Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/104/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: X. S., C. XX.XX.XXXX, D. S.: J. XX, S., právne zastúpená: JUDr. Eva Priehodová, advokátka, so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, právne zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, o zaplatenie 2.226,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -163 zo dňa 28.11.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa , , , , , , , , , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov a vecne tým, že Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. na tunajší súd dňa 17.04.2018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej 2.226,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.226,78 eur od 21.03.2017 až do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.

3. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu - informáciou o RPMN a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, odpoveďou žalovaného na žiadosť žalobkyne o predčasné splatenie zo dňa 26.08.2016, potvrdením zo dňa 16.09.2016 o ukončení zmluvy o pôžičke / zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, predsporovou výzvou zo dňa 21.02.2017, splátkovým kalendárom evid.č./VS: XXXXXXX, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere divízia SLPO zo dňa 02.04.2014, súhlasom so spracovaním osobných údajov, vyhlásením klienta číslo zmluvy XXXXXXX, internetovým výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., detailmi transakcií z obdobia od 15.05.2014 do 19.09.2016, žiadosťou a zmluvou o poskytnutie pôžičky Quatro číslo zmluvy XXXXXXX zo dňa 02.04.2014, súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2013 a všetkými listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu. Súd iné dôkazy nevykonal, strany sporu ďalšie dôkazy v konaní nenavrhli.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Žalobkyňa je fyzickou osobou, ktorá ako spotrebiteľ dňa 02.04.2014 uzavrela s obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (právnym predchodcom žalovaného), ktorý bol právnickou osobou predmetom podnikania ktorej bolo okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere - zmluvu o poskytnutí pôžičky číslo XXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie pôžičky žalobkyni veriteľom v sume 3.500 eur s nasledovnou základnou špecifikáciou: celkovou čiastkou: 7.273,44 eur; celkovými nákladmi spotrebiteľa: 3.773,44 eur; sadzbou poistenia: 2,9 %; splátkou s poistením: 103,95 eur; priemernou hodnotou RPMN: 18,87 %; spôsobom čerpania pôžičky: prevod na účet; splátkou: 101,02 eur; počtom splátok: 72; termínom konečnej splatnosti (mesiac/rok): 04/2020; mesačnou splátkou poistenia: 2,93 eur; RPMN: 32 % a fixnou ročnou úrokovou sadzbou: 32 %.

6. Na základe vykonaných dôkazov súd ďalej zistil, že neoddeliteľnou súčasťou predmetnej úverovej zmluvy bol aj splátkový kalendár (bod 6.1 zmluvy), ktorý obsahoval podrobný rozpis jednotlivých splátok s určením termínu a výšky. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa tento splátkový kalendár obdržala. Samotná žalobkyňa túto skutočnosť potvrdila v písomnom vyjadrení k podanému odporu. Z „detailov transakcií“ je tiež nepochybné, že žalobkyni, keďže jednotlivé platby uhrádzala riadne a včas do dňa splatnosti každej jednotlivej splátky (bod 6.1 a 6.2 zmluvy), bola zrejmá splatnosť aj výška splátok obsiahnutá v zmluve a tiež v splátkovom kalendári. Splátkový kalendár obsahuje najmä: v jeho záhlaví označenie veriteľa s uvedením jeho identifikačných údajov, osobné údaje žalobkyne a podrobný rozpis splátok. Splátky sú v splátkovom kalendári riadne špecifikované s uvedením dátumu splatnosti každej jednotlivej pravidelnej mesačnej splátky (spolu počtom 72 mesačných splátok) s riadnou špecifikáciou skladby jednotlivých splátok s rozčlenením na: splátku istiny, úrok, poistenie a celkovú sumu k úhrade á 103,95 eur mesačne.

7. Súd zistil, že úverová zmluva bola ukončená v septembri 2016 na základe žiadosti žalobkyne o predčasné ukončenie zmluvného vzťahu zo zmluvy o pôžičke.

8. Súd mal z detailov transakcií z obdobia od 15.05.2014 do 19.09.2016 za preukázané, že žalobkyňa zo Zmluvy uhradila veriteľovi celkom 5.730,97 eur /27x á 103,95 eur, 1x 84,50 eur a 1x 2.839,82 eur/.

9. Žalobkyňa výzvou datovanou dňa 21.02.2017 adresovala veriteľovi z úverovej zmluvy predsporovú výzvu obsahujúcu namietané nedostatky týkajúce sa predmetnej úverovej zmluvy. Doklad o odoslaní tejto predsporovej výzvy však v konaní nepredložila.

10. Súd z obsahu zmluvných podmienok úverovej zmluvy zistil, že žalobkyňa mala možnosť odmietnuť poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky, pričom toto poistenie žalobkyňa neodmietla a nemala k nemu žiadne špecifické požiadavky (Článok IV. zmluvy). Článok VIII. bod 8. dotknutej zmluvy tiež obsahuje podrobné zmluvné podmienky týkajúce sa poistenia schopnosti splácať splátky a Článok VIII. bod 9. zmluvy obsahuje - základné informácie o poistení schopnosti splácať úverové splátky, bod 10. zmluvy obsahuje - zmeny poistenia a bod 11 zmluvy - zánik poistenia.

11. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne a aplikoval ustanovenia nasledovných právnych predpisov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného.

12. Na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

13. Predmetný spor medzi stranami má charakter spotrebiteľského sporu. Predmetná úverová zmluva č. XXXXXXX zo dňa 02.04.2014 uzatvorená medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvný vzťah žalobkyne a žalovaného na základe tejto zmluvy je vzťahom spotrebiteľským. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom / / a z uvedeného dôvodu sa záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere spravuje bez ohľadu na povahu účastníkov ustanoveniami . V tomto prípade však ide o spotrebiteľskú úverovú zmluvu a z uvedeného dôvodu je na predmetnú vec potrebné aplikovať aj ustanovenia predpisov upravujúcich spotrebiteľské zmluvy najmä ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je účinný ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, teda k okamihu vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu.

14. Nesporným v konaní bolo uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy dňa 02.04.2014, na základe ktorej bol v zmysle tejto zmluvy poskytnutý žalobkyni zo strany obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. úver vo výške 3.500 eur.

15. Sporným v konaní však bolo medzi stranami najmä to, či má byť táto úverová zmluva považovaná za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie určitých obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere namietanej žalobkyňou, v dôsledku čoho bola sporná aj skutočnosť, či má žalobkyňa nárok, ktorého sa domáhala v tomto spore, na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v zaplatení platieb veriteľovi nad výšku poskytnutého úveru.

16. Pokiaľ ide o náležitosti dotknutej spotrebiteľskej úverovej zmluvy s poukazom na ust. súd má za to, že predmetná úverová zmluva obsahuje všetky formálne ako aj obsahové náležitosti, ktorých absenciu, a to aj absenciu ktorejkoľvek z nich, by zákon sankcionoval tým, že by bola táto zmluva považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že úverová zmluva č. XXXXXXX zo dňa 02.04.2014 (predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky s konkrétnymi podmienkami) uzatvorená medzi stranami tohto sporu obsahuje všetky podstatné náležitosti podmieňujúce jej platnosť a čo sa týka jednotlivých žalobkyňou namietaných skutočností, súd má za to, že jednotlivé námietky žalobkyne, pre ktoré by mala byť dotknutá úverová zmluva považovaná za bezúročnú a bez poplatkov, sú neopodstatnené, a to z nasledovných dôvodov.

17. Súd má za to, že námietka žalobkyne týkajúca sa absencie skladby splátok v úverovej zmluve (na istinu, úroky a iné poplatky), ktorá je podrobne uvedená v splátkovom kalendári a nie priamo v úverovej zmluve, neobstojí. Splátkový kalendár je súčasťou predmetnej úverovej zmluvy (bod 6.1 zmluvy) a obsahuje riadne členenie každej jednotlivej mesačnej splátky. Súd poukazuje na to, že úverová zmluva nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Uvedený splátkový kalendár, ktorého existenciu a ani obdržanie žalobkyňa nespochybnila a sama na tento písomný dokument poukázala, obsahuje najmä: v jeho záhlaví označenie veriteľa s uvedením jeho identifikačných údajov, osobné údaje žalobkyne a podrobný rozpis splátok. Splátky sú v splátkovom kalendári riadne špecifikované s uvedením dátumu splatnosti každej jednotlivej pravidelnej mesačnej splátky (spolu počtom 72 mesačných splátok) s riadnou špecifikáciou skladby jednotlivých splátok s rozčlenením na: splátku istiny, úrok, poistenie a celkovú sumu k úhrade á 103,95 eur mesačne. Splátkový kalendár taktiež obsahuje aj konkrétny termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (20.04.2020), ktorý s uvedením mesiaca a roka vyplýva aj zo samotnej úverovej zmluvy (XX/XXXX). Taktiež obsahuje celkovú sumu na zaplatenie aj spolu s poistením vo výške 7.484,40 eur, náklady vo výške 3.773,44 eur a aj výšku celkovej sumy poistenia 210,96 eur.

18. Čo sa týka námietky žalobkyne, že poistenie nebolo zohľadnené pri výpočte RPMN, súd poukazuje na to, že na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom... ( ), pričom celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere... s tým, že do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok / /. Súd poukazuje na to, že v tomto prípade zo zmluvy jasne vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť poistenie odmietnuť, pričom tak neurobila. Keďže žalobkyňa nemusela uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získala spotrebiteľský úver alebo, aby pôžičku získala za ponúkaných podmienok, poistenie veriteľ nebol povinný použiť pri výpočte RPMN a táto je v zmluve vypočítaná správne. Pokiaľ ide teda o výpočet RPMN súd má za to, že tento výpočet bol v dotknutej úverovej zmluve realizovaný správne. a tiež jasne definuje náklady, ktoré sa použijú na výpočet RPMN ( ), keď na účely výpočtu RPMN sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s tým, že zákon špecifikuje výnimky, ktoré sa do výpočtu nezahŕňajú. Do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom pritom nie je možné zahrnúť napríklad poistné / / ako náklad na doplnkové služby súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ak spotrebiteľ nemusí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Súd má za to, že v tomto prípade poistné (ako to vyplýva z obsahu úverovej zmluvy a touto zmluvou predpokladanú možnosť poistenia - nie povinnosť poistenia) nepatrí medzi náklady, ktoré by patrili do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a ktoré by sa mali použiť na účely výpočtu RPMN. Tieto náklady (poistné) nie sú nákladom na úver, ktoré by musel spotrebiteľ (žalobkyňa) zaplatiť v súvislosti s dotknutou úverovou zmluvou, ani nákladom na doplnkové služby súvisiace s touto zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pri ktorom by musel spotrebiteľ (žalobkyňa) navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Žalobkyňa nemusela v zmysle zmluvy využiť možnosť tohto poistenia. Vychádzajúc zo zmluvy výška jednej splátky bez poistenia predstavovala sumu á 101,02 eur, teda pri celkovej výške úveru riadne uvedenej v úverovej zmluve 3.500 eur a z nákladov spojených s poskytnutím úveru v sume 3.773,44 eur pri pravidelnom mesačnom intervale splátok za spolu počtom 72 mesiacov je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v úverovej zmluve vo výške 32 % vypočítaná správne.

19. Taktiež je uvedená správna výška priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ako to vyplýva zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2013 (stav ku dňu 31.12.2013) vo výške 18,87 %.

20. S poukazom na predmetnú úverovú zmluvu a splátkový kalendár, skladbu splátok a námietku žalobkyne, že je nesprávne určená celková čiastka splatná spotrebiteľom, súd poukazuje na to, že pri výške jednej mesačnej splátky v sume 101,02 eur (pozostávajúcej zo splátky istiny a úroku) je celková čiastka splatná spotrebiteľom v úverovej zmluve vo výške 7.273,44 eur (72 x 101,02 eur) uvedená správne. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ (žalobkyňa) zaplatiť (7.273,44 eur) predstavuje súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru v danom prípade vo výške 3.500 eur tak, ako je táto výška riadne uvedená v úverovej zmluve a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom v danom prípade vo výške 3.773,44 eur tak, ako aj táto suma je riadne uvedená v úverovej zmluve.

21. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietanú neprimeranú výšku úrokovej sadzby, súd má za to, že neprimeranou a dobrým mravom odporujúcou úrokovou mierou v čase uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy by bola taká, ktorá by podstatne presahovala úrokovú mieru v tom čase obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov ( ). Úverová zmluva zo dňa 02.04.2014 bola dojednaná na dobu 72 mesiacov (čo je 6 rokov) s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 32 %. Vychádzajúc z priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska v roku 2014 pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch so začiatočnou dobou fixácie úrokovej sadzby nad 5 rokov vyplýva, že táto predstavovala výšku 12,66 %. Výška úrokovej sadzby 32 % bola teda vyššia o 19,34 % nad priemerom. Súd má za to, že v prípade nebankového subjektu, v čase uzatvorenia spornej úverovej zmluvy, táto úroková sadzba nie je neprimeraná ani v rozpore s dobrými mravmi. Súd teda vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú úverovú zmluvu ako aj vzhľadom na žalobkyňou namietaný rozpor dohody o výške úrokov s ust. a posúdil obsah úverovej zmluvy nielen v zmysle osobitného predpisu (), ale aj s ohľadom na citované ustanovenia ( a a a nasledujúce ) a dospel k záveru, že výška úrokovej sadzby obsiahnutá v tejto zmluve nie je v rozpore ani sa neprieči dobrým mravom. Žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že uzatvárala úverovú zmluvu za v tejto zmluve obsiahnutých zmluvných podmienok s nebankovým subjektom, ktorý podniká v oblasti poskytovania úverov za účelom dosiahnutia zisku. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že by táto ročná úroková sadzba, obsiahnutá v úverovej zmluve vo výške 32 % v čase uzatvorenia tejto zmluvy, takým značným spôsobom presiahla výšku úrokovej miery v porovnaní s priemernou hodnotou ročnej úrokovej sadzby vo výške 12,66 % pre podobné typy úverov, ktorá by bola neprimeraná. Žalobkyňa síce v žalobe poukázala na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré riešili rovnakú otázku - otázku neprimeranej výšky úrokov, avšak z uvedených rozhodnutí vyplýva (ako je to uvedené aj samotnou žalobkyňou v žalobe), že išlo o prevýšenie úrokov oproti priemeru o 50 % respektíve až 100 %. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ust. nariadenia vlády SR (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014), podľa ktorého ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Súd teda poukazuje na to, že ani za účinnosti ustanovení po uzatvorení dotknutej úverovej zmluvy by dojednaná úroková sadzba v zmysle citovaného ustanovenia nebola v rozpore s právnou úpravou limitujúcou výšku odplaty veriteľa pri poskytovaní úverov spotrebiteľovi.

22. Súd má s poukazom na citované ustanovenia a na základe uvedených skutočností za preukázané, že splátkový kalendár ako neoddeliteľná súčasť úverovej zmluvy a úverová zmluva č. XXXXXXX zo dňa 02.04.2014 obsahujú všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto ju nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Súd má za to, že predmetná úverová zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená platne a táto obsahuje všetky náležitosti zrozumiteľným a určitým spôsobom v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Preto súd dospel k záveru, že žalobkyňa nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného pozostávajúceho z úrokov a poplatkov obsiahnutých v úverovej zmluve, keďže túto nemožno s poukazom na ust. v spojení s ust. považovať za bezúročnú a bez poplatkov, a preto neexistuje dôvod, pre ktorý by bolo zo strany žalobkyne na základe predmetnej úverovej zmluvy poskytnuté žalovanému plnenie bez právneho dôvodu. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že nebola dôvodná.

23. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s . Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa celkového pomeru (miery) úspechu strán sporu vo veci. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaný mal plný úspech vo veci, súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému proti žalobkyni v rozsahu 100 % a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. II. výrokovej časti tohto rozsudku.

24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jej žalobe v celom rozsahu vyhovel. V rámci svojho odvolania žalobkyňa poukazuje na súdom nesprávne vyrátanú neprimeranú výšku úrokovej sadzby odporujúcu dobrým mravom. Podľa prvostupňového súdu v danom prípade úroková sadzba 32 % len o 19,34 % prevyšuje priemer zverejnený NBS (12,66 %), avšak ako súd ďalej uvádza, z rozhodnutí riešiacich otázku neprimeranej výšky úroku (rozhodnutia citované žalobkyňou v predchádzajúcich podaniach) vyplýva, že išlo o prevýšenie úrokov oproti priemeru o 50 % respektíve až o 100 %. žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na nesprávnosť tohto výpočtu a to že úroková sadzba vo výške 32 % uvedená v Zmluve oproti príslušnému priemeru 12,66 % je exemplárnym príkladom neprimeranej výšky úrokovej sadzby, nakoľko tento priemer prekračuje o 152,76 %, (inými slovami je viac ako 2,5 násobkom priemeru, resp. ak chceme rozdiel vyjadriť percentuálne, tak 12,66 % predstavuje určitý celok t.j. 100 % celku, následne 32 % úroková sadzba predstavuje 252,76 % priemeru, z toho vyplýva, že rozdiel je 152,76 % oproti priemeru). ďalej má žalobkyňa za to, že na základe Ustanovenia § l0d Nariadenia vlády SR, na ktoré poukázal samotný prvostupňový súd, sa teda jednoznačne jedná o prevýšenie úrokov o výrazne viac ako 100 % a teda takúto úrokovú sadzbu je potrebné považovať za neprimeranú bez ohľadu na časovú verziu predmetného nariadenia. Ohľadom RPMN žalobkyňa uvádza, že žalovaný vo svojich vyjadreniach zámerne stotožňuje úrokovú sadzbu s odplatou (hoci v zmysle vzorca na výpočet RPMN je úroková sadzba len jednou z použitých veličín). žalobkyňa sa domnieva, že poskytovanie tzv. bezpoplatkových úverov, kde „jedinou odplatou“ veriteľa je úrok, hoci vo výške 32 % (!) a výška úroku sa tak v danom konkrétnom prípade zhodne s RPMN (aj to len pri nepresnom výpočte, keďže Žalovaný na výpočet RPMN používa vzorec, kde každá mesačná splátka predstavuje ideálnu 1/12 roka, pričom medzi poskytnutím úveru a prvou splátkou spravidla prebehne odlišný počet kalendárnych dní ako presná 1/12 roka), cielene a značnou mierou prispieva k tomu, že si bežný spotrebiteľ hodnoty „úroková sadzba“ a „ročná percentuálna miera nákladov“ zamení, resp. akceptuje tvrdenie, že ak úroková sadzba neprevyšuje dvojnásobok priemernej RPMN, tak predsa nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, keďže jej výška neprekračuje zákonom stanovenú hranicu. Uvedené však nie je pravdou, ale účelovou dezinterpretáciou, keďže Nariadenie stanovuje hranicu RPMN a nie úrokovej sadzby. Predmetná úverová zmluva bola uzatvorená dňa 02.04.2014. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu nebolo posudzovanie takéhoto úveru podľa znenia účinného od 01.09.2014, nakoľko zákonodarca presne stanovil, ako sa budú posudzovať úvery poskytnuté pred uvedeným dátumom účinnosti. K otázke absencie splátok v texte samotnej Zmluvy a nahradenie tejto podstatnej náležitosti formou splátkového kalendára, ktorý Žalovaný vydáva za neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, uvádza, že nie je prijateľné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli spotrebiteľovi oznamované dodatočne (po podpise zmluvy) a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zo samotného textu predmetného splátkového kalendára vyplýva, že tento bol vyhotovený po uzatvorení Zmluvy („Vážený zákazník, ďakujeme Vám za preukázanú dôveru a za to, že ste s nami uzatvorili Zmluvu o pôžičke...“) a bez toho, aby bol k nemu pripojený písomný súhlas spotrebiteľa, ako to vyžaduje vo všeobecnej právnej úprave o právnych úkonoch a zmluvách. Žalobkyňa ďalej poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.02.2018, rozsudok KS v Prešove sp. zn. -100 zo dňa 21.06.2018. Žalobkyňa naďalej trvá na tom, že táto podstatná náležitosť v Zmluve absentuje. Ako doba trvania zmluvy je v Zmluve uvedené, že sa končí „splatením všetkých záväzkov a pohľadávok Klienta voči Spoločností podľa Zmluvy“. Uvedená formulácia je ako vyjadrenie doby trvania Zmluvy neakceptovateľná, nakoľko sa môže predĺžiť napríklad o pripadne sankcie za omeškanie s plnením splátok - vo svojej podstate tak ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nie je jasné dokedy má Zmluva trvať, čo je v rozpore s pojmom a účelom použitia termínu "doba”. Žalobkyňa trvá na tom, že jej žalovaný jednostranne nanútil poistenie, keďže voľba poistenia je vopred vpísaná do žalovaným predpripravenej formulárovej Zmluvy a celá Zmluva bola Žalovaným vyhotovená v kontexte už uzatvoreného poistenia.

25. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že napadnutý rozsudok spĺňa zákonom požadované náležitosti rozsudku podľa Odvolanie žalobcu obsahuje opakované argumenty žalobcu, s ktorými sa súd prvej inštancie bezo zvyšku a presvedčivým spôsobom vyporiadal. Žalovaný žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

26. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uvádza, že žalovaný sa v rámci svojho vyjadrenia nevyjadruje k žiadnemu konkrétnemu žalobkyňou formulovanému dôvodu podaného odvolania a žalobkyňa zotrváva na svojich doterajších argumentoch.

27. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

28. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (, , ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (, ).

29. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust.

30. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s rozhodnutím ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil ( ).

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).