej lehote odpor. Uplatnenie pohľadávky zo strany žalobcu považovali za špekulatívny postoj spoločnosti žalobcu, ktorý žiadal zľavu z diela. Spolu spolupracovali na troch stavbách. Po vykonaní prác na prvej stavbe im žalobca dlžil peniaze za odvedenú prácu. Keď sa pýtali, kedy bude zaplatené, bolo im povedané, aby rozbehli druhú stavbu a v priebehu výkonu prác na druhej stavbe im boli doplatené peniaze za prvú. Takto sa to zopakovalo aj pri druhej stavbe, keď im peniaze boli vyplácané až v priebehu výkonu na tretej stavbe. A keď žalobca dlžil peniaze aj pri tretej stavbe a žiadali od neho zaplatenie, požiadal žalobca o zľavu z diela. (V priebehu súdneho sporu došlo k uzatvoreniu zmieru a podmienky zmieru ako aj následné uplatnenie pohľadávky zo strany žalobcu sú bližšie uvedené v žalobe.) Nárok na zľavu z diela bol predmetom konania vedeného pod sp. zn. XCb/XX/ XXXX a následne núteného výkonu exekúcie. V priebehu konania boli vykonané znalcom deštrukčné skúšky, ku ktorým neboli prizvaní, a preto sa nemohli ani vyjadriť k tomu, akým spôsobom dochádzalo k poškodzovaniu náterov. Podľa ich názoru nebolo preukázané, z akého dôvodu to bolo poškodené. V čase výsluchu svedka spoločnosť I. M. A.. A. P..U.. nevykonávala činnosť, mala hnuteľný majetok, a to vysokozdvižný vozík, vŕtačky, zváračky. Nemala žiaden nehnuteľný majetok. Výška pohľadávok bola okrem vo vzťahu k žalobcovi cca. 6.000,- Eur až 7.000,- Eur. Priebežne im prichádzali platby, pretože sa momentálne vymáhajú pohľadávky spoločnosti a vracajú sa im zábezpeky za stavby. Svedok potvrdil, že žalovaný o spoločnosti, o jej väzbách, o jej obchodnej činnosti nevedel.
11. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
12. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
13. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
14. Podľa § 42b ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
15. Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči veriteľovi. Právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva a pod.). Veriteľ môže svoje právo odporovať právnemu úkonu uplatniť súdnou žalobou, na základe ktorej sa domáha toho, aby súd vyslovil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinné tie právne úkony, ktorými dlžník zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2011, sp. zn. 5 Cdo 181/2010).
16. Odporovateľnosť právneho úkonu nepostihuje tieto vady neplatnosťou - úkon, ktorý je odporovateľný, sa považuje za platný. Postihuje však právne dôsledky právneho úkonu, a to vo vzťahu k veriteľom dlžníka, teda chráni veriteľa pred situáciou, kedy sa dlžník zbavuje hnuteľného či nehnuteľného majetku (veci, práva alebo iné majetkové hodnoty), pričom práve veriteľove pohľadávky a ich vymáhateľnosť plynúce zo zmluvného či mimozmluvného vzťahu sú ohrozené. Musí ísť o kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Ak sa majetok dlžníka síce zmenšil, ale zostatok postačuje na uspokojenie veriteľovej pohľadávky, nie je dôvod na odporovanie právnych úkonov dlžníka, ktorými sčasti zmenšil svoj majetok. Odporovať možno úkonu urobenému v posledných troch rokoch, výpočet osôb voči ktorým je právo odporovať legitímne nájdeme ustanovený v §42a ods. 1, 2, 3, 4. Uspokojovanie veriteľovej pohľadávky z úspešne odporovateľného právneho úkonu prebieha z čiastky, ktorá ušla odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku. Preukázanie úmyslu ukrátiť veriteľa je však zložité, a ak to žalobca nedokáže, nie je splnená základná podmienka priznania odporovateľnosti právneho úkonu. Opakom sú blízke osoby, kedy sa tento úmysel prezumuje a je práve na týchto, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa poznať nemohli aj pri náležitej starostlivosti. Teda predpokladmi úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať sú (teda musí tvrdiť a dokázať, aby bola jeho žaloba úspešná): vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi.
17. Súd z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že došlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých štyroch zákonných podmienok pre odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle Občianskeho
zákonníka, a to existenciu vymáhateľnej pohľadávky; skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa; preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ak žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom vedel alebo musel vedieť a skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby. Na základe toho, že nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých štyroch zákonných podmienok pre odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka, súd považoval žalobný návrh za nedôvodný a v celom rozsahu žalobný návrh zamietol.
18. V prípade, že by veriteľ nepodal spomenutú odporovaciu žalobu na súd v lehote troch rokov po urobení právneho úkonu dlžníkom (resp. po jeho účinnosti), jeho právo odporovať zaniká. Na túto situáciu musí súd prihliadať ex offo, keďže ide o prekluzívnu lehotu, pričom súd konštatuje, že žalobca podal žalobný návrh riadne a včas. (kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 09.05.2017, pričom vklad bol povolený dňa 18.05.2017 a žalobný návrh bol podaný dňa 17.11.2017)
19. Následne žalobca preukázal i splnenie druhej podmienky - existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi spoločnosť I. M. A.. A. P..U.. vo výške 13.778,05 Eur. Preukázal, že žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorá mu bola právoplatne priznaná Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.09.2017 (nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2017) v spojení s uznesením č. k. XCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 26.01.2018. Dlžníkovi spoločnosti I. M. A.. A. P..U.. bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.778,05 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 13.778,05 Eur od 24.11.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur a náhradu trov konania vo výške 2.299,97 Eur. Pohľadávka nebola dobrovoľne zaplatená a ani nebol úspešný výkon exekúcie pre vymoženie predmetnej pohľadávky.
20. Avšak žalobca nepreukázal splnenie ďalších dvoch zákonných podmienok. Nepreukázal skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a nepreukázal ani úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa teda, že žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, že o ňom vedel alebo musel vedieť. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno a naopak žalovaný súdu predložil listinné dôkazy, na základe ktorých súd konštatuje, že žalovaný nemal vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. (vyplýva to zo svedeckej výpovede, ako aj z okolností, ktoré sprevádzali prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre k. ú. Z.) Súčasne má súd za to, že ani k ukráteniu veriteľa nedošlo. Z listinných dôkazov vyplýva, že pohľadávka žalobcu je vo výške 13.778,05 Eur spolu s príslušenstvom, pričom z kúpnej zmluvy a dokladov o zaplatení vyplýva, že žalovaný zaplatil spoločnosti I. M. A.. A. P..U.. kúpnu cenu vo výške 100.000,- Eur a DPH vo výške 20.000,- Eur a konateľ spoločnosti potvrdil, že spoločnosť v tom čase vykonávala obchodnú činnosť a postupne splácala záväzky. Motívom predaja nehnuteľností bola potreba splatiť úver, v súvislosti s ktorým boli zaťažené prevádzané nehnuteľnosti a zaplatiť aktuálne pohľadávky veriteľov. Pohľadávky veriteľov boli postupne splácané podľa toho, ako prichádzali platby. V danom prípade nešlo o bezodplatný prevod nehnuteľností a ani žalobca nepreukázal, že by šlo o predaj s určenou nízkou kúpnou cenou, že prevodom nehnuteľností bol žalobca ukrátený a ani tú skutočnosť, že by výkonom exekúcie bol získaný vyšší výnos z predaja ako bola zaplatená kúpna cena. (v rámci núteného výkonu by nebolo inak naložené s predmetnými nehnuteľnosťami, len že by boli predané za vyššie náklady spojené s realizáciou dražby nehnuteľnosti a zaplatením trov exekúcie) Žalobca je, resp. bol jedným z viacerých veriteľov a ako uviedol svedok, spoločnosť postupne splácala svoje záväzky. Ďalej súd poukazuje aj na vzájomné vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou I. M. A.. A. P..U.., a to aký spôsobom si vzájomne uhrádzali záväzky. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy ešte veriteľ nevedel, či mu bude priznaná pohľadávka, v akej výške a či vôbec bude úspešný v konaní. K právoplatnému rozhodnutiu došlo až 4 mesiace po uzatvorení kúpnej zmluvy. Svedok potvrdil, že v tom čase si spoločnosť nebola vedomá svojej pohľadávky, nesúhlasila s povinnosťou zaplatiť zľavu z diela a platila záväzky iným veriteľom. Žalovaný je samostatne hospodáriaci roľník, ktorý hľadal miesto pre umiestnenie strojov a spoločnosť I. M. A.. A. P..U.. sa snažila získať finančné prostriedky pre splnenie svojich záväzkov. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, pretože z vykonaného dokazovania nevyplýva, že predmetným právnym úkonom došlo k takému zníženiu majetku spoločnosti, aby došlo k znemožneniu uspokojenia veriteľa. Spoločnosť I. M. A.. A. P..U.. je spoločnosťou, na ktorú doteraz nebol vyhlásený konkurz, nie je v reštrukturalizácii ani v likvidácii a ani nie je predmetom konania o zrušenie spoločnosti. Nevykonáva síce už obchodnú
činnosť, ale sú jej uhrádzané platby, pretože momentálne vymáha svoje pohľadávky a sú jej vracané zábezpeky za stavby a svedok potvrdil, že spoločnosť vlastní hnuteľný majetok, a to vysokozdvižný vozík, vŕtačky, zváračky a pod.. Nebolo preukázané, že by žalovaný bol v nejakom obchodnom kontakte so žalobcom ani dlžníkom, resp. mal vedomosť o činnosti a stave daných spoločností.
21. Záverom by súd chcel poukázať na dôkaznú povinnosť žalobcu, pretože ak procesná strana splní svoju dôkaznú povinnosť natoľko, že to vedie k preukázaniu jej tvrdení, uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej v danom spore prináleží. Zmeny procesných pravidiel sporového konania platné od 01.07.2016 sa vo výraznej miere dotkli aj inštitútu dokazovania. V porovnaní s pôvodným režimom OSP dochádza v súvislosti s novou legislatívou k modernizácii procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a k zdôrazneniu procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, dôraz je naďalej kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska dôkaznej iniciatívy je zásadný § 185 ods. 2 a 3 C.s.p., v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva.
22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom konaní súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol, a preto žalovanému ako strane úspešnej v spore vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.