Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-165-2023.pdf
PDF · 94.73 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/165/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 966 61 Hodruša-Hámre proti manželovi E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX D., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX a manžela E. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.
II. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnú dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e.
V. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 20.11.2023 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s E. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F.. Súčasne žiadala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode. V návrhu uviedla, že z manželstva nepochádzajú žiadne spoločné deti, i keď syn A. B. má v rodnom liste zapísaného ako otca E. B., čo bolo výslovne na jeho naliehanie. E. B. nie je jeho biologický otec. Manželstvo medzi účastníkmi bolo uzavreté po približne šesť mesačnej známosti z lásky. Na začiatku bolo ich manželstvo šťastné. O pár mesiacov po svadbe začal manžel vo väčšom množstve požívať alkohol, často odchádzal z domu a po určitom čase prichádzal späť. Keď bol pod vplyvom alkoholu, správal sa vulgárne. Minulý rok mu bol zadržaný vodičský preukaz, pretože viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, prišiel o zamestnanie a zhoršila sa mu aj finančná situácia v rodine. Manželstvo je nefunkčné od 30.08.2023, kedy manžel odišiel bez vysvetlenia zo spoločnej domácnosti a ani sa neozval, kde býva. Od tej doby intímne spolu nežijú. Dôvod rozvratu manželstva navrhovateľka vidí v rozdielnosti ich pováh, rozdielnych názoroch na život a jeho spoločné trávenie, nezáujem manžela o rodinný život. Manželstvo už dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu, preto
možno jednoznačne konštatovať, že rozvrat v manželstve je dlhodobý aj trvalý a ani v budúcnosti nebude plniť svoju funkciu. Vzťahy sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nie je nádej na obnovu manželstva, navrhovateľka žiada preto o rozvod ich manželstva.
2. Manžel sa k podanému návrhu na rozvod manželstva nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.01.2024, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka a kolízny opatrovník. Pojednávania sa nezúčastnil manžel, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 22.01.2024. Navrhol pojednávanie odročiť z dôvodu, že v stanovenom termíne je odcestovaný na dovolenke v zahraničí, ktorú mal plánovanú a zaplatenú už pol roka dopredu. Súd obratom manželovi oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, keďže jeho žiadosť nespĺňa podmienky uvedené v § 183 Civilného sporového poriadku. Manžel ku žiadosti naviac nepripojil dôkazy preukazujúce jeho neprítomnosť, pričom predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 15.01.2024.
4. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti manžela na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletého dieťaťa, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov, odpoveďami na lustráciu účastníkov v REGOB a zistil nasledovné:
5. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. Podľa vyjadrenia navrhovateľky a kolízneho opatrovníka z manželstva nepochádzajú maloleté deti. Posledným spoločným bydliskom manželov bola C. D., v okrese F..
6. Z rodného listu maloletého dieťaťa súd zistil, že v knihe narodení matričného úradu C. G. je ako otec zapísaný manžel navrhovateľky. Podľa vyjadrenia navrhovateľky jej manžel nie je biologickým otcom maloletého.
7. Z obsahu návrhu a z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že manželstvo je nefunkčné od 30.08.2023, kedy manžel opustil spoločnú domácnosť, odkedy manželstvo je len formálne. Hlavnú príčinu rozvratu navrhovateľka uviedla časté požívanie alkoholických nápojov zo strany manžela a neskôr aj zistila jeho neveru. Do budúcna nechce obnoviť manželské spolužitie. V prípade rozvodu manželstva navrhla maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že manžela navrhla zaviazať na platenie výživného na maloletého vo výške 30 % zo sumy životného minima, nakoľko nie je jeho biologickým otcom, pričom jeho biologický otec jej prispieva na výživu sumou 200,- Eur mesačne.
8. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
11. Súd v danom prípade skúmal vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť ich rozvratu, dospel k záveru, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, pretože za jednoznačne kategoricky odmietavého postoja navrhovateľky k ďalšiemu pretrvávaniu tohto času nepochybne len formálneho zväzku, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny, neplniaci si svoje funkcie, teda účel pre ktorý bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené, ako tomu je tiež v tejto veci.
13. Súd v danej veci mal preukázané výsluchom navrhovateľky, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 30.08.2023, spoločne finančne nehospodária, teda manželstvo neplní spoločenskú funkciu manželstva. Zároveň navrhovateľka nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Naviac manžel opustil a odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti, a preto takýto stav fungovania domácnosti sa rozhodne nedá považovať za stav spoločného vedenia domácnosti. Z výpovede navrhovateľky sa nepotvrdilo ani to, že by uvedené manželstvo účastníkov plnilo naďalej aj svoju biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v ich intímnom spolunažívaní. Rovnako bolo preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kde patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možností, schopností a majetkových pomerov toho ktorého z manželov. Z dôkazov, ktoré boli vykonané, a to z výsluchu navrhovateľky a zo správy kolízneho opatrovníka bolo preukázané, že každý z manželov má toho času už vlastnú domácnosť, ktorú si financuje sám.
14. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, manželstvo si už viac neplní svoju sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú funkciu, manželia spoločne nežijú, nehospodária, netrávia spoločne čas. Zo strany manželky nebola prejavená žiadna snaha o záchranu a obnovu manželstva, manželka sa nechce vrátiť k manželovi. Každý z manželov si žije svoj vlastný život, vo vlastnej domácnosti.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
18. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
22. Podľa Čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od 30.08.2023 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, ktorá takúto starostlivosť zvláda a nemá s ňou problém. Maloletý pri pohovore pred opatrovníkom prejavil vôľu byť na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky. S manželom matky, ktorý nie je jeho biologický otec a ktorý bol zapísaný do rodného listu ako otec nemá dobrý vzťah, nakoľko tento pil alkohol a potom bol nepríjemný. S mamou má vytvorený dobrý vzťah, mama sa o neho stará dobre a nič mu nechýba. Maloletého súd zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému súd stanovil v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pričom zohľadnil skutočnosť, že manžel matky nie je biologickým otcom maloletého a biologický otec na maloletého prispieva výživným vo výške 200,- Eur mesačne. Na takomto návrhu na určenie vyživovacej povinnosti trvala matka maloletého, ako aj kolízny opatrovník, naviac súd nemal preukázané majetkové pomery u otca v konaní.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom na odvolací súd, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho urobí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a doplniť až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.