Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_3To-109-2019.pdf
PDF · 79.93 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/109/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného O. P. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/127/2018 zo dňa 10.4.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.9.2019 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného O. P., nar. XX.X.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom zo dňa 10.4.2019 Okresný súd Galanta pod sp. zn. 31T/127/2018 uznal obžalovaného O. P. vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona (v bode 1) a prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona (v bode 2), na tom skutkovom základe, že 1. dňa 15.02.2018 v čase o 14:00 hod. v meste Sereď na ulici Poľná pri sebe neoprávnene prechovával plastovú injekčnú striekačku so zlomeným a stlačeným koncom s modrým piestom s obsahom kryštalického materiálu svetlohnedej farby s hmotnosťou 2 188 mg, s priemernou koncentráciou 34,1 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 746 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje 21 obvyklých jednorazových dávok drogy, ktoré si predtým v presne nezistenom čase nezisteným spôsobom zadovážil a prechovával až do času, kedy tieto na výzvu policajta dobrovoľne vydal, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,
2. dňa 03.02.2018 v čase okolo 20:50 hod. v meste Sereď na ulici Trnavská cesta pri sebe neoprávnene prechovával zatavenú injekčnú striekačku s obsahom kryštalického materiálu svetlobéžovej farby s hmotnosťou 588 mg, s priemernou koncentráciou 33,2 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 195 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje 5 obvyklých jednorazových dávok drogy, ktoré si predtým v presne nezistenom čase nezisteným spôsobom zadovážil a prechovával pre vlastnú potrebu až do času, kedy tieto na výzvu policajta dobrovoľne vydal, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.
Za to obžalovanému prvostupňový súd uložil podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 38 ods. 5 a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov na výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 odsek 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní uznal svoju vinu zo žalovaného skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, svoje konanie oľutoval, pričom na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal kladne. Okresný prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, na čo okresný súd toto vyhlásenie prijal a vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste. Vo vzťahu k výroku o treste prvostupňový súd okrem iného uviedol, že mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe od 3 do 10 rokov, pričom u neho zistil 1 poľahčujúcu okolnosti - priznal sa k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval, a 1 priťažujúcu okolnosť - bol už v minulosti súdne trestaný. Okolnosť, že spáchal viac trestných činov, neposúdil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, ale ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona (S 1/2011). Keďže už bol v minulosti odsúdený za zločin rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/159/2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/8/2006, a toto odsúdenie nebolo ku dňu rozhodnutia zahladené, dolná hranica trestnej sadzby sa v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona zvýšila o jednu polovicu rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby na 6 rokov a 6 mesiacov. Následne prvostupňový súd vykonal zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona o jednu tretinu, čiže na 13 rokov a 4 mesiace. Súd preto mohol po úprave trestnej sadzby uložiť obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody za spáchanie jedného prečinu a jedného zločinu, spáchaných viacerými skutkami, v rozpätí od 6 rokov a 6 mesiacov do 13 rokov a 4 mesiacov. Pri určení konkrétnej výmery trestu mal prvostupňový súd za to, že zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby za opätovné spáchanie zločinu dostatočne zohľadnilo doterajšiu trestnú minulosť obžalovaného (podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný 8-krát odsúdený, z toho 1-krát za zločin, a to rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/159/2004 zo dňa 13.12.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/8/2006 zo dňa 30.03.2006 za zločin sexuálneho násilia) a aj vzhľadom na množstvo u neho prechovávanej drogy, nie o veľa prekračujúcom v bode 1 hranicu prečinu a najmä zohľadniac jeho priznanie a oľutovanie svojho konania, mu uložil trest na spodnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov. Keďže obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaných trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho prvostupňový súd na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Voči výroku o treste predmetného rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil sám ako i prostredníctvom svojho obhajcu. Obžalovaný v odôvodnení odvolania uviedol, že jemu uložený trest je podľa jeho názoru neprimerane vysoký a prísny vzhľadom na poľahčujúce okolnosti, že sa ku skutku priznal, spolupracoval s políciou od začiatku, pred súdom vyhlásil svoju vinu a ďalej aj z dôvodu, že je drogovo závislý a množstvo ním vydanej drogy bolo čisto pre jeho osobnú potrebu a použitie a nebolo určené na ďalší predaj, pretože to potreboval pre seba. V odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ing. Arpáda Barcziho obžalovaný uviedol, že priznanie obžalovaného ku skutku, ktorý oľutoval a psychická a fyzická látková závislosť ako choroba podľa znaleckého posudku zakladajú aplikáciu poľahčujúcich okolností. Uvedené znamená, že prvostupňový súd mal pri výmere trestu aplikovať dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznanie sa ku skutkom a ich úprimné oľutovanie) a podľa § 36 písm. c) Trestného zákona (- spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby - vzhľadom na jeho psychickú a fyzickú látkovú závislosť). Podľa uvedeného následné pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností mal byť 2:1 a nie 1:1, a malo sa aplikovať ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona a teda sa mala znížiť horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (na 7 rokov a 8 mesiacov). Prvostupňový súd mal taktiež aplikovať ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona a nepoužiť ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu uložený trest v trvaní 6,5 roka je neprimerane prísny. Vzhľadom na okolnosti prípadu v súlade s ustanovením § 39 ods. l Trestného zákona na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje pre obžalovaného aj trest kratšieho trvania a preto mal prvostupňový súd určiť rozpätie trestnej sadzby od 3 rokov do 10 rokov a 2 mesiace a takto mal vymerať trest v spodnej hranici tohto rozpätia. Vzhľadom na mieru závažnosti skutku (19 + 5 dávok pre vlastnú spotrebu), na spoluprácu páchateľa, na 2 poľahčujúce okolnosti, l priťažujúcu okolnosť vrátane aplikácie asperačnej zásady, trest vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov je neprimerane prísny, ktorý napokon nenaplní účel trestu a tento účel môže byť naplnený aj trestom kratšieho trvania v rozsahu do 3 rokov. Prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 17.9.2019, na ktoré sa dostavil zástupca krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného a obžalovaný, pričom obžalovaný zotrval na podanom odvolaní s tým, že prostredníctvom svojho obhajcu poukázal v plnej miere na písomne zdôvodnené odvolanie a uviedol, že vzhľadom na počet dávok, považuje uložený trest skutočne za neprimerane prísny a navrhol odvolaciemu súdu uložiť obžalovanému trest odňatia slobody pri hranici troch rokov. Zástupca krajskej prokuratúry uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný, rovnako tak trest uložený obžalovanému považuje za primeraný a spravodlivý, a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, po obdržaní obžaloby vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval k správnemu rozhodnutiu čo do (napadnutého) výroku o treste. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, preto proti nemu nemá podstatné výhrady a odôvodnenie napadnutého rozsudku si v podstatných častiach osvojuje. Vo vzťahu k odvolacej námietke obhajoby, že obžalovanému mali byť priznané dve poľahčujúce okolnosti
- podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a podľa § 36 písm. c) Trestného zákona, nakoľko sa obžalovaný priznal k žalovaným skutkom a tieto oľutoval a zároveň spáchal predmetné trestné činy v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby - vzhľadom na jeho psychickú a fyzickú látkovú závislosť, odvolací súd uvádza, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona bola obžalovanému prvostupňovým súdom priznaná, teda táto námietka je bezpredmetná a čo sa týka poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. c) Trestného zákona, má odvolací súd za to, že nakoľko si obžalovaný svoju zmiešanú závislosť na opiátoch a psychostimulanciách spôsobil sám užívaním psychoaktívnych látok, nemožno na túto okolnosť prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. c) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, preto prvostupňový súd postupoval správne, keď mu túto poľahčujúcu okolnosť nepriznal. Z uvedeného dôvodu teda prvostupňový súd následne správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako vyrovnaný a preto nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona. Čo sa týka obhajobou v odôvodnení odvolania uvádzaného, že prvostupňový súd mal aplikovať ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona a nepoužiť ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona ako i aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu takýto trest v trvaní 6,5 roka je neprimerane prísny, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na spôsob spáchania činu (aj s prihliadnutím na uvádzaný počet zaistených dávok drogy) a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, no najmä vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery, trestnú minulosť a možnosť jeho nápravy, ani odvolací súd nevidel žiaden dôvod na aplikovanie ustanovení § 38 ods. 7 Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona, pričom má za to, že práve s poukazom na uvedené je uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov primeraný a zákonný a dostatočne spĺňa tak individuálnu ako i generálnu výchovnú funkciu. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa čo do napadnutého výroku o treste za správny a zákonný, krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.