Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/44/2009

Potvrdené rozhodnutím 5Co/26/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu Q. J., R.. XX.X.XXXX, D. C. J., N. XX, zastúpeného Mgr. Tomášom Hermanom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Bočná 10, proti žalovaným: 1/ N.P. N., R.. XX.X.XXXX, T. D. C. K., R. Q. XXXX/XX, N. D. C. J., H. X, X/ K. D., R.. X.X.XXXX, T. D. C. J., D. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, o zaplatenie 2 987,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16. septembra 2019 č.k. 19C/44/2009 - 693 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade. Žalobcovi priznáva voči žalovanej v 1. rade nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Q., zastúpeného Mgr. Tomášom Hermanom, advokátom, Bočná 10, 040 01 Košice, proti žalovaným v 1.rade N., v 2.rade K., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, o zaplatenie 2 987,45 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.987,45 Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 3.10.2008 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100 %, ktoré sú povinní nahradiť žalobcovi žalovaní v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 21.10.2008 domáhal proti žalovanej v 1. rade zaplatenia 2 987,45 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 3.10.2008 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že so žalovanou v 1.rade uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla Chrysler Neon EVČ: J., VIN M. za kúpnu cenu 90 000,00 Sk. Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa 9.11.2007 mu bolo predmetné vozidlo odňaté nakoľko sa preukázalo, že vozidlo patrilo spoločnosti ČSOB leasing, a.s., v Bratislave. Vzhľadom na to, že mu žalovaná v 1.rade predala vozidlo, ktorého nebola vlastníčkou, žiadal ju vrátiť zaplatenú kúpnu cenu, a to vo výške 90 000,00 Sk listom zo dňa 23.9.2008. Žalovanej poskytol lehotu na plnenie 7 dní, ktorá uplynula 2.10.2008. Žalovaná sa tak od 3.10.2008 dostala do omeškania.

2.Žalobca na pojednávaní konanom dňa 28.9.2009 navrhol pripustiť do konania vstup žalovaného v 2. rade a vzhľadom na vstup ďalšieho účastníka do konania upravil návrh tak, že žiadal, aby súd zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 2 987,45 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 3.10.2008 do zaplatenia. Súd uznesením zo dňa 1.10.2009 pripustil vstup žalovaného do konania a uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 11.2.2010 zmenu návrhu pripustil.

3.Žalovaná v 1.rade nárok žalobcu neuznala. Uviedla, že ona žiadne auto nekupovala, nepredávala a ani nemala úmysel kupovať, či predávať. Tvrdila, že došlo k zneužitiu jej osoby a osobných údajov, pričom túto vec nahlásila na policajnom zbore, a v súčasnosti je vec v štádiu riešenia. Uviedla, že zaplatenie finančnej sumy, ktorá je predmetom tohto konania si má žiadať žalobca u žalovaného v 2.rade. Uviedla, že bola pred pár mesiacmi fyzicky napadnutá s vyhrážkou, že ak auto nezaplatí, dostane ďalšiu nakladačku.

4.Žalovaný v 2.rade sa k žalobe nevyjadril, aj keď zásielku súdu riadne prevzal 10.10.2009. Prevzal aj zásielku na pojednávanie konané dňa 22.2.2010, pojednávania sa však bez ospravedlnenia nezúčastnil.

Ďalšie zásielky súdu žalovaný v 2. rade nepreberal a neúspešné boli aj pokusy o doručenie zásielok súdu prostredníctvom orgánov polície. Bez výsledku boli aj pokusy súdu o predvedenie žalovaného v 2. rade.

5.Súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 13.2.2019 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná v 1. rade. Odvolací súd uznesením zo dňa 19.12.2013 pod sp.zn. rozsudok zrušil s odôvodnením, že žalovaná v odvolaní spochybnila vecnú správnosť rozhodnutia čo do posúdenia povahy právneho úkonu, ktorým dňa 24.1.2007 splnomocnila žalovaného, aby ju v plnom rozsahu zastupoval a vykonával všetky potrebné právne úkony spojené s prevádzkou, predajom, prevodom, zmenami v evidencii a prevzatím finančných prostriedkov, týkajúcich sa motorového vozidla značky P. R. červenej farby C. XCXESNXWDXXXXXX, E..Č.. J. XXX E.. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že všetky právne úkony sú neplatné („plná moc a kúpna zmluva“). Z takto formulovaného záveru možno vyvodiť, že k záveru o neplatnosti právneho úkonu dospel súd i vo vzťahu k splnomocneniu, ktoré udelila žalovaná žalovanému dňa 24.1.2007.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že plnomocenstvo je jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa adresovaným tretím osobám. Zastúpenie však podľa vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Pri zmluvnom zastúpení je tak potrebné rozlíšiť a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia, b) právny vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom zmluvy o zastúpení a jej obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami), c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia a o oprávnenosti zástupcu konať v mene zastúpeného. Dohoda je dvojstranným právnym úkonom. Zastupovať iného pritom nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného ( ). Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Prisvedčiť možno odvolateľke, že pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, ako i otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaných je významné zistenie, či (kým) a na aké úkony bolo plnomocenstvo žalovanému udelené. Z obsahu spisu a z odôvodnenia rozsudku však nevyplýva, aký bol obsah dohody (o zastúpení) medzi žalovanou a žalovaným a ani pod akú skutkovú podstatu právnej normy súd prvého stupňa ich vzájomný vzťah subsumoval. Súd prvého stupňa sa z tohto pohľadu vecou nezaoberal a vyššie uvedené podstatné skutočnosti nezisťoval. Svoj záver, že žalovaný v 2.rade ako sprostredkovateľ žalovanej v 1.rade predal žalobcovi označené motorové vozidlo P. R. neodôvodnil ani po skutkovej ani po právnej stránke ( a nasl. ).

Pokiaľ preto vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci dospel k záveru o neplatnosti všetkých právnych úkonov bez toho, aby tieto úkony kvalifikoval po skutkovej i právnej stránke, t.j. aby zistil ich obsah, a to i pomocou výkladových pravidiel podľa a , v súlade so stavom, ktorý tu existoval v dobe ich zmluvného dojednania a vzhľadom na námietky žalovanej v 1.rade (nátlak zo strany žalovaného, ňou tvrdená existencia dohody so žalovaným v 2.rade /alebo sľubu totho žalovaného/, že „prepíše auto na seba a prevezme všetky záväzky s ním súvisiace“, uvedenie do omylu žalovaným v 2.rade) tiež bez toho, aby zvažoval ako predbežnú otázku, či sú platnými úkonmi z hľadiska a a aby tento záver skutkovo a právne odôvodnil vo vzťahu ku každému posudzovanému právnemu úkonu samostatne, vrátane právneho posúdenia jednostranného právneho úkonu žalovanej v 1.rade zo dňa 24.1.2007, je jeho záver o neplatnosti všetkých právnych úkonov predčasný.Z odôvodnenia navyše nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s námietkou žalovanej v 1.rade, ktorej obsahom bol nedostatok náležitosti jej vôle v zmysle , podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Sloboda a vážnosť sú základnými náležitosťami vôle. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Nedostatkom slobody vôle je pritom iba konanie pod nedovoleným nátlakom, ktoré môže byť priame fyzické donútenie a bezprávna vyhrážka. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou alebo simulované právne úkony. Z odôvodnenia ďalej nie je zrejmé, ktorý z právnych úkonov posúdil súd ako neplatný podľa . Pre právne úkony, ktoré obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo ho obchádzajú alebo sa priečia dobrým mravom ( cit. zák.) je charakteristické, že sa ocitajú v rozpore s výslovným imperatívom (zákazom, príkazom) formulovaným v zákone, poprípade s imperatívom

obsahovým, t.j. síce expressis verbis neformulovaným, ale zo zákona priamo vyplývajúcim. Vznik a plnenie z takýchto právnych úkonov objektívne právo nepripúšťa, inými slovami, účinky, ktoré s nimi účastníci spájali, nemôžu nastať. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, strucˇne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Pretože vyššie formulované odôvodnenie v tejto časti nezodpovedá požiadavkám stanoveným v citovanom ust. , odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti (jeho záveru o neplatnosti právnych úkonov, vrátane jednostranného úkonu žalovanej zo dňa 24.1.2007 označeného ako splnomocnenie) pre svoju nepreskúmateľnosť znemožňuje žalovanej v 1.rade (ale aj ostatným účastníkom konania) právne relevantným spôsobom reagovať na právne závery súdu prvého stupňa. Takýmto postupom jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo je podľa vždy dôvodom na zrušenie rozsudku odvolacím súdom. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu výsledkov konania, pri vydaní ktorého musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.Pretože žalovaná v 1.rade v odvolaní zároveň spochybnila vecnú správnosť rozhodnutia čo do správnosti jeho právneho záveru o jej zodpovednosti za škodu porušením prevenčnej povinnosti podľa , keď tento záver navyše vyvodil bez toho, aby vec posúdil aj z hľadiska , odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu právny záver súdu prvého stupňa ohľadne predpokladov zodpovednosti za škodu vzniknutú konaním žalovanej. Zameral sa na posúdenie, za akých podmienok možno konanie žalovanej považovať za rozporné s ustanovením .Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Podľa za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.V zmysle ustanovenia je každý povinný pri svojom konaní zachovávať s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti, ktorý je (objektívne posudzované) spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných škôd. Ide pritom o bežnú mieru opatrnosti, nie o bezbrehú povinnosť predvídať a predísť všetkým možným škodám v budúcnosti. Porušenie prevenčnej povinnosti založenej citovaným ustanovením má za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa len za predpokladu, že sú splnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa , t.j. a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (tzv. kauzálny nexus) a d) prezumované zavinenie (ak nešlo o úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi ( ), kedy príčinou vzniku ujmy druhej strany bolo úmyselné konanie dobrým mravom odporujúce (aspoň vo forme nepriameho úmyslu). Jeho aplikácia však prichádza do úvahy len vtedy, ak nie je konkrétna právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje.Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľa ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody (odsek 2 cit. ust.).Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Podľa ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Pri neplatnosti právneho úkonu sú jeho subjekty povinné sa v prvom rade medzi sebou vyporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení v zmysle , podľa ktorého je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Vznik nároku z bezdôvodného obohatenia nie je podmienený existenciou zavinenia.Okrem toho však tomu, komu je možno pričítať zavinenie (a to i vo forme

nevedomej nedbanlivosti) na spôsobení neplatnosti právneho úkonu (tzv. Culpa in contrahendo), vznikne povinnosť nahradiť spôsobenú škodu podľa § 42 cit. zák., t.j. majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, vzniknutú v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym spôsobením neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ by bola príčinou vzniku škody iná okolnosť než zavinené protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, zodpovednosť za škodu podľa by nebola založená. Súdna prax navyše dovodila, že ak vznikne jednej zo zmluvných strán škoda v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy, je potrebné posudzovať porušenie povinnosti pri jej uzavretí u oboch zmluvných strán. Protiprávne konanie je predpokladom nielen zodpovednosti za škodu podľa , ale i spoluúčasti poškodeného na vzniku škody. Účastníci sú totiž podľa povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Preto ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, ten znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám ( ).

Pri posudzovaní zodpovednosti za škodu bolo preto úlohou súdu na podklade zisteného skutkového stavu veci predovšetkým z hľadiska dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným, posúdiť po skutkovej i právnej stránke, v akom postavení vystupoval žalovaný, ako, či a ktorý z účastníkov zmluvy porušil svoje povinnosti, a to i vo vzťahu k predmetu zmluvy ako i k postaveniu jej účastníkov. Bolo tak potrebné zhodnotiť nielen samotný fakt, že žalobca „prišiel o auto i doplatok 30 000,- Sk ...“, ale tiež konanie žalobcu, žalovanej v 1.rade a žalovaného v 2.rade osobitne a v vzájomnej súvislosti (i časovej) a v priebehu celého kontraktačného procesu.

Vzhľadom na už vyššie uvedené vytýkané nedostatky a nedostatočne zistený skutkový stav v posudzovanej veci je preto posúdenie otázky bezdôvodného obohatenia (zodpovednosti za škodu) predčasné v situácii, ak nebola naisto preukázaná existencia dohody medzi žalovanou a žalovaným a aký bol jej obsah. Pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a v časti tiež pre vadu konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako napadnutý rozsudok podľa a v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (odsek 2 tohto zákonného ustanovenia).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru a pokynov odvolacieho súdu vyslovených v tomto zrušujúcom uznesení ( ), vysporiadať sa dôsledne s námietkami a argumentáciou žalovanej, na ktoré poukázal v tomto rozhodnutí i odvolací súd a následne vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanej a vo vzťahu k žalovanému, ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu.

6. Súd doplnil vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného v 2. rade a znaleckými posudkami predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:

7.Dňa 1.12.2006 bolo na Dopravnom inšpektoráte v Košiciach zaevidované osobné motorové vozidlo Chrysler Neon VIN M. na vlastníčku Q. po tom, ako bolo dovezené na územie SR, a dostalo štátnu poznávaciu značku KE M.

8.Toto motorové vozidlo žalovaná v 1. rade zakúpila prostredníctvom leasingovej spoločnosti ČSOB Leasing, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.12.2006. Na kúpnu cenu jej leasingová spoločnosť poskytla úver, ktorý si zabezpečila Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Z tejto zmluvy vyplýva, že vlastníkom motorového vozidla až do zaplatenia úveru bude leasingová spoločnosť. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že počas účinnosti tejto zmluvy bude leasingová spoločnosť zapísaná v evidencii Dopravného inšpektorátu a v technickom preukaze ako vlastník predmetu leasingu a dlžník ako držiteľ financovaného predmetu, pričom zápis ČSOB leasing ako vlastníka mal vykonať dlžník na základe plnomocenstva vystaveného ČSOB leasing. Dlžník úverovej zmluvy pritom bol povinný do 14- dní od prevzatia predmetného leasingu predložiť originál technického preukazu o zápise do evidencie motorových vozidiel.

9.Z evidencie motorových vozidiel Dopravného inšpektorátu v Michalovciach bolo zistené, že na základe splnomocnenia, ktoré dala žalovaná v 1.rade žalovanému v 2.rade bolo zapísané motorové vozidlo P. F. farby, výrobné číslo M. na meno vlastníčky N., bytom R., pričom k zápisu motorového vozidla došlo

12.2.2007. Motorové vozidlo dostalo ŠZP K.. Zo splnomocnenia, ktoré bolo k zápisu predložené bolo zistené, že žalovaná v 1. rade splnomocnila 24.1.2007 žalovaného v 2. rade, aby ju v plnom rozsahu zastupoval a vykonával všetky potrebné právne úkony spojené s prevádzkou, predajom, prevodom, zmenami v evidencii a prevzatím finančných prostriedkov týkajúcich sa nižšie uvedeného motorového vozidla KE M.. značky P. F. farby, VIN M.. Podpis na plnej moci osvedčovala notárka S., a osvedčenie malo poradové číslo XXXXXXX/XXXX. .

10.Následne žalovaný v 2.rade K. sprostredkoval v mesiacoch február - marec 2007 predaj osobného motorového vozidla P. ŠPZ: K. žalobcovi potom, čo sa preukázal upraveným splnomocnením od žalovanej v 1.rade. Kúpna cena motorového vozidla bola dohodnutá na sumu 90 000,00 Sk so započítaním ceny ojazdeného motorového vozidla značky F. ktoré patrilo žalobcovi. Motorové vozidlo F. bolo ohodnotené na sumu 60 000,00 Sk, pričom žalobca žalovanému v 2.rade vyplatil sumu 30 000,00 Sk ako zvyšok kúpnej ceny a motorové vozidlo F. žalobca odovzdal žalovanému D., ktorý ho následne odpredal T. za kúpnu cenu 80 000,00 Sk.

11.K prepisu motorového vozidla z N. na Q. došlo na základe splnomocnenia zo dňa 24.1.2007, ktorým žalovaná v 1.rade splnomocnila K. v rozsahu ako v splnomocnení vyššie uvedenom s tým, že evidenčné číslo motorového vozidla bolo MI M.. Aj toto splnomocnenie mala overiť dňa 24.1.2007 notárka JV., a osvedčenie malo poradové číslo XXXXXXX/XXXX.

12.Z evidencie motorových vozidiel Dopravného inšpektorátu Košice bolo zistené, že došlo k zapísaniu tohto motorového vozidla z majiteľky N. na nového vlastníka, a to žalobcu, dňa 16.3.2007, pričom vozidlo dostalo evidenčnú značku KE M..

13.Zo správy notárky S. súd zistil, že notárka dňa 24.1.2007 pod poradovým číslom XXXXXX/XXXX osvedčovala pravosť podpisu N. v dvoch exeplároch, pričom plná moc bola pre K. na prepis motorového vozidla značky P.. KE M..

14.Z výsluchu žalovaného v 2.rade pred vyšetrovateľom v Košiciach bolo zistené, že k predaju motorového vozidla P. došlo po stretnutí s X. ktorej sa pokazilo auto pri obchodnom dome Hornbach v Košiciach, a pomohol jej veci z nákupu odniesť domov. K manželom J. prišiel na motorovom vozidle P. ktorý patril žalovanej v 1.rade, pričom vedel, že táto chce predať, tak ho ponúkol manželom J. na predaj. Títo s kúpou vozidla súhlasili, preto kontaktoval žalovanú v 1.rade, že má kupca na motorové vozidlo. Žalovaná v 1.rade z predajom súhlasila, bola u notára overiť splnomocnenie, ktoré mu dala a na základe týchto skutočností bolo vozidlo riadne predané a prevedené na Q.. Kúpna cena činila 90 000,00 Sk, pričom došlo k započítaniu ceny starého motorového vozidla žalobcu značka F. ktorú p. H. ocenil na sumu 60 000,00 Sk. Tvrdil, že peniaze z kúpy motorového vozidla odovzdal žalovanej v 1.rade, ktorá mu z týchto peňazí vrátila 30 000,00 Sk, ktoré mu bola dlžná. Vypovedal, že nevedel, že motorové vozidlo je majetkom leasingovej spoločnosti, pretože žalovaná v 1.rade mu tvrdila, že vozidlo je jej majetkom, lebo úver, ktorý brala na kúpu vozidla vyplatila. Tvrdil, že žalobca mu vyplatil najprv 60 000,00 Sk a následne zvyšnú čiastku, avšak už nevie kedy a koľko. Pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom 22.9.2011 v Košiciach žalovaný v 2.rade vypovedal, že všetky kroky týkajúce sa predaja motorového vozidla robil tak, ako mu to kázala žalovaná v 1.rade. Tvrdil, že pri kúpe motorového vozidla od leasingovej spoločnosti nebol, a ako kúpa prebiehala nevie uviesť. Tvrdil, že sa nebol informovať v autobazári firmy F. v Košiciach o možnosti kúpy tohto vozidla.

15.Z uznesenia vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície zo dňa 18.8.2011 bolo zistené, že voči žalovanému v 2.rade bolo vznesené obvinenie pre prečin podvodu a prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny úradnej pečate, úradné uzávery, úradného znaku a úradnej značky.

16.Z výpovede žalobcu bolo zistené, že niekedy v mesiaci január 2007 ho oslovil p. D. s tým, že má vedomosť, že potrebuje predať svoje staré motorové vozidlo F. a že vie o motorovom vozidle P., ktoré by mohol zakúpiť a to tak, že odovzdá žalovanému v 2.rade svoje vozidlo F. a on mu dá P., pričom bude doplatená cena motorového vozidla 30 000,00 Sk, pretože F. bol ohodnotený na sumu 60 000,00 Sk. Podľa výpovede žalobcu, žalovaný v 2.rade uviedol, že vozidlo je jeho, avšak je evidované na jeho priateľku N. vzhľadom na to, že má problémy v manželstve. Uviedol, že F. odovzdal K., a tak isto aj doplatok kúpnej ceny 30 000,00 Sk. Žalobca vypovedal, že potom ako motorové vozidlo zakúpil, a bolo

zapísané aj do evidencie motorových vozidiel, mu bolo odobraté Úradom justičnej polície v Košiciach dňa 9.11.2007 z toho dôvodu, že vozidlo bolo majetkom leasingovej spoločnosti ČSOB leasing, a.s..

17.Zo správy leasingovej spoločnosti ČSOB bolo zistené, že osobné motorové vozidlo P. bolo spoločnosti vrátené na základe toho, že spoločnosť ČSOB leasing, a.s., bola od 2.12.2006 vlastníkom predmetného motorového vozidla, a to na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XX/XXXXX/ZPVP zo dňa 2.12.2006. Z tejto zmluvy bolo zistené, že zmluvu o zabezpečovacom prevode správa dňa 2.12.2006 uzavrela ČSOB leasing prostredníctvom spoločnosti F., s.r.o., so žalovanou N.. Predmetom zabezpečenia prevodu vlastníckeho práva bolo zabezpečenie spotrebiteľského úveru č. B., ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou ČSOB leasing a žalovanou v 1.rade, pričom zabezpečenie prevodu vlastníckeho práva späť na žalovanú bolo viazané na splatenie predmetu úveru zo strany žalovanej v 1.rade. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že počas účinnosti tejto zmluvy bude leasingová spoločnosť zapísaná ako vlastník motorového vozidla a žalovaná v 1. Rade ako držiteľka, pričom zápis mala zabezpečiť žalovaná v 1. Rade a o tejto skutočnosti informovať leasingovú spoločnosť.

18.Žalovaná v 1.rade N. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že žalobcu pozná iba z videnia. Stretla ho iba raz v Košiciach na polícii, keď bola vypočúvaná ako svedkyňa v súvislosti s trestným oznámením, ktoré podala 26.4.2007 na polícii v Michalovciach. K motorovému vozidlu P. uviedla, že nevie akým spôsobom bola ona zaevidovaná ako vlastníčka, pretože ona vozidlo do evidencie nahlasovať nebola. Tak isto uviedla, že si nevie vysvetliť ako je možné, že podpísala zmluvu o spotrebnom úvere ako aj poistnú zmluvu na motorové vozidlo, ktoré je predmetom tohto konania. Uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede z trestného konania o okolnostiach kúpy vozidla ako i tom, že pri kúpe bola iba ako svedok nejakého Dušana a podpisovala papiere pri kolónke svedok. Uviedla , že dáva do pozornosti, že v technickom preukaze motorového vozidla je uvedené, že ide o typ O. to znamená, že je trojdverové pričom z fotografii, ktoré boli urobené pri odobraní motorového vozidla je evidentné, že ide o štvordverové motorové vozidlo. Uviedla, že splnomocnenie zo dňa 24.1.2007 urobila preto, lebo na ňu žalovaný v 2.rade vyvíjal nátlak, že tak musí urobiť, pretože podpísala zmluvu o úvere a keď ho nesplnomocní na prepis motorového vozidla, bude mať kvôli úveru problémy. K splnomocneniu uviedla, že ho nevypisovala, iba ho podpísala a jeho obsah nepoznala. Spoliehala sa na svojho otca, ktorý takýto postup s D. dohodol. Tvrdila, že kvôli svojmu zdravotnému stavu bola dezorientovaná a nevnímala, čo je predmetom právneho úkonu a v takom istom stave bola, aj keď podpisovala zmluvy. Uviedla, že D. jej tvrdil, že predmetom splnomocnenie je prevod vozidla na jeho osobu a že na seba prevezme aj záväzky zo zmlúv, ktoré podpísala. K úveru poskytnutému na kúpu motorového vozidla uviedla, že zaplatila jednu splátku, pretože ČSOB na ňu vyvíjala nátlak, potom už splátky neplnila.

19.Zo zápisnice vyšetrovateľa zo dňa 26.4.2007 bolo zistené, že žalovaná v 1.rade podala trestné oznámenie z toho dôvodu, že boli zneužité jej údaje a jej osoba pri kúpe motorového vozidla P. Uviedla, že jej vtedajší priateľ K. jej oznámil, že jeho kamarát A. potrebuje motorové vozidlo, a že pri kúpe potrebuje svedka, pretože A. má mať problémy s firmou od ktorej mal zakúpiť motorové vozidlo. Tvrdila, že napriek nedôvere s takýmto postupom nakoniec súhlasila. Uviedla, že v decembri 2006 všetci traja prišli pred firmu F. v Košiciach, pričom dovnútra vošla ona spolu s A., pričom žalovaný v 2.rade zostal sedieť v aute. Uviedla, že jej boli predložené na podpis nejaké dokumenty, avšak nevie uviesť o aké išlo. Uviedla, že podpisovala dokumenty trikrát v kolónke označenej ako svedok. Uviedla, že z firmy A. odišiel novým vozidlom a ona s K. odišla vozidlom, ktorým tam všetci traja prišli, pričom išlo o značku P. F. farby. Uviedla, že koncom decembra 2006 už mala problémy s priateľom K., a chcela vzťah ukončiť, na čo jej on povedal, že tak urobiť nemôže pretože vozidlo je v evidencii zapísané na ňu, a že bude mať vážny problém keď vzťah s ním ukončí. Preto si chcela overiť pravdivosť jeho tvrdení, ale on jej žiadne dokumenty týkajúce sa vozidla k nahliadnutiu neposkytol, a požadoval splnomocnenie na vozidlo k jeho prevádzkovaniu. Krátko na to bola telefonicky kontaktovaná z centrály ČSOB leasing s tým, že je povinná prihlásiť vozidlo do evidencie v opačnom prípade jej vozidlo vezmú. Žalovaný v 2.rade od nej mal splnomocnenie naďalej vymáhať, a keďže chcela mať od neho pokoj, tak mu splnomocnenie 24.1.2007 dala. Pri odovzdaní splnomocnenia sľúbil, že vozidlo prevezme na seba a aj s ním spojené finančné záväzky. Žalovaná v 1.rade požiadala ČSOB leasing o zaslanie všetkých zmlúv týkajúcich sa kúpy motorového vozidla, pričom išlo o kúpnu zmluvu č. XX/XXXKZO, ďalej o zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva XXXXXXX/ZPVP, o zmluvu o spotrebnom úvere B. spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami. Po obdŕžaní zmlúv zistila, že podpisy na zmluvách nie sú jej a líšia aj navzájom.

Z toho dôvodu sa dostavila na políciu za účelom podania trestného oznámenia na bývalého priateľa, ktorý zneužil jej osobné údaje.

20.Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline bolo zistené, že v trestnom konaní ČVS:V. tento Ústav overoval pravosť podpisu N. na zázname o rokovaní sprostredkovateľa poistenia na poistnej zmluve, kúpnej zmluve, zmluve o zabezpečovacom prevode práva , na zmluve o spotrebnom úvere, všeobecné zmluvné podmienky, originál platobného dokladu č. XXXXXXXXXX ako aj žiadosť o financovanie osobného ojazdeného motorového vozidla, pričom porovnacími materiálmi boli ukážky podpisov N. obsiahnuté v zmluve Globtel a Orange, v pracovnej zmluve a ručnej skúške podpisov R. Výsledkom expertízneho skúmania bolo, že podpisy N. obsiahnuté na origináloch písomností, a to záznam o rokovaní sprostredkovateľa poistenia na poistnej zmluve, na kúpnej zmluve, na zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a všeobecných zmluvných podmienkach na platobnom doklade č. XXXXXXXXXX a na žiadosti o financovaní osobného ojazdeného motorového vozidla sú pravými podpismi N. Tak isto na zmluve o spotrebnom úvere zo dňa 2.12.2006 je pravý podpis N. avšak táto bola iba v kópii predložená na skúmanie, pričom nie je možné potvrdiť ani vylúčiť prenesenie originálu podpísanú predloženú písomnosť technickými prostriedkami.

21.Svedkyňa Q. vypovedala, že spolu s manželom vlastnili motorové vozidlo P., o ktoré prejavil záujem p. D., ktorý si ho prišiel pozrieť a po určitej dobe si ho prišla pozrieť aj žalovaná v 1.rade N.. Išlo o štvormiestne motorové vozidlo. Uviedla, že žalovaného v 2.rade pozná iba z videnia. Bližšie kontakty s ním neudržiava. Videla ho trikrát, a to keď si prišiel pozrieť motorové vozidlo, potom keď ich navštívil s p. N. a tretíkrát ho videla, keď išli uzavrieť kúpnu zmluvu, resp. sprostredkovať predaj motorového vozidla cez autobazár. Uviedla, že pri ceste do autobazáru vyzdvihli žalovanú v 1.rade na benzínovej pumpe, kde ich čakala aj s p. D. s tým, že žalovaná v 1.rade nastúpila k ním do motorového vozidla, ale žalovaný v 2.rade do autobazáru nešiel. Uviedla, že pri sprostredkovaní predaja v autobazáre bola prítomná ona, žalovaná v 1.rade, zástupca autobazáru a zástupca leasingovej spoločnosti, avšak v tejto otázke si nebola istá. Uviedla, že videla ako žalovaná v 1.rade podpisovala dokumenty, ale nevedela sa vyjadriť aké dokumenty boli podpísané, pretože nestála pri nej. Peniaze za predaj motorového vozidla svedkyni vyplatil zástupca autobazáru potom, ako mu boli finančné prostriedky zaslané leasingovou spoločnosťou. Potvrdila, že jej manžel kúpil od p. J. motorové vozidla značky F. za kúpnu cenu okolo 80 000,00 Sk. Bližšie sa však k tomu vyjadriť nevedela, ani nevedela komu bola kúpna cena vyplatená. Svedkyňa ďalej uviedla, že po sprostredkovaní predaja vozidla P. z autobazáru na tomto vozidle odišla p. N. sama, nikto ju nesprevádzal.

22.Svedok T. uviedol, že motorové vozidlo P. kúpil od p. H., ktorý sa venoval dovozu ojazdených áut zo zahraničia, konkrétne toto motorové vozidlo bolo dovezené z Belgicka. Uviedol, že žalovaný v 2.rade ho kontaktoval a mal záujem o motorové vozidlo, pričom najprv sa mal vyjadriť, že auto chce pre seba, avšak kvôli tomu, že malo ísť o sprostredkovaný predaj cez leasingovú spoločnosť, a nemal zamestnanie, tak hovoril, že auto kúpi na meno svojej priateľky, ktorá je zamestnaná. Ako sa oni potom vysporiadali v otázke kúpnej ceny alebo užívania, či vlastníctva sa vyjadriť nevedel. Uviedol, že motorové vozidlo si bol žalovaný v 2.rade spolu so žalovanou v 1.rade pozrieť, pričom žalovaný v 2.rade prejavil záujem o kúpu motorového vozidla cez leasingovú spoločnosť. Svedok uviedol, že jeho priateľom je majiteľ autobazáru p. K., u ktorého v podstate sprostredkoval leasingový predaj tohto motorového vozidla. Uviedol, že žalovaný v 2.rade povedal, že o auto má záujem, ale musí ešte kontaktovať svoju priateľku a s ňou sa musí dohodnúť, či zoberie auto na svoje meno. Následne na to mu žalovaný v 2.rade oznámil, že priateľka súhlasila s takýmito podmienkami a stretli sa v autobazári u p. K.. Uviedol, že p. N. s p. D. si znovu prezreli auto, pričom p. K. p. N. vysvetlil, aké sú podmienky predaja motorového vozidla cez leasingovú spoločnosť. Uviedol, že doklady potrebné k predaju do autobazáru priniesol žalovaný v 2.rade. Následne bol dohodnutý termín odovzdania motorového vozidla a uzatvorenia ostatných záležitostí týkajúcich sa predaja. Kontaktoval ho žalovaný v 2.rade s tým, že žalovaná v 1.rade sama netrafí do autobazáru, či ju tam nezoberú. Spolu s manželkou p. Pallayovú vyzdvihli na benzínovej pumpe pričom žalovaný v 2.rade odišiel vybavovať svoje záležitostí. Uviedol, že videl ako žalovaná podpisovala potrebné doklady. Auto jej bolo riadne odovzdané a p. N. aj s autom sama odišla. Tvrdil, že keď sa jej opýtal s manželkou ako odíde z autobazáru povedala, že odíde sama, že auto si sama odšoféruje, čo aj urobila. Nasadla do motorového vozidla a odišla. Tak isto potvrdil, že išlo o štvordverový sedan. Potvrdil, že prostredníctvom žalovaného v 2.rade zakúpil motorové vozidlo FORD ESCORT za kúpnu cenu 80 000,00 Sk a túto odovzdal žalovanému v 2.rade. Uviedol, že pri podpise leasingovej

a ostatných zmlúv v autobazári pôsobila žalovaná v 1.rade úplne normálne a nevykazovala známky žiadneho poruchového alebo nenormálneho správania.

23.Svedkyňa O. uviedla, že žalovaného v 2.rade poznala prostredníctvom svojho známeho. Uviedla, že žalovaného v 2.rade poprosila o pomoc, keď sa jej pred obchodným domom Hornbach pokazilo ich motorové vozidlo F. pričom žalovaný v 2.rade jej pomohol odniesť nákup domov na osobnom motorovom vozidle P.. Keď žalovaný v 2.rade videl, že majú problémy s motorovým vozidlom, ponúkol sa či nechcú zakúpiť motorové vozidlo P., pretože je na predaj a uviedol kúpnu cenu 90 000,00 Sk. Záležitosti okolo kúpy a započítania ceny F. vybavoval jej manžel a to žalobca spolu s p. D. a s p. H., ktorý motorové vozidlo F. ohodnotil na 60 000,00 Sk. Bolo dohodnuté, že p. D. sa doplatí kúpna cena 30 000,00 Sk. Žalovaný v 2.rade sa vyjadril, že aj keď je motorové vozidlo v evidencii na N., auto patrí jemu, pričom bližšie to nevysvetlil. Uviedla, že žalovaný v 2.rade sa preukázal splnomocnením od žalovanej v 1.rade, že má právo predať motorové vozidlo. Uviedla, že žalovaný v 2.rade sa preukázal originálom plnej moci, ktorá bola riadne vlastnoručne podpísaná. Išlo o podpisy, ktoré boli podpísané perom, a nešlo o fotokópie. K pravosti podpisu p. N. sa vyjadriť nevedela. Uviedla, že po tom ako jej bolo vozidlo odobrané policajnými orgánmi, kontaktovala žalovaného v 2.rade. Ten s ňou však odmietol komunikovať a potom už telefóny ani nedvíhal. Uviedla, že vzhľadom na predložené splnomocnenie nadobudla presvedčenie, že motorové vozidlo patrí žalovanej v 1.rade. Uviedla, že so žalovanou v 1.rade sa nikdy nestretla. Ukázal jej ju iba manžel raz, keď bol vypovedať na polícii.

24.Svedok S. uviedol, že medzi ním ako sprostredkovateľom a p. D. bola dohoda ohľadom riešenia situácie P. a to tak, že D. prevedie auto na seba. Uviedol, že nevedel, že auto je vo vlastníctve leasingovej spoločnosti. Uviedol, že po problémoch oslovili leasingovú spoločnosť niekedy v marci 2007, aby sa tieto záležitosti dali do poriadku. Uviedol, že oslovil leasingovú spoločnosť, aby im doručila všetky zmluvy, ktoré boli uzavreté, a po ich obdŕžaní podali trestné oznámenie. Uviedol, že dcéra mu potvrdila, že mala podpisovať nejaké zmluvy, ale ako svedok, to že malo ísť o majetok leasingovej spoločnosti sa dozvedel až priamo od tejto spoločnosti.

25.Zo zápisnice o konfrontácii medzi N. a K. bolo zistené, že N. sprostredkovával kúpu motorového vozidla P., že o možnosť leasingového predaja sa bol informovať K., a tomu povedal, čo všetko treba k leasingovej zmluve. Predmetom predaja malo byť motorové vozidlo, ktoré patrilo p. H.. Uviedol, že doklady potrebné na kúpu do autobazáru doniesol žalovaný v 2.rade, a to občiansky preukaz, vodičský preukaz ak záujemca o jeho kúpu ho vlastní. Leasingové spoločnosti vyžadujú poprípade aj SIPO, faktúru za mobil, pretože čím tých údajov je viac, tým je zákazník dôveryhodnejší. Svedok p. K.alej pre vyšetrovateľom vypovedal, že zmluvy týkajúce sa motorového vozidla P. uzatváral on, a to potom čo ho oslovil žalovaný v 2.rade, že jeho priateľka má záujem zobrať auto na leasing. Išlo o auto, ktoré patrilo jeho priateľovi T.i. Uviedol, že pri podpise zmlúv bola prítomná žalovaná v 1.rade, on, priateľ žalovanej v 1.rade, avšak už nevie ako sa volá. P. H. tam prítomný nebol, sedel v aute, alebo fajčil vonku. Uviedol, že prítomný bol aj zamestnanec firmy J., a to p.H., ktorý preveruje pravosť vozidla, a či neboli pozmeňované identifikačné znaky vozidla. Uviedol, že predmetom predaja bol P. F. farby, išlo o štvordverové motorové vozidlo.

26.Z obžaloby Okresnej prokuratúry v Košice II. č. 2Pv XXXX/XX-74 zo dňa 7.8.2012 bolo zistené, že na žalovaných a v 1. a v 2.rade bola podaná obžaloba pre trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa , , pretože spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Obžaloba vychádza zo skutkového základu spočívajúceho v tom, že K. sprostredkoval na základe splnomocnenia zo dňa 24.1.2007, ktoré mu dala N., predaj motorového vozidla značky P., a to bez vedomia vlastníka, ktorým bola leasingová spoločnosť ČSOB leasing. Obžaloba bola podaná na Okresný súd Košice II. a je vedená pod sp.zn. XT/XXX/XXXX.

27.Súd uznesením zo dňa 12.6.2014 prerušil konanie vo veci s odôvodnením, že žalovaný v 2. rade sa pojednávaní nezúčastňuje, nebol predvedený ani orgánmi polície. Nie je preto možné konfrontovať žalovaných na pojednávaní a doplniť dokazovanie najmä o skutočnosť, aké boli dohody medzi žalovanou a žalovaným týkajúce sa motorového vozidla P. ako aj udelenej plnej moci na nakladanie s týmto vozidlom zo strany žalovanej. Konanie oboch žalovaných je však predmetom trestného konania vedeného na Okresnom súde Košice II. pod sp.zn. XT/XXX/XXXX. Z predloženej obžaloby vyplýva, že na oboch žalovaných bola podaná obžaloba pre trestný čin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20 k §

221 ods. 1,2 . Podľa skutkového stavu obžaloby žalovaný sprostredkoval na základe splnomocnenia daného mu žalovanou predaj motorového vozidla P. Q. za kúpnu cenu 90.000,00 Sk. K predaju motorového vozidla došlo bez vedomia vlastníka, ktorým bola ČSOB Leasing. Žalovaná nebola oprávnená previesť vlastnícke právo na tretiu osobu a žalovaný tejto skutočnosti vedel, čím svojim konaním poškodenému Ladislavovi Kušnírovi spôsobili škodu vo výške 90.000,00 Sk. Keďže odvolací súd zaujal právny názor, že je potrebné skúmať aj prípadné zavinenie žalobcu na vzniknutej škode a zistiť, aký bol právny vzťah medzi žalovanou a žalovaným, súd vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie považuje za potrebné vyčkať, ako a či bude preukázaná trestná činnosť žalovaných vo vzťahu k žalobcovi a aký bude záver o rozsahu škody, ktorú žalobcovi spôsobili.

28.Žalovaný v 2. rade pred súdom vypovedal, že žalovaná pani N. ho udala, že ju mal zbiť v čase, keď bol vo väzbe. Motorové vozidlo chcela predať sama pani N., on len náhodou stretol pána J., ktorému sa pokazilo auto a potreboval pomoc s jeho odťahom. Bol to manžel jeho dobrej kamarátky a kvôli tomu sa im kamarátstvo rozpadlo. Žalovaná mu tvrdila, že celý leasing vyplatila a za účelom jeho doplatenia si od neho požičala 80000,00 Sk a tak vystavila splnomocnenie. Nevie, kto zapisoval vozidlo patriace leasingovej spoločnosti do evidencie, ale ku kúpnej zmluve mu žalovaná nedala takúto informáciu. On osobne pri kúpe vozidla nebol a nebol ani podpisovať zmluvu. Žalovaná tvrdila, že podpisy na dokladoch nie sú jej, že ich sfalšoval. Grafológ však potvrdil, že podpisy sú jej. Potom tvrdila, že ju nútil podpísať úverovú zmluvu a nakoniec zistil, že pri jej podpise ani nebol. K podpisu splnomocnenia ju nenútil, žalovaná iba povedala, že auto chce predať a že má zohnať kupcu. Tvrdila, že potrebuje peniaze späť aby mu mohla vrátiť 80000,00 Sk. V inkriminovanom čase spolu chodili. Zoznámili sa na vysokej škole. Boli partneri, ale spolu nebývali. Vo vzťahu k splnomocneniu na otázku právneho zástupcu žalobcu odpovedal, že konal podľa jej príkazov: žalovaná povedala že chce predať auto, on sa opýtal za akú sumu, ktorá sa mohla pohybovať okolo 90 - 100 tis. Sk. Predaj chcela uskutočniť cez bazár. Svedok vychádzal z toho, že ak pôjde o predaj cez autobazár, tak autobazár musí preveriť, či nie je v leasingu. Túto informáciu si overoval aj sám, ale leasingovka nesvietila ani v registri. Existuje na internete záložný register hnuteľných a nehnuteľných veci a tam zadal VIN a typ vozidla, ale nevyskočilo nič. K tvrdeniu žalovanej, že jej mal pred podpisom zmluvy podať nejaké narkotiká uviedol, že on s ňou ani nebol, čo potvrdili svedkovia v bazári. On sám žiadne narkotika neužíval, nikdy ich ani nevidel. Bol diabetik vtedy aj teraz je. On sám ani nevedel, že išla podpisovať nejakú zmluvu, lebo mu povedala, že ide len do bazáru pozrieť auto. Pri bazári ju vyložil a ona odišla. Potvrdili to aj svedkovia v trestnej veci. Pred napísaním splnomocnenia boli v meste na káve a najesť sa, ale nebolo to 24.1. Nepamätal sa, kto text splnomocnenia predložil. Ide o bežné tlačivo dostupné v autobazároch a používa sa pri prepisoch motorových vozidiel. Rukou písaný text na splnomocnení nie je jeho, podpis je jeho. Splnomocnenie podpisovala Pallayová, nepamätal sa však, či s ňou bol u notárky. U notárky podpísala dva splnomocnenia a N. mu dala dva podpísané splnomocnenia. Na otázku právneho zástupcu žalobcu odpovedal, že žalovaná chcela vyplatiť úver tak si požičala 72.000,- Sk presne a asi o tri týždne na to prišla s tým, že predá P. z predaja ktorého mu chcela vrátiť pôžičku. K prípadnému falšovaniu splnomocnení sa nevyjadril.

29.Žalobca predložil kópiu znaleckého posudku znalkyne K. znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia č. XXX/XXXX podanú vo veci XT/XXX/XXXX., predmetom ktorého bolo vyšetrenie duševného stavu obvinenej X. stíhanej pre prečin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. Zákona. Cieľom posudku bolo odpovedať na otázky, či trpí duševnou chorobou alebo poruchou, ak áno akou, a či v čase spáchania trestného činu vedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a vedela svoje konanie ovládať. Podľa záverov posudku u žalovanej nebola zistená duševná porucha alebo choroby v zmysle psychózy a závislosť od alkoholu alebo iných psychoaktívnych látok v čase skutkov, až po skutku bola diagnostikovaná anemnestická adaptačná porucha a anamnestická depresívna epizódy. Na druhú otázku, či v čase spáchania trestného činu vedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a ovládať svoje konanie, znalkyňa odpovedala, že pokiaľ sa jednoznačne preukáže, že bola posudzovaná obvinená v čase skutku pod vplyvom nejakej psychoaktívnej látky, jej rozpoznávacia a ovládacia schopnosť mohla byť zmenšená pod vplyvom užitej psychoaktívnej látky, nie však pod vplyvom alkoholu. Znalkyňa ďalej uviedla, že nemala k dispozícii v spisovom materiáli ani v zdravotnej dokumentácii výsledky toxikologického vyšetrenia, ktoré by objektívne potvrdilo prítomnosť konkrétnej psychoaktívnej látky v organizme posudzovanej. Pokiaľ sa preukáže, že sa v inkriminovanej dobe u nej nejednalo o stav hypoglykémie, jej ovládacia a rozpoznávacia schopnosť bola v čase skutku zachovaná. Na ďalšiu otázku, či obvinená chápe zmysel trestného konania, znalkyňa odpovedá, že obvinená chápe zmysel trestného konania.

30.Žalobca ďalej predložil kópiu znaleckého posudku č. X/XXXX znalca K., z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie diabetológie, ktorého úlohou bolo posúdenie zdravotného stavu žalovanej v 1. rade v súvislosti s uvádzanou diagnózou diabetes mellitus typu I., možného výskytu a vplyvu prípadných výkyvov glykémie u obžalovanej na úroveň jej rozpoznávacích a ovládacích schopností ku stíhanému konaniu v čase, kedy mal byť skutok spáchaný. Znalec na položené otázky odpovedal, že obžalovaná v čase keď bol spáchaný skutok trpela na diabetes I. typu a bola liečená minimálne štyrmi dávkami inzulínu na deň. Diabetes u obžalovanej bol labilný, mal tendenciu k výskytu hyperglykémií, tendencia k hypoglykémiám nie je v období spáchania skutku objektivizovaná, avšak nemožno ju vylúčiť. Hypoglykémie ľahkého, alebo mierneho stupňa sa pohybuje do pol hodiny, menej často do 1 hodiny. Ak trvá dlhšie, zákonite vyústi do poruchy vedomia, počas ktorého má však pacient očividné prejavy hypoglykémie, ktoré vníma celé jeho okolie. Je vylúčené, aby sa pacient pohyboval, reagoval, alebo postupoval dohodnutým spôsobom a súčasne mal v dôsledku hypoglykémie alebo hyperglykémie vyradené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, navyše tak, aby si to nevšimlo jeho okolie. Reálnou možnosťou v prípade obžalovanej v čase spáchania skutku je, prítomnosť ľahkého až mierneho stupňa hypoglykémie, ktorého odstránenie si nevyžaduje pomoc druhej osoby. Tento stav pacient vníma obvykle intenzívne a obmedzuje sa na úkony, spojené s rýchlym získaním potraviny s dostatočným obsahom glukózy, čo ale obžalovaná reálne neurobila, proklamovala len svoju snahu vypiť sladkú kávu. Ak došlo k poruchám koncentrácie, takýto stav sa však môže vzťahovať na jednotlivý úkon, netrvajúci dlhšie, ako 1 hodinu, v žiadnom prípade nie na celý čas, počas ktorého vykonala všetky úkony, ktoré predchádzali a tvorili súčasť spáchaného skutku. Ak aj došlo ku krátkodobej a nezávažnej hypoglykémii, počas ktorej mohla byť obžalovaná zneužitá na protiprávny čin, v krátkej dobe do l hodiny muselo zákonite dôjsť k precitnutiu, počas ktorého si musela uvedomiť charakter svojich skutkov jednotlivo, ale aj charakter celého sledu skutkov, ktorými zavŕšila spáchanie činu. Nepripadá do úvahy, aby mala amnéziu špeciálne na úkony, dokazujúce jej spolupáchateľstvo na stíhanom skutku, keď ich aj s odstupom času dokáže relatívne podrobne popísať, rovnako časové súvislosti a iné podrobnosti konania jednotlivých účastníkov.

31.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa , ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Predmetom konania bolo zaplatenie 2987,45 Eur a úrokov z omeškania, ktorých sa žalobca domáhal proti žalovaným z toho dôvodu, že kúpil motorové vozidlo P. za ktoré zaplatil 30 000,00 Sk so započítaním predajnej ceny starého motorového vozidla F. ktoré bolo ohodnotené na 60 000,00 Sk. Vozidlo P. mu však bolo orgánmi polície odobraté z toho dôvodu, že nepatrilo tvrdenej vlastníčke N., ale leasingovej spoločnosti.

33.Žalovaná v 1. Rade svoju zodpovednosť absolútne poprela s tvrdením, že ona žiadne vozidlo nekupovala, ani nepredávala a ani taký úmysel nemala a nezískala z toho ani žiadnu výhodu. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi už bol právoplatne odsúdený pre trestný čin podvodu podľa pôvodne podanej

obžaloby vedenej pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. XT XXX/XXXX na tom skutkovom základe, žalovaný sprostredkoval na základe splnomocnenia daného mu žalovanou predaj motorového vozidla P. Q. za kúpnu cenu 90.000,00 Sk. K predaju motorového vozidla došlo bez vedomia vlastníka, ktorým bola ČSOB Leasing. Žalovaná nebola oprávnená previesť vlastnícke právo na tretiu osobu a žalovaný o tejto skutočnosti vedel, čím svojim konaním poškodenému Q. spôsobili škodu vo výške 90.000,00 Sk.

34.Súd po vyhodnotení skutkového stavu dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovaným je potrebné kvalifikovať ako nárok na náhradu škody z neplatného právneho úkonu podľa § 42, a že táto škoda bola spôsobená spoločným konaním oboch žalovaných. Žalovaná neplatným právnym úkonom splnomocnila žalovaného na nakladanie s vecou, ktorá jej nepatrila, preto aj kúpna zmluva, ktorú v jej mene uzavrel so žalobcom žalovaný na motorové vozidlo P. je neplatná. Na základe takto uzavretej kúpnej zmluvy odovzdal žalovaný žalobcovi motorové vozidlo a žalobca žalovanému doplatil zvyšok kúpnej ceny. V prípade neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa už plnilo nastupujú nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa . Podľa tohto ustanovenia zákona z neplatného právneho úkonu každý z účastníkov je povinný vydať druhému, čo z neplatného právneho úkonu dostal. V určitých prípadoch však z rôznych dôvodov synalagmatické plnenie v zmysle ustanovenia nie je možné. Motorové vozidlo bolo žalobcovi odobraté, preto nemôže požadovať od žalovaných vrátenie peňazí oproti vráteniu motorového vozidla, pretože toto bolo majetkom leasingovej spoločnosti. Vzhľadom na uvedené nie je možné podľa názoru súdu aplikovať ani ustanovenie . Do úvahy tak vo vzťahu k žalobcovi prichádza náhrada škody z neplatného právneho úkonu podľa z dôvodu, že žalovaná v 1. rade nakladala s motorovým vozidlom napriek tomu, že nebola jeho vlastníčkou.

35.Základnými predpokladmi pre vznik zodpovednosti za škodu je zavinené protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.

36.Zavinené protiprávne konanie žalovaného v 2.rade vo vzťahu k žalobcovi bolo dokázané, a to právoplatným odsúdením v konaní OS Košice II XT/XXX/XXXX a uznaním za vinného z trestného činu podvodu vo vzťahu k žalobcovi. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná.

37.Spornou tak zostala zodpovednosť žalovanej v 1.rade za škodu spôsobenú žalobcovi. V prvom rade vychádzajúc zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu bolo potrebné vyriešiť otázku, aké boli vzájomné dohody medzi žalovanými týkajúce sa kúpy motorového vozidla a aká bola vôľa žalovanej a či vyjadrovalo jej vôľu splnomocnenie zo dňa 24.1.2007. Odvolací súd v tomto kontexte uviedol, že plnomocenstvo je jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa adresovaným tretím osobám. Zastúpenie však podľa vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Pri zmluvnom zastúpení je tak potrebné rozlíšiť a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia, b) právny vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom zmluvy o zastúpení a jej obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami), c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia a o oprávnenosti zástupcu konať v mene zastúpeného. Dohoda je dvojstranným právnym úkonom. Zastupovať iného pritom nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného ( ). Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Odvolací súd ďalej prisvedčil odvolateľke, že pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku ako i otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaných je významné zistenie či /kým) a na aké úkony bolo plnomocenstvo žalovanému udelené, čo z odôvodnenia rozsudku nevyplýva a nevyplýva z neho pod akú skutkovú podstatu právnej normy súd prvého stupňa ich vzájomný vzťah subsumoval.

38.K uvedenému súd udáva, že z predloženého splnomocnenia vyplýva, že žalovaná v 1. rade splnomocnením zo dňa 24.1.2007 splnomocnila žalovaného v 2. rade, aby ju v plnom rozsahu zastupoval a vykonával všetky potrebné právne úkony spojené s prevádzkou, predajom, prevodom, zmenami v evidencii a prevzatím finančných prostriedkov týkajúcich sa nižšie uvedeného motorového vozidla KE M. značky P. F. farby, VIN XCXESNXAXWDXXXXXX.. Podpis na plnej moci osvedčovala notárka S. a osvedčenie malo poradové číslo XXXXXXX/XXXX. Takto koncipovanú plnú moc je potrebné považovať za zastúpenie podľa , podľa ktorého pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou, pričom v splnomocnení sa musí uviesť rozsah

splnomocnencovho oprávnenia. V plnej moci zo dňa 24.1.2007 je vymedzený rozsah splnomocnenia vyjadrením, aby žalovaný v 2. Rade žalovanú „v plnom rozsahu zastupoval a vykonával všetky potrebné právne úkony spojené s prevádzkou, predajom, prevodom, zmenami v evidencii a prevzatím finančných prostriedkov týkajúcich sa nižšie uvedeného motorového vozidla KE M. značky P. F. farby, VIN 1P.“. Žalovaná sama pred súdom potvrdila, že nedala žalovanému v 2. rade splnomocnenie na predaj motorového vozidla s michalovskou poznávacou značkou, ale na predaj motorového vozidla s košickou poznávacou značkou. Sama teda potvrdila, že jej úmyslom a teda vôľou bolo predať motorové vozidlo. Ako uviedla, spoliehala sa na svojho otca, ktorý takýto postup so žalovaným v 2. rade dohodol, pretože žalovaný mal tvrdiť, že dôjde k prepisu vozidla na jeho osobu a že na seba prevezme aj záväzky zo zmlúv, ktoré podpísala. Otec žalovanej S. tiež vypovedal, že v mene dcéry sa so žalovaným dohodol, že žalovaný prevedie auto na seba, ale nevedel, že auto je vo vlastníctve leasingovej spoločnosti. Z uvedeného je zrejmé, že splnomocnenie zo dňa 24.1.2007 vyjadrovalo vôľu žalovanej a jej cieľom podľa zhodnej výpovede žalovanej a jej otca bolo previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu zo žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade. Žalovaná tak udelila plnú moc s rozsiahlymi oprávneniami pre splnomocnenca, okrem iného aj na predaj motorového vozidla napriek tomu, že musela vedieť, že nie je jeho vlastníčkou. Preto je potrebné plnú moc žalovanej v 1. rade zo dňa 24.1.2007 považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa , pretože žalovaná v rozpore s ustanovením nakladala s vecou, ktorá jej nepatrí. Konanie žalovanej je preto možné kvalifikovať ako zavinené protiprávne konanie. V tomto kontexte súd poukazuje na výpoveď žalovanej pred vyšetrovateľom, kde vypovedala, že na povinnosť zaevidovať motorové vozidlo ju upozornila aj leasingová spoločnosť, teda o tejto povinnosti vedela a z upozornenia leasingovej spoločnosti tak musela aj vedieť, že motorové vozidlo patrí jej. Napriek tejto vedomosti udelila plnú moc žalovanému v 2. rade dňa 24.1.2007 v rozsahu, aký udelila a tým umožnila žalovanému zapísať ju ako vlastníčku motorového vozidla v Michalovciach a následne uzavrieť kúpnu zmluvu na motorové vozidlo so žalobcom.

39.Preto všetky právne úkony týkajúce sa motorového vozidla patriaceho leasingovej spoločnosti vykonané po udelení plnej moci žalovanou zo dňa 24.1.2007 zakladajú absolútnu neplatnosť: - zápis vlastníckeho práva k motorovému vozidlu z pani H. na žalovanú v 2. rade vykonanú dopravným inšpektorátom v Michalovciach dňa 12.2.2007 a následne aj uzavretie ústnej kúpnej zmluvy medzi žalovanou v 2.rade a žalobcom o predaji motorového vozidla P. a to bez ohľadu na to, či plná moc predložená žalobcovi žalovaným v 2.rade ku kúpnej zmluve bola žalovaným v 2.rade sfalšovaná, pretože neplatnosť plnej moci zo dňa 24.1.2007 zakladala neplatnosť aj na ňu naväzujúcich právnych úkonov.

40.Žalovaná sa teda vylučovala zo zodpovednosti odôvodnením, že udelila plnú moc iba na predaj motorového vozidla s košickou a nie michalovskou značkou. Toto tvrdenie žalovanej je dokázané aj vyjadrením notárky, ktorá podpis na splnomocnení overovala keď uviedla, že 24.1.2012 overovala podpis na dvoch splnomocneniach pre žalovaného v 2. Rade, ale na motorové vozidlo s ŠPZ J. Súd sa s týmto názorom žalovanej o vylúčení svojej zodpovednosti nestotožňuje a z toho dôvodu považoval za nadbytočný aj návrh na dokazovanie, aby bolo preukázané, že plná moc, na ktorej je uvedená ŠZP K. bola falšovaná. Oprava evidenčného čísla je zrejmá aj voľným pohľadom a keďže ŠZP K. bola podľa evidencie vozidiel pridelená dňa 12.2.2007, nemohla byť uvedená na splnomocnení zo dňa 24.1.2007. Základom zodpovednosti žalovanej na škode voči žalobcovi je okrem už uvedeného aj porušenie prevenčnej povinnosti ustanovenej v , pretože dala K. splnomocnenie, ktoré umožnilo jeho ďalšie protiprávne konanie a to bez ohľadu na to, aká ŠPZ bola na splnomocnení, čo zakladá zodpovednosť podľa . Predmet splnomocnenia bol zrejmý uvedením VIN čísla, farby auta a značky. Ako vyplýva z plnej moci zo dňa 24.1.2007 overovanej u notárky, žalovaná v 1. rade splnomocnila žalovaného v 2. rade, aby ju v plnom rozsahu zastupoval a vykonával všetky potrebné právne úkony spojené s prevádzkou, predajom, prevodom, zmenami v evidencii a prevzatím finančných prostriedkov týkajúcich sa nižšie uvedeného motorového vozidla J. značky P. F. farby, VIN 1P.. Urobila tak napriek tomu, že musela vedieť, že vozidlo je majetkom leasingovej spoločnosti, pretože o tom svedčí obsah zmlúv, ktoré u sprostredkovateľa podpísala. V tomto kontexte neobstojí jej obrana, že chcela mať od D. „pokoj“ a že sa jej vyhrážal, že v opačnom prípade bude mať problémy, pretože auto je písané na ňu, resp. že obsah splnomocnenia nepoznala. Tak široko koncipovanou plnou mocou dala žalovanému v 2. rade neobmedzený priestor pre nakladanie s motorovým vozidlom, ktoré jej nepatrilo a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Udelenie plnej moci priamo súviselo so škodou, ktorá žalobcovi vznikla, aj keď nie je preukázané, že mala úmysel poškodiť

práve žalobcu. Konanie žalovanej vzhľadom na zistený skutkový stav je potrebné kvalifikovať vo vzťahu k ustanovenia minimálne ako nevedomú nedbanlivosť, pretože ak uzavrela leasingovú zmluvu, vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery mala vedieť, že udeľuje plnú moc na nakladanie s vecou, ktorá jej nepatrí a tým môže spôsobiť škodu. V tejto súvislosti súd poukazuje na právnu teóriu, podľa ktorej príčinou vzniku škody môže byť aj iná príčina, pričom platí, že príčina príčiny sa považuje tiež za príčinu vzniku škody. V takom prípade je potrebné zisťovať dôležitosť týchto príčin na samotný vznik škody u poškodeného. V súdenej veci to znamená, že aj keď možno žalovaná nemala úmysel poškodiť priamo žalobcu, svojim konaním žalobcovi škodu v konečnom dôsledku spôsobila.

41.Právna teória v prípade zavinených protiprávnych konaní aj v prípade občianskoprávnych vzťahov udáva, že za zavinené konanie je potrebné považovať nie len porušenia zákona a iných právnych predpisov, ale aj zmluvnej povinnosti, ak jeho následkom je vznik škody. Žalovaná tak porušila povinnosť vyplývajúcu zo zákona, keď s cudzou vecou nakladala ako s vlastnou a zároveň nesplnila povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy uzavretej s leasingovou spoločnosťou, a to zaevidovať motorové vozidlo do evidencie motorových vozidiel, kde ako vlastník mala byť zapísaná leasingová spoločnosť a ako držiteľka žalovaná v 1. rade. Nesplnením povinnosti zo zmluvy umožnila žalovaná konanie, ktoré viedlo k vzniku škody na úkor žalobcu. Súd preto nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ustanovenia , a ktoré by preukazovali, že žalovaná škodu nezavinila.

42.Na tomto mieste je tak v zmysle pokynov odvolacieho súdu potrebné aj skúmať, či sa na vzniku škody nemohli podieľať aj iné osoby vrátane samotného žalobcu. Z vykonaného dokazovania súdu takéto závery nevyplývajú. V rámci prevenčnej povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, sa od konajúcej osoby vyžaduje, aby zachovala maximálnu možnú mieru opatrnosti, ktorú možno od nej vzhľadom na okolnosti vyžadovať. V konaní nie je sporné, že predmetom právnych úkonov žalobcu bola kúpa motorového vozidla značky P. V čase, keď žalovaný v 2. rade uzatváral so žalobcom kúpnu zmluvu, bolo motorové vozidlo evidované na žalovanú v 1.rade na Dopravnom inšpektoráte v Michalovciach s ŠPZ K. Vlastníctvu žalovanej tak svedčil zápis v evidencii motorových vozidiel vrátane technického preukazu. Oprávnenie nakladať s vozidlom v mene žalovanej v 1.rade žalovaný v 2. rade preukázal plnou mocou zo dňa 24.1.2017. Žalobca tak vychádzal pri uzatváraní zmluvy v dobrej viere z evidencie vedenej orgánom štátu, ktorá vlastnícke právo žalovanej v 1. rade k motorovému vozidlu osvedčovala. Podľa názoru súdu si žalobca iným spôsobom ani nemal možnosť vlastníctvo žalovanej overiť, a neboli zistené ani dôvody, pre ktoré by mal mať žalobca pochybnosti o pravosti splnomocnenia. Podľa názoru súdu tak žalobca zachoval dostatočnú mieru opatrnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy a nemohol zo žiadnych iných okolností predpokladať, že zápisy v evidencii motorových vozidiel nezodpovedajú skutočnosti. Nemôže niesť ani zodpovednosť za to, že žalovaná nepostupovala pri evidovaní motorového vozidla tak, ako jej ukladala zmluva.

43.Žalovaná ďalšiu obranu postavila na tvrdení, že nemala úmysel žiadne auto kupovať ani predávať, neuzavrela žiadnu zmluvu a že boli zneužité jej osobné údaje, kvôli čomu aj podávala trestné oznámenie.

44.Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že nemala úmysel žiadne auto kupovať, toto je vyvrátené výpoveďami svedkov manželov H., ktorí zhodne vypovedali, že motorové vozidlo si bola u nich aj so žalovaným v 2. rade obzrieť žalovaná v 1. rade. Dokonca si ho bola prezrieť aj v autobazári. Svedkyňa J. a žalobca vypovedali, že K. sa mal vyjadrovať v tom zmysle, že auto je síce pre neho, ale bude evidované na meno N. Žalovaná preto musela byť minimálne informovaná o tom, že vozidlo P. bude predmetom kúpy a že ona bude vystupovať ako kupujúca. Následne uzavretie zmlúv s leasingovou spoločnosťou svedčia o tom, že s takýmto postupom súhlasila. Výsledky znaleckého dokazovania z trestného konania potvrdili, že zmluvy s leasingovou spoločnosťou podpísala žalovaná. Na tomto mieste súd poukazuje na obranu žalovanej, ktorá tvrdila, že po doručení zmlúv z leasingovej spoločnosti zistila, že ide o zmluvy, na ktorých nie je jej podpis a že žiadne takéto zmluvy nepodpisovala. Jej tvrdenie vyvrátili výpovede svedkov, a to pani H. a pána K., ktorí pri podpise zmlúv boli a potvrdili, že zmluvy podpisovala. Navyše aj znalecký posudok preukázal, že podpisy na zmluvách, ktoré boli predmetom skúmania, sú podpismi N.. Žalovaná sa bránila aj tým, že zaplatila splátku za úver na nátlak banky. Vyžadovanie plnenia zo zmluvy, ktorú uzavrela, nie je možné považovať za nátlak a je právom veriteľa plnenia sa domáhať.

45.Žalovaná tiež tvrdila, že vzhľadom na svoje zdravotné problémy nevedela, čo podpisuje, že sa dostáva do stavu, keď nie je schopná riadne vnímať okolie a posúdiť svoje správanie, je preto namieste podľa pokynu odvolacieho súdu vyhodnotiť konanie žalovanej aj z hľadiska náležitosti právneho úkonu podľa . Podľa odseku 1 citovaného ustanovenia právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Tak, ako odôvodňoval aj odvolací súd, sloboda a vážnosť sú základnými náležitosťami vôle. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Nedostatkom slobody vôle je pritom iba konanie pod nedovoleným nátlakom, ktoré môže byť priame fyzické donútenie a bezprávna vyhrážka. Žalovaná netvrdila, že by bola pri uzatváraní zmlúv v autobazáre pod niečim nátlakom, a teda nešlo o prejav jej vôle. Jej obrana spočívala v tom, že nič nepodpisovala, resp. bola dezorientovaná a podpisovala zmluvy iba ako svedok.

46.Pokiaľ ide o uzavretie leasigovej zmluvy, úverovej zmluvy, poistnej zmluvy či zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, podpísanie týchto zmlúv žalovanou potvrdili znalecké posudky vykonané v rámci trestného konania. Nespôsobilosť vykonať tieto právne úkony pre tvrdenú dezorientáciu žalovanej pre zdravotné problémy vylúčil znalecký posudok, teda žalovaná v 1. rade bola v čase ich uzavretia na takéto úkony spôsobilá. Súd k tejto časti obrany už v pôvodnom rozhodnutí poznamenával, že u žalovanej išlo o niekoľko úkonov, ktoré neboli vykonané v jednom čase a ani v jeden deň (návšteva manželov H., návšteva F., následné podpisanie zmlúv v tejto firme, napísanie splnomocnenia, návšteva notárky), preto súd neuveril ani tejto obrane žalovanej, pretože každý právny úkon, s ktorým by bola spojená jej osobná zodpovednosť, zdôvodňovala dezorientáciou kvôli zdravotnému stavu. Dezorientáciu netvrdili ani vypočutí svedkovia a svedok H. vypovedali, že pri podpise zmlúv žalovaná pôsobila normálne a nevykazovala znaky nejakého poruchového správania. Tento záver súdu potvrdil aj znalecký posudok, ktorý dezorientáciu žalovanej vylúčil. Podľa znaleckého posudku je u žalovanej diagnostikované ochorenie diabetes melitus I. stupňa, ktoré za určitých okolnosti môže mať vplyv na správanie žalovanej a jej rozpoznávacie schopnosti. Konštatoval však, že u žalovanej k rozvoju hypoglykemickej ani hyperglykemickej kómy, kedy dochádza k poruchám koncentrácie a neschopnosti reagovať v čase spáchania skutku určite nedošlo, a takýto stav by si muselo všimnúť aj okolie. Ak aj došlo ku krátkodobej a nezávažnej hypoglykémi, počas ktorej mohla byť obžalovaná zneužitá na protiprávny čin, v krátkej dobe do l hodiny muselo zákonite dôjsť k precitnutiu, počas ktorého si musela uvedomiť charakter svojich skutkov jednotlivo, ale aj charakter celého sledu skutkov, ktorými zavŕšila spáchanie činu. Nepripadá do úvahy, aby mala amnéziu špeciálne na úkony dokazujúce jej spolupáchateľstvo na stíhanom skutku, keď ich aj s odstupom času dokáže relatívne podrobne popísať, rovnako časové súvislosti a iné podrobnosti konania jednotlivých účastníkov.

47.V rámci trestného konania bolo vykonané aj znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či žalovaná v čase spáchania skutku vedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a vedela svoje konanie ovládať s cieľom zistiť trestnú zodpovednosť žalovanej, ktorá okolnosť by mohla mať za určitých okolností aj vplyv na posudzovanie zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu. Závery znaleckého posudku však boli také, žalovaná v čase spáchania skutku vedela rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a vedela svoje konanie ovládať a chápe zmysel trestného konania.

48.V konaní nebolo ani zistené, že by žalovaná konala pod nátlakom inej osoby alebo aby jej v tejto súvislosti bolo vyhrážané. Žalovaná síce tvrdila, že bola donútená žalovaným v 2. rade, ale iba pokiaľ ide o podpísanie splnomocnenia na predaj motorového vozidla, lebo ako tvrdila chcela mať od D. „pokoj“ a že sa jej vyhrážal, že v opačnom prípade bude mať problémy, pretože auto je písané na ňu. Na druhej strane tvrdila, že takýto postup dohodol jej otec so žalovaným za účelom prepísania motorového vozidla na jeho osobu po zistení problémov s leasingovou spoločnosťou.

49.Hodnotiť právny úkon uzavretia zmlúv v autobazári z hľadiska simulácie právneho úkonu je možné na základe skutkových tvrdení svedka H., ktorý uvádzal, že o motorové vozidlo prejavil záujem sám žalovaný v 2. rade, ale vozidlo malo byť zapísané na meno žalovanej kvôli jeho problémom s manželkou. V takom prípade by úmysel nadobudnúť vlastnícke právo k motorovému vozidlu patril žalovanému v 2. rade. Pokiaľ ide o simulované právne úkony, v súdenej veci je potrebné vychádzať z ustanovenia , podľa ktorého ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. V prípade zmlúv uzavretých s leasingovou spoločnosťou sa z uvedeného dôvodu ani nemožno dovolávať neplatnosti týchto zmlúv, pretože neplatnosť právneho úkonu je podmienená vedomosťou účastníka

zmluvy o tom, že ide o zastretý právny úkon. Leasingová spoločnosť ako účastník zmlúv uzavretých v autobazári nemala vedomosť o tom, že žalovaná nemá skutočný záujem o kúpu motorového vozidla, keď zmluvy uzatvárala.

50.Žalovaný v 2. rade sa konania pred súdom pôvodne nezúčastnil. Z jeho vyjadrení pred súdom dňa 1.7.2019 nevyplynuli žiadne nové skutkové tvrdenia, ktoré by súdu neboli známe už z doteraz vykonaného dokazovania. Jeho výpoveď pokiaľ ide o skutkové tvrdenia bola v podstate zhodná s výpoveďou pred vyšetrovateľom. Pri posudzovaní jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi vychádzal súd už pri prvom rozhodovaní z jeho výpovedí pred vyšetrovateľom a z výsluchu žalobcu a svedkov v tomto konaní. Tak ako v prípravnom trestnom konaní aj pred súdom dňa 1.7.2019 tvrdil, že konal na základe príkazov žalovanej v 2. rade a že motorové vozidlo chcela predať sama žalovaná, preto ho ponúkol manželom H. a oznámil žalovanej, že má kupca. Na základe toho mu žalovaná udelila plnú moc na predaj motorového vozidla. Tvrdil, že nevedel, že auto patrí leasingovej spoločnosti. Jeho výpoveď však vyvracia výpoveď svedka H., ktorý uviedol, že žalovaný prejavil záujem o kúpu motorového vozidla na meno žalovanej v 1. rade cez leasingovú spoločnosť, preto predaj sprostredkoval cez jeho priateľa majiteľa autobazáru pána K.. S obsahom plnej moci sa súd vyporiadal vyššie, súd má preto pochybnosti o jeho tvrdení, že predať motorové vozidlo chcela sama žalovaná. Žalovaná mala úmysel predať motorové vozidlo, ale samotnému žalovanému, pretože si myslela, že sa tak dajú do poriadku jej záväzky z úverovej a leasingovej zmluvy. Tento úmysel potvrdil aj otec žalovanej, keď o takomto postupe so žalovaným rokoval. Ako vyplynulo z dokazovania, žalovaný sám ponúkol žalobcovi motorové vozidlo P. na predaj, sám sprostredkoval jeho predaj, sprostredkoval zmeny v evidencii motorových vozidiel, prevzal finančnú hotovosť za F. od žalobcu a to napriek tomu, že vedel, že vozidlo P. nepatrí žalovanej v 1. Rade.

51.Odvolací súd ďalej vytýkal prvému rozhodnutiu, že súd nekvalifikoval jednotlivé právne úkony po skutkovej i právnej stránke, t.j. aby zistil ich obsah, a to i pomocou výkladových pravidiel podľa a v súlade so stavom, ktorý tu existoval v dobe ich zmluvného dojednania.

52.Pokiaľ ide o zmluvy uzatvárané v autobazári, s ich platnosťou sa súd vyporiadal vyššie a taktiež s plnou mocou zo dňa 24.1.2007. K ostatným právnym úkonom, ktoré nasledovali po ich uzavretí súd uvádza, že posudzovať samostatne platnosť jednotlivých právnych úkonov má svoje opodstatnenie iba vo vzťahu k osobe, ktorá by mohla byť čiastkovými neplatnými právnymi úkonmi dotknutá a poškodená. V súdenej veci takéto poškodenie prichádza do úvahy iba u žalobcu, ktorý pri uzatváraní kúpnej zmluvy vychádzal v dobrej viere z údajov dostupných z evidencie motorových vozidiel. Podľa názoru súdu v súdenej veci nie je možné jednotlivé právne úkony hodnotiť z hľadiska ich prípadnej platnosti samostatne vzhľadom na to, že predmet vlastníctva bol iba žalobcovi ako jemu nepatriaci odobratý orgánmi činnými v trestnom konaní a navrátený leasingovej spoločnosti a iným osobám ako žalobcovi žiadna ujma nevznikla. Otázka vlastníctva je tak vyriešená a žalobca sa ani vlastníctva motorového vozidla nedomáha, pretože motorové vozidlo vydal orgánom činným v trestnom konaní a žiada za neho iba náhradu. Je preto namieste posúdiť iba následok neplatnosti právnych úkonov, čo v tomto prípade bola škoda na úkor žalobcu.

53.V konaní tak bola dokázaná aj príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a škodou vzniknutou žalobcovi. Dôsledkom protiprávnych úkonov žalovaných bolo odobratie motorového vozidla žalobcovi orgánmi polície, ktoré nadobudol na základe neplatnej kúpnej zmluvy. Výška škody v konaní nebola sporná. Cena vozidla P. bola potvrdená výpoveďou samotného žalovaného v 2. rade pred vyšetrovateľom ako aj výpoveďami manželov H., ktorým vozidlo pôvodne patrilo. V konečnom dôsledku dohodu o takejto cene tvrdí aj sám žalobca a tak bola ustálená aj v rámci prebiehajúceho trestného konania. Kúpna cena vozidla R. v sume 90 000,00 Eur bola započítaná na cenu motorového vozidla F. v sume 60 000,00 Eur pôvodne patriaceho žalobcovi, preto žalobca doplatil zvyšok kúpnej ceny 30 000,00 Eur, ktorá predstavuje škodu uplatnenú v tomto konaní.

54.Súd preto vyhodnotiac dokazovanie dospel k záveru, že obaja žalovaní spoločným konaním spôsobili žalobcovi škodu vo výške 30 000,00 Eur z dôvodov vyššie uvedených a túto škodu sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne.

55.K ostatným vyjadreniam žalovanej v konaní súd udáva, že pokiaľ ide o pokračovanie v konaní napriek právoplatnému uzneseniu o prerušení konania, hlavným dôvodom na jeho prerušenia bol najmä pokyn

odvolacieho súdu o tom, aby sa zistilo, aké boli dohody týkajúce sa kúpy vozidla medzi žalovanými. Keďže žalovaný v 2. rade sa pojednávaní nezúčastňoval a iným spôsobom nebolo možné jeho účasť zabezpečiť, súd zvolil možnosť vyčkania právoplatného rozhodnutia vo veci XT/XXX/XXXX, pretože toto konanie mohlo definitívne vyriešiť otázku zavineného konania oboch žalovaných. K námietke žalovanej, že žalovaný v 2. rade bol vo výkone trestu už v čase rozhodnutia súdu o prerušení konania dňa 12.6.2014, resp. v čase rozhodnutia odvolacieho súdu 12.8.2015 súd uvádza, že žalovaný v 2. rade v čase rozhodovania oboch súdov vo výkone trestu nebol, pretože jeho výkon nastúpil až 2.12.2015. Keďže zo správ Okresného súdu Košice II. bolo zrejmé, že trestné konanie vedené pod sp.zn. XT/XXX/ XXXX. nebude vo vzťahu k žalovanej v 1. rade právoplatne ukončené ani do ukončenia výkonu trestu žalovaného dňa 16.12.2021 a hrozila aj možnosť podmienečného prepustenia žalovaného z výkonu trestu, súd považoval za potrebné pokračovať v konaní, pretože po predchádzajúcich skúsenostiach s predvolávaním žalovaného v 2. rade sa oprávnene domnieval, že predvolania súdu nebude rešpektovať a neúspešné boli aj pokusy o jeho predvedenie.

56.Žalovaná podaním zo dňa 26.6.2019 navrhla v konaní ako dôkaz zabezpečiť originály plných mocí z 24.1.2007 ako aj zabezpečiť informácie o výsledku vyšetrovania npor. A.. Súd sa s existenciou plných mocí a ich hodnotením pre toto konanie aj vzhľadom na tvrdenú manipuláciu vysporiadal v odôvodnení rozsudku a zabezpečenie ich originálov vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné. Podania žalovanej v konaní aj s tam obsiahnutými dôvodmi a návrhmi sú svojim obsahom zamerané pre preukázanie, že žalovaná nespáchala skutok, ktorý sa jej v podanej obžalobe kladie za vinu. Úlohou súdu v tomto konaní nie je preukazovať nevinu žalovanej v trestnom konaní, ale posúdiť jej zodpovednosť vo vzťahu k žalobcovi podľa predpisov občianskeho práva. Ani prípadný oslobodzujúci rozsudok vo vzťahu ku skutkovej podstate trestného činu nemôže byť jediným dôvodom na vylúčenie žalovanej zo zodpovednosti podľa predpisov občianskeho práva v súdenej veci.

57.Žalovaní svoj záväzok voči žalobcovi doposiaľ nesplnili, preto je dôvodný aj jeho nárok na úroky z omeškania. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 2987,45 Eur listom zo dňa 23.9.2008 a poskytol jej lehotu na plnenie 7 dní, ktorá uplynula 2.10.2008. Žalovaní sú tak od 3.10.2008 v omeškaní s plnením záväzku ( ). Požadovaná výška úrokov z omeškania 8,5 % je v súlade s ustanovením Nariadenia Vlády SR č. účinnému k 3.10.2008 (2 x 4,25%). Súd preto zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2987,45 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 3.10.2008 do jej zaplatenia.

58.O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech a na ich úhradu zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.