Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-202-2018.pdf
PDF · 97.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/202/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36854140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanej: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/X, U., o zaplatenie 264,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18. januára 2018, č.k. 26Csp/248/2016-63, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 264,93 eur s úrokom vo výške 56,36 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9,90% ročne zo sumy 205,65 eur od 01.10.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 267,90 eur od 01.10.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní a výrokom II. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100%.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vecne súd dôvodil, že žalobca sa na súde domáhal zaplatenia sumy 264,93 eur s príslušenstvom z dôvodu platobných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 005121675R. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť dôvodiac, že v roku 2014 telefonicky kontaktovala pracovníčku žalobcu, ktorá jej oznámila, že na jej študentskom účte vznikol mínusový stav vo výške 460 eur, ktorý dlh následne v dvoch splátkach uhradila. Všetky splátky týkajúce sa predmetného spotrebiteľského úveru splatila, avšak nemá k dispozícii relevantné potvrdenia, nakoľko splátky platila zo svojho účtu v O., ktorý účet zrušila cca pred rokom. Následne sa chcela uistiť, či žalobca voči nej neeviduje žiaden dlh, tak sa vo februári 2017 dostavila do pobočky žalobcu v Trnave, za účelom zrušenia účtu, kde ju pracovník žalobcu uistil, že nemá voči žalobcovi žiaden dlh, žalovaná ale nemá o tom žiadne písomné potvrdenie. Za účelom preukázania existencie ústneho ubezpečenia pracovníkom žalobcu v OC MAX Trnava navrhla vypočuť ako svedka jej známeho, ktorý s ňou na pobočke v Trnave bol. Žalobca v spore uviedol, že nevylučuje, že žalovaná mohla mať u neho vedený bežný účet, a na ňom jej mohol vzniknúť debet, uvedené sa však netýka predmetu sporu, tvrdenie o zaplatení celého dlhu žalobca vylučuje, nakoľko v takomto prípade by žalobca (ako to vyplýva z výpisu) neevidoval voči žalovanej žiadnu pohľadávku.
3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 06.08.2012 uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 005121675R (zmluva), ktorej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť úver do výšky úverového limitu 1150 eur a žalovaná mala úver čerpať k 06.08.2012, ktorého dňa bol úver aj čerpaný. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 24 mesačných splátkach po 53,16 eur, splatných k 15. dňu mesiaca od 15.09.2012. Úhrady vykonané žalovanou ako aj spôsob ich započítania žalobca prezentoval v Prehľade platobnej disciplíny, z ktorého bez pochýb vyplynulo, že žalovaná sa prvý raz dostala do omeškania s plnením svojich záväzkov od 01.01.2013 do 31.01.2013, ktoré záväzky doposiaľ nevyrovnala. V dôsledku nedodržania platobnej disciplíny žalovanou žalobca v zmysle dojednaní VOP určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.02.2014. Ku dňu 30.09.2016 žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 321,29 eur pozostávajúci z istiny 205,65 eur, zmluvného úroku 5,89 eur vyčísleného k 15.02.2014, zmluvného úroku 56,36 eur, vyčísleného od 16.02.2014 do 30.09.2016 a úroku z omeškania 53,39 eur, vyčísleného k 30.09.2016. Procesná obrana žalovanej neobstojí, nakoľko jej tvrdenia o tom, že najneskôr v 02/2017 jej žalobca prostredníctvom povereného zamestnanca oznámil, že z uvedeného spotrebiteľského vzťahu voči nej neeviduje žiaden dlh, nie sú podložené relevantnými dôkazmi, žiadnym potvrdením vydaným žalobcom (poverenou osobou) o pravdivosti uvedeného tvrdenia, rovnako nedisponuje žiadnym relevantným potvrdením o ňou vykonaných platbách v súvislosti s platením predmetného úveru, na základe čoho jej obrana zostala na úrovni nepodloženého tvrdenia. Dôkaz výsluchom osoby, ktorá bola na pobočke žalobcu v 02/2017 prítomná pri uistení žalovanej o neexistencii dlhu, navrhnutý žalovanou, súd s prihliadnutím najmä na hospodárnosť konania nevykonal, nakoľko výsluchom uvedenej osoby by žalovaná nedosiahla očakávaný procesný výsledok, a to vzhľadom na skutočnosť, že z výsluchu svedka by (rovnako ako z jej výpovede) nemohol mať súd za preukázané, že došlo k zániku dlhu z uvedeného úveru, kedy a akým spôsobom (§ 559 a nasl. OZ). Žalobca v plnom rozsahu uniesol dôkazné bremeno k skutkovým tvrdeniam tak ohľadne existencie zmluvného vzťahu ako aj existencie dlhu na strane žalovanej v konkrétnej výške, nakoľko súd o pravdivosti obsahu výpisu z účtu ( č.l. 23, 2643-45) nemal dôvodné pochybnosti práve vzhľadom na absenciu relevantných dôkazných prostriedkov vyvracajúcich tvrdenia žalobcu, pričom absenciu takýchto dôkazov nenahradí výpoveď svedka. Preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z plného úspechu žalobcu v spore.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, dôvodiac § 365 ods. 1 písm. b), písm. e) a písm. h) Civilného sporového poriadku. Uviedla, že súd v konaní pripustil ako dôkaz žalovanej iba jej výpoveď, pričom nevykonal dôkazy, ktoré navrhovala, predovšetkým výpoveď svedka
- jej vtedajšieho nadriadeného, ktorý bol prítomný v pobočke žalobcu vo februári 2017, kde žalovanej potvrdili, že nemá voči žalobcovi žiadne neuhradené pohľadávky, pričom ak by v tom čase mala dlžnú pohľadávku voči žalobcovi, bola by ju ihneď na mieste uhradila. Žalovaná má za to, že zaplatila príslušnú výšku dlhu, ktorý bol založený na základe zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 005121675R, pričom na strane žalobcu sa stala chyba, keďže pri osobnej návšteve v jeho pobočke bolo žalovanej oznámené, že všetky svoje pohľadávky má uhradené, o čom v pobočke žalobcu určite existuje v dokumentácii záznam. Hoci tieto okolnosti uviedla pred súdom prvej inštancie, súd ich ďalej nepreveroval a nevykonal ňou navrhované dôkazy, čím pri rozhodovaní porušil práva žalovanej na spravodlivý proces. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne o úhrade predmetného dlhu a zotrvával na predchádzajúcich vyjadreniach, a síce že nevylučuje, že žalovaná mala uzatvorený bežný účet, ako i skutočnosť, že na bežnom účte vznikol nepovolený debetný zostatok, uvedené však nie je predmetom prebiehajúceho sporu. Žalovaná nerozlišuje jednotlivé produkty poskytované žalobcom a odkazuje na skutočnosti, ktoré nie sú predmetom tohto sporu. Dlh vznikol žalovanej z uzatvorenej zmluvy o spotrebnom úvere a tento nebol v celom rozsahu splatený, čo jednoznačne vyplýva z predložených listinných dôkazov. Žalobca označil skutkové tvrdenia a podoprel ich svojimi dôkazmi a to výpisom z úverového účtu žalovanej i prehľadom jej platobnej disciplíny, pričom z oboch týchto listín vyplýva, že žalovaná mala pretrvávajúce problémy s platobnou disciplínou, päť mesiacov dlh nesplácala (august až december 2013), následne časť dlhov doplatila a potom opäť prestala platiť. Konštatovanie žalovanej, že predmetný spotrebný úver celý splatila, sa preto preukázateľne nezakladá na reálnom skutkovom základe. Nevidel ani žiadny zásah do práv odvolateľky na spravodlivý proces, pretože súd konal v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 26Csp/248/2016-63 bolo zaplatenie sumy 264,93 eur s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 005121675R. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu, založiac svoje rozhodnutie na závere, že žalobca preukázal uzavretie zmluvy so žalovanou ako aj výšku neuhradených záväzkov, ktoré žalovanej z predmetnej zmluvy vznikli.
8. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:
9. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci mal aj odvolací súd za dostatočne preukázané žalobcom predloženými dôkazmi, že medzi stranami sporu došlo dňa 06.08.2012 k uzavretiu Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 005121675R, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver do výšky úverového limitu 1.150,- eur, ktorý aj žalovaná čerpala, a v rozpore so zmluvnými dojednaniami ho riadne a včas nesplácala, pričom termíny aj výška vykonávaných splátok vyplývajú z predloženého výpisu z účtu. Neuhradené záväzky vyplývajúce žalovanej z predmetného úverového vzťahu žalobca v konaní preukázal a pokiaľ žalovaná tvrdila, že ich uhradila, bolo na nej, aby v tomto smere produkovala dôkazy, ktorými by tvrdenia žalobcu o existenncii dlhu bezpečne vyvrátila, čo sa však nestalo. Obrana žalovanej nebola podložená žiadnymi relevantnými dôkazmi, keď, tak ako správne konštatoval už prvoinštančný súd, táto nedisponuje žiadnym relevantným potvrdením o ňou vykonaných platbách v súvislosti s platením predmetného úveru a nedisponuje ani potvrdením vydaným žalobcom (poverenou osobou) o vyrovnaní všetkých záväzkov vyplývajúcich z predmetného úveru. Tvrdenie o uhradení dlhu mohla pritom preukázať iba žalovaná. Z pravidla, že v spore každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia, existuje totiž výnimka vycha´dzaju´ca zo skutocˇnosti, zˇe od nikoho nemozˇno spravodlivo pozˇadovatˇ, aby preukazoval rea´lnu neexistenciu urcˇitej skutocˇnosti (negati´vnu skutocˇnostˇ - niecˇo cˇo sa nestalo, cˇo neexistuje). Preukazovanie takejto skutocˇnosti je spravidla objekti´vne nemozˇne´ a v ty´chto pri´padoch dochádza k presunu do^kazne´ho bremena na protistranu (tzv. negati´vna do^kazna ´ teo´ria). Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že žalovaná dlh neuhradila, nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu tejto právnej skutočnosti, v dôsledku čoho bolo prenesené dôkazné bremeno na žalovanú, ktorá tvrdila, že dlh uhradila. Žalovaná však dôkazné bremeno v konaní neuniesla, pretože žiadnym relevantným spôsobom tvrdenú úhradu dlhu nepreukázala.
10. Žalovaná založila svoje odvolanie na tvrdení, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), čím jej svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá že došlo k porušeniu procesných práv strany sporu pochybením súdu, pričom o naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde až vtedy, pokiaľ intenzita takéhoto konania súdu (znemožňujúceho realizáciu práv strany sporu) odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Žiadne takéto porušenie však v uvedenom prípade nebolo zistené.
12. Porušenie svojich práv odvolateľka videla v tom, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, konkrétne svedeckou výpoveďou jej známeho, ktorý s ňou bol prítomný v pobočke žalobcu vo februári 2017, kde žalovanej mali ústne potvrdiť, že neeviduje voči nej žiadne neuhradené pohľadávky. Aj v tejto otázke odvolací súd zdieľa totožný názor, aký vyslovil vo svojom odôvodnení už prvoinštančný súd a síce, že navrhované dokazovanie výsluchom označeného svedka vzhľadom k skutočnostiam, ktoré mala jeho svedecká výpoveď potvrdiť, by bolo nadbytočné a nehospodárne a v rozpore so zásadami civilného sporového konania, pretože ani v prípade, ak by svedok potvrdil, že počas návštevy pobočky žalobcu jeho pracovníčka žalovanej uviedla, že nemá žiadne neuhradené pohľadávky, nemohla takáto výpoveď nič zmeniť na vyššie uvedených záveroch súdu o dôvodnosti podanej žaloby. Takýto dôkaz
- bez ohľadu na obsah výpovede svedka, z pohľadu dôkaznej sily nemohol obstáť v porovnaní s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, navyše všetko naznačuje skutočnosti, že tvrdenia žalobkyne o splatení dlhu sa týkajú iného zmluvného produktu poskytnutého jej v minulosti žalobcom. Vychádzajúc z uvedeného, nevykonanie tohto navrhnutého dôkazu nemôže mať preto za následok žiadne porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, pretože uvedený dôkaz nebol spôsobilý zvrátiť rozhodnutie súdu v danej veci a súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. 13. Žalovaná napokon namietala, že rozhodnutie súdu je po právnej stránke nesprávne (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). V danom prípade však súd prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav správnu právnu normu a túto aj správne vyložil, v dôsledku čoho bolo jeho právne posúdenie správne.
14. Po preskúmaní obsahu predloženého spisu a napadnutého rozhodnutia preto odvolací súd, ktorý bol uplatnenými odvolacími dôvodmi viazaný, dospel k záveru, že žiaden z nich nebol v danom prípade naplnený.
15. S poukazom na vyššie uvedené, a keďže odvolací súd nezistil ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
16. Vzhľadom k výsledku takto skončeného odvolacieho konania bol plne úspešný žalobca, ktorému preto v zmysle ust. § 255 CSP v spojení s § 396 CSP odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.
17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).