Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/53/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, W., zastúpená advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, Potočná 169/85, Skalica a X. Q., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, W., zastúpený advokátom: JUDr. Ján Pekar, Potočná 191/39, Skalica, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. -22 zo dňa 04. júla 2019 vo výroku III. o úprave styku, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o úprave styku m e n í tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stýkať každý párny týždeň od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Otec si maloleté dieťa prevezme a odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť, dieťa odovzdať otcovi a prevziať ho od otca v stanovenom termíne.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na zastupovanie mal. W. Q., nar. XX.XX.XXXX v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Výrokom II. súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia mal. W. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Výrokom III. súd nariadil neodkladné opatrenie: Otec je oprávnený stýkať sa s mal. W. každý párny týždeň od soboty 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň od piatka 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v mieste bydliska dieťaťa odovzdať otcovi a otcovi povinnosť na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na mal. W. v sume 80 eur mesačne splatné k rukám matky vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Výrokom IV. vo zvyšku súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti styku s mal. W. zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii Zákona o rodine, , , , , , , , , , , , , , , , Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že v časti zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti je návrh nedôvodný, pretože nie je možné v danom štádiu konania návrhu vyhovieť. Otázka zverenia do striedavej osobnej starostlivosti si vyžaduje rozsiahle dokazovanie. Súd ďalej ustálil, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené a rodičia sa bez zásahu súdu nedokážu na úprave styku dohodnúť. Súd je názoru, že maloletá je vo veku, keď je potrebné, aby sa neprerušil jej kontakt s otcom a preto určil styk s otcom v rozsahu uvedenom vo výroku, pričom ide o dočasnú

úpravu. V časti úpravy zvyšného rozsahu styku súd návrh zamietol. Súd rozhodol aj o povinnosti otca platiť výživné v zmysle návrhu, nakoľko navrhovaná výška výživného je v prospech maloletej. Nateraz otec dostatočne osvedčil potrebu neodkladnej úpravy.

3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom splnomocnenca vo výroku III., ktorým nariadil neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletou. Vytýkala súdu, že vychádzal len z tvrdení navrhovateľa, ktoré sú vykonštruované. Poprela, že by bránila otcovi v styku s maloletou. Otec nejaví skutočný záujem o maloletú. Otec potom ako napíše matke správu, že sa chce stretnúť s maloletou, nikdy si pre ňu nepríde a preto sa nakoniec stretnutie neuskutoční. Pokiaľ súd uviedol, že podľa neho je osvedčené, že matka bráni otcovi v styku s maloletou treba konštatovať, že sa súd nedostatočne a nesprávne vysporiadal s dôkazmi, ktoré mal k dispozícii pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení. Z elektronickej komunikácie, ktorú predkladal súdu navrhovateľ, je zrejmé, že matka nebráni otcovi v styku s maloletou, ale naopak dohaduje s ním stretnutie na piatok navečer. Z čoho teda súd vyvodil záver, že matka bráni otcovi v styku nie je zrejmé. O nezáujme otca o svoju dcéru svedčí aj jeho nasledovná odpoveď - tak v piatok mi ju privez. Ak by však mal otec skutočný záujem o svoju dcéru, mohol si ju vyzdvihnúť. Súd teda pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nesprávne a nedostatočne vyhodnotil dôkazy, čoho následkom sú nesprávne skutkové zistenia. Súd v tejto súvislosti nekontaktoval kolízneho opatrovníka a nežiadal od neho podanie správy vo veci maloletej, čo rovnako odvolateľka považuje za nesprávne, nakoľko tvrdenia otca sú značne subjektívne, nepodložené žiadnymi dôkazmi, pričom je zrejmé, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd neprihliadol na záujmy a potreby maloletej. Zdôraznila, že pred začatím konania vo veci samej a ak sa začalo konanie o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví výchovné potreby maloletého dieťaťa, je tiež potrebné ustanoviť kolízneho opatrovníka. Je otázne akým spôsobom teda súd zohľadňoval a skúmal potreby maloletej pred nariadením neodkladného opatrenia, ak neustanovil pred nariadením neodkladného opatrenia kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa v prejednávanej veci ak je to v jeho záujme. Poukázala na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Nepredložením správy podanej kolíznym opatrovníkom pred nariadením neodkladného opatrenia boli porušené práva maloletého, ktoré mu garantujú zákony a medzinárodné dohovory. Nie sú pravdivé tvrdenia otca, že sa s maloletou nemôže stýkať. Je pravda, že navrhovateľ sa s dcérou nestýkal, ale čo je zapríčinené jeho nezáujem o maloletú. Napriek navrhovateľovej agresivite a psychickým problémom má matka maloletej záujem, aby si otec svoj vzťah s maloletou rozvíjal a podieľal sa na výchove. S rozhodnutím súdu aj keď len dočasného charakteru, ktorým súd upravuje styk otca s maloletou každý víkend v mesiaci v žiadnom prípade nemôže súhlasiť, pretože de facto súd vytvoril nezákonný stav, je bránené v tom, aby matka voľný čas trávila so svojou dcérou. Zároveň poukázala na § 28 ods. 2, § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva základným prvkom rodinného života a vnútroštátne opatrenia, ktoré im v tom zabraňujú, sú zásahom do práva chráneného článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Matka maloletej pracuje ako živnostník v Y. a víkend je čas, kedy sa môže naplno venovať svojej dcére, môže si naplánovať rôzne výlety, tráviť čas so svojou dcérou. Najmä v letných mesiacoch a v období dovoleniek sa javí rozhodnutie súdu ako šikanózne, nakoľko je nad mieru prípustným spôsobom zasahované do práva matky na trávenie voľného času so svojou dcérou. Poukázala na to, že podľa rozhodnutia Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998 sp. zn. pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv maloletého dieťaťa) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi bol styk s dieťaťom neprimerane obmedzený, navrhuje preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie vo výroku III.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom splnomocnenca. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami matky uvedené v jej odvolaní, trvá na tom, že matka mu naďalej bráni v styku s maloletou. Poukázal na to, že žili v spoločnej domácnosti, v starostlivosti o dieťa vždy pomáhal, má vytvorený s maloletou veľmi dobrý citový vzťah. Matke oznámi, že príde za maloletou, matka mu oznámi, že mu styk neumožní. Nie je pravdou, že by požíval alkoholické nápoje. V konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je nutné, aby bola podaná správa kolíznym opatrovníkom. Zo samotnej argumentácie matky jednoznačne vyplýva, že táto mu neumožňuje stretávanie s maloletou. Je nepochybné, že konaním matky a jej vyjadrovaním pred maloletou W. môže dôjsť k značnému narušeniu vzájomných vzťahov. Skutočnosť, že matka maloletej počas týždňa pracuje v Rakúsku nemôže byť na ujmu časového rozpätia stretávania sa otca s maloletou. Ďalej z vyjadrenia matky vyplýva, že táto nezabezpečuje riadne

starostlivosť o dieťa počas týždňa, pretože každý pracovný deň pracuje v zahraničí a starostlivosť o maloletú zabezpečujú jej starší súrodenci. Navrhuje preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a v spojení s ), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ),postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky proti výroku neodkladného opatrenia, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletou je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia v tejto časti podľa , a to pokiaľ ide o rozsah úpravy styku otca s maloletou.

6. Nakoľko odvolanie matky smeruje iba proti výroku neodkladného opatrenia, ktorým bol upravený styk otca s maloletou, zvyšné výroky o ustanovení procesného opatrovníka maloletej, určenia výživného a zamietnutia návrhu vo zvyšku, sú právoplatné.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletou.

8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. V zmysle pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

11. V zmysle veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. V zmysle pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

14. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

15. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

16. V zmysle starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

17. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí ......

18. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

20. Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2).

21. obsahuje vo svojej tretej časti iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava , a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje .

22. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia , potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania, a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.

23. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, i keď to už výslovne v a nasl. neuvádza.

24. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne

vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa), na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa ), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.

25. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu rodičia maloletej W., ktorá má 4 roky sa rozišli v roku 2017 a nežili spolu. Rozsah práv a povinností k maloletej upravili následne dohodou na základe ktorej bol otec oprávnený sa s maloletou stretávať každý víkend v sobotu a v nedeľu. Následne obnovili spolužitie, vzťahy sa opäť zhoršili a 24.05.2019 matka sa odťahovala zo spoločnej domácnosti. Otec tvrdí, že odvtedy mu matka neumožňuje stretávať sa s maloletou, odmieta striedavú starostlivosť a zakázala otcovi maloletú vyzdvihovať v škôlke. Otec má záujem sa s maloletou stretávať a má vytvorené všetky podmienky, aby sa maloletá mohla u otca stretávať a aj prespať. Otec si preto podal návrh vo veci samej, ktorým žiada maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Následne si v konaní podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žiadal maloletú až do právoplatného skončenia vo veci samej zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičom eventuálne navrhol upraviť styk s maloletou a to každý párny týždeň od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod, každý nepárny týždeň od štvrtka 16.00 hod. do nedele 18.00 hod. až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, uložiť otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej sumu 80,- eur mesačne. Dôvodil tým, že matka mu obmedzuje styk s maloletou, majú spolu dobrý vzťah, otec má záujem sa o maloletú starať, má k tomu vytvorené podmienky. Vzhľadom na okolnosti danej veci je dočasná úprava nevyhnutná, otec má záujem udržať citovú väzbu s maloletou. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením okrem iného dočasne upravil styk otca s maloletou. Matka v odvolaní žiadala návrh otca zamietnuť, nakoľko v styku s maloletou otcovi nebráni.

26. Rodičia sa nateraz na styku otca s maloletou nevedia dohodnúť, je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ohľadom styku otca s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením, a to najmä v záujme zabezpečenia bezproblémového vývinu maloletého dieťaťa a stabilizácie jeho výchovných pomerov.

27. Matka v odvolaní uviedla viaceré skutočnosti, ktoré majú viesť k potrebe zamietnutia návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdila, že súd nevyhodnotil správne a dostatočne dôkazy, ktoré mal k dispozícii, malo ísť o elektronickú komunikáciu z ktorej je zrejmé, že matka nebráni otcovi v styku s maloletou, tvrdí, že otec nemá skutočný záujem. K uvedenému odvolací súd uvádza, že z predloženej elektronickej komunikácie vyplývajú závery, ktoré súd prvej inštancie uviedol v bode 23. odôvodnenia na ktoré odvolací súd odkazuje a ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu vedú k záveru, že je potrebné

upraviť styk otca s maloletou formou neodkladného opatrenia. K rovnakému záveru dospel aj súd prvej inštancie. Práve takéto opatrenie súdu bude nepochybne v záujme maloletej.

28. Matka ďalej namietala nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý pred nariadením neodkladného opatrenia neustanovil kolízneho opatrovníka, ktorý súdu mal podať správu o prešetrení pomerov a práve nepredložením takejto správy boli porušené práva maloletej.

29. Postup súd prvej inštancie treba hodnotiť ako zákonný, neboli porušené práva maloletej, nakoľko účelom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov, dokazovanie sa v zásade nevykonáva. Nie je vylúčené v odôvodnených prípadoch ešte v štádiu pred rozhodnutím, požiadať o súčinnosť kolízneho opatrovníka za účelom prešetrenia pomerov, vyjadrenia k veci, avšak daný skutkový stav takýto postup nevyžadoval. K ustanoveniu kolízneho opatrovníka došlo v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia, kolízny opatrovník mal právo podať odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia.

30. Odvolací súd dospel k záveru, že v záujme zachovania pravidelného styku otca s maloletou, za účelom upevňovania a rozvíjania väzieb medzi nimi, je v nevyhnutnom rozsahu, do rozhodnutia súdu do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností dôvodné upraviť styk otca s maloletým dieťaťom v nevyhnutnom rozsahu, keďže z doteraz osvedčených skutočností nevyplynuli konkrétne okolnosti, z ktorých by vyplývala potreba styk otca s maloletou výrazne obmedziť. Model stretávania sa otca s maloletou upravený súdom prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorý je v podstate v súlade s návrhom otca, nepovažuje odvolací súd za úplne vhodný. Matka má vážne výhrady k úprave styku neodkladným opatrením, dôvodne namietala jeho rozsah, pretože nebude môcť tráviť s maloletou žiaden víkend. Za daných okolností, vychádzajúc z charakteru neodkladného opatrenia, keď pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, sa odvolaciemu súdu javí za rozumné a vhodné, aby sa maloletá stretávala s otcom v nevyhnutnom rozsahu. Táto úprava teda nemusí zodpovedať úprave styku, ktorá bude výsledkom dokazovania a predmetom rozhodnutia súdu vo veci samej. Z doteraz osvedčených skutočností má odvolací súd za to, že rozsah styku otca s maloletou počas párnych víkendov od soboty od 9.00 hod. do nedele 18.00 hod. je zvolený v záujme zachovania pravidelného styku otca s maloletou, za účelom upevňovania a rozvíjania väzieb medzi nimi, je tiež úpravou styku v nevyhnutnom rozsahu, do rozhodnutia súdu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, kde bude konkrétna úprava výsledkom dokazovania vo veci samej. Takouto úpravou styku bude zabezpečené, aby obaja rodičia mali možnosť tráviť s maloletou celý víkend.

31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku, s použitím ust. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku predmetného uznesenia.

32. K zániku resp. zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia potom dôjde v zmysle ust. až 339 .

33. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

34. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné ( ).