Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-14Cb/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom v spore žalobcu Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, proti žalovanému Ing. D. K., nar. XX. XX. XXXX, F. X/XX, XXX XX A. D., podnikajúci pod obchodným menom Ing. Karol Šedaj KAROLA, IČO: 17 895 821, zast. JUDr. Štefanom Lendvayom, nar. 10. 01. 1952, Pri parku 73, 900 26 Slovenský Grob, o zaplatenie 88.150 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 88.150 Eur, úrok v sume 18.619,10 Eur, úrok vo výške 5,6 % ročne zo sumy 88.150 Eur od 15. 01. 2019 do zaplatenia, úrok z omeškania v sume 14.691,55 Eur, úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 88.150 Eur od 15. 01. 2019 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á nárok na náhradu 100 % trov konania od žalovaného.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21. 01. 2019, doplnenou dňa 11. 02. 2019, domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 88.150 Eur, úroku vyčísleného ku dňu 14. 01. 2019 v sume 18.619,10 Eur a vo výške 5,6 % ročne zo sumy istiny od 15. 01. 2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 14. 01. 2019 v sume 14.691,55 Eur a v sadzbe 5 % ročne zo sumy istiny od 15. 01. 2019 do zaplatenia, nákladov z uplatnenia pohľadávky v sume 6.794,42 Eur a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 18. 11. 2013 úverovú zmluvu s dodatkom č. 1 zo dňa 03. 02. 2014, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume 120.000 Eur upravený dodatkom na sumu 90.000 Eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške sadzby EURIBOR fixovanej pre 6-mesačné depozitá s odchýlkou 5,6 % ročne na dohodnutý účel so splatnosťou najneskôr do 21. 11. 2022. Z dôvodu porušenia zmluvných podmienok žalovaným (nesplácanie dohodnutých mesačných splátok a úrokov) žalobca podľa čl. VIII. bod 8.1 písm. a) úverovej zmluvy ku dňu 27. 02. 2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, pričom žalovaný si túto výzvu prevzal dňa 10. 03. 2015. Zostatok nesplateného úveru vyčíslil žalobca ku dňu 14. 01. 2019 na sumu 128.255,07 Eur tvorenú nesplatenou istinou, úrokmi, úrokmi z omeškania a nákladmi z uplatnenia pohľadávky, ktoré tvoria náklady vynaložené v súvislosti s realizáciou záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a s uplatnením si nároku zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 18. 11. 2013. Žalobca k žalobe priložil listinné dôkazy - úverovú zmluvu č. XXXXXX- XXXX, dodatok č. 1, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, doručenku, zmluvu o zriadení záložného práva a výpisy obsahujúce finančný tok a aktuálnu hodnotu pohľadávky k 14. 01. 2019.

2. Súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu platobným rozkazom č. k. -67 zo dňa 15. 03. 2019, proti ktorému podal žalovaný dňa 23. 04. 2019 odpor, na základe čoho súd uznesením č. k.

-79 zo dňa 30. 04. 2019 platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. Žalovaný v odpore uviedol, že uzavrel so žalobcom dňa 18. 11. 2013 úverovú zmluvu č. XXXXXX-XXXX, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému sumu 120.000 Eur a zároveň určil jednu z podmienok na vyplnenie blankozmenky žalovaným. Žalobca dňa 27. 02. 2015 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, čím odstúpil od úverovej zmluvy a tým prestali plynúť podmienky úverovej zmluvy v časti úrokov. Vyhlásením splatnosti úveru začala plynúť premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 28. 02. 2018. Dôvodom zamietnutia žaloby je podľa žalovaného prekážka litispendencie, pretože žalobca si uplatnil plnenie z úverovej zmluvy v súlade s čl. 9.7 zmluvy žalobou na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, kde si uplatnil právo vyplývajúce z vyplnenej blankozmenky, pričom tento súd vydal dňa 09. 05. 2017 rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1/2016-12, ktorým rozhodol tak, že zaviazal avalistov z blankozmenky uhradiť žalobcovi sumu 92.816,61 Eur s príslušenstvom. Základným právnym princípom procesného práva je „ne bis in idem“, podľa ktorého nie je možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát, pričom tento princíp je vyjadrený jednak v prekážke rei iudicatae, t. j. v prekážke právoplatne rozhodnutej veci a v prekážke litispendencie, t. j. v prekážke začatého konania. Prekážka začatého konania v zmysle zakazuje súdu viesť konanie o totožnom spore, o ktorom sa už konanie vedie, pričom ide o neodstrániteľnú vadu konania. V predmetnej veci je daná totožnosť sporu, nakoľko ide o totožnosť sporových strán aj totožnosť predmetu sporu. Na základe vydaného rozhodcovského rozsudku prebieha aj exekučné konanie, ktoré vedie exekútorský úrad JUDr. Eleonóry Noskovej pod č. XXXEx XXX/XX. Pokiaľ ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, tá je výslovne ustanovená v , pričom v predmetnej veci ide o ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, nakoľko sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Záverom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K odporu priložil upovedomenie o začatí exekúcie a prvú a poslednú stranu rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. I/2016-12.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvu č. XXXXXX-XXXX, dodatkom č. 1, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru s doručenku, zmluvou o zriadení záložného práva, výpismi obsahujúcimi finančný tok a aktuálnu hodnotu pohľadávky k 14. 01. 2019, upovedomením o začatí exekúcie a rozhodcovským rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. I/2016-12, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z predloženej úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXX zo dňa 18. 11. 2013 vyplýva, že žalobca sa v čl. I zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky v sume 120.000 Eur na účel uvedený v čl. II. zmluvy: preklenutie časového nesúladu medzi potrebou zdrojov a vyplatením príspevku z fondov Európskej únie, na financovanie časti oprávnených výdavkov projektu klienta s názvom „Zriadenie predajne a doplnenie spracovne vína“ - financovanie rekonštrukcie a prístavby objektu v Malom Krtíši, kúpu technológie na spracovanie vína a refundáciu už uhradených faktúr. Dodatkom č. 1 zo dňa 03. 02. 2014 bola v bode I. upravená výška úveru na 90.000 Eur a v bode II. bol čiastočne modifikovaný účel úveru (vypadli slová: „kúpu technológie na spracovanie vína a refundáciu už uhradených faktúr“). V čl. V. úverovej zmluvy modifikovanom v bode 5 dodatku č. 1 si strany dohodli splátkový kalendár so splatnosťou splátok vždy k 21. dňu príslušného kalendárneho mesiaca tak, že prvých 8 splátok po 250 Eur bude splatných od 21. 05. 2014 do 21. 12. 2014, mimoriadna splátka 55.678 Eur v termíne do 31. 01. 2015, 48 splátok po 250 Eur od 21. 01. 2015 do 21. 12. 2018, 36 splátok po 432 Eur od 21. 01. 2019 do 21. 12. 2021, 10 splátok po 432 Eur od 21. 01. 2022 do 21. 10. 2022 a posledná splátka 450 Eur dňa 21. 11. 2022. V čl. VI 6.1 úverovej zmluvy si strany dohodli úrok vo výške sadzby EURIBOR fixovanej pre 6-mesačné depozitá s odchýlkou + 5,6 % ročne. V čl. VI 6.6 zmluvy si strany dohodli úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne. V čl. VIII 8.1 zmluvy sa strany dohodli, že v prípade ak (okrem iného) klient v dohodnutom termíne neuhradí splátku istiny alebo úroku alebo neuhradí poplatky, resp. istinu úveru a/alebo príslušenstvo úveru uhradí po lehote splatnosti alebo uhradí iba časť pohľadávky s príslušenstvom, je žalobca oprávnený požadovať splatenie úveru vrátane úrokových poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti. Listom zo dňa 27. 02. 2015 žalobca pre neplnenie zmluvných podmienok, okrem iného aj pre omeškanie so splátkami istiny a úrokov, vyhlásil úver za okamžite splatný a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej istiny, úrokov a úrokov z omeškania do 5 dní od doručenia listu, pričom podľa priloženej doručenky si žalovaný tento list prevzal dňa 10. 03. 2015. Zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXX-XXXX zo dňa 18. 11. 2013 vyplýva, že na zabezpečenie záväzku z úveru strany zriadili záložné právo v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na nehnuteľnosti žalovaného ako záložného dlžníka, zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území A. D.. Z finančného toku vyplýva, že úver bol čerpaný v dňoch 27. 02. 2014 v sume 44.872,90 Eur

a dňa 14. 05. 2014 v sume 45.027,10 Eur. Pred dňom zosplatenia (27. 02. 2015) vykonal žalovaný podľa finančného toku úhradu naposledy dňa 10. 12. 2014 v sume spolu 2.207,44 Eur. Podľa „aktuálnej hodnoty pohľadávky“ predstavuje stav pohľadávky ku dňu 14. 01. 2019 - istina 88.150 Eur, úroky 18.619,10 Eur, úroky z omeškania 14.691,55 Eur a ostatné príslušenstvo 6.794,42 Eur.

5. Z upovedomenia súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej sp. zn. XXX C. zo dňa 28. 05. 2018 vyplýva, že voči žalovanému je vedená exekúcia v prospech žalobcu na vymoženie istiny 92.816,61 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie č. k. -12 zo dňa 09. 05. 2017. Z prvej strany rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. I/2016-12 vyplýva, že žalovaný bol spolu s P. Š., X.. Č.. XXXXXX/XXXX zaviazaný zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 92.816,61 Eur s úrokmi 6 % ročne od 08. 12. 2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 309,39 Eur a trovy konania v sume 3.382,80 Eur.

6. Súd vec právne posúdil ako zmluvu o úvere podľa a nasl. , nakoľko úverovou zmluvou č. XXXXXX-XXXX sa žalobca v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť žalovanému v postavení dlžníka peňažné prostriedky do určitej sumy a žalovaný ako dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Záväzkový vzťah strán je v režime , pretože ide o zmluvu o úvere ako tzv. absolútny obchod v súlade s ustanovením a taktiež ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa týka ich podnikateľskej činnosti, nakoľko predmetom podnikania žalobcu je podľa výpisu z obchodného registra pod bodom II. aj poskytovanie úverov, pričom úver bol poskytnutý žalovanému za účelom financovania projektu: zriadenie predajne a doplnenie spracovne vína v Malom Krtíši, kde je podľa výpisu zo živnostenského registra miesto podnikania žalovaného. Žalobca má ako veriteľ zo zmluvy o úvere nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi.

7. Záväzok žalovaného vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky s úrokom sa stal v celom rozsahu splatným v dôsledku právneho úkonu žalobcu, ktorým vyhlásil úver za okamžite splatný z dôvodu, že žalovaný riadne neplatil splátky podľa dohodnutého splátkového kalendára. Tento právny úkon žalobcu súd kvalifikoval podľa , ako odstúpenie od zmluvy s tým, že podľa uvedeného ustanovenia môže veriteľ zo zmluvy o úvere (žalobca) od zmluvy odstúpiť, ak je dlžník (žalovaný) v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky pod dobu dlhšiu ako tri mesiace. Predmetné ustanovenie má s poukazom na a contrario dispozitívny charakter, a teda strany si môžu dohodnúť odchylnú úpravu, čo urobili v čl. VIII 8.1 Zmluvy, podľa ktorého bol žalobca oprávnený požadovať splatenie úveru jednorazovo v prípade akéhokoľvek omeškania so splátkou istiny úroku, príp. jej časti, teda aj pre prípad omeškania čo i len s jednou splátkou. Žalobca k odstúpeniu od zmluvy pristúpil listom zo dňa 27. 02. 2015, pričom podľa predloženého finančného toku žalovaný neuhradil splátku bezprostredne predchádzajúcu tejto splátke splatnú tnú dňa 21. 02. 2015 (splatnosť splátok bola vždy k 21. dňu v mesiaci), keďže poslednú úhradu pred odstúpením vykonal dňa 10. 12. 2014. Žalobca podľa predloženého finančného toku taktiež neuhradil ani mimoriadnu splátka 55.678 Eur v dohodnutom termíne do 31. 01. 2015. Keďže pre odstúpenie od zmluvy postačuje nesplnenie jedinej splátky súd konštatuje, že žalobca mal právo z dôvodu neplnenia splátok od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný adresný právny úkon, ktorého účinky nastávajú doručením druhej strane (žalovanému), pričom tieto účinky nastali v súlade s priloženou doručenkou dňa 10. 03. 2015. Keďže žalobca poskytol žalovanému na zaplatenie dlžnej istiny lehotu 5 dní od doručenia odstúpenia, stala sa celá pohľadávka splatnou dňa 15. 03. 2015. Preto má žalobca v súlade s ustanovením nárok na zaplatenie celej poskytnutej istiny aj s úrokmi. Nesplatená časť istiny predstavuje podľa „aktuálnej hodnoty pohľadávky“ sumu 88.150 Eur, pričom žalovaný túto výšku nepoprel (súd považoval túto skutočnosť za nespornú v zmysle ), a preto ju súd žalobcovi v celom rozsahu priznal.

8. Pokiaľ ide o úroky, žalovaný namietol, že odstúpením od zmluvy prestali plynúť podmienky úverovej zmluvy v časti úrokov. S touto obranou sa súd nestotožnil, nakoľko podľa ustanovenia strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti, pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa . Sám zákon teda počíta s tým, že v prípade odstúpenia od zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, je dlžník povinný tieto peňažné prostriedky vrátiť aj s úrokom, teda záväzok dlžníka vrátiť úrok odstúpením od zmluvy v tomto prípade nezaniká.

Inak by prípad odstúpenia od zmluvy pri peňažnom záväzku neupravoval osobitne s výslovným uvedením, že takýto záväzok sa plní aj s úrokom. Taktiež by bol absurdný ten výklad, že veriteľovi zo zmluvy o úvere po odstúpení od zmluvy už nepatrí úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov do ich vrátenia, nakoľko takýmto výkladom by sa veriteľ pre uplatnenia práva, ktoré mu vyplýva zo zákona, príp. zo zmluvy dostal do nevýhodnejšieho postavenia, a to v dôsledku porušenia povinnosti druhej zmluvnej strany. Preto súd uzatvára, že žalobcovi, ako veriteľovi zo zmluvy o úvere, patrí úrok až do zaplatenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Keďže strany nemali dohodnutý osobitný úrok pre tento prípad (pre prípad odstúpenia od zmluvy) uplatní sa ustanovenie a to, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, teda v zmluvne dohodnutej výške. Žalobca si uplatňuje úrok v sadzbe 5,6 % ročne, na čo má nárok, nakoľko v zmysle čl. 6.1 úverovej zmluvy sa strany dohodli, že úroková sadzba bude sadzba EURIBOR, zvýšená o 5,6 % ročne. Keďže žalobca žiada len úrok 5,6 % ročne, teda nežiada túto sadzbu zvýšenú o EURIBOR, žiada menej ako mu podľa zmluvy patrí, a teda je zrejmé, že na úrok minimálne v tejto výške má nárok. Žalobca kapitalizoval sumu úroku ku dňu 14. 01. 2019 na sumu 18.619,10 Eur, ktorá vyplýva z „aktuálnej hodnoty pohľadávky“, pričom žalovaný výšku úroku k tomuto dňu nepoprel. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi uvedenú sumu titulom úroku spolu s úrokom 5,6 % ročne zo sumy nevrátenej istiny od nasledujúceho dňa po vyčíslení, teda od 15. 01. 2019 až do zaplatenia istiny priznal.

9. Keďže žalovaný svoj záväzok vrátiť poskytnutú sumu a úroky riadne neplnil v dohodnutých termínoch splatnosti jednotlivých splátok a nesplnil ho ani po odstúpení žalobcu od zmluvy, kedy sa stala celá pohľadávka splatnou ku dňu 15. 03. 2015, má žalobca ako veriteľ z peňažného záväzku nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s ustanovením , a to v sadzbe dohodnutej v čl. VI 6.6 úverovej zmluvy, teda 5 % ročne. Žalobca aj túto sumu vyčíslil ku dňu 14. 01. 2019 v rámci „aktuálnej hodnoty pohľadávky“ na 14.691,55 Eur, pričom žalovaný ani túto dlžnú sumu nepoprel, a preto ju súd žalobcovi spolu s úrokom z omeškania z nevrátenej istiny v sadzbe 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po vyčíslení, teda odo dňa 15. 01. 2019 až do zaplatenia žalobcovi priznal.

10. Žalobca si uplatnil aj náklady z uplatnenia pohľadávky v sume 6.794,42 Eur, pričom uviedol, že tieto vznikli v súvislosti s realizáciou záložného práva a v súvislosti s uplatnením si nároku zo zmenky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú príslušenstvom pohľadávky v súlade s ustanovením . Ide o všetky výdavky, ktoré bolo potrebné a účelné vynaložiť pre úspešné uplatnenie si pohľadávky. Súd má za to, že žalobca pri uplatnení týchto nákladov neuniesol bremeno tvrdenia, ktorým bol zaťažený, nakoľko ani len neuviedol z čoho presne tieto náklady pozostávali, teda aké konkrétne výdavky mu vznikli v súvislosti s realizáciou záložného práva a v súvislosti s uplatnením si nároku zo zmenky. Taktiež z jeho tvrdení nie je zrejmé, aká časť týchto nákladov pripadá na uplatnenie záložného práva a aká časť z vyčíslených nákladov pripadá na uplatnenie si práva z vystavenej zmenky. Pokiaľ si žalovaný uplatňuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky, mal súdu presne uviesť konkrétne položky týchto nákladov, teda na čo presne výdavky vynaložil. Žalobca neuniesol uvedené bremeno tvrdenia a už vôbec nie dôkazné bremeno, nakoľko výšku výdavkov v ním uplatnenej sume 6.794,42 Eur ničím nepreukázal. K žalobe síce priložil zmluvu o zriadení záložného práva, z nej však vyplýva len toľko, že žalobca má svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom, avšak z tejto zmluvy nevyplývajú žiadne konkrétne výdavky, ktoré by žalobca musel vynaložiť. V tomto smere súd ani nemôže aplikovať ustanovenie , že žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že mu dlží žalovanú sumu z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nepoprel, keďže žalobca sám neuviedol riadne skutkové tvrdenia, na základe ktorých by mu uvedenú sumu bolo možné priznať, ako to urobil v prípade istiny, úroku a úroku z omeškania, kde presne uviedol, ku ktorému dňu tieto položky vyčíslil, v akej sadzbe a z akého titulu si ich uplatňuje. Preto súd žalobu v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 6.794,42 Eur zamietol.

11. Súd sa ďalej vysporiadal s námietkou žalovaného o premlčaní pohľadávky. Žalovaný uviedol, že pre vyhlásenie splatnosti úveru začala dňa 28. 02. 2015 plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 28. 02. 2018. Keďže súd už vyššie uzavrel, že záväzkový vzťah strán je v režime , je potrebné aj na premlčanie aplikovať , ktorý v pre obchodno-záväzkové vzťahy stanovuje všeobecnú premlčaciu dobu 4 rokov, ktorá by uplynula až dňa 28. 02. 2019. Je zrejmé, že žalovaný pri svojej obrane aplikoval trojročnú premlčaciu dobu, čo je nesprávne. Keďže žalobca podal žalobu na súde už dňa 21. 01. 2019, teda pred uplynutím vyššie uvedenej premlčacej doby, prestala táto v súlade s ustanovením plynúť. Preto súd uzatvára, že právo žalobcu premlčané nie je.

12. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o prekážke konania v podobe litispendencie s poukazom na rozhodnutie rozhodcovského súdu, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že v danom prípade nemôže ísť o prekážku litispendencie, teda o prekážku začatého konania, nakoľko predmetné rozhodcovské konanie už neprebieha, keďže v ňom bol vydané konečné rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok dňa 09. 05. 2017, na základe ktorého už prebieha exekúcia vedená súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou pod sp. zn. XXX C..

13. Pokiaľ ide o námietku prekážky veci rozsúdenej (rei iudicatae), aj tu sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že priznanie práva z titulu zmenky, ktorá predstavuje abstraktný cenný papier, pričom samotný dôvod vzniku zmenky (jej kauza) nie je pre existenciu zmenky významný, nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu ku konaniu, kde je plnenie žalované z titulu kauzy (pôvodne uzavretej zmluvy). V tomto smere súd odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal aj žalobca sp. zn. zo dňa 31. 07. 2012 a 1 M Obdo V 9/2007 zo dňa 27. 11. 2008, podľa ktorých pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu a tieto dva právne vzťahy sú oddelené, a preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky. Súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že zmenková suma, na ktorú bol zaviazaný rozhodcovským rozsudkom, vznikla z rovnakej kauzy, pre ktorú je žalovaný v predmetnom konaní, nakoľko súdu predložil len prvú stranu rozhodcovského rozsudku obsahujúcu záhlavie, výrok a prvé dva odseky odôvodnenia, v ktorých je uvedená len výška zmenkovej sumy a poslednú stranu rozsudku, obsahujúcu len poučenie, dátum a miesto vydania rozhodcovského rozsudku. Žalovaný nepredložil samotné odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, z ktorého by vyplývalo, z akého titulu bola zmenka vystavená, ani žiadne iné dôkazy preukazujúce, že ide o totožnú kauzu. Obrana žalovaného by bola relevantná len ak by preukázal, že z titulu kauzy vydanej zmenky už plnil, kedy by bolo možné jeho plnenie započítať na žalovanú sumu, čo však žalovaný ani len netvrdil.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Žalobca bol síce neúspešný v časti nákladov v spojení s uplatnením pohľadávky v sume 6.794,42 Eur, táto suma však zo žalovanej sumy istiny, úrokov, úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, spolu v sume 128.255,07 Eur predstavuje len približne 5 %, teda pomerne nepatrný neúspech. Pri takto malom čiastkovom neúspechu má súd za to, že napriek tomu má žalobca nárok na plnú náhradu trov konania, nakoľko bol úspešný s celou istinou, s celým úrokom, aj celým úrokom z omeškania predstavujúcim 95 % žalovanej sumy. O výške trov rozhodne v súlade s ustanovením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.