Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Cob-38-2019.pdf
PDF · 88.02 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát, so sídlom Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 17331927, právne zastúpený JUDr. Jozef Drvár, advokát, so sídlom Belinského 16, 851 01 Bratislava, IČO: 33 766 754, proti žalovanému: AXECO PS, s.r.o., so sídlom Vajanského 30, 080 01 Prešov, IČO: 36 455 369, právne zastúpený JUDr. Marek Polakovič, advokát, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, IČO: 42 231 639, o zaplatenie 555,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8Cb/9/2013-147 zo dňa 19.6.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o zaplatenie 555,60 eur s príslušenstvom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 555,60 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 555,60 eur od 10.8.2004 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalovanému zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.3.2005 domáhal zaplatenia sumy 16.738,00 Sk (555,60 eur) s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žaloba bola podaná z dôvodu, že zákon č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje okrem iného štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu, ako aj pôsobnosť žalobcu pri kontrole vnútorného trhu. Dňa 11.11.2003 pracovníci žalobcu pre Prešovský kraj odobrali od žalovaného vzorky - napájací zdroj od počítača typ LC-8300ATX (2 kusy), číslo vzorky 832/OMTK/60/07/2003 na verifikáciu jeho bezpečnosti a kvality, pričom o odbere vzoriek bolo žalovanému vydané písomné potvrdenie o odbere vzoriek, ktoré podpísala osoba konajúca za žalovaného. Vzorky boli dané na posúdenie štátom autorizovanej skúšobni - akreditovanému skúšobnému laboratóriu EVPÚ a.s., Nová Dubnica. O zistenom stave kontroly bol skúšobňou vyhotovený písomný protokol o skúške č. 2861/2003 zo dňa 9.12.2003. Z toho je zrejmé, že posudzované výrobky nespĺňali všetky požiadavky ustanovené predpismi a preto boli klasifikované ako tovary, ktoré nevyhovujú skúškam podľa noriem platných v
SR. Na základe vykonaných skúšok s negatívnym výsledkom žalobca uplatnil u žalobcu náhradu sumy 16.738,00 Sk (555,60 eur), splatnej dňa 24.12.2003. Vzhľadom na negatívny výsledok skúšky tovaru bola vznesená voči žalovanému požiadavka refakturácie nákladov na predmetnú skúšku, a to faktúrou č. 317004 zo dňa 23.7.2004 so splatnosťou dňa 9.8.2004 na sumu 55,60 eur. Žalovaný si svoj záväzok riadne a včas nesplnil.
3. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom tohto konania je regresná náhrada nákladov vynaložených žalobcom na skúšku na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov žalovaného. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca vzorku výrobku odobral, ani, že by vykonal skúšku výrobku s negatívnym výsledkom. Obrana žalovaného spočívala výlučne v tvrdení, že mu faktúra žalobcu nebola doručená. Žalovaný však nenamietal vykonanie skúšky výroku s negatívnym výsledkom ako ani existenciu a výšku nákladov spojených s vykonaním skúšky. Čo sa týka doručenia faktúry spolu s protokolom túto mal súd preukázanú z predloženej doručenky. Poverený zamestnanec žalovaného svojim podpisom potvrdil prevzatie uvedených písomnosti dňa 28.7.2004. ďalej poukázal, že žalovaný v konaní akýmkoľvek spôsobom nepreukázal opak, napríklad tým, že by u žalobcu preukázateľne namietal absenciu týchto listín v zásielke. Text na predtlačenej doručenke doporučenej zásielky bol vypísaný ručne, pričom zo znenia textu doručenky jednoznačne vyplýva jej obsah, a teda aj po jej oddelení od tela obálky, je text doručenky voľným okom na obálke aj naďalej viditeľný. Žalovaný preto mal k dispozícii údaje o obsahu zásielky, kedy pri vynaložení náležitej starostlivosti mohol a mal prípadné nezrovnalosti reklamovať u žalobcu. Dospel k záveru, že z obsahu predložených listín, ako aj z výsluchu svedka S.. S. K., je existencia, ako aj výška žalobcom uplatneného nároku dostatočne preukázaná. Žalovanému tak vznikla v zmysle § 7 ods. 4 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa povinnosť uhradiť náklady skúšok na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, ktorých deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám právnych predpisov. Súd preto rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Súčasne rozhodol o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej sumy, na ktorých dôvodnosť poukázal v zmysle ustanovení § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého žalobca mal v konaní úspech a pri tom mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že žaloba žalobcu bola podaná predčasne, pretože žalovaný pred uplatnením práva žalobcu na súde nemal vedomosť o jeho pohľadávke ako ani jej splatnosti. Faktúra žalobcu č. 317004 zo dňa 23.7.2004 znejúca na sumu 16.738,00 Sk (555,60 eur), o ktorú opiera žalobca svoj nárok nebola žalovanému pred podaním žaloby doručená a žalobca tak pred podaním žaloby, a to ani po tom žiadnym spôsobom nevyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný preto nemal vedomosť o existencii dlžoby voči žalobcovi, a preto sa nemohol ani dostať do omeškania s jej plnením. Má za to, že žalobca svojím nedbalým konaním spôsobil to, že žalovaný sa pred podaním žaloby na súd nerozhodil o existencii jeho záväzku voči žalobcovi ako aj o splatnosti tohto záväzku a jednak to, že súd prvej inštancie začal vo veci konať až po vyše 8 rokoch do dňa podania žaloby na súd kedy už príslušenstvo uplatňovanej pohľadávky prevyšovalo samotnú istinu pohľadávky. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, alebo aby zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že odvolanie je spracované tendenčne so subjektívnymi prejavmi posúdenými objektívne existujúceho skutkového stavu sú dané veci stranou žalovaného a nerešpektovaním objektívnej reality, že medzi totožnými stranami sporu boli iniciované spolu tri samostatné súdne konania s tromi samostatnými návrhmi na začatie konania. Ďalej uviedol, že je právnym bludom tvrdenie žalovaného údajne o predčasnom podaní na súd, pretože predmetná faktúra bola preukázateľne doručená žalovanému ako to predstavujú listinné dôkazy založené v súdnom spise. Ďalej uviedol, že tvrdenia strany žalovaného sú špekulatívneho charakteru založené najmä na tendencii vyhnúť sa splneniu si jeho zákonnej povinnosti o existencii, ktorej podľa obsahu odvolania mal preukázateľne vedomosť súdenej veci od roku 2013 a za celé viacročné obdobie si inkriminovanú povinnosť, ktorá bola predmetom súdneho konania ani dodatočne nesplnil. Poukázal na ustanovenie čl. 2 ods. 1 základných princípov CSP, v zmysle ktorých ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutí v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, resp., že spor bude rozhodnutý spravodlivo. Uviedol, že zavinením
žalovaného došlo k stavu, za ktorého nebola žalovaná istina z jeho strany uhradená napriek tomu, že si musel byť vedomý jeho zákonnej povinnosti, okrem iného už aj z dvoch spomínaných predchádzajúcich meritórnych rozhodnutí súdu v roku 2013. Od vtedy sa preukázateľne vyhýba dodatočnému splniť si svoje zákonne povinnosti náhrady nákladov skúškou s negatívnym výsledkom aj keď si v jednom z predchádzajúcich súdnych sporov presne uplatnil nárok na náhradu ním uhradených nákladov od svojho zmluvného obchodného partnera, čo bolo v konaní preukázané. Má za to, že žalovaný preukázateľne konal vedome so zámerom privodiť si ekonomické výhody na úkor žalobcu čo považuje za odporujúce nie len z princípu spravodlivosti ale aj dobrým mravom a verejnému poriadku Slovenskej republiky. Žiadal preto odvolanie zamietnuť a potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
6. K tomuto vyjadreniu k odvolaniu sa už žalovaný nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky k realizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.
11. Odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku z 29.4.1993, nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 410/06). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovené § 220 ods. 2 CSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378 ods. 1 CSP a § 393 ods. 2 CSP).
12. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
13. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení
skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel aj ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.
15. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia odvolaním žalobkyne zodpovedá kritériám uvedených v ustanovení § 220 CSP. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rešpektoval zrušujúce uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 1Cob/44/2017-130 zo dňa 20.3.2018 a preto odvolací súd súčasne konštatuje, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil pochybnosti o doručení spornej faktúry žalovanému. Je správna úvaha súdu prvej inštancie, ktorý správne vychádzal z tohto zrušojúceho rozhodnutia odvolacieho súdu , z ktorého vyplýva, že nárok žalobcu nebol premlčaný, pretože samotná žaloba na Okresný súd Prešov bola podaná dňa 14.3.2005 a bola podaná tak včas. Odvolací súd tak nemal ani pochybnosti nie len o výške požadovanej náhrady zo strany žalobcu voči žalovanému, ale ani o výške a správnosti stanovenia úrokov z omeškania.
17. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaného, aj po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.
18. Z týchto uvádzaných dôvodov sa javí rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti vo výroku o trovách vecne správnym a teda zákonným.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, pretože žalovaný úspešný nebol. Z tohto dôvodu odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).