Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, v právnej veci manželky: Z. K., rod. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXXXX/XXB, H., t.č. bytom O. C. Č. D. XX, G., zastúpená advokátkou JUDr. Laurou Bíróovou, so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, proti manželovi: I. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G.S.. W. XXXX/XX, D., zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Pirohárom, so sídlom C.I. XX, T. F., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: G. K., nar. XX.X.XXXX a I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov Z. K., rod. M., nar. X.XX.XXXX a I. K., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX D. X. K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X. K., vo zv. X, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XX, r o z v á d z a .

II. Súd zveruje maloletú G. K., T.. XX.X.XXXX a I. K., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej G. K., nar. XX.X.XXXX sumou 200,- eur mesačne a na výživu maloletého I. K., nar. XX.X.XXXX sumou 150,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.

V. Súd upravuje styk otca s maloletými deťmi nasledovne:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou G. každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 10.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti matky.

Každý kalendárny rok 26.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú Veľkonočnú nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. v neprítomnosti matky.

Otec si G. vyzdvihne a odovzdá v určený čas v mieste bydliska matky.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým I. každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 10. 00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, pričom styk začne a ukončí sa v mieste bydliska matky.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, pôvodne doručeným Okresnému súdu Bratislava III, postúpeným Okresnému súdu Nitra a na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR prikázaným Okresnému súdu Bratislava II, sa manželka domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Obe maloleté deti navrhovala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, pričom obaja rodičia budú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej G. sumou 260,- eur mesačne a na maloletého I. sumou 200,- eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi navrhovala upraviť každý párny týždeň v roku v sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod, v prítomnosti matky.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že počas manželstva striedavo bývali v rôznych podnájmoch a chvíľu aj u manželkiných rodičov, nakoľko manžel prišiel o prácu. Po narodení dcéry musela manželka nastúpiť na hospitalizáciu, keďže sa lieči ako psychiatrická pacientka a počas tehotenstva nemohla užívať lieky. Už počas tehotenstva a aj po narodení dcéry mali manželia problémy, hlavne komunikačné, často sa hádali. Po hádkach sa manžel zbalil, vypol si telefón a odišiel k svojim rodičom. Po opakovaných hádkach a fyzických útokoch sa manželka rozhodla odísť od manžela. Najskôr bývala u svojich rodičov, potom v krízovom centre. Keďže manželia žili vtedy oddelene, manželka podala na súd návrh na zverenie dcérky do svojej starostlivosti, v čom jej bolo vyhovené. Manžel ju podvádzal, na internetových fórach vyhľadával iné ženy, v jednom prípade sa aj sám priznal k intímnemu kontaktu s prostitútkou. Kvôli maloletej dcére manželia po čase obnovili spolužitie a odišli spolu bývať do podnájmu. Počas spolužitia sa striedali obdobia, keď spolu fungovali ako rodina a obdobia, keď to medzi nimi nefungovalo. Manžel opäť prišiel o prácu a zostal voči manželke značne agresívny. Svedkom hádok a útokov voči manželke bola aj maloletá dcéra. Pri jednej hádke, keď ju manžel napadol, zavolal políciu a sanitku, ktorým tvrdil, že manželka zošalela. Manželka vtedy navštívila lekársku pohotovosť, má aj potvrdenie o tom, že bola napadnutá manželom, avšak trestné oznámenie nepodala, lebo v čase útoku bola približne v 3. mesiaci tehotenstva so synom, o čom manžel vedel. Po čase odišla aj s dcérou do krízového centra a potom k svojim rodičom. Po narodení syna musela manželka opäť nastúpiť na psychiatrickú hospitalizáciu, nakoľko počas tehotenstva nemohla užívať lieky. Celú starostlivosť o maloleté deti prebrali rodičia manželky a až po intervencii Úradu práce v G. sa manžel začal o deti starať. Po návrate z nemocnice si manželka vzala deti k sebe. Manžel prvého pol roka synovi vôbec neprispieval na výživu a starostlivosť, výbavičku pre syna musela zakúpiť rodina manželky. Napriek všetkému manželia opätovne kvôli deťom obnovili spolužitie, čo trvalo asi 9 mesiacov. Od konca novembra 2016 žijú oddelene. Manželka musela aj s deťmi odísť do krízového centra, momentálne býva aj s deťmi v útulku pre osamelých rodičov. Takmer počas celého spolužitia boli medzi manželmi konflikty a hádky, pričom manžel jej často nadával aj pred deťmi. Nijakým spôsobom nepomáhal v domácnosti a deťom sa venoval len minimálne. Konflikty boli aj kvôli financiám. Manželku materiálne podporovali jej rodičia, ktorí kupovali deťom oblečenie, obuv a hračky, brávali deti na výlety a dovolenku. Od rozchodu manžel navštívil deti na žiadosť manželky iba raz na dcérine narodeniny. Hoci vie, kde bývajú, nijako sa o deti nezaujíma, nekontaktuje ich. Keď manželka chcela, aby prispel na potreby pre syna, poslal síce peniaze, ale inak sa o nič viac nezaujímal, hoci všade rád používa argument, že pre svoju diagnózu manželka nie je schopná sa o deti postarať. Pritom ona sa o deti riadne stará, manžel sa o deti zaujíma len minimálne. Deti sú na ňu naviazané, zvlášť maloletý syn, ktorý si otca už ani nepamätá, nakoľko od rozchodu manžel videl maloletého syna len dvakrát. Styk maloletých detí s otcom za prítomnosti matky navrhovala preto, lebo maloletý I. otca skoro vôbec nepozná a s maloletou G. sa otec naposledy stretol v januári 2018. Otec je pre maloleté deti cudzou osobou. Otec platí výživné na maloleté deti vo výške určenej právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov, inými vecnými ani finančnými plneniami na výživu maloletých detí neprispieva. Rodičia manželky sa finančne podieľajú na nákladoch maloletých detí, ale finančné plnenia poskytujú i na jej osobné náklady, najmä na stravu, ošatenie a obuv, na električenku vo výške 26,90 eur a na mobilný telefón vo výške 36,- eur mesačne. Rodičia manželky platia životné náklady manželky a životné náklady maloletých detí najmä zo svojich úspor.

3. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva. Avšak v návrhu manželky sa nachádzalo viacero tendenčných, neúplných a zavádzajúcich skutočností. Skutočnosť je taká, že objektom fyzických aj verbálnych útokov bol často on, čo ho prinútilo opustiť spoločnú domácnosť. Taktiež nie je pravdou, že by sa o deti nezaujímal. Práve naopak chcel by s nimi stráviť viac času, ale správanie manželky to nedovoľuje. Práve aj kvôli deťom zvažuje zmenu spôsobu práce napríklad na živnosť tak, aby mohol pracovať z domu a potom viac času stráviť s deťmi. Taktiež im chce u seba vytvoriť vhodné podmienky. Na to však bude nutná aj vôľa druhej strany a rozumné usporiadanie vzťahov tak, aby si minimálne maloletú G. mohol brávať na prespanie cez víkend. Inak je dosť obtiažne s dieťaťom nadviazať hlbší kontakt. Má záujem stretávať sa aj s maloletým I., avšak práve správanie manželky, ktorá na neho počas stretnutí neustále útočí a robí mu hanbu, vylučuje vhodnosť jej prítomnosti pri vzájomnom stretnutí. Mal za to, že doteraz stanovené výživné, ktoré platí spolu vo výške 260,- eur mesačne (180,- eur na maloletú G. a 80,- eur na maloletého I.), je primerané. Na čas po rozvode navrhoval zveriť deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletú G. by si mohol brávať k sebe každý párny víkend od soboty rána do nedele večera a s oboma deťmi by trávil čas každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu, avšak bez prítomnosti matky.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manželov, maloletej G., kolízneho opatrovníka maloletých detí, oboznámil sa so sobášnym listom, rodnými listami detí, pracovnou zmluvou, potvrdeniami o príjme, potvrdeniami o výške dôchodkových dávok, potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku a prídavkov na deti, správou zo sociálneho šetrenia, lekárskymi správami, posudkom o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, lekárskym posudkom, zmluvou o krátkodobom nájme bytu, fotodokumentáciou a komunikáciou z profilu otca na Pokeci, pripojenými súdnymi spismi sp. zn. XXP/XXX/XXXX a sp. zn. XXP/XX/XXXX, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento stav veci:

5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania, pričom u oboch manželov ide o prvé manželstvo. Manželia sú spoločne rodičmi dvoch maloletých detí: G. K., nar. XX.X.XXXX a I. K., nar. XX.X.XXXX. Okrem nich nemajú žiadne iné vyživovacie povinnosti.

6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX F. dňa XX.X.XXXX bola maloletá G. zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 180,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a bol oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu od 10.00 hod do 18.00 hod. bez prítomnosti matky.

7. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého I. sumou 80,- eur mesačne od 14.3.2017, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

8. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 18.7.2019 bol maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne. Styk otca s maloletým bol upravený každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 do 18.00 hod za prítomnosti matky.

9. V čase začatia konania bola manželka na rodičovskej dovolenke. Spolu s deťmi žila v centre sociálnych služieb, kde platila 150,- eur mesačne. Z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého syna I. jej bola predĺžená rodičovská dovolenka aj poberanie rodičovského príspevku do 31.08.2020. Aktuálne poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur, rodinné prídavky na deti a súdom určené výživné na deti od manžela spolu vo výške 260,- eur mesačne. Okrem toho poberá tiež čiastočný invalidný dôchodok vo výške 135,30 eur. Spolu s deťmi a svojimi rodičmi býva v rodinnom dome rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 250,- eur mesačne. Medzi svoje mesačné výdavky manželka zahrnula: strava 150-200,- eur, drogéria 10-30,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, električenka 26,90 eur, mobilný telefón 36,- eur.

10. Manžel bol zamestnaný ako programátor, dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 1832,17 eur netto. Z dôvodu ukončenia pracovného pomeru dohodou je od apríla 2019 dobrovoľne nezamestnaný. Býva v 3-izbovom byte u svojej matky v T., spolu s nimi tu žije aj jeho brat. Keď bol zamestnaný, býval v podnájme v H.. Medzi svoje mesačné výdavky manžel zahrnul: nájom u matky v Nitre 150,- eur, nájom v H. 350,- eur, benzín 100,- eur, opravy vozidla 100,- eur, splátky kreditnej karty 400-500,- eur, telekomunikačné služby 20,- eur.

11. V písomnom podaní zo dňa 2.7.2018 matka upravila petit návrhu a žiadala v časti úpravy práv a povinnosti rodičom k maloletým deťom na čas po rozvode výživné na maloletú G. vo výške 260,- eur mesačne a výživné na maloletého I. vo výške 200,- eur mesačne. Výdavky na maloletú G. vyčíslila na 390,- eur mesačne a výdavky na maloletého I. vo výške 330,- eur mesačne.

12. Maloletá G. v septembri 2018 nastúpila do základnej školy, aktuálne je žiačkou 2. ročníka. Mesačné výdavky na maloletú matka vyčíslila celkovo na sumu 410,- eur, ktorá pozostáva z týchto nákladov: oblečenie a obuv 129,42 eur, lieky 15,- eur, kultúrne podujatia 20,- eur, školská družina 16,- eur, stravné v škole 40,- eur, hygienické potreby a čistiace prostriedky 25,- eur, strava 130,- eur, knihy a hračky 10,- eur, školské poplatky 5,- eur, školské potreby 15,- eur, vreckové 10,- eur, nájomné, televízia a internet 120,- eur, výdavky na dovolenku pre dieťa 12,50 eur.

13. Maloletý I. je naďalej v starostlivosti matky, nenavštevuje predškolské zariadenie. Bol mu diagnostikovaný autizmus, okrem toho má ploché nohy a musí nosiť ortopedickú obuv. Mesačné výdavky na maloletého matka vyčíslila celkovo na sumu 295,- eur, ktorá pozostáva z týchto nákladov: oblečenie a obuv 113,41 eur, lieky 15,- eur, kultúrne podujatia 20,- eur, hygienické potreby a čistiace prostriedky 25,- eur, plienky a vlhčené utierky 43,- eur, poplatky za vyšetrenia 40,- eur, strava 110,- eur, knihy a hračky 10,- eur, terapia Z. 100,- eur, diagnostika Andreas 12,50 eur, nájomné, televízia a internet 120,- eur, výdavky na dovolenku pre dieťa 12,50 eur.

14. Z lekárskych správ maloletého I. a z posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 7.10.2018 bolo zistené, že maloletý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť na základe diagnózy Detský autizmus. Na základe toho bola matke maloletého predĺžená rodičovská dovolenka aj poberanie rodičovského príspevku.

15. Zo správy kolízneho opatrovníka zo sociálneho šetrenia v domácnosti matky dňa 5.11.2018 bolo zistené, že matka spoločne s maloletými deťmi obýva prenajatý 3-izbový byt. Matka detí je na predĺženej rodičovskej dovolenke. Poberá invalidný dôchodok, rodičovský príspevok a prídavky na deti, ako aj výživné na maloleté deti vo výške 260,- eur. Matka počas rozhovoru uviedla, že opakovane navštívila s maloletou G. centrum pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, kde zisťovali školskú zrelosť maloletej. Z vyšetrení zistili u maloletej poruchu sústredenosti. Nedávno sa začal otec o deti zaujímať. Otec začal tráviť čas s maloletou G., kúpil jej nové okuliare a školskú výbavu. Otec sa s maloletou dcérou stretáva bez prítomnosti matky, voči čomu nemá matka výhrady. Otec teraz za deťmi chodí každú druhú sobotu. Maloletej G. sa treba viacej venovať, treba s ňou pracovať a venovať sa jej aj pri učení, aj pri trávení voľného času. Maloletý I. je autista, od októbra 2018 s ním matka navštevuje každý deň sanatórium. Maloletý I. má poruchu reči, preto s ním matka 3-krát do mesiaca navštevuje logopedičku a taktiež neurológa. Maloletý je na matku veľmi citovo naviazaný, podľa matky nemá k otcovi vytvorený žiadny vzťah. Otec sa s maloletým pár krát stretol, ale matka sa vyjadrila, že maloletý ho ani nepozná. Otec vyhlasuje, že maloletému nič nie je a spochybňuje vyšetrenia, ako aj odborníkov. Podľa matky by mal styk otca s maloletým prebiehať len za jej prítomnosti.

16. Zo správy kolízneho opatrovníka z pohovoru vykonaného s maloletou G. bolo zistené, že maloletá chodí na základnú školu, má tam veľa kamarátov. Ráno ju vozí do školy jej dedko a poobede chodí po ňu mama. V škole chodí do družiny. Doma sa s ňou učí mamina. V škole mala tanečný krúžok, ale už naň nechodí. Teraz chodí na športový krúžok. Doma u babky má svoju izbu, brat spí s maminou v izbe. Maloletá je s tatom iba niekedy. Keď je s ním, tak spolu chodia do McDonaldu, na ihriská alebo do detského kútika. Maloletá sa vyjadrila, že by chcela byť s tatom jeden deň v týždni a to piatok na pár hodín. Cez víkend by u tata nechcela spať. Keď má byť maloletá s tatom, tak jej brat s nimi nejde. Tato si maloletého I. vôbec neberie. Maloletá by chcela bývať s maminou a s bratom I.Y..

17. Z lekárskej správy bolo zistené, že matka maloletých detí je dispenzarizovaná na psychiatrickej ambulancii od roku 2012 pre Schizoafektívnu poruchu. Pravidelne a načas chodí na kontroly, berie predpísanú medikáciu, dodržiava všetky odporúčania od lekára, stará sa o deti. Jej stav sa dá dlhodobo hodnotiť ako stabilizovaný. V minulosti boli u nej prítomné dekompenzácie stavu s nutnosťou hospitalizácie vždy v popôrodnom období, čo možno pripísať hormonálnej dysbalancii po pôrode, inak bol stav stabilizovaný na liečbe.

18. Manželka vo svojich výpovediach pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu na rozvod manželstva. Žiadala, aby súd obe deti zveril do jej osobnej starostlivosti, právo zastupovať a spravovať majetok detí budú mať obaja rodičia, výživné na G. navrhovala určiť v sume 410,- eur a na I. v sume 295,- eur mesačne, styk navrhovala upraviť za prítomnosti matky v párnom týždni v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s obidvomi deťmi a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. so G. bez prítomnosti matky. Maloletý I. nadobudol vek 3 rokov, vtedy matka prestala poberať rodičovský príspevok. Z dôvodu jeho zdravotného stavu a skutočnosti, že maloletý je zdravotne ťažko postihnutý, bol matke priznaný rodičovský príspevok aj na čas po dovŕšení 3 rokov dieťaťa a tento jej bol aj spätne vyplatený. G. nastúpila od septembra 2018 do 1. ročníka základnej školy, maloletý I. do predškolského zariadenia nebol prijatý, je doma. Diagnostikovali mu autizmus, čaká v poradovníku do sanatória, kde by mal chodiť tri mesiace na 4 hodiny denne a kde odborne školený personál bude usmerňovať dieťa aj matku, akým spôsobom má postupovať tak, aby to nebolo na ujmu dieťaťa. Zo strany otca detí nebol prejavovaný dlhodobo záujem o maloleté deti. Príčinou rozpadu manželstva bol nezáujem zo strany manžela o rodinu a deti, o rodinný život. O maloletú G. prejavil záujem tesne pred pojednávaním, bol v škole prvý deň školského roka, tak isto kúpil dcére školskú tašku a školské potreby a pomôcky. Avšak predtým sa s dieťaťom stretol v januári 2018 a potom až v lete. Matka žiadala určiť výživné vo výške 100% skutočných nákladov na deti, nakoľko jediný zdroj príjmu matky je jej invalidný dôchodok. Matka požiadala aj o manželské výživné, ktoré však nie je právoplatné, nakoľko otec sa voči rozhodnutiu prvostupňového súdu odvolal. Otec momentálne platí výživné, ktoré mu bolo určené súdnymi rozhodnutiami, a to na mal. G. vo výške 180,- eur mesačne a na mal. I. vo výške 80,- eur mesačne. Nad rámec stanoveného výživného peniaze neposiela. Manželstvo uzatvárali v čase, keď bola tehotná. Po narodení dcéry manžel často odchádzal na víkendy s tým, že on si potrebuje oddýchnuť. Počas týždňa jej nepomáhal, nezaujímal sa o nich, mal svoju prácu, celú zodpovednosť za rodinu nechával na manželke. Svoj voľný čas trávil vo D. O. svojich rodičov. Manžel má takú povahu, že neznesie, keď s ním niekto nesúhlasí, je veľmi prchký, a preto sa často stávalo, že dával manželke facky. Svedkom bola aj mama manželky, ktorá videla, ako ju chytil pod krk, čo bolo tesne pred pôrodom. O manžela sa vôbec nemohla oprieť ako o partnera, pričom jej neustále dával najavo, že v manželstve je ona nič, on zarába peniaze a podobne. Manžel vedel o diagnóze manželky a že práve preto by jej mal byť oporou. Rozviesť sa chcela už aj skôr, ale ťažko bolo rozhodovať sa, pokiaľ mala iba rodičovský príspevok a mala na starosti dve deti. V čase, keď sa rozhodovalo o výživnom na dcéru, manžel vtedy pravdepodobne účelovo nemal prácu. Neskôr však zistila, že už v tom čase pracoval. Od manžela odišla, keď bola v 3. mesiaci tehotenstva so synom, skončila v krízovom centre a následne jej pomáhali jej rodičia, s ktorými začala žiť. Počas tohto obdobia manžel na výživu syna žiadnym spôsobom neprispieval a odmietal doplatiť toto výživné. K manželovi sa vrátila, keď mal syn 6 mesiacov, obnovili spolužitie, ale nakoniec sa koncom novembra 2016 rozišli, kedy po očkovaní manžel zobral deťom kočík aj všetky veci a vydieral manželku tým, že pokiaľ nepodpíše, že sa vzdáva detí, tak jej tie veci nevráti. Manžel sa o deti nezaujímal, okrem výživného na ne neprispieval žiadnym spôsobom. Až pred blížiacim sa súdnym pojednávaním G. zaplatil veci do školy a dioptrické okuliare. Je pravdou, že voláva viac krát, že sa chce stretnúť s dcérou, nasľuboval jej, že príde a nakoniec neprišiel. Dcéra bola potom z toho sklamaná, nešťastná. Čo sa týka syna, tak tento ho v podstate nepozná, o tohto záujem neprejavoval. Manželka bola ochotná stretávať sa za jej prítomnosti, avšak po vyhlásení rozsudku o výživnom na ňu začal manžel kričať a ich vzťahy sa odvtedy veľmi zhoršili. Svojou ignoráciou a pohodlnosťou nepozná vlastne svojho syna. Manžel zľahčuje jeho diagnózu, všetko nechával na manželku, sľuboval jej, že spolu kúpia maloletému kočík a nakoniec naň neprispel. Deťom žiadnym spôsobom nepomáha, je mu jedno z čoho budú žiť, keďže manželka má iba invalidný dôchodok. Zbytočné sú jeho náklady na cestovné, pretože pracuje v Bratislave, býva tam, nemusel by každý týždeň chodiť na víkendy k svojim rodičom, ale mohol by sa venovať deťom. Manželia žili spolu do konca novembra 2016, kedy manželku nechal bez finančných prostriedkov, bez vecí. V roku 2013 podala na manžela trestné oznámenie, kedy jej rozbil polovicu tváre, bolo to aj za dlhodobé týranie, ale nakoniec to stiahla, pretože mu nechcela znemožniť pracovnú kariéru. Manžel argumentuje rôznymi nahrávkami, no nahrávať vždy začal až po tom, čo manželku napadol, takže na nahrávke sú samozrejme len jej nadávky, ale každý by tak reagoval. Manželovi vysvetľovala, že I. nie je naviazaný na neho, že je potrebné, aby ona bola pri ňom, vysvetľovala mu jeho diagnózu, avšak on túto zľahčuje, neuznáva ju. Aj dcéru, keď bola menšia, tak ju zobral a nechal ju 4 hodiny plakať, bolo mu to jedno. Manžel si plánuje kúpiť auto, ale nech dá peniaze aj deťom na to čo potrebujú. Z jeho príjmu 1.800,- eur zaplatí určené výživné na deti a z tohto vlastne manželka má žiť aj s obidvomi deťmi. Manželka by tiež po 7 rokoch starostlivosti o deti veľmi rada išla do práce, ale starostlivosť o deti jej to nedovolí. V 19-tich rokov bola manželke diagnostikovaná schizoafektívna porucha, táto je ale plne kompenzovaná. Hospitalizovaná musela byť iba po pôrodoch, nakoľko počas tehotenstva nemohla brať lieky a bola potrebná intervencia formou hospitalizácie. Pri dcére to bolo mesiac a pol a pri synovi asi dva a pol mesiaca. Počas jej hospitalizácii sa o maloleté deti postarala rodina manželky. Manželka nemá nič proti tomu, aby sa otec stretával s dcérou bez jej prítomnosti, ale vzhľadom k tomu, že syn má túto diagnózu, potrebuje špecifický prístup, tak nesúhlasí, aby sa stretávam so synom bez nej. Manželka býva s rodičmi v podnájme, za ktorý sa platí 700,- eur mesačne, rodičom prispieva sumou 210 - 230,- eur. Starí rodičia finančne podporujú matku aj s deťmi. V čase, keď čakala I., tak sa manžel cez internet zoznamoval so ženami. Hoci to v predchádzajúcich konaniach zaprel, dokazuje to jeho profil na Pokeci. Aj napriek tomu, že manžel má auto, keď mal I. vážne zdravotné problémy a bolo treba s ním ísť na pohotovosť, tak nebol ochotný. Syn mal vážny problém, skončil na infúziách. Tiež sa stalo, že ich v byte vytopilo, manžel bol vtedy u svojich rodičov a keď mu volala, povedal jej, že si má poradiť sama, čo ho otravuje. Návrh otca na zverenie detí do jeho starostlivosti považovala za neprijateľný, nesúhlasila s ním a podľa jej názoru ho otec podal len preto, že sa jej chce pomstiť. Syn prakticky otca nepozná, neoslovuje ho tato. So G. sa otec pravidelne stretáva v zmysle súdneho rozhodnutia. Možno dvakrát sa stalo, že ju otec požiadal, aby G. u neho prespala, ale ona to odmietla. Jeden raz to bolo preto, že chceli ísť na motokáry, čo nie je vhodná aktivita pre 7 ročné dieťa. Syn I. má diagnostikovaný autizmus, má problémy aj s rečou. Od októbra 2018 navštevuje denné sanatórium. Matka sa zaujímala aj o iné školy, kde prijímajú takéto deti s poruchami, tie sú však preplnené. Navyše I. má odporučené, aby pokračoval v terapii, ktorú začal a aby bol aspoň ešte rok v sanatóriu. Otec platí na G. súdom stanovené výživné, odmieta však platiť jednorazové výdavky ako zapečatenie zubov, tanečná. Keď ho prosila, aby aspoň na chvíľu zobral syna, tak to odmietol. Rodičia manželky si kúpili dom v G., v ktorom má manželka s deťmi k dispozícii 2 izby a vlastnú kúpeľňu. I. je na matku naviazaný, je jeho najbližšou osobou. Súhlasila so stykom otca s deťmi na niekoľko hodín za jej prítomnosti. Pokiaľ by videla, že je tu vzťah, že otec zvláda starostlivosť, tak nemá problém. Trvala na tom, aby sa otec stretával s I. za jej prítomnosti. I. má vážnu poruchu, otec by mal potlačiť svoje ego ak mu na synovi záleží. Ak G. I. na otca zvykne, tak matka na svojej prítomnosti trvať nebude. Nebude otcovi určovať program s maloletým, ten môže navrhnúť sám. Matka je ochotná sa aj vzdialiť, samozrejme do takej vzdialenosti, aby na nich videla. I. bol uznaný za ZŤP, už má aj preukaz. Pri úprave styku rodičov na čas po rozvode by mal súd vychádzať z 2 právoplatných rozhodnutí o úprave práv a povinností rodičov do rozvodu a to v časti zverenia maloletých detí. Súhlasila s tým, aby bol styk otca so G. upravený aj počas Vianoc a to 2. sviatok Vianočný od 10.00 hod -18.00 hod a vo Veľkonočnú nedeľu od 10.00 - 18.00 hod. Nesúhlasila s tým, aby bola zámena týchto sobôt, nakoľko deti si už na to zvykli a navyše aj ona si pripravuje program, keďže I. jej ostáva. Čo sa týka výživného, pri určení vyživovacej povinnosti Okresný súd Bratislava III vychádzal z tej skutočnosti, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu manželky sumou 255,- eur mesačne. Táto povinnosť mu skončí rozvodom manželstva, a preto by mal s touto sumou počítať proti určovaní vyživovacej povinnosti a mal by ju premietnuť do určeného výživného. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal z ostatného príjmu otca a to zo sumy 1.832,- eur netto. Otec pracovný pomer ukončil dohodou, teda sa dobrovoľne vzdal svojho príjmu. Z tejto sumy by mal súd vychádzať aj v tomto konaní. Žiadala, aby súd pri výživnom zohľadnil možnosti rodiča, nie jeho skutočný príjem. Považovala za drzosť od otca navrhnúť výživné 80,- eur na každé dieťa, keď zarábal 1800,- eur. Čo sa týka výdavkov na maloletú G., tie priemerne dosahujú 400-450,- eur mesačne, vrátane ošatenia či príspevku na dovolenku. Za školský klub jej uhrádza 11,- eur mesačne, do triedneho fondu 10,- eur , triedny aktív 25,- eur, príspevok do družiny na pomôcky bol 20,- eur. Musela jej kúpiť učebnicu angličtiny za 16,32 eur a ešte má kúpiť učebnicu prvouky za 7,- eur, pracovný zošit zo slovenčiny 5,- eur a pracovné zošity angličtiny za 20,- eur. Náklady na I. sú o niečo nižšie, nakoľko ešte nenavštevuje škôlku. Vzhľadom k tomu žiadala určiť výživné na G. vo výške 310,- eur mesačne a výživné na I. vo výške 280,- eur.

19. Manžel pred súdom vypovedal, že s manželkou sa zoznámili na Pokeci, bolo to skvelé až do dňa svadby. Manžel po prvom týždni myslel, že pôjde manželstvo anulovať. Manželka pourážala celú jeho rodinu a odvtedy to išlo dolu vodou. Nepožiadal o rozvod, pretože ju mal rád, no následne sa manželka začala správať ako keby jej patril. Manžel chodil do roboty, z roboty domov, nemal žiadne iné kontakty s kamarátmi, spravila mu peklo zo života. Neustále ho sledovala, volala kde je, čo robí, zisťovala u jeho kamarátov. Stalo sa, že bol na porade kde nemohol dvíhať telefón, 4 krát ju zrušil, následne zavolala kolegovi, ktorý bol tiež na porade a ten povedal, že mu volá žena. Nikto to nechápal, kamaráti ho žiadali, aby si s ňou spravil poriadok. Manželia boli dohodnutí, že keď bude mať dcéra tri roky, pôjde do škôlky a manželka do práce. Manželka mu tvrdila, že berie antikoncepciu, no otehotnela. Prvé dieťa potratila, o čom ani nevedel a následne o mesiac znovu otehotnela. Potom keď sa vlastne rozišli, tak sa stretávali, bolo to všetko v pohode. Občas jej dal peniaze, niekedy na účet, niekedy v hotovosti. Bolo to vždy keď boli spolu, niekedy raz za týždeň, niekedy dva, niekedy raz za tri týždne. To čo jej dal do ruky, poprela. Boli kamaráti, všetko bolo v poriadku, chodili spolu na kúpalisko s deťmi, na nákupy, zabaviť sa na detské ihriská. Takýto vzťah trval až kým ho na súde neoklamala, bolo to v konaní o výživné na manželku. Už predtým sa dohodli na 100,- eur mesačne, ale ona na súde žiadala 500,- eur. Odvtedy každé stretnutie s deťmi kričí na manžela, na jeho rodinu, ohovára ho na verejnosti. Takto už ďalej nemohol. V čase, keď bola manželka hospitalizovaná po narodení G., tak sa manžel staral o dcéru a pomáhala mu jej babka. Po narodení syna keď bola hospitalizovaná, tak rodičia manželky to dali na sociálku, že nech sa niekto o tie deti postará. Oni ich ponúkli manželovi, on samozrejme prejavil záujem a postaral sa o deti. V tom čase nebol zamestnaný, takže sa mohol o deti postarať. Vlastne manželku aj prvý aj druhý krát vytiahol z nemocnice, podpísal reverz, lebo tam by sa zbláznil aj normálny človek. Čo sa týka diagnózy syna, tak manžel si nemyslí, že syn trpí autizmom. To, že mu manželka dovolí stretnúť sa so G. bez nej a s I. za jej prítomnosti je preto, že súd tak rozhodol. Ona čo súd rozhodne, tak to dodrží. Manžel býva v H. v podnájme s ďalšími 5 nájomníkmi. Je to dvojposchodový rodinný dom, k dispozícii má jednu izbu. Počas víkendov chodieva k svojim rodičom, kde by bol aj s deťmi. Za bývanie v H. platí 350,- eur mesačne, rodičom dáva okolo 160,- eur mesačne. Síce auto má, ale je už fakt staré, ročník 2009, takže musí kúpiť nové. Chcel by kúpiť jazdené auto. Momentálne však na to nemá nasporené finančné prostriedky. Keď je s deťmi, tak do D. nechodieva, ale inak chodieva cez víkendy k rodičom. Až do leta 2018 splácal kreditnú kartu, kde boli v mínuse ešte z čias spolužitia s manželkou. So synom sa otec stretol v januári 2018, resp. v auguste 2018, keď boli spolu nakupovať potreby pre dcérku do školy. Napriek tomu, že mal upravený styk so synom, tak tam pravidelne nechodil, pretože manželka sa začala správať tak, že mu pokazila celý ten deň. Asi by ho syn teraz ani nespoznal. Nedomáhal sa súdnou cestou výkonu rozhodnutia o styku s deťmi, keď mu ho manželka neumožňovala, pretože čakal na tento súd a chce žiadať deti do svojej starostlivosti. Otec trval na tom, aby boli deti zverené do jeho osobnej starostlivosti, pričom by matke nebránil stretávať sa s deťmi, môže to byť aj 50 % z celkového času. Súhlasil aj s výživným, ako bolo doteraz súdom určené. Otec nespochybňoval synovu diagnózu, i keď nie je presvedčený, že autista sa správa ako I.. V decembri 2018 boli spoločne nakupovať, syn s ním išiel po obchodnom centre a celý čas sa držal otca za ruku. Toto autisti nerobia. Nespochybňoval ani to, že maloletému prospieva pobyt v sanatóriu, ktoré navštevuje. Mal však za to, že jeho hlavný problém je v tom, že matka zanedbáva jeho starostlivosť. Styk s dcérou je problematický, nakoľko posledného pol roka nebolo ani jedno stretnutie, ktoré by sa uskutočnilo bez toho, že by musel matke vyvolávať. Dvakrát mu poslala SMS, že prišiel neskoro a stretnutie sa ruší. Správanie matky je vyvolané tým, že otec detí odmietol prispievať nad rámec výživného určeného súdom. Otec má so Stelou dobrý vzťah. Keď je maloletá s ním, tak sa vyjadruje, že by chcela u neho bývať. Veľakrát sa stalo, že oslovoval matku a žiadal ju, aby mohla dcéra u neho do nedele prespať, matka to vždy odmietla. V čase spolužitia manželov sa matka nedostatočne starala o deti. Jediné, čo ju zaujímalo, bol Facebook a spánok. G. má v škole zlé známky. Pokiaľ by však súd dospel k názoru, že je vhodnejšie zveriť deti do osobnej starostlivosti matky, rozhodne nesúhlasil s doterajšou úpravou styku ani s výškou výživného. Matkou požadované výživné považoval za neprimerane vysoké. Mal za to, že aj matka by mala vyvinúť snahu na to, aby sa zamestnala aspoň na čiastočný úväzok a nevyhovárala sa stále iba na choré dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti nie je možné vychádzať z jeho ostatného príjmu, nakoľko jeho kariéra programátora už skončila. Povedia mu to aj na pohovoroch, že je už na programátora starý. Momentálne je evidovaný na Úrade práce, ale dávku v nezamestnanosti nepoberá. K ukončenia pracovného pomeru sa nemôže vyjadriť, keďže sa zaviazal v pracovnej zmluve k mlčanlivosti. Býva stále u svojej matky, v septembri jej dal 500,- eur, minulý mesiac jej nedal nič. Čo sa týka výživného tak, ako bolo doposiaľ určené, to by dokázal uhrádzať. Čo sa týka styku, nevie si predstaviť stretávanie s I. za prítomnosti matky, nebude to fungovať. G. G. by sa chcel stretávať viac, aj niekedy počas pracovného týždňa. Chcel by, aby u neho aj prespávala. Naposledy keď boli so G., tak mu povedala, že by chcela ísť k nemu. Otec by mal záujem o styk aj počas Vianoc, prípadne aj na narodeniny a meniny. Chcel by zmeniť párnu sobotu na nepárnu, nakoľko je členom subaru klubu a v párne víkendy bývajú akcie, stretnutia klubu alebo preteky. Na Úrade práce mu ponúkajú pracovné miesto skladníka a podobné, čo bude musieť zobrať, keďže by ho inak vyradili z evidencie. To znamená, že jeho mzda bude cca 600,- eur, z čoho nebude môcť platiť výživné ako požaduje matka. Preto navrhoval určiť výživné vo výške 82,- eur na každé dieťa.

20. Pri výsluchu maloletých detí, ktorý bol vykonaný zákonnou sudkyňou bez prítomnosti rodičov, sa maloletá G. vyjadrila, že chodí do novej školy v G., už si tam našla kamarátky. Na krúžky ešte nechodí, musí si nejaký vybrať. Býva s maminou a so starými rodičmi. S tatom sa stretáva, nevie povedať ako často. S tatom chodia na výlety, do kútika, do aquaparku. Neprespáva u neho. Tato sa s I. nestretáva. Maloletá by chcela, aby to bolo tak ako vždycky. U tata sa jej veľmi nepáči, nevie prečo. Tato pre ňu chodieva, aj ju privedie domov. Keď ide s tatom do aquaparku, I. by chcel ísť s nimi, ale nemôže. Nevie prečo. S maloletým I. nebolo možné viesť zmysluplný rozhovor, súvisle nerozprával, len opakoval niektoré slová po sestre a na otázky neodpovedal.

21. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhoval zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a styk s otcom upraviť tak, že s maloletým I. sa bude stretávať každú párnu sobotu za prítomnosti matky od 10.00 -18.00 hod a so G. každú párnu nedeľu od 10.00-18.00 hod bez matky. Taktiež súhlasil s navrhovanou úpravou styku počas Vianoc a Veľkej noci. V otázke určenia výživného na maloleté deti navrhoval pre G. 180,- eur mesačne a pre I. 150,- eur mesačne.

22. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

23. Podľa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

24. Podľa k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

25. Podľa , , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

26. Podľa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

27. Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

28. Podľa maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

29. Podľa , , a , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch manželov a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch manželov v povahových a názorových nezhodách. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, nakoľko spolužitie rodičov nevytvárali vhodné prostredie pre zdravý vývoj maloletých detí.

32. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Mimoriadne dôležitým pre nariadenie osobnej starostlivosti je zistenie názoru dieťaťa, ktorého sa toto opatrenie bezprostredne dotýka. Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o otázkach, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú. Na názor maloletého dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Maloleté deti súd zveril do osobnej starostlivosti matky, berúc do úvah, že maloleté deti sú dlhodobo v jej starostlivosti a majú k matke vytvorený hlboký vzťah. Podľa názoru súdu je matka k potrebám maloletých detí, hlavne maloletého I., citlivejšia ako otec, i keď to neznamená, že súd spochybňuje rodičovské kompetencie otca. Matka má aj vhodnejšie bytové podmienky pre starostlivosť o maloleté deti, nakoľko býva v rodinnom dome so svojimi rodičmi. U otca je bývanie nestála veličina, aktuálne síce býva u matky, ( predtým v dome s ďalšími podnájomníkmi) ale uvažuje o práci v H. a aj o presťahovaní. I keď otec sporadicky počas konania deklaroval záujem o zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, podľa názoru súdu nebol tento záujem skutočný a presvedčivý.

33. Zároveň súd určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok obom rodičom.

34. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia , odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca, pričom odôvodnenými výdavkami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. I keď je otec aktuálne nezamestnaný, súd vychádzal z príjmov, ktoré dosahoval v pracovnom pomere, ktorý ukončil dohodou, teda sa podľa názoru súdu vzdal bez dôležitého dôvodu zárobku. Súd prihliadal aj na rozhodnutia súdov, ktorými boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu a v ktorých bola určená vyživovacia povinnosť k G. vo výške 180,- eur mesačne a k maloletému I. vo výške 150,- eur mesačne. Kým otec dobrovoľne neukončil pracovný pomer dosahoval príjem, ktorý mu bezpochyby umožnil prispievať na výživu maloletých detí určenou v tomto rozhodnutí. Výživné, ktoré navrhoval otec ( 80,- eur na každé dieťa ) nezodpovedalo ani odôvodneným výdavkov maloletých detí ani možnostiam otca. Na druhej strane aj výživné, ktoré požadovala matka, považoval súd za neprimerané. Matka vyčíslila výdavky na maloletú G. vo výške 410,- eur mesačne a na maloletého I. vo výške 295 eur, pričom výdavky v takejto výške preukázané neboli. Výšku výdavkov ako aj výšku požadovanej sumy matka v priebehu súdneho konania menila, nie všetky výdavky boli preukázané a niektoré boli v neprimeranej výške. Súd sa ustálil na výdavkoch maloletej G. vo výške cca 280,-300,- eur mesačne a maloletého I. vo výške 220,-240 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má i matka i keď tá si ju čiastočne kompenzuje starostlivosťou o maloleté deti, u I. je samozrejme osobná starostlivosť matky rozsiahlejšia ako u G.. Je potrebné brať pri určení výživného do úvahy aj nízky vek maloletých detí, kedy je predpoklad ďalších zmien a v dôsledku nich aj zvyšovania nákladov a následne aj možnosti ďalšieho zvýšenia výživného.

35. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s prihliadnutím na právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, teda aj k otcovi, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, teda aj otec a súčasťou týchto práv je podieľať sa na výchove maloletých detí , aj keď len v obmedzenom rozsahu. Stretávanie maloletých detí s otcom je hlavne v ich záujme, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre ich ďalší citový vývoj. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi v inom čase pre G. ako pre maloletého I. a to z dôvodu, že u maloletého I. je nevyhnutná prítomnosť matky pri styku. So Stelou sa otec doposiaľ stretával bez prítomnosti matky a nie je dôvod na to, aby sa tento stav menil. Pokiaľ sa G. zúčastní aj stretnutia s I., súd v tom nevidí žiadny problém, je však potrebné zachovať čas len pre G. a otca bez prítomnosti matky a to aj vzhľadom na nevyhovujúcu komunikáciu medzi rodičmi. Súd apeluje na rodičov, aby v záujme svojich detí prestali bojovať, útočiť na seba a aby začali pracovať na skvalitnení svojej komunikácie.

36. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( ).