Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6To-38-2019.pdf
PDF · 96.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému K. J., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom D. XXX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona k § 138 písm. h) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 24.01.2019, č. k. 3T/74/2018-427, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.09.2019 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný K. J., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom D. XXX,
o d s u d z u j e :
Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 5 (päť) rokov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 (päť) rokov.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava uznal obžalovaného K. J. za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona k § 138 písm. h) Trestného zákona, prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona k § 138 písm. h) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 12.09.2017 o 13.05 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Laguna ev. č. TT225AM po ceste 111/1291 v smere od obce Buková smerom na Trstín rýchlosťou približne 123 km/h, pričom prekročil rýchlosť jazdy na úseku cesty s povolenou rýchlosťou najviac 90 km/h a v úseku 1.5 km v dôsledku prudkého brzdenia dostal šmyk, prešiel do protismernej časti vozovky, kde čelne narazil do
vozidla zn. Daewoo Espero evo č. SE154BR, ktoré viedla X. F. v smere do obce Buková, následkom čoho jej spolujazdec S. C. utrpel traumaticko-hemoragický šok v dôsledku poly traumy (roztrhnutie aorty, roztrhnutie osrdcovníkového vaku, trhliny srdca, rozdrvenie pečene, roztrhnutie črevného úponu, dvojnásobnú zlomeninu chrbtice, početné zlomeniny rebier, s vykrvácaním do hrudnej a brušnej dutiny), pričom uvedeným zraneniam na mieste podľahol, K. C. utrpela otvorenú zlomeninu dolného konca stehnovej kosti vpravo, zlomeninu dolného konca stehnovej kosti vľavo, zlomeninu nosa, tržnú ranu hornej pery a tržnú ranu stehna vpravo s dobou liečenia najmenej 6 mesiacov, X. F. utrpela postraumatickú stresovú poruchu, otras mozgu pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti , podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudníka vľavo, zlomeninu hrudnej kosti, pomliaždenie pľúc obojstranne, pomliaždenie prednej brušnej steny a pomliaždenie kolien obojstranne so zakrvácaním vpravo s dobou liečenie 4 týždne, ktoré zranenia ju závažným spôsobom obmedzovali na obvyklom spôsobe života s práceneschopnosťou najmenej do 1.11.2017, F. H. utrpel pomliaždenie hrudníka a pomliaždenie nosa s dobou liečenia 3 týždne, obvinený svojim konaním porušil § 9 ods. 1, § 16 ods. 2, ods. 4, § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.
Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 rokov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný bol zaviazaný k náhrade škody poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa vo výške 1380,88 eur a poškodenej K. C. vo výške 1693,49 eur. Zároveň bola poškodená K. C. podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázaná so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. A podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku boli poškodení X. F., N. F. a Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. odkázaní s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor, prítomní poškodení ako aj obhajca na hlavnom pojednávaní vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v prednesenej obžalobe, teda ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona k § 138 písm. h ) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona k § 138 písm. h) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky týchto trestných činov - prečinov, ktorých závažnosť zároveň nebola nepatrná, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste a o náhrade vzniknutej škody.
Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jej pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l) Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a zároveň súd zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť § 37 písm. h) Trestného zákona - obžalovaný spáchal viac trestných činov), zároveň súd musel pristúpiť k aplikácií § 38 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko u obžalovaného bol vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Pri použití § 38 ods. 2 Trestného zákona, potom prichádzalo do úvahy ukladanie trestu podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí sadby 2 až 5 rokov. Okresný súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby, nakoľko ho považoval za dostatočný, s prihliadnutím aj na postoj obžalovaného ku skutku na hlavnom pojednávaní. Nakoľko nebol obžalovaný v predchádzajúcich 10 rokoch vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Čo sa týka možnosti podmienečného odloženia výkonu trestu odňatia slobody u obžalovaného, túto okresný súd nepovažoval za adekvátnu, resp. by sa jednalo o trest neprimeraný k následkom a dopadom na strane poškodených. Okresný súd konštatoval, že obžalovaný svojím ľahostajným a nezodpovedným konaním usmrtil S. C., ťažko zranil K. C., ktorá má zdravotné problémy po nehode doposiaľ, ľahšie zranil X. F., ktorá podľa jej vyjadrení na hlavnom pojednávaní má rovnako doposiaľ psychické problémy, utrpela postraumatickou stresovou poruchou, ľahšie zranil F. H.. Súd veľmi citlivo prihliadol aj na skutočnosť, že nebohý S. C., ako aj K. C. v čase dopravnej nehody zvýšili možnosť spôsobenia závažnejších zranení tým, že neboli vo vozidle pripútaní bezpečnostným pásom, čo zohľadnil pri uložení trestu, ktorý je na samej spodnej hranici. Súd považoval však za irelevantný argument obhajoby, že vozidlo poškodených nemalo na pneumatikách vyhovujúcu hĺbku dezénu, nakoľko táto skutočnosť žiadnym spôsobom neprispela, resp. by neodvrátila následky dopravnej nehody. Rovnako je pre súd irelevantné, akými zdravotnými problémami po dopravnej nehode trpí obžalovaný, nakoľko za tieto si môže len on sám, ktoré si spôsobil svojím konaním. Čo sa týkalo možnosti prehodnotenia svojho správania pri vedení motorového vozidla, súd je toho názoru, že obžalovaný mal dostatok možností ako aj priestoru, keď bol niekoľkokrát priestupkovo riešený pre svoje konanie na úseku cestnej dopravy, čo však pravdepodobne nebral do úvahy, resp. postavil sa k tomu ľahostajne a opätovne jazdil nezodpovedne a ľahostajne, kde opakovane prekračoval maximálnu povolenú rýchlosť a vystavoval tak ostatných do nebezpečenstva. Za zmienku podľa názoru okresného súdu stojí už len znalcom konštatovaný fakt, že tesne pred dopravnou nehodou, musel obžalovaný už v obci Buková ísť viac ako 80 km/h, čo je viac ako o 30 km/h prekročená maximálna povolená rýchlosť v obci. Arogantný štýl jazdy obžalovaného mal okresný súd potvrdený aj vyjadreniami poškodených na hlavnom pojednávaní.
O náhrade škody súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, keď zaviazal obžalovaného k náhrade škody voči poškodeným, spoločnosti Sociálna poisťovňa vo výške 1380,88 eur a K. C. vo výške 1693,49 eur, nakoľko súd mal tieto nároky na náhradu škody riadne a včas uplatnené, preukázané a na hlavnom pojednávaní riadne oboznámené, pričom zo strany obžalovaného neboli žiadnym spôsobom spochybňované. Čo sa však týka nárokov X. F., N. F. a spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., týchto súd s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko tieto nemal súd jednoznačne preukázané, resp. vyčíslené. Rovnako súd K. C. odkázal na civilný proces v časti trov zastupovania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste. Obžalovaný vo svojom písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že súd pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody odňatia slobody nevyhodnotil všetky okolnosti, ktoré mohol a rozhodol v jeho prospech. Podľa neho súd nesprávne vyhodnotil a zistil u neho priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko sa jedná o jednočinný rovnorodý súbeh. Má za to, že prvostupňový súd mal použiť aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona. V čase dopravnej nehody nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, avšak po vzniku dopravnej nehody riadne a včas nahlásil udalosť spoločnosti Slovenská kancelária poisťovateľov, ktorá následne z garančného fondu poskytla poškodeným poistné plnenie ako náhradu škody. Písomne uznal dlh, ktorý mu vznikol poskytnutím plnenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov a dohodol si splátkový kalendár. Chce svoj dlh riadne plniť. Zriadil si aj živnostenský list a popri zamestnaní vykonáva živnosť. Podľa jeho názoru okresný súd mu mal priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, pretože urobil vyhlásenie o priznaní viny. Namietal, že súd jeho zdravotný stav po nehode nesprávne vyhodnotil ako irelevantné skutočnosti. Lekárskymi správami chcel poukázať na pravdivosť úprimného oľutovania svojho konania. Poukázal na závery znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava, z ktorých vyplynulo, že technická závada na vozidle poškodených bola nebezpečná chyba, ktorá mala za následok, že vozidlo poškodených nevyhovovalo podmienkam prevádzky na pozemných komunikáciách. Na túto skutočnosť poukazoval z dôvodu zohľadnenia pri ukladaní druhu a výšky trestu. Poukázal opätovne na nepoužitie bezpečnostných pásov, ktoré negatívne ovplyvnilo rozsah následkov zrážky. Poškodení, ktorí neboli pripútaní bezpečnostným pásom utrpeli tragické následky s porovnaním so zanedbateľnými, resp. ľahkými zraneniami, ktoré utrpeli pripútané osoby vo vozidlách. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že pripútanie bezpečnostným pásom poškodeného C. mohlo zabrániť vzniku smrteľných zranení. Zvýraznil, že nikdy nespôsobil dopravnú nehodu a nikdy nebol trestaný. Podľa jeho názoru podmienečné odloženie trestu odňatia slobody spolu s vyšším zákazom činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu bezpečne splní účel trestu, ochráni prípadne spoločnosť od jeho ďalšieho konania a určite ho tento druh trest riadne prevychová, napraví a v neposlednom rade bude žiť a pracovať pre náhradu škody, pre prípadnú pomoc poškodeným a pokánie. V závere poukázal aj na skutočnosť, že podmienečné odsúdenie je významnou alternatívou, ktorá by mala nahrádzať výkon trestu odňatia slobody a to najmä
pri nedbanlivostných trestných činoch a u prvotrestancov. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že ho odsudzuje k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby a k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu.
Obžalovaný ako prílohu k odvolaniu predložil písomnú záruku dôveryhodnej osoby - starostu obce D., ktorý mu bude nápomocný pri jeho začleňovaní sa do spoločnosti, najmä do spoločnosti obce D., kde žije a kde žije rodiny poškodených.
Poškodené K. C. a X. F. sa vyjadrili k odvolaniu obžalovaného a uviedli, že v celom rozsahu sa stotožňujú s právnym názorom prezentovaným Okresným súdom Trnava v meritórnom rozhodnutí. Trest považujú za zákonný, spravodlivý a primeraný k spôsobeným následkom v živote poškodených. Usmrtenie J. C. vnímajú ako doživotnú a v zásade ničím nereparovateľnú ujmu. Obžalovaný je známy priestupkovou recidívou na úseku cestnej dopravy. Navrhli odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného a obžalovaný. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti poškodených a splnomocneného zástupcu poškodených. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného navrhol odvolaniu vyhovieť a obžalovanému uložiť trest podmienečný. Ku konečnému návrhu obhajcu sa pripojil obžalovaný.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená - obžalovaný, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, keďže mu okresný súd uložil neprimerane prísny trest a to trest nepodmienečný.
Pri dopravných nehodách so smrteľným následkom, ak páchateľ navyše poruší dôležitú povinnosť vodiča, primeraným trestom z hľadiska záujmu generálnej prevencie sa javí byť adekvátnym nepodmienečný trest odňatia slobody. Na druhej strane najmä v záujme spravodlivosti ukladaného trestu má význam individualizácia trestu. Neprimerane mierny trest, rovnako ako neprimerane prísny trest, sú tresty nespravodlivé.
Pre individualizáciu trestu majú predovšetkým dôležitý význam nižšie uvedené okolnosti.
Odvolací súd pri ukladaní trestu prihliadol najmä na osobu obžalovaného, ktorý nemá žiadny záznam v odpise registra trestov, v registri priestupkov má v roku 2014 jeden záznam, v roku 2015 2 záznamy a v roku 2016 1 záznam za porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., t. j. nejde o takého nedisciplinovaného vodiča ako tvrdili poškodení vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného, k spáchaniu trestného činu sa priznal a najmä ku skutočnosti, že ide o nedbanlivostné trestné činy a spolu zavinenie poškodeného S. C., pretože ako vyplýva zo znaleckého posudku, pokiaľ by bol poškodený S. C. pripútaný bezpečnostným pásom, bol by tento pás menovaného fixoval v sedadle spolujazdca a neumožnil by vymrštenie poškodeného zo sedadla dopredu do výhľadového skla a do palubnej dosky, pričom nemožno vylúčiť, že pripútanie bezpečnostným pásom by mohlo zabrániť vzniku smrteľných vnútorných poranení. Preto pôsobenie nepodmienečného trestu odňatia slobody na obžalovaného z tohto pohľadu by bolo podľa názoru odvolacieho súdu neprimerane prísne.
Následne preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd dospel správne k právnemu záveru o pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť a jednu priťažujúcu okolnosť. Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť - spáchanie viacerých trestných činov, tak ide o priťažujúcu okolnosť bez ohľadu na druh súbehu trestných činov, preto sa obžalovaný mýli, keď tvrdí, že táto okolnosť mu nemala byť priznaná.
Správne okresný súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. k) Trestného zákona, pretože len samotná skutočnosť, že obžalovaný nahlásil dopravnú nehodu riadne a včas spoločnosti Slovenská kancelária poisťovateľov neznamená, že táto poľahčujúca okolnosť mu mala byť priznaná. Totižto je povinnosťou každého, kto dopravnú nehodu spôsobí, túto skutočnosť nahlásiť
poisťovni v zákonnej lehote. Rovnako tak sa odvolací súd nestotožňuje s názorom obžalovaného, že samotné vyhlásenie o priznaní viny znamená automaticky priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Priznanie takejto okolnosti totiž predpokladá aktívne napomáhanie príslušným orgánom a preto okresný súd správne postupoval, keď ani túto poľahčujúcu okolnosť obžalovanému nepriznal.
Odvolací súd vychádzajúc z neupravenej trestnej sadzby (2 - 5 rokov) zrušil napadnutý výrok o treste, nakoľko podľa jeho názoru uložený trest obžalovanému bol neprimerane prísny (keďže obžalovanému bol uložený trest nepodmienečný) a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku napokon sám rozhodol rozsudkom vo veci, pretože nové rozhodnutie vo vzťahu k výroku o treste bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý v napadnutom rozsudku bol správne zistený a teda dokazovanie ohľadom výroku o treste bolo vykonané v dostatočnej miere.
Senát krajského súdu teda dospel k odlišnému záveru ako súd prvého stupňa a to, že náprava obžalovaného bude dostatočne zabezpečená aj uložením podmienečného trestu a tak uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov (na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby), ktorú výmeru vzhľadom na osobu obžalovaného, s poukazom na požiadavku individuálnej a generálnej prevencie považoval za zákonnú, dôvodnú, primeranú a spravodlivú, keďže nezistil podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona.
Odvolací súd teda dospel k záveru, že po zohľadnení všetkých okolností, ktoré sú premietnuté v zákonných zásadách pre ukladanie trestu podľa §34 a nasl. Trestného zákona nie je potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak vzhľadom na nenapraviteľný následok, uložil obžalovanému dlhú skúšobnú dobu, v ktorej bude musieť viesť riadny život, ako i trest zákazu činnosti vo výmere až 5 rokov.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.