Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Er-772-2014.pdf
PDF · 75.67 KB
Case nature
Area
Subarea
19Er/772/2014
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. J., Y.. XX.XX.XXXX, E. N.. F. XXX/XX, XXX XX Ž. Y. J., vedenej pod sp. zn. EX 42974/14, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava a o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19Er/772/2014-18 zo dňa 19.09.2018 takto
rozhodol:
I. Súd r u š í uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19Er/772/2014-18 zo dňa 19.09.2018.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Oprávnený je povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5613 095444 zo dňa 22.04.2015 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, č. k. SR 09075/13 zo dňa 06.03.2014 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
2. Uznesením Okresného súdu č. k. 19Er/772/2014-18 zo dňa 19.09.2018 tunajší súd exekúciu zastavil z dôvodu, že oprávnený nedoplnil návrh v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.
3. Proti predmetnému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. V sťažnosti oprávnený uviedol, že zmluva o úvere, ktorú oprávnený uzatvoril s povinným bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, čiže vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený je toho názoru, že právnu ochranu spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. zmluvy o úvere, a preto oprávnený žiadal o zrušenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.
4. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
5. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
6. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa § 250 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
8. Súd opätovným preštudovaním spisu a sťažnosťou dotknutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok SR 09075/13 zo dňa 06.03.2014, na základe ktorého rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 05.10.2012, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, stal sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku. Oprávnený vyplnil zmenku na sumu 2 280,79 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 07.10.2013. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky.
9. Zo zmluvy o úvere zo dňa 05.10.2012 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným (ďalej len „zmluva o úvere“) vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 1 000 Eur, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver navýšený o poplatok v sume 968,00 Eur v 12-mesačných splátkach po 164,00 Eur počnúc dňom 13.11.2012. V zmluve je označený povinný svojim menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Na zmluve je podpis povinného s vyhlásením, že svojim podpisom potvrdzuje aj prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere.
10. Okresný súd opätovne preskúmal povahu právneho vzťahu, ktorý medzi oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere a dospel k záveru, že vyšší súdny úradník nesprávne vzťah medzi oprávneným a povinným vyhodnotil ako spotrebiteľský. Vyšší súdny úradník vzťah medzi oprávneným a povinným vyhodnotil ako spotrebiteľský a na základe toho potom rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že oprávnený nedoplnil návrh v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
11. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi (predovšetkým uzavretou zmluvou o úvere) okresný súd zistil, že oprávnený v predmetnom právnom vzťahu pri plnení a uzatváraní zmluvy o úvere s povinným konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo mal okresný súd preukázané s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že okresnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Oprávnený svojim konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil zákonnú definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, pričom zmluvu uzatvoril s dlžníkom, ktorý je povinný v predmetnom exekučnom konaní. V zmluve o úvere je jednoznačne a neprehliadnuteľne uvedené nasledovné: „dlžník (povinný) prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.“ V súlade s uvedeným súd dospel k záveru, že povinný nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a preto sťažnosť oprávneného vyhodnotil ako dôvodne podanú a týmto rozhodnutím dotknuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil. 12. Dňa 24.04.2019 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súčasne súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie súdu oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie v minimálnej výške, t.j. v sume 39,83 Eur s DPH, nakoľko súdny exekútor je platcom 20 % DPH.
13. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/312/2019 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 63/2019 dňa 29.03.2019 pod č. K026827 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného.
14. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
15. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 12. 2014/ exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
16. Podľa § 167f ods. 1 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
17. Podľa § 167f ods. 2 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
18. Okresný súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia exekúciu zastavil.
19. Podľa § 200 ods. l Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
20. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
21. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017,/ ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
22. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a trovy súdneho exekútora uhradí oprávnený.
23. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
24. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
25. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
26. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
27. Po preštudovaní špecifikácie trov exekúcie predloženej súdnym exekútorom okresný súd konštatuje, že trovy si súdny exekútor vyčíslil v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky a Exekučného poriadku. Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 Eur. Súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu odmenu.
28. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH. Z uvedených dôvodov súd exekútorovi priznal z celých trov aj uplatnenú 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.