Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/75/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobcu: ETP Management budov, s.r.o., so sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 30, IČO: 35 970 707, zastúpený advokátom: JUDr. PaedDr. Jozef Malich, so sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 30, proti žalovanému: Ing. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Z.. Q. XX/X, o zaplatenie 7.951,73 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 23. januára 2018 č. k. - 162, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.951,73 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 25.03.2016 do zaplatenia a s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur s tým, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o dielo podľa dňa 29.4.2015 pod č. 02/2015, na základe ktorej žalovaný prevzal na seba záväzok vykonať dielo v dohodnutom rozsahu podľa Prílohy č. 1 k tejto zmluve, pričom dielo spočívalo vo vykonaní stavebných prác špecifikovaných v tejto prílohe, ktoré súviseli s výmenou výťahov v bytovom dome. Uvedenou zmluvou sa žalovaný taktiež zaviazal žalobcovi, že na základe udeleného plnomocenstva zabezpečí vydanie stavebného povolenia, pričom žiadosť o vydanie takéhoto stavebného povolenia sa žalovaný zaviazal podať v lehote 60 dní od podpisu zmluvy t.j. od 29.4.2015. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynul jednoznačný záver, že si žalovaný v stanovenej lehote t.j. 60 dní od podpisu zmluvy svoj zmluvný záväzok nesplnil a nepodal žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Žiadosť o vydanie stavebného povolenia žalovaný podal až potom, čo ho žalobca ako objednávateľ vyzval v zmysle čl. X. bod 10.1. písm. a/ Zmluvy o dielo, aby dielo realizoval a dokončil v dodatočne poskytnutej lehote 14 pracovných dní. Keďže v tejto lehote síce žalovaný žiadosť o vydanie stavebného povolenia dňa 3.11.2015 podal, avšak dielo nevykonal, žalobca v zmysle čl. X zmluvy o dielo od uzavretej zmluvy odstúpil a to písomným odstúpením zo dňa 12.11.2015. Odstúpenie od Zmluvy o dielo považoval súd prvej inštancie za platné a to z dôvodu, že žalovaný dielo v dohodnutom rozsahu nerealizoval, v 60 dňovej lehote plynúcej od 29.4.2015 nepodal žiadosť o vydanie stavebného povolenia. K podaniu žiadosti o vydanie stavebného povolania žalovaný pristúpil až dňa 3.11.2015, čiže s odstupom 6 mesiacov od uzatvorenia zmluvy. Prečo žalovaný nepodal žiadosť o vydanie stavebného povolania v stanovenej lehote súdu žiadnym spôsobom nezdôvodnil, pričom v prípade, keď mu v tom bránili objektívne okolnosti mohol požadovať zmenu uzatvorenej zmluvy o dielo formou písomného dodatku tak, ako to bolo medzi stranami dohodnuté v čl. XI. bod 11.1. Zmluvy

o dielo. Keďže od uzatvorenia zmluvy uplynulo obdobie takmer 6 mesiacov, bol žalovaný žalobcom vyzvaný na dodatočné splnenie diela, teda nielen na podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia ale na splnenie diela ako takého, ktoré bolo presne definované v uzatvorenej zmluve. Keďže v dodatočne stanovenej lehote žalovaný dielo nevykonal, odstúpil podľa názoru súdu žalobca platne od uzatvorenej zmluvy o dielo, realizoval svoje právo, ktoré mu vyplýva z čl. X bod. 10.1. Zmluvy o dielo v súlade s , podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch ktoré ustanovuje zmluvy alebo iný zákon. Podľa , strana ktorej pred odstúpením zmluvy poskytla plnenie druhá strana toto plnenie vráti, pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ust. . Keďže v konaní nebolo sporné že žalobca poskytol žalovanému v súvislosti s uzatvorenou Zmluvou o dielo plnenie vo výške 7.951,73 eur, vzniklo na strane žalobcu právo na vrátenie tohto poskytnutého plnenia. Súd v tomto prípade taktiež vyhodnocoval obranu žalovaného, že nie je možné, aby žalobca požadoval vrátenie celého plnenia, pretože žalovaný v jeho prospech určité stavebné práce v súlade s uzatvorenou zmluvou o dielo vykonal. Svoju obranu žalovaný preukazoval súpisom vykonaných prác zo dňa 9.7.2015, ktorými mal ako odovzdávajúci odovzdať preberajúcemu spoločnosti OTIS výťahy s.r.o. práce spočívajúce v demontáži výťahu. V ďalšej argumentácii žalovaný uvádzal, že splnil položky podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o dielo a to rozbitie betónovej protiváhy a betónových nárazníkov v priehlbni, vybúranie a vyrezanie nových otvoroch pre laná a nového výťahu, vyspravenie a maľovka výťahovej šachty, strojovne a čelných stien, montáž, demontáž a prenájom lešenia, zabetónovanie pôvodných otvorov pre laná a vyrovnanie podláh, zavarenie pôvodných dverí, vertikálny a horizontálny presun hmôt a odvoz a likvidácia sute s uložením na skládku. Vykonanie časti týchto prác síce potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi svedok X. P. ktorý uviedol, že pre žalovaného vykonával práce ako živnostník, pričom tieto práce spočívali v demontáži pôvodného výťahu, vybúraní starých základov v strojovni, vyhotovenie nových otvorov a vymaľovaní výťahovej šachty ako aj v montáži lešenia. Súd sa s takouto obranou žalovaného nestotožnil a to jednak z dôvodu, že demontáž pôvodného výťahu nebola predmetom zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, teda aj keď žalovaný túto demontáž realizoval, nerealizoval ju pre žalobcu ale pravdepodobne pre spoločnosť OTIS výťahy s.r.o., ktorá od neho tieto práce prevzala. Čo sa týka ostatných tvrdených prác, tu súd poukazuje na to, že svoje tvrdenie o vykonaných prácach, o ich rozsahu a hodnote žalovaný nepodložil dostatočnými dôkaznými prostriedkami, teda súd nemohol na základe vykonaných dôkazov posúdiť, v akom rozsahu žalobca nim tvrdené práce vykonal, či ich skutočne vykonal a aká je hodnota týchto prác, teda súd nemohol jednoznačným spôsobom zaujať stanovisko v akej hodnote pred odstúpením od zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi plnenia zo zmluvy. Ak by takéto plnenie bolo preukázané, mohol súd pri rozhodovaní vo veci od požadovaného plnenia žalobcu preukázané protiplnenie žalovaného odpočítať. Bez náležitého preukázania tvrdení žalovaného tak súd postupovať nemohol. Súd dáva žalovanému taktiež do pozornosti, že ako súkromný podnikateľ je povinný pri svojej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, teda žalovaný ako podnikateľský subjekt si mal byť vedomý následkov, ktoré nastávajú po odstúpení od zmluvy a mal si nechať nim vykonané práce potvrdiť žalobcov, prípadne mohol vyhotoviť fotodokumentáciu a prípadne si mohol tieto práce nechať aj oceniť. Takýmto spôsobom však žalovaný nepostupoval, preto sám zmaril preukázanie svojich tvrdení v súdnom konaní. Súd taktiež v súvislosti s obranou žalovaného poukázal na výpoveď svedka Martina Bukoviča, ktorý bolo projektovým manažérom spoločnosti OTIS výťahy s.r.o. a mal na starosti aj výmenu výťahu v B., na F. ul. č. XX. Svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaný určité práce realizoval, avšak pokiaľ si svedok dobre pamätal keď spoločnosť OTIS výťahy s.r.o. začala výmenu výťahu realizovať, boli tam ešte pôvodné výťahy, pričom žalovaný jeden z týchto výťahov demontoval. Ani z tejto svedeckej výpovede súdu nevyplynul záver, aké práce a v akom rozsahu žalovaný skutočne realizoval, preto ani na základe tejto svedeckej výpovede nebolo možné jednoznačne stanoviť hodnotu plnenia, ktoré žalovaný mal poskytnúť žalobcovi. Z výpovede svedka G. a svedkyne B. súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mali bezprostredný vplyv na rozhodnutie vo veci. Keďže z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané v akom rozsahu poskytol žalobca žalovanému plnenie na základe zmluvy, od ktorej odstúpil a naopak nebolo preukázané v akom rozsahu a v akej hodnote bolo poskytnuté protiplnenie žalovaným súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal k úhrade žalovanej čiastky spolu so zákonným úrokom z omeškania od 25.3.2016, ktorá je počítaná od márneho uplynutia výzvy na vrátenie poskytnutého plnenia, ktorá bola doručená žalovanému dňa 9.3.2016.

2. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle a žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude v zmysle rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v plnom rozsahu. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nerozporuje, že dňa 29.04.2015 došlo k podpisu Zmluvy o dielo č. 02/2015, ktorej predmetom boli stavebné práce podľa priloženého súpisu prác a cenovej ponuky, spojené s montážou výťahu a statický posudok. Dňa 18.06.2015 bolo žalovanému odovzdané stavenisko, kde mu boli odovzdané priestory na uloženie vecí, potrebných na vykonanie diela, kľúče od priestorov od bytového domu, od strojovne, výťahov, boli určené miesta odberovej vody, elektrickej energie. Daný deň sa ihneď začalo s realizáciou prác v danom bytovom dome na F. XX v X.. V nasledujúcich dňoch sa vykonávali všetky technologicky nasledujúce práce, na ktorých realizáciu nebolo potrebné stavebné povolenie, čím splnil podmienku vystavenia a preplatenie predmetnej preddavkovej faktúry na sumu 7.951,73 eur, ktorá mala byť podľa čl. V bodu 5.2 Zmluvy vystavená a preplatená až po nástupe k realizácii, a preto sú nesprávne závery súdu, že žalovaný nezačal s vykonaním diela. V tejto súvislosti poukázal na svedkov, aj na A., ktorý súdom nebol vypočutý, i keď bol navrhnutý. Odvolateľ poukázal na čl. VI bod 6.4, kde súčinnosť v zmysle písm. a) až c) bodu 6.3 predmetnej zmluvy o dielo je povinný objednávateľ poskytnúť bez akejkoľvek výzvy ihneď po uzatvorení Zmluvy o dielo. Objednávateľ túto súčinnosť poskytol až 18.06.2015 na základe výzvy formou e-mailu zo dňa 17.06.2015. Odvolateľ tvrdil, že mu objednávateľ mal pre získanie potrebnej dokumentácie a pre podanie žiadosti pre stavebné povolenie poskytnúť plnomocenstvo, keď podľa priloženej e-mailovej komunikácie zo dňa 03.11.2015 je zrejmé, že predmetné splnomocnenie mu bolo doručené až v tento deň a to v elektronickej podobe. V rovnaký deň t.j. dňa 03.11. podal žiadosť o stavebné povolenie osobne na príslušný stavebný úrad v Petržalke. Overený výpis LV, potrebný k žiadosti mu nebol poskytnutý vôbec. Podľa čl. II bod 2.3 sa zhotoviteľ nemôže dostať do omeškania so zhotovením diela po dobu, po ktorú mu objednávateľ neposkytne súčinnosť v zmysle zmluvy o dielo, alebo nesplní akúkoľvek inú povinnosť jemu vyplývajúcu zo zmluvy o dielo. V takom prípade sa časť vykonania diela v zmysle tohto článku predĺži o časť, po ktorú je objednávateľ v omeškaní s poskytnutím súčinnosti zhotoviteľovi, alebo nesplnením povinnosti, ktoré majú za následok omeškanie zhotoviteľa s vykonaním diela podľa zmluvy. Dňa 15.10.2015 za účasti vlastníkov bytov žalovaného PTP manažment budov s.r.o. a spol. OTIS výťahy s.r.o. sa konalo stretnutie, čoho výsledkom bola i zápisnica, ktorú osobne podpísala p. B., kde bola písomne dohodnutá lehota na podanie žiadosti o stavebné povolenie, ktorá mala uplynúť 03.11.2015. V tejto lehote bola žiadosť o stavebné povolenie podaná osobne dňa 03.11.2015. Listom zo dňa 16.10.2015 bol žalovaný objednávateľom vyzvaný, aby v dodatočnej 14-dňovej lehote vykonal dielo, čo bolo podľa odvolateľa účelové, pretože pokračovať v realizácii bez stavebného povolenia by bolo v rozpore so stavebným zákonom. Nerealizáciou technologickej časti výťahov a nesúčinnosti objednávateľa poskytnutím minimálnej zo zmluvy vyplývajúcej 14-dňovej lehoty na vykonanie diela bolo absolútne neprimerané, nakoľko podľa čl. X bod 10.1 je objednávateľ povinný poskytnúť zhotoviteľovi dodatočne primeranú lehotu na dokončenie diela. Odvolateľ uviedol, že dňa 18.06.2015 začal s vykonávaním diela, keď stavebné povolenie bolo potrebné iba na realizáciu výrezov nových otvorov do nosných konštrukcií objektu, ktorá realizácia technologicky nadväzovala po prácach, ktoré už dovtedy zrealizoval a stavebné povolenie sa na to nevzťahovalo. Bezprostredne po demontáži výťahu pre firmu OTIS výťahy s.r.o. žalovaný zrealizoval podľa príl. č. 1 Zmluvy o dielo práce na jednej z dvoch výťahových šácht a to konkrétne rozbitie betónovej protiváhy a betónových nárazníkov v priehlbine v cene 87,5 eur, vybúranie a vyrezanie nových otvorov pre laná nového stroja výťahu a OR v cene 135 eur, vyspravenie, penetračný náter a maľovka výťahovej šachty, strojovne a čelných stien v cene 577,18 eur, zrealizoval lešenie v cene 921,86 eur, zabetónoval pôvodné otvory pre laná a vyrovnal podlahy v cene 76,8 eur, zavaril pôvodné výťahové dvere zo strany výťahovej šachty v cene 700 eur, súčasťou týchto prác bol horizontálny a vertikálny presun hmôt v cene 568,4 eur, zrealizoval odvoz a likvidáciu sute s uložením na skládke odpadu v cene 750 eur. Celková cena prác, ktoré vykonal predstavuje 3.816,74 eur, za uvedené pre žalovaným vykonané práce on riadne zaplatil. Tak, ako mu ukladal predmet Zmluvy o dielo vypracovať statický posudok v hodnote 350 eur a požiarne posúdenie stavby, ktoré realizoval p. J. F. v sume 100 eur. Odvolateľ poukázal, že svedok p. J. A. nebol vypočutý. Svedok P. X., živnostník, bytom K. nevypočutý nový svedok, ktorý pokračoval v nadväznosti na práce, ktoré zrealizoval, na súde prvej inštancie o tejto skutočnosti nevedel, preto

nebol navrhnutý. Odvolateľ v odvolaní navrhol vypočuť svedka p. F. B. pre upresnenie ešte raz. Tvrdenie objednávateľa, že má za to, že žiadne práce vykonané neboli, nakoľko nebol doteraz predložený žiadny odovzdávací protokol vyvracia jeho vlastná výzva v liste zo dňa 18.12.2015, kde ho dôrazne žiada o bezodkladné vypratanie výťahovej šachty a priľahlých priestorov, a odstránenie lešenia a suti. Odvolateľ súhlasí, že preberací protokol nebol predložený, nakoľko dovtedy ani neodovzdával žiadnu ucelenú časť diela, tak, ako bolo dohodnuté v čl. V bod 5.2b zmluvy o dielo, kde sa mala protokolárne odovzdať zrealizovaná celá jedna a celá druhá výťahová šachta. Žalobca počas celého konania nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by ho oprávňoval vypovedať predmetnú zmluvu o dielo na základe jej porušenia. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy považuje žalovaný za neplatné. Žalobca má za to, že vykonal uvedené práce v sume 3.816,74 eur, ktorých značnú časť potvrdzuje i sám objednávateľ vo svojom liste zo dňa 18.12.2015 a získavaním dokumentácie potrebnej ku stavebnému konaniu mu vznikli ďalšie náklady v hodnote minimálne 450 eur.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. K vyjadreniu žalovaného o započatých prác už dňa 18.06.2015 uviedol, že žalovaný sa doteraz nepreukázal právoplatným stavebným povolením, ktoré bolo celkom zjavne nevyhnutné na to, aby mohol uskutočniť realizáciu stavebných prác. Pokiaľ ide o tvrdenia, že žalobca neposkytol žalovanému overený výpis LV a tým mu neposkytol súčinnosť, žalobca uvádza, že výpis LV je verejne prístupnou listinou. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdené nevypočutie svedka J. A., žalovaný si počas dvoch pojednávaní predvolal už štyroch svedkov, z ktorých ani jeden nedokázal uspokojivo potvrdiť jeho tvrdenia a súdom bol poučený o zásadách koncentrácie a hospodárnosti konania. Domnieva sa, že argumentovať, že sú nevypočul svedka J. A. napriek tomu, že podľa § 197 ods. 1 si jeho prítomnosť mohol a mal zabezpečiť je v priamom rozpore s inštitútom koncentrácie a hospodárnosti konania. Ak žalovaný tvrdí, že boli nejaké práce vykonané absentuje odovzdávací protokol, ktorý má byť v zmysle čl. 43 a 44 v Zmluve o dielo podpísaný spolu s rozpisom skutočne vykonaných prác. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou a svoje práce nevie nielenže spoľahlivo preukázať, ale ani vyúčtovať a na miesto toho predkladá iba takpovediac náhodne vygenerované sumy prác, ktoré nevie ani preukázať, že ich skutočne vykonal, a pre koho ich vykonal. Ak sa sčítajú jednotlivé položky z odvolania voči rozhodnutiu, žalovaný tvrdí, že sa jedná o vykonané práce v sume 3.816,74 eur. Ak sa sčítajú položky, na ktoré žalovaný poukazuje v odpore proti Platobnému rozkazu ide o práce v celkovej hodnote 6.933,48 eur. Ani v jednom z týchto vyjadrení ich výška nedosahuje výšku zálohovej platby 7.951,73 eur, a ani v jednom z týchto vyjadrení žalovaný nepreukázal, na základe čoho tieto sumy fakturoval, ako k nim dospel, alebo oprieť sa o akýkoľvek vyúčtovanie alebo odovzdávací protokol. Žalobca sa k nesúhlasu s odstúpením od zmluvy už vyjadril a doklady doložil priamo k návrhu na vydanie Platobného rozkazu a má za to, že odstúpenie zo dňa 18.12.2015 je platné. Tvrdenia žalovaného, že na diele vykonal, aj keď nezdokumentované a nepreukázateľné prípravné práce a na celkovú realizáciu diela nemal dostatočné časové lehoty, napriek tomu, že sa táto lehota opätovne predlžovala považuje za irelevantné, nakoľko žalovaný sa ako zhotoviteľ zaviazal dielo začať realizovať až po právoplatnosti stavebného povolenia. Sám žalovaný uvádza, že v Zmluve o dielo podľa bodu 11.8 , že zmluvu podpisuje a súhlasí s jej obsahom t.j. poukazovanie na údajnú nemožnosť splnenia podmienok je nepodstatné.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení (ďalej len ) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší , pričom podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný záujem ( a contrario) a dospel k záveru, že odolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi ( ).

9. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

10. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že sporové strany uzavreli zmluvu o dielo dňa 29.4.2015 podľa a nasl. . Ďalej mal súd v konaní nespornými tvrdeniami preukázané, že žalobca v postavení objednávateľa zaplatil v súlade so zmluvou čl. 5 bod 5.2. písm. a) zhotoviteľovi 29.6.2015 preddavok vo výške 7.951,73 eur. Nakoľko žalovaný si v dohodnutej lehote 60 dní od podpisu zmluvy ( čl. IX., bod 9.1.) nesplnil svoj záväzok a nepodal žiadosť o vydanie stavebného povolenia, ale až na základe výzvy žalobcu a to až 3.11.2015 a v dodatočne poskytnutej lehote 14 pracovných dní zmysle výzvy žalobcu dohodnuté dielo nevykonal, žalobca odstúpil od zmluvy. Súd prvej inštancie považoval odstúpenie od zmluvy za platné, nakoľko k podaniu žiadosti o vydanie stavebného povolenia pristúpil žalovaný s odstupom 6 mesiacov od uzavretia zmluvy a nakoľko žalovaný v dodatočne poskytnutej lehote 14 dní dielo nevykonal, žalobca realizoval svoje právo, ktoré mu vyplývalo z čl. X bod 10.1. zmluvy o dielo. Žalovaný v odvolaní namietal odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že mu žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť, a preto sa dostal do omeškania s podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Pokiaľ ide o námietku žalovaného uvedenú v odvolaní, že mu žalobca poskytol súčinnosti podľa čl. VI. bod 6.3. písm. a) až c) zmluvy o dielo dňa 18.6.2015 až na základe výzvy žalovaného formou emailu zo dňa 17.6.2015, ktorej kópiu predložil žalovaný až spolu s odvolaním, napriek tomu, že túto súčinnosť mu mal poskytnúť podľa čl. VI. bod 6.4. zmluvy bez akejkoľvek výzvy ako aj pokiaľ ide o námietky odvolateľa, že žalobca neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť a to, že na základe čl. VI. bod 6.1 zmluvy mal žalobca ako objednávateľ pre získanie potrebnej dokumentácie a pre podanie žiadosti pre stavebné povolenie mu poskytnúť plnomocenstvo, ktoré mu malo byť poskytnuté až 03.11.2015, kedy aj podal žiadosť o stavebné povolenie na príslušnom stavebnom úrade, odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolateľ tieto prostriedky procesnej obrany neuplatnil pred súdom prvej inštancie ale až v odvolaní. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa v , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok (a), sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (b), má nimi byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (c), alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (d). Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v odvolaní netvrdil a ani neodôvodnil, prečo tieto nové prostriedky procesného obrany, ktoré uviedol až v odvolaní, nemohol použiť v doterajšom priebehu konania bez

svojej viny, odvolací súd na tieto novoty v odvolacom konaní v súlade s citovanými ust. C.s.p v spojení s ust. nemohol prihliadnuť. Odvolací súd ďalej posúdil ako neopodstatnenú námietku odvolateľa, že dňa 15.10.2015 za účasti vlastníkov bytov žalovaného PTP manažment budov s.r.o. a spol. OTIS výťahy s.r.o. sa konalo stretnutie, na ktorom bola písomne dohodnutá lehota na podanie žiadosti o stavebné povolenie, ktorá mala uplynúť 03.11.2015, v ktorej lehote odvolateľ aj podal žiadosť o vydanie stavebného povolenie, a teda sa nedostal do omeškania s plnením jeho povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy, nakoľko ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, zmena písomnej zmluvy o dielo bola možná iba vo forme písomných očíslovaných dodatkov podpísaných obidvoma zmluvnými stranami ( čl. VI. bod 11.1.) a v konaní nebolo preukázané, že by dodatkom k zmluve o dielo došlo k zmene dohodnutého termínu na podanie žiadosti o stavebné povolenie, keď zápisnicu zo stretnutia vlastníkov bytov nemožno považovať za písomný dodatok k zmluve o dielo. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že žalobcom poskytnutá lehota 14 dní na vykonanie diela bola neprimeraná, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že táto lehota bola primeraná a to vzhľadom k tomu, že podľa čl. IX. bod 9.1. zmluvy o dielo, sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal podať žiadosť o vydanie stavebného povolenia do 60 dní od podpisu zmluvy, t.j. do 28. júna 2015 a žalovaný až 3. novembra 2015 podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia, teda s oneskorením cca 5 mesiacov od uplynutia dohodnutej lehoty na podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia a teda vzhľadom na dĺžku doby od uzavretia zmluvy o dielo až po podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia, potom objektívne nemožno považovať žalobcom poskytnutú dodatočnú lehotu 14 dní na vyhotovenie diela v zmysle výzvy zo dňa 16.10.2015, ktorú žalovaný nespochybnil, za neprimeranú. Po zániku zmluvy sa žalobca voči žalovanému domáhal vrátenia zálohovej platby vo výške 7.951,73 eur. Medzi žalobcom a žalovaným zostal sporný nárok žalovaného ako zhotoviteľa na vrátenie poskytnutého plnenia objednávateľovi na základe zmluvy o dielo, teda či objednávateľovi vzniklo právo po zániku zmluvy na vrátenie celej poskytnutej zálohy, alebo jej časti v dôsledku splnenia záväzku zhotoviteľom. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o predmete sporu vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Plnenie poskytnuté pred zánikom zmluvy je však plnením na základe platnej zmluvy a v prípade, ak plnili obe strany, majú povinnosť vrátiť ho druhej strane ( veta pred bodkočiarkou ). Poskytnutým plnením zo strany zhotoviteľa treba však rozumieť všetko, čo pri plnení zmluvy o dielo dôvodne na zhotovenia vynaložil do jej zániku. Čo sa týka obrany žalovaného, že ak by mal vrátiť žalobcovi fakturovanú sumu, tak žalobca by mu mal zaplatiť cenu vykonaných prác, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o vykonaných prácach, o ich rozsahu a ich hodnote. Odvolateľ až v odvolaní uviedol hodnotu jednotlivých prác, ktoré mal vykonať na základe zmluvy o dielo, avšak bez toho, aby špecifikoval, na základe čoho dospel k jednotlivým sumám a teda jeho obrana, že vykonal práce minimálne v hodnote 3.816,74 eur nie je žiadnym spôsobom preukázaná, avšak nakoľko žalovaný v odvolaní ani neuviedol, prečo tieto prostriedky procesnej obrany nemohol použiť v doterajšom priebehu konania bez svojej viny, odvolací súd na tieto novoty v odvolacom konaní v súlade s citovanými ust. C.s.p v spojení s ust. ani z tohto dôvodu nemohol prihliadnuť. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že demontáž výťahu, nebola predmetom zmluvy o dielo, čo aj sám žalovaný v odvolaní uvádza, že demontáž vykonal pre spol. OTIS výťahy. Taktiež svedok F. B. na pojednávaní dňa 05.12.2017 (č.l. 128) potvrdil, že medzi spol. OTIS výťahy a žalovaným bol zmluvný vzťah a v rámci neho bola vykonávaná demontáž výťahu, existuje o tom odovzdávací protokol, ktorý bol ním podpísaný, doklad slúžil ako podklad pred fakturáciu. Čím boli potvrdené tvrdenia, že demontáž výťahu žalovaný vykonal pre spol. OTIS a nie pre žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi vznikol nárok na vrátenie celého preddavku v sume 7.951,73 eur v zmysle ust. , keď žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o plneniach poskytnutých žalobcovi na základe predmetnej zmluvy o dielo. Čo sa týka odvolacej námietky, že nebol vypočutý žalovaným navrhnutý svedok J. A., odvolací súd uvádza, že taktiež na túto námietku nie je možné prihliadať, nakoľko v návrhu na výsluch tohto svedka (na pojednávaní dňa 05.12.2017) a ani v odvolaní odvolateľ neuviedol, k akým skutkovým tvrdeniam mal byť vypočutý, keď podľa veta druhá v návrhu na výsluch svedka strana označí skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Pokiaľ ide o nové dôkazy ako je aj návrh odvolateľa na výsluch svedka X. P., bez označenia dátumu narodenia a adresy, z ktorej ho možno predvolať, v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné nové

skutočnosti a dôkazy (novoty), ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že vyššie uvedený dôkaz žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol napriek poučeniam doručeným spolu s platobným rozkazom (č.l. 52 spisu). Prípustnosť novôt je možná len za podmienok ustanovených v citovanom ust. Dôkaz navrhnutý žalovaným v odvolacom konaní nie je podľa názoru odvolacieho súdu takýmito novotami, a preto naň nemohol prihliadnuť. Taktiež, pokiaľ ide o návrh svedka F. B., ktorého „pre upresnenie“ navrhol žalovaný vypočuť ešte raz, odvolací súd na tento návrh na doplnenie dokazovania nemohol prihliadnuť, nakoľko žalovaný vôbec neoznačil nové skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané, a prečo tento návrh na opakový výsluch svedka neuplatnil pred súdom prvej inštancie.

11. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ( ).

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa

13. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa C.s.p, a a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v rozsahu 100%. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

14. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.