Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-481-2019.pdf
PDF · 121.17 KB
Case nature
Subarea
18Ek/481/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Y.. L. W., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX X.-U. T., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o., IČO: 36 757 276, so sídlom Lehotského 4, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: MWH, s.r.o., IČO: 35 730 480, so sídlom Staničná 502, 952 01 Vráble, o vymoženie istiny 84.166,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 34 046 917, pod číslom 130EX 267/19, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/481/2019 zo dňa 10. júna 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/481/2019 zo dňa 10. júna 2019 mení tak, že:
I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
II. Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 36,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/481/2019 zo dňa 10. júna 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a povinnému uložil povinnosť nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 367,27 Eur.
2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.03.2019 domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 84.166,- Eur, úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 84.166,- Eur od 01.07.2009 do zaplatenia, odmeny zo zmenky vo výške 280,55 Eur a náhrady trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške 6.491,13 Eur na základe Zmenkového platobného rozkazu vydaného dňa 22.11.2010 pod spisovou značkou 1Zm302/2010-26 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený sa zároveň domáhal vymoženia náhrady trov konania o námietkach vo výške 2.894,39 Eur a vymoženia trov exekúcie vo výške celkom 751,06 Eur. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh poverením zo dňa 25.04.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, ktorý ju vedie pod sp. zn. 130EX 267/19.
3. Dňa 21.05.2019 bol súdu predložený na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom spolu s prílohami. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nejestvoval žiadny relevantný exekučný titul v zmysle ustanovení Exekučného poriadku. Namietal skutočnosť, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZM/111/2010 zo dňa 27.01.2016, ktorý bol uvedený v poverení na vykonanie exekúcie zo dňa 25.04.2019, nepriznáva žiadne právo, nezaväzuje k žiadnej povinnosti a nepostihuje majetok.
Vzhľadom k tomu, že z jeho výrokovej časti: ,,Súd zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm 302/2010-26 zo dňa 22.11.2010 ponecháva v platnosti v celom rozsahu“ nevyplýva uloženie povinnosti, ktorú je možné vymáhať v exekučnom (vykonávacom) konaní. Zároveň uviedol, že v deň podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným nebol rozsudok č.k. 3CbZm/111/2010 zo dňa 27.01.2016 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 5Obdo/38/2018 zo dňa 27.03.2019 právoplatný a vykonateľný. Záverom povinný namietal, že podal na ústavný súd ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho ústavných práv, ku ktorých porušeniu došlo v dôsledku postupu a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spolu s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti, čo rovnako považuje za skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti požadovaného nároku. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie v spojení s opravou návrhu zo dňa 19.04.2019 riadne popísal exekučný titul, na základe ktorého začala exekúcia voči povinnému a boli k nemu riadne predložené všetky prílohy. Oprávnený je toho názoru, že neexistuje žiadny zákonný a ani iný objektívny dôvod, ktorý by bránil vymáhaniu nároku, resp. zapríčinil odklad exekúcie. Súd k obrane povinného prezentovanej v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že aj napriek tomu, že v poverení na vykonanie exekúcie zo dňa 25.04.2019 figuruje iba rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.01.2016, č.k. 3CbZm/111/20110, zrejme zapríčinenú technickou chybou, má súd za preukázané, že oprávnený riadne a včas na základe výzvy zo dňa 15.04.2019 predložil všetky rozhodnutia, ktoré na seba vzájomne nadväzujú, s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Pôvodný zmenkový platobný rozkaz vydaný dňa 22.11.2010 pod spisovou značkou 1Zm302/2010-26 bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZM/111/2010 zo dňa 27.01.2016 ponechaný v platnosti v plnom rozsahu. Krajský súd v Bratislave síce rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZM/111/2010 zo dňa 27.01.2016, rozsudkom č.k. 2CoZm/36/2016-335 zo dňa 24.01.2017 zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz vydaný dňa 22.11.2010 pod spisovou značkou 1Zm302/2010-26 zrušil v celom rozsahu, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom č.k. 5Obdo/38/2018 zo dňa 29.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2CoZm/36/2016-335 zo dňa 24.01.2017 zmenil a potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZM/111/2010 zo dňa 27.01.2016 a tým v konečnom dôsledku ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm302/2010-26, ktorý zaviazal povinného k zaplateniu istiny vo výške 84.166,- Eur, úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 84.166,- Eur od 01.07.2009 do zaplatenia, odmenu zo zmenky vo výške 280,55 Eur a náhradu trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške 6.491,13 Eur. Všetky uvedené rozhodnutia súd preskúmal a spolu s poverením na vykonanie exekúcie zo dňa 25.04.2019 ich zaslal poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi ako podklad pre výkon exekúcie. Ďalej uviedol, že pokiaľ aj povinný podal na Ústavnom súde Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho ústavných práv postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 5Obdo/38/2018, toto podanie nemá odkladný účinok vo vzťahu k nútenému výkonu exekučného titulu. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. Skutočnosti uvádzané povinným podľa záverov súdu nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinný neuviedol skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4. Voči tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie in eventum aby sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie zmenil a exekučné konanie zastavil. Namietal, že v upovedomení o začatí exekúcie je ako exekučný titul uvedený rozsudok č. 3CbZm/111/2010 zo dňa 27.01. 2016 vydaný Okresným súdom Bratislava V. Zdôraznil, že argument súdu o určitom formálnom nedostatku upovedomenia o začatí exekúcie spočívajúcej v tom, že sa v ňom ako exekučný titul označuje iné rozhodnutie od toho, na základe ktorého sa vlastne exekúcia vykonáva, podľa neho neobstojí. Označenie a obsah týchto dokumentov v súlade so zákonom je podstatné, a to nielen vo formálnom zmysle. Ak sú nepresnosti či zjavné chyby v označení exekučného titulu, potom môže byt' zásadným spôsobom znevýhodnené alebo popreté postavenie účastníka exekučného konania, napríklad v
prípade, ak vznikne dôvod na zastavenie exekúcie, odklad exekúcie, no z dôvodu formálneho pochybenia, nepresností v ďalšom konaní bude súd konštatovať, že sa označeného exekučného titulu dôvod zastavenia exekúcie, jej odkladu a pod., netýka. Exekučný poriadok neurčuje samoúčelne označenie exekučného titulu ako náležitosť návrhu na začatie exekúcie a upovedomenia o začatí exekúcie. Označenie exekučného titulu je dôležité aj pre povinného, ktorý musí mať vedomosť, na základe čoho je exekúcia vykonávaná. Akékoľvek chyby, pochybenia či nezrovnalosti nie je možné odstraňovať výkladom či odkazom na obsah spisu, ako to robí napádané uznesenie, pretože Exekučný poriadok neuvádza, aby sa v upovedomení o začatí exekúcie označil exekučný titul odkazom na obsah spisu. Súd konajúci o návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto túto otázku nesprávne posúdil. Ak sa ako exekučný titul označuje rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/111/2010, tak toto rozhodnutie nie je exekučný titul v zmysle definície v Exekučnom poriadku. Je irelevantné, čo súd zistí preskúmaním obsahu spisu. Zákon určuje náležitosti presne a konkrétne. Exekučný poriadok obsahuje aj presnú definíciu exekučného titulu. V upovedomení o začatí exekúcie (a zjavne aj v poverení exekútora) je ako exekučný titul označený rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/111/2010 a ten nepriznáva žiadne právo, nezaväzuje k žiadnej povinnosti a nepostihuje majetok. Z jeho výrokovej časti (predstavujúcej jedinú záväznú časť rozhodnutia) nevyplýva uloženie povinnosti, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní. Návrh na vykonanie exekúcie, poverenie na výkon exekúcie či upovedomenie o začatí exekúcie preto musí obsahovať označenie exekučného titulu, na základe ktorého možno viesť exekúciu. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie s takto označeným exekučným titulom nemalo byť vydané poverenie pre súdneho exekútora a ani nemožno exekúciu naďalej vykonávať. Význam presného označenia exekučného titulu uvádza aj dôvodová správa k zákonu č. 2/2017 Z .z., kde napríklad k § 56 ods. 1 uvádza: „Toto ustanovenie upravuje štandardný obsah poverenia na vykonanie exekúcie a precizuje označenie exekučného titulu z hľadiska spisovej značky a dátumu jeho vydania. Právna úprava kladie dôraz na presné a jednoznačné označenie exekučného titulu. Nepresnosti, nesprávnosti, či iné pochybnosti nie je možné nahradzovať výkladom v odôvodneniach súdnych rozhodnutí; takýto postup je nezákonným a zakladá nezákonnosť a protiústavnosť výkonu verejnej moci pri realizovaní exekúcie na základe poverení či rozhodnutí, ktoré takéto nepresnosti, nesprávnosti alebo iné pochybnosti obsahujú. Vedenie exekučného konania a výkon exekúcie v situácii, keď za exekučný titul sa označuje rozhodnutie, ktoré nespĺňa zákonnú definíciu exekučného konania podľa § 45 ods. 1) Exekučného poriadku, je neprípustné a v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku.“
5. Exekučný súd podľa povinného nesprávne posúdil aj námietku, že exekučné konanie začalo v čase, kedy nebolo rozhodnutie označené ako exekučný titul právoplatné. V deň podania návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým je podľa upovedomenia deň 26. 03. 2019, nebol rozsudok č.k. 3CbZm/111/2010 právoplatný a vykonateľný. Keďže povinný prevzal rozsudok Najvyššieho súdu SR, č.k. 5Obdo/38/2018 až dňa 27.03.2019, nemohol byť dňa 26.03.2019 právoplatný ani tento rozsudok Najvyššieho súdu SR, ani označený exekučný titul. Právoplatnosť rozhodnutia je predpokladom jeho vykonateľnosti, a preto dňa 26.03.2019 neexistovalo žiadne rozhodnutie, ktoré by spĺňalo charakteristiku exekučného titulu v zmysle vyššie označených ustanovení Exekučného poriadku (§ 45 ods. 1).
6. Rovnako konanie a rozhodnutie o podanej ústavnej sťažnosti považuje povinný za skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti požadovaného nároku. Za situácie, kedy sú na mieste pochybnosti o zákonnosti a ústavnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obdo/38/2018, by výkon exekúcie aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom a trovami bol viac ako neprimeraným a v konečnom dôsledku neakceptovateľným zásahom do postavenia povinného a jeho majetkových práv.
7. Oprávnený žiadal sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že podľa jeho názoru v danom prípade neexistuje žiaden objektívny a ani zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 25.04.2019 a Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vyhotovené dňa 30.04.2019. Oba dokumenty boli vyhotovené až po oprave návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 15.04.2019, ktorým boli odstránené formálne nedostatky návrhu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom po potvrdení právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Ak vôbec došlo k nejakému pochybeniu, tak to bolo pravdepodobne zapríčinené zrejmou chybou v písaní alebo predefinovaným elektronickým tlačivom MS SR na podávanie návrhov na vykonanie exekúcie, pričom všetky vady podania boli riadne a včas odstránené na základe opravy vád návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 52 ods. 1) Exekučného poriadku. Podanie ústavnej sťažnosti nemá odkladný účinok vo vzťahu k exekučnému titulu. Vymáhaniu
nároku oprávneného voči povinnému tak nebráni žiadna zákonná a ani iná objektívna skutočnosť. Všetky skutočnosti medzi oprávneným a povinným vo vzťahu k vymáhanému nároku boli riadne preukázané jednak v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V a Najvyšším súdom SR, ako aj v rámci trestných konaní vedených na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave IV, pod č.k. ČVS: ORP-303/3- VYS-B4-2015 a na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave III pod č.k. ČVS: ORP-603/3-VYS-B3-2015. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, ktorý je zrozumiteľný a vykonateľný a jeho platnosť (ako aj vykonateľnosť) je potvrdená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V a rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Všetky tieto tri rozhodnutia všeobecných súdov SR v spojení a vo svojej nadväznosti tvoria exekučný titul, ktorého výrok je uvedený v zmenkovom platobnom rozkaze.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 243 CSP, § 127 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná.
13. Povinný v podanej sťažnosti namietal, že exekučný titul označený v návrhu na vykonanie exekúcie a v poverení na vykonanie exekúcie, nie je spôsobilým podkladom pre vedenie exekúcie, pretože ku dňu podania návrhu nenadobudol vykonateľnosť a súčasne nepriznáva právo, nezaväzuje k povinnosti a ani nepostihuje majetok tak, ako to predpokladá ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Rovnako sú dané dôvodné pochybnosti o jeho ústavnosti a zákonnosti.
14. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
15. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
16. Podľa § 48 ods. 4 písm. a) veta pred bodkočiarkou Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti.
17. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
18. Podľa § 232 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 19. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
20. Z obsahu spisu Okresného súdu Banská Bystrica vedeného v elektronickej podobe pod sp. zn. 18Ek/481/2019 sťažnostný súd zistil nasledovné skutočnosti. 21. Dňa 26.03.2019 o 14:54:18 bol Okresným súdom Banská Bystrica ako exekučným súdom prijatý návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa JUDr. Pavol Kollár proti odporcovi MWH s. r. o. o vymoženie 84166 EUR, ktorej bola pridelená spisová značka 18Ek/481/2019. 22. V návrhu na vykonanie exekúcie povinný označil ako exekučný titul rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm111/2010-274 zo dňa 27.01.2016, v právnej veci navrhovateľa Mgr. Pavol Kollár, zast. JUDr. Pavol Kollár, proti odporcovi MWH s.r.o., zast. Advokátksa kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., o zaplatenie 84 166,- eur s príslušenstvom a o námietkách odporcu proti platobnému rozkazu, ktorého výroková časť znie: „Súd zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm 302/2010-26 zo dňa 22. 11. 2010 ponecháva v platnosti v celom rozsahu. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkách vo výške 2894,39 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na bankový účet právneho zástupcu navrhovateľa IBAN: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V návrhu na vykonanie exekúcie je ako dátum vykonateľnosti rozhodnutia uvedený 26. marec 2019. 23. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený ďalej predložil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm302/2010-26 zo dňa 22.11.2010, ktorým súd v právnej veci navrhovateľa Tom Horn Enterprise, a.s., právne zast. Advokátom JUDr. Pavlom Kollárom, proti odporcovi MWH k.s., o zaplatenie 84166,- eur uložil povinnému zaplatiť oprávnenému zmenkovú sumu (istinu) vo výške 84.166,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 84.166,- eur od 01.07.2009 do zaplatenia, odmenu zo zmenky vo výške 280,55 eur a náhradu trov konania vo výške 6.491,13 eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Na konštatovanom platobnom rozkaze absentuje potvrdenie o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti prvostupňovým súdom. 24. Krajský súd v Bratislave v rozsudku s č.k. 2CoZm/36/2016-335 zo dňa 24.01.2017 rozhodol v tejto veci tak, že súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/111/2010-274 zo dňa 27.01.2016 zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm/302/2010-26 zo dňa 22.11.2010 zrušil v celom rozsahu a žalovanému priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v celom rozsahu. 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku s č.k. 5Obdo/38/2018 zo dňa 29.01.2019 rozhodol v spore žalobcu JUDr. Pavol Kollár, MBA, zast. Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kolár, s.r.o. proti žalovanému MWH, s.r.o., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., o zaplatenie zmenkovej sumy 84166,- eur s príslušenstvom a o námietkách proti zmenkovému platobnému rozkazu, vedenom Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 3CbZm/111/2010, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. januára 2017 č.k. 2CoZm/36/2016-335 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2CoZm/36/2016-335 zo dňa 24.01.2017 zmenil tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/111/2010-274 zo dňa 27.01.2016 potvrdil a určil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu. 26. Na výzvu súdu oprávnený opravil návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému a predložil súdu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Obdo/38/2018 zo dňa 29.01.2019 opatrený potvrdením o nadobudnutí jeho právoplatnosti dňa 27. 03. 2019. 27. V exekučnom konaní má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov. Pokiaľ však povinný v konaní namietal, že neuvedenie exekučného titulu resp. uvedenie nesprávneho exekučného titulu v poverení súdneho exekútora exekučným súdom podľa § 56 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zakladá absenciu podmienok pre vedenie exekúcie s nevyhnutným následkom zastavenia exekúcie, súd v podmienkach konkrétnych okolností daného prípadu túto skutočnosť nepovažuje za dôvod pre zastavenie exekúcie. Názor povinného, že pokiaľ je ako exekučný titul v návrhu na vykonanie exekúcie ako aj v poverení na vykonanie exekúcie označený rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm111/2010-274 zo dňa 27.01.2016, nie je možné v exekúcii pokračovať, keďže toto rozhodnutie fakticky nepriznáva právo, nezaväzuje k povinnosti a ani nepostihuje majetok, tento názor povinného sťažnostný súd nepovažuje za správny. Oprávnený v konaní dostatočne osvedčil, že sa voči povinnému domáha splnenia povinnosti, ktorá mu bola uložená zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm302/2010-26 zo dňa 22.11.2010 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm111/2010-274 zo dňa 27.01.2016 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Obdo/38/2018 zo dňa 29.01.2019. Sťažnostný súd rovnako ako oprávnený zastáva názor, že všetky tieto rozhodnutia tvoria jednotu, keďže obsahovo na seba nadväzujú a rozhodnutie označené ako exekučný titul priamo nadväzuje na zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm302/2010-26 zo dňa 22.11.2010. Keďže oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie všetky relevantné rozhodnutia súdov týkajúcej sa sporu medzi ním a povinným označil, formálne pochybenie
exekučného súdu, ktorý ďalej v poverení na vykonanie exekúcie uviedol len rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm111/2010-274 zo dňa 27.01.2016, by bolo možné odstrániť vykonaním jeho opravy. Nemožno však za takýchto okolností konštatovať, že z tohto dôvodu nie sú splnené podmienky pre vedenie exekúcie. 28. Rovnako ani deklarované podanie sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nemôže byť samo o sebe dôvodom zastavenia exekúcie zo strany súdu. V tomto smere sa sťažnostný súd plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a aby neopakoval jeho správne vyslovené závery, v podrobnostiach naň odkazuje. 29. Sťažnostný súd sa ďalej zaoberal námietkou povinného, že exekučný titul doposiaľ nenadobudol vykonateľnosť a je tak daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Právnym dôvodom na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia je akákoľvek právna skutočnosť, ktorá z hmotnoprávneho alebo z procesnoprávneho hľadiska bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Za takúto skutočnosť je bezpochyby nutné považovať nevykonateľnosť exekučného titulu. Všeobecným procesným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ako podkladu tohto výkonu, vydaného na to oprávneným orgánom, ktoré má potrebnú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Počas celého priebehu exekúcie sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to ako formálne (z pohľadu právneho prepisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) tak aj materiálne (z hľadiska obsahových náležitostí reflektujúcich určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť v označení subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať). Vykonateľnosť (v jednote oboch jej stránok, materiálnej aj formálnej) je možné stotožniť s vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho robí spôsobilým na výkon exekúcie. Ak je podkladom pre výkon exekúcie rozhodnutie súdu podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd pri posúdení jeho vykonateľnosti vychádza z potvrdenia o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorým exekučný titul opatrí súd, ktorý rozhodoval ako súd prvého stupňa (§ 46 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku). V posudzovanom prípade oprávnený predložil exekučnému súdu ako podklad pre výkon exekúcie zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm302/2010-26 zo dňa 22.11.2010 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm111/2010-274 zo dňa 27.01.2016 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Obdo/38/2018 zo dňa 29.01.2019, bez potvrdenia o vykonateľnosti podľa § 46 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, čím neboli splnené formálne predpoklady pre vedenie exekučného konania. Nedostatok formálnej vykonateľnosti exekučného titulu exekučný súd mal a mohol zistiť už v štádiu vydávania poverenia. Pokiaľ sa potom oprávnený domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 84.166,- Eur, úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 84.166,- Eur od 01.07.2009 do zaplatenia, odmeny zo zmenky vo výške 280,55 Eur a náhrady trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške 6.491,13 Eur, ktorá povinnosť bola povinnému uložená výrokom zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V dňa 22.11.2010 pod spisovou značkou 1Zm302/2010-26 a náhrady trov konania o námietkach vo výške 2.894,39 Eur, ktorá povinnosť bola povinnému uložená na podklade rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm111/2010-274 zo dňa 27.01.2016, podľa záverov sťažnostného súdu vo vzťahu ku konštatovaným rozhodnutiam súdov nebola ku dňu podania návrhu zákonným spôsobom osvedčená ich vykonateľnosť. 30. Je potrebné v tejto súvislosti dodať, že rozhodnutie, ktorého nútený výkon oprávnený navrhol, musí nadobudnúť vykonateľnosť už ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Celá právna úprava vykonávacieho konania smeruje k tomu, že predpoklady formálnej vykonateľnosti exekučného titulu musia byť splnené ku dňu, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 48 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Exekučného poriadku), keďže exekúciu možno vykonať len na návrh toho, kto osvedčí (predložením exekučného titulu opatreného potvrdením o jeho vykonateľnosti), že je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Tomuto záveru nasvedčuje napríklad aj skutočnosť, že pri exekúcii na peňažné plnenie sa jednotlivé pohľadávky voči veriteľovi uspokojujú podľa svojho poradia (k tomu porovnaj napr. § 97 Exekučného poriadku). Prípadné nadobudnutie vykonateľnosti exekučného titulu až v priebehu exekučného konania nezodpovedá zákonným požiadavkám na výkon exekúcie a na viac môže viesť k neoprávnenej výhode na strane oprávneného pri uspokojovaní svojej pohľadávky oproti iným veriteľom, ktorí návrh na vykonanie exekúcie podali až po tom, čo sa ich titul stal vykonateľným. Keďže rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Obdo/38/2018 zo dňa 29.01.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 27. 03. 2019, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie už dňa 26. 03. 2019, je zrejmé, že
predložený exekučný titul ku dňu podania návrhu nemohol nadobudnúť vlastnosť vykonateľnosti (§ 232 ods. 3 CSP). Súdu nie je známe ani to, z akého dôvodu je ako dátum vykonateľnosti exekučného titulu v návrhu na vykonanie exekúcie uvedený 26. marec 2019. Ako už bolo spomenuté vyššie, základným predpokladom zákonného vedenia exekúcie je existencia vykonateľného exekučného titulu ako materiálneho predpokladu vedenia exekúcie, teda conditio sine qua non začatia a priebehu exekučného konania. Súd na podklade zistených skutočností dospel k záveru, že oprávnený nepredložil ako podklad pre vedenie exekúcie spôsobilý exekučný titul, ktorá skutočnosť zakladá dôvod zastavenia exekúcie súdom podľa § 61k ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu voči povinnému podľa § 61k ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku zastavil (I. výrok rozhodnutia). Súd záverom dodáva, že oprávnený môže opätovne v tejto veci podať návrh na vykonanie exekúcie potom, čo k návrhu na vykonanie pripojí exekučný titul (zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm302/2010-26 zo dňa 22.11.2010, rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm111/2010-274 zo dňa 27.01.2016) spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti (§ 46 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku). 31. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 32. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 34. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
35. Civilný proces regulovaný normami civilného procesného práva sa vnútorne stratifikuje na konanie základné (nachádzacie) a konanie vykonávacie (exekučné). V ustanovení § 255 CSP sa ako všeobecné kritérium priznania náhrady trov konania v civilnom procese (teda aj s dopadom na exekučné konanie) premieta zásada úspechu vo veci alebo aj zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku umožňuje priznať povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v prípade, ak podal súdu návrh na ich priznanie a súčasne súd exekúciu zastavil z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 36. Keďže oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie nepripojil vykonateľný exekučný titul, z ktorého dôvodu musel sťažnostný súd exekúciu zastaviť, je nutné dôvod zastavenia exekúcie v danom prípade pričítať práve oprávnenému. Povinný si ani v návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému neuplatnil. Exekučný poriadok v ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku výslovne ustanovuje, že povinnému je možné priznať nárok na náhradu trov konania len na jeho návrh. Ak povinný o náhradu trov konania neprejavil záujem a nepodal súdu návrh na ich priznanie, súd podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku a contrario povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania priznať nemohol (II. výrok rozhodnutia). 37. Podľa §198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s §60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. 38. Podľa §199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd. 39. Podľa §197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 40. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
41. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. 42. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 43. Spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi v takomto prípade patrí náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená osobitnou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému pri posudzovaní tejto otázky je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady bez možnosti túto skutočnosť ovplyvniť. Súd konanie zastavil z dôvodu, ktorý existoval už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, podľa § 22 ods. 1, ods. 2 vyhlášky tak poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 36,- eur, ktorá pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30,- eur (50% zo sumy 60,- eur) navýšenej o 20 % DPH (6,- eur), keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejneným Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Súd odkazujúc na svoj predchádzajúci výklad o zavinení oprávneného na zastavení exekúcie zaviazal na úhradu trov povereného súdneho exekútora vo výške 36,- eur vrátane DPH oprávneného, keďže exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a súčasne ide o dôvod, ktorý možno podľa §199c ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenému pričítať (III. výrok rozhodnutia).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II. a III.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II. a III.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).