Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Csp-239-2018.pdf
PDF · 175.93 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/239/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobkyne: T. A., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXX/XX, XXX XX W. Ú., právne zastúpenej JUDr. Gabrielom Blehom, advokátom so sídlom L. Dérera 2, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o vydanie bezdôvodného obohatenia 876,50 eura s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd priznáva žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2018 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 876,50 eura a nahradiť jej trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že uzavrela dňa 19.07.2016 zmluvu č. XXXXXXXX o spotrebiteľskom úvere so žalovaným ako veriteľom, za spoluúčasti ako splnomocneného správcu úveru finančnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01, Kežmarok. V Zmluve sú deklarované tieto základné údaje: výška spotrebiteľského úveru 1.500 eur, mesačná splátka 50 eur, štandardná úroková sadzba 18 % p.a., RPMN 19,70 % p.a., náklady spotrebiteľa spojené s úverom 164,50 eura. Medzi základnými údajmi obsiahnutými v Zmluve je hrubými písmenami vytlačený aj údaj, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 1.664,50 eura. Ďalšie údaje, ktoré už nie sú presne vyčíslené sa týkajú odkazu na Obchodné podmienky a Cenník, ktoré dokumenty tvoria súčasť platnej Zmluvy a spresňujú eventuálne sankcie pri neplnení podmienok Zmluvy a poplatky, ktoré veriteľ zinkasuje naviac od dlžníka v súvislosti s uplatňovaním Zmluvy v praxi. Iba niektoré z týchto „vedľajších podmienok“ však predsa napĺňajú pojmové znaky neprijateľných zmluvných podmienok, ako ich ustanovuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ktoré spôsobujú čiastočnú neplatnosť Zmluvy a jej bezúročnosť i bezpoplatkovosť. Žalobkyňa v záujme riadneho a včasného splácania svojho peňažného záväzku pravidelne mesačne splácala veriteľovi dohodnuté 50 eurové splátky. Keď mala splatených 23 splátok po 50 eur, zostávalo do úplného splatenia celého záväzku zo Zmluvy doplatiť ešte na istine 350 eur, zaplatiť administratívny poplatok 164,50 eura a úrok z istiny vo výške 18 % p.a.. Žalobkyňa požiadala o predčasné splatenie úveru. Správca úveru na vyrovnanie všetkých záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej Zmluvy č. XXXXXXXX preto vypočítal, že na vyrovnanie treba doplatiť ešte 1.226,50 eura, čo by už so zaplatenou sumou predstavovalo celkovo 2.376,50 eura. Tým by bolo nad Úroveň istiny vyplatených 876,50 eura. Žalobkyňa ako disciplinovaná dlžníčka rešpektujúc uzavretú Zmluvu a pokyn investora, čiastku 1.226,50 eura zaplatila prevodom z účtu v prospech veriteľa. Žalobu podáva najmä preto, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX na sumu 1.500 eur podpísaná žalobkyňou a žalovaným dňa 19.07.2016 obsahuje aj niekoľko ustanovení, ktoré napĺňajú znaky neprijateľných
podmienok v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázala najmä na tieto: 1/ Chýba spresnenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, 2/ Chýba termín konečnej splatnosti úveru, 3/ Súbežne so Zmluvou je uzavieraná Rozhodcovská zmluva o riešení sporov, 4/ Zmluva počíta s viacerými súvisiacimi poplatkami. Uviedla, že zákon o spotrebiteľských úveroch ustanovuje v§ 9 ods. 2 písm. i/, že zmluva musí konkrétne obsahovať výšku, počet frekvenciu splátok a poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. K tomu poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 25.11.2013 sp. zn. 11Co/256/2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09.08.2011 sp. zn. 11Co/141/2010. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je povinnou súčasťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy k čomu poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave. Ďalej uviedla, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavieraná súbežne so Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou, ktoré sú vzájomne podmienené a uzavierané aj v jeden deň. Zmluvné strany sa tu dohodli, že spory ktoré medzi nimi v budúcnosti vzniknú ohľadne spotrebiteľského vzťahu, bude riešiť výlučne podľa svojich rozhodcovských pravidiel Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Rajská 15/A Bratislava. Z takéhoto rozhodovania teda účastníci vylúčili sústavu štátnych všeobecných súdov SR ako garanta ústavnosti a zákonnosti v SR. Takéto „dobrovoľné“ pristúpenie žalobkyne na rozhodovanie o problematike spotrebiteľského vzťahu v rozhodcovskom konaní predstavuje výrazný zásah do vzájomných práv a povinností účastníkov spotrebiteľského vzťahu. Pretože nie objektívny štátny všeobecný súd, ale rozhodcovský súd poplatný žalovanému ako veriteľovi bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch, z čoho vzíde nový kvalifikovaný záväzok. Vzniká tu nebezpečenstvo, že spotrebiteľ ani nepoukáže na nekalosť takéhoto postupu a často ani nepochopí jeho význam a dôsledky. Považovala riešenie sporov rozhodcovským súdom za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Taktiež poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09.08.2011, č.k. 10CoE/326/2010 a mala za to, že naša súdna prax spravidla hodnotí rozhodcovskú doložku ako neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 OZ. Účelom úveru je dočasné požičanie peňazí inému subjektu za odplatu. Pod odplatou sa tu rozumie predovšetkým úrok. Poplatky popri úroku bývajú akoby umelým vylepšovaním si hospodárskeho výsledku (zisku) poskytovateľa úveru. Preto poplatky by mali byť uplatňované len v minimálnom rozsahu i výške. V danom spotrebiteľskom vzťahu sa počíta s viacerými poplatkami, ktoré sú upravené až v dvoch bodoch Zmluvy, a to v bode IV a VII. Uplatňujú sa najmä v súvislosti s omeškaním pri splácaní úveru a pri prerušení a zastavení splácania. Sú konkretizované najmä v Cenníku a Obchodných podmienkach. Tieto dva dokumenty sú nedeliteľnou súčasťou zmluvy, aj keď dlžníci pre krátkosť čau a ich rozsah nemajú možnosť sa s nimi podrobnejšie oboznámiť. Poplatky v spotrebiteľských zmluvách všeobecne a v jej prípade taktiež predstavujú v skutočnosti finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú ani dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa. Preto vytvárajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 21.11.2012 sp. zn. 18Co/109/2011. Na základe vyššie uvedeného je potrebné, aby sa v tomto konaní súd ako predbežnou otázkou ex offo (z úradnej povinnosti) zaoberal neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Záverom mala za to, že podľa uvádzaných argumentov a citovaných zákonných ustanovení predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa preto žiadala na základe ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka vydať od žalovaného bezdôvodné obohatenie, keďže došlo z jej strany k preplateniu istiny úveru o 876,50 eura.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 01.04.2019 uviedol, že zákonná požiadavka uvádzať tzv. rozpis splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere neexistuje a neexistovala. Žalobkyňou zvolený príliš formalistický výklad príslušnej právnej normy neobstojí - je v rozpore s autentickým, logickým a systematickým výkladom zákona. Z ust. § 9 ods. 2 písm. l) (predtým k) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere osobitne informáciu o tom, aká suma z každej splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky. Nič také nevyplýva ani z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Cez logický výklad je nutné dospieť k správnej aplikácii daného zákonného ustanovenia a k záveru, že zákon tzv. rozpis splátok v zmluve o úvere nevyžaduje a nikdy nevyžadoval. Porovnanie miery zrozumiteľnosti vyjadrenia splátky úveru jednou sumou (žalovaným podávaný výklad) oproti vyjadreniu uvedenému cez tzv. rozpis splátok (t.j. dvoma a viacerými sumami; výklad podaný žalobkyňou) svedčí jednoznačne v prospech jednoduchšieho, nimi zvoleného spôsobu - t.j. uvádzať sumu splátky jedným údajom. V opačnom prípade by bol spotrebiteľ pre zistenie celkovej výšky každej splátky odkázaný na matematickú operáciu súčtu jej jednotlivých zložiek. Priemerný spotrebiteľ by bol síce takejto matematickej operácie schopný, ale v prospech zrozumiteľnosti zmluvy (teda v prospech spotrebiteľa) je jednoznačne uvádzanie splátky jej
celkovou sumou, než jej uvedenie iba výškami jednotlivých zložiek splátky (kedy je nutné ich spočítavať). Výpočet celkovej výšky splátky by bol dokonca o niečo komplikovanejší pri nerovnomernej amortizácii úveru. Je nedôvodné a nelogické vychádzať z prezumpcie, že zákonodarca mienil ustanovením § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch dosiahnuť zmluvy preplnené (zahltené) číselnými údajmi ponechávajúce na spotrebiteľovi, aby si z nich sám vypočítal celkovú výšku každej jednotlivej splátky (z desiatok splátok) úveru. Na podporu svojej argumentácie poukázal na právne závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.10.2017 sp. zn. 17Co/344/2017-143. Žalobkyňou zvolený výklad príslušnej právnej normy neobstojí - je v rozpore s povinnosťou vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátnu normu eurokonformným spôsobom. Eurokonformný výklad daného ustanovenia zákona možno dohľadať v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len ,,Smernica EÚ“), a to konkrétne v jej článku 10 ods. 2 písm. h), v zmysle ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza ,,výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“. Tento záver potvrdil aj Rozsudok SDEÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. proti K. A.. Uviedol, že Smernica EÚ predstavuje tzv. úplnú harmonizáciu danej oblasti, čo znamená, že s cieľom dosiahnutia fungujúceho vnútorného trhu členské štáty nesmú zachovávať ani zaviesť prísnejšie pravidlá ako sú v nej uvedené. Z ustálenej judikatúry SDEÚ vyplýva, že členské štáty EÚ majú povinnosť interpretovať svoje národné právo v súlade s právom EÚ (t.j. eurokonformne). Keďže eurokonformný výklad je v tomto prípade možný, súd je povinný ho uplatniť. Poukázal pritom na rozhodnutia krajských súdov v Banskej Bystrici, Prešove, Nitre, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017. K termínu konečnej splatnosti uviedol, že žalobkyňa si s ním dohodla v zmluve o spotrebiteľskom úvere poskytnutie tzv. revolvingového úveru, ktorý je typický automaticky obnovovaným úverovým rámcom a vopred dohodnutým úverovým limitom, pričom pri jeho splácaní môže klient opakovane čerpať poskytnuté finančné prostriedky až do výšky tohto limitu. Klient je následne povinný splácať úver do okamihu jeho úplného uhradenia. Z uvedeného dôvodu sa presná konečná splatnosť tohto úveru ani doba trvania zmluvy nedá určiť, a preto si účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodli v čl. III Podmienky úveru, že „Doba trvania zmluvy: neurčitá. Termín konečnej splatnosti: v deň zániku Zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti.“ K Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve uviedol, že zo zákona (napr. § 93b zákona o bankách) je žalovaný povinný ponúknuť svojím klientom možnosť alternatívneho (mimosúdneho) riešenia sporov. Túto povinnosť si žalovaný splnil predložením Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy žalobkyni pri podpise Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovská doložka vo forme rozhodcovskej zmluvy je jasná, čitateľná a zrozumiteľná, zo strany žalobkyne voči nej nezaznamenali pred podpisom zmluvy, pri podpise a ani po jej podpise (a to až do času oboznámenia sa s ich žalobou) žiadne výhrady. Je tak nutné vychádzať z predpokladu, že s rozhodcovskou doložkou žalobkyňa súhlasila. Zdôraznil tiež, že žalovaný ,,staré“ rozhodcovské doložky (aj vo forme rozhodcovskej zmluvy), dlhšiu dobu neuplatňuje. Ide tak o obsolétne zmluvné dojednanie, ktorého posudzovanie súdom nemá žiaden význam (pričom pri súdnej kontrole tohto ustanovenia by súd ,,aj tak“ mohol podľa ich názoru dospieť jedine k záveru o jeho súladnosti so zákonom). Pokiaľ ide o poplatky a náklady, ktoré žalobkyňa vo svojej žalobe namieta, predstavujú cenu úveru, t.j. ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Všetky poplatky a náklady súvisiace s úverom boli dohodnuté v Zmluve o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Úverová zmluva“) a jej súčastiach (obchodné podmienky, cenník), t.j. žalobkyňa svojím podpisom na Úverovej zmluve s takýmito podmienkami, za ktorých je spoločnosť žalovaného ochotná vstúpiť do zmluvného vzťahu, súhlasila. Poplatky či náklady úveru predstavujú zmluvné ustanovenia, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a preto sú podľa jeho názoru vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných podmienok (tým netvrdil, že by boli v rozpore s akýmkoľvek predpisom). Ide jednoducho o cenu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Rovnaký záver prijala i česká právna teória, podľa ktorej cenovým dojednaním sú aj dojednania v úverových zmluvách o poplatkoch, ktoré sú tak vylúčené z prieskumu ich prípadnej neprijateľnej povahy podľa smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (smernica Rady č. 93/13/EHS). K českej právnej teórii sa v tejto otázke pripojila i súčasná (a už ustálená) česká judikatúra (Najvyšší súd Českej republiky a Ústavný súd Českej republiky nevynímajúc), podľa ktorej poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou praxou na danom segmente trhu. Podľa ustálenej českej judikatúry nie je možné pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom, v rámci tak komplexného právneho vzťahu, požadovať, aby ku každej jednotlivej povinnosti bola synalagmaticky naviazaná zodpovedajúca povinnosť druhej zmluvnej strany (neexistuje taký zákonný príkaz či zákaz, podľa ktorého by si na základe slobodne a vážne medzi stranami uzavretej zmluvy o úvere mohol podnikateľský subjekt ako
protiplnenie, t.j. ako cenu poskytnutého úveru, požadovať jedine úroky). Úverová zmluva predstavuje celý komplex práv a povinností, pričom cena úveru nie je tvorená len úrokom, ale i všetkými v zmluve uvedenými povinnosťami - tu veriteľom požadovanými poplatkami či nákladmi, ktoré (úroky a poplatky, resp. aj náklady či prípadné zmluvné pokuty a sankčné poplatky) tvoria cenu peňazí, t.j. cenu poskytnutého úveru. Záverom mal žalovaný má za to, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a nie je možné ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyni teda nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto žalovaný navrhol, aby konajúci súd žalobu zamietol.
3. Žalobkyňa repliku k vyjadreniu žalovaného nepodala.
4. V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 11.09.2019 žalovaný doplnil svoje vyjadrenie k žalobe, pričom mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky v čase jej uzavretia zákonom vyžadované náležitosti, pričom samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola tvorená z viacerých fyzicky a/alebo právnym putom previazaných listín, konkrétne (i) zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty a zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ii) obchodných podmienok a (iii) cenníka poplatkov, ktoré listiny, ako právne súčasti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obsahovali všetky zákonom pre spotrebiteľský úver vyžadované náležitosti a zákon pre ich platnosť nevyžadoval a ani nevyžaduje osobitný podpis zmluvných strán na každej z nich. Zmluva o spotrebiteľskom úvere priamo v bode IV. Poplatky v zmysle platného Cenníka poskytuje výpočet jednotlivých poplatkov súvisiacich s poskytnutým produktom. V časti VII. Osobitné dojednania v zmysle platných Obchodných podmienok je vyslovene ustanovené, že „Cenník je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy“, „OP sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy.“ V bode XII. Vyhlásenie zmluvných strán je taktiež uvedené, že „Obchodné podmienky a Cenník sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy.“ Dôležitou súčasťou spotrebiteľskej ochrany - tak v prostredí práva SR, ako aj práva EÚ - je definícia subjektov, adresátov tejto ochrany. Pri tzv. teste nekalosti obchodnej praktiky vychádzajú tak predpisy EÚ (najmä smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách) ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa z ekonomického správania nie príležitostného (kauzálneho) spotrebiteľa, ale naopak zo správania tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorého pojem a význam si smernica prepožičala z predchádzajúcej judikatúry Súdneho dvora EÚ k slobode pohybu, a za ktorého je považovaný len ten spotrebiteľ primerane správne informovaný, zároveň všímavý a rovnako tiež obozretný. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na definíciu priemerného spotrebiteľa ako adresáta ochrany poskytovanej spotrebiteľským právom. Ochrana je poskytovaná takému spotrebiteľovi, ktorý je primerane a správne informovaný (reasonably wellinformed), zároveň všímavý (observant) a rovnako tiež obozretný (circumspect). Takýto tzv. priemerný spotrebiteľ v judikatúre Súdneho dvora EÚ je len osoba kritická v jej správaní sa na trhu a osoba, ktorá sa sama informuje o kvalite aj cene tovarov, a ktorá sa správa suverénne ekonomicky (rozhoduje o kúpení či nekúpení tovaru alebo služby). Z vyššie uvedených definičných znakov tzv. priemerného spotrebiteľa je teda zrejmé, že ani európske a ani vnútroštátne predpisy nechránia spotrebiteľa, ktorý bol a zostal neinformovaný v dôsledku svojej nevšímavosti prípadne neobozretnosti. Žalovaný nijak žalobkyni nebránil sa so zmluvnou dokumentáciou oboznámiť, tá jej bola riadne pred podpisom odovzdaná, pričom žalovaný zmluvu podpisoval v dobrej viere v záujem žalobkyne zmluvu v danom znení podpísať (skutočnosť, či si klient zmluvnú dokumentáciu naozaj prečíta alebo nie, už žalovaný nedokáže ovplyvniť, dané je jednoducho vecou podpisujúceho klienta - za pomoci použitia argumentu ad absurdum by inak mohli dospieť k tomu, že banka by mala byť zodpovedná za to, či si klient zmluvu prečíta celú alebo nie, či ju prečíta s porozumením alebo nie, prípadne či len nepredstiera záujem o danú zmluvu; má banka nútiť klienta, aby zmluvnú dokumentáciu pred zamestnancom banky či iným svedkom prečítal nahlas a výslovne potvrdil a najmä preukázal porozumenie jej obsahu - samozrejme, ide o nezmysel). Ak dané zmluvné vyhlásenie klient prostredníctvom podpisu zmluvy schválil, znamená to, že s ním (slobodne a dobrovoľne) súhlasil a že odráža jeho skutočnú vôľu. S ohľadom na uvádzanú definíciu bol presvedčený o tom, že informácie o poplatkoch súvisiacich so zmluvou, ktoré boli vyslovene v samotnej zmluve ustanovené, rovnako tak aj v cenníku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, neboli žalobkyni neznáme. Pred podpisom zmluvy sa s nimi mohla oboznámiť a v prípade námietok s týmito dojednaniami zmluvu jednoducho nepodpísať. Rovnako tak nieto pochýb o tom, že pri uzatváraní zmluvy si je klient žalovaného vedomý výšky sankčných poplatkov (poplatkov súvisiacich s omeškaním splácania úveru a prerušením či zastavením splácania úveru tak ich definuje žaloba), čím tieto poplatky spĺňajú donucovaciu funkciu a psychologicky vplývajú na klienta, aby v prípade akýchkoľvek ťažkostí žalovaného vopred kontaktoval so snahou nepriaznivú situáciu riešiť a predísť tak akýmkoľvek sankciám. Tvrdenie žalobkyne, že ustanovenia o poplatkov v spotrebiteľských zmluvách všeobecne spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa považoval za absurdné. Mal zato,
že ani jeden bod Zmluvy (či už bod IV., ktorý obsahuje výpočet poplatkov alebo aj ďalšie body Zmluvy, ktoré uvádzajú Cenník ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy) jednoducho žiadne práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami neupravuje. Majú totiž výlučne faktografický charakter, keď spotrebiteľa informujú o jednotlivých súčastiach zmluvy. K namietanému termínu konečnej splatnosti žalovaný doplnil, že výklad námietky žalobkyne podávaný v žalobe o absencii termínu konečnej splatnosti, okrem toho, že sa mu javí nedostatočný, z jeho pohľadu trpí účelovým formalizmom zvádzajúcim až k absurdným interpretačným záverom. Sankcia bezodplatnosti úveru v tomto prípade nemá miesto; bola by neprimeranou sankciou za to, že žalovaný so žalobkyňou uzatvoril zmluvu o poskytnutie tzv. revolvingového úveru, z podstaty ktorého vyplýva neurčiteľnosť termínu konečnej splatnosti, keďže sa jedná o produkt, pri ktorom klient môže opakovane čerpať poskytnuté finančné prostriedky až do výšky určeného limitu. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Obchodné podmienky, ktoré v časti X. Zánik Zmluvy o vydaní a používaní Karty v bode 60 ustanovujú: „Zmluva, ktorej súčasťou sú tieto OP sa uzatvára na dobu neurčitú.“ V tejto časti OP v bode 61 sú tiež taxatívne vymenované jednotlivé spôsoby zániku zmluvy. Je preto pre žalovaného záhadou akým iným spôsobom chce žalobkyňa uvádzať termín konečnej splatnosti zmluvy, pri tomto type produktu, o ktorý žalobkyňa prejavila záujem. Termín konečnej splatnosti Zmluvy je uvedený opisným spôsobom slovami: ,,v deň zániku Zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti“. Za použitia bežnej logiky a vlastnosti v podobe čítania s porozumením, ktorou vlastnosťou predpokladá, že žalobkyňa disponuje (v priebehu kontraktácie, ani neskôr, nezaznamenali žiadne výhrady z jej strany, že by niektorým ustanoveniam zmluvy nerozumela, resp. že by nerozumela písanému textu vo všeobecnosti), je zrejmé aké situácie ustanovenie reflektuje. S argumentáciou žalobkyne sa z viacerých dôvodov stotožniť nemožno. V prvom rade poukázal na fakt, že zo žiadneho právneho predpisu platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy požiadavka na uvádzanie termínu konečnej splatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere výlučne prostredníctvom dní, týždňov, mesiacov či rokov (teória prezentovaná žalobcom) nevyplýva - názor žalobkyne je tak v tomto smere právne nepodložený.
5. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, súd preto pojednával v jeho neprítomnosti.
6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. K námietke týkajúcej sa rozčlenenia splátok mal za to, že ak je takáto podmienka stanovená v zákone, musí byť dodržaná a ak súd rozhodne inak, rozhodne protizákonne. Trval tiež na argumente, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neplatná.
7. Právny zástupca žalovaného sa vo svojom prednese na pojednávaní pridržal svojho vyjadrenia k žalobe v spojení s vyjadrením zo dňa 11.09.2019 v celom rozsahu. Nad rámec predmetných podaní, pokiaľ ide o námietku absencie náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, teda rozpis splátky, zdôraznil, že o danej skutočnosti už rozhodol NS SR, ktorý judikoval, že tento rozpis nie je potrebný pre splnenie predmetnej podmienky. Pokiaľ ide o odkaz na rozhodovaciu prax okresných a krajských súdov, na ktorú poukazuje žalobkyňa v žalobe, okresný súd takýmito rozhodnutiami nie je viazaný a zároveň sa nejedná o judikatúru, nakoľko judikatúra je rozhodovacia prax najvyššieho súdu. Tvrdenie ohľadom námietky neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, kde sa uvádza, že táto bola podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa nezakladá na skutočnosti, nakoľko rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnej listine, táto mohla byť odmietnutá, pričom by to nemalo vplyv na uzatvorenie samotného spotrebiteľského úveru a zároveň, ak žalobkyňa obsahu rozhodcovskej zmluvy nerozumela, mala možnosť sa s vysvetlením predmetného obsahu obrátiť na advokáta. Zároveň poukázal na najnovší nález ÚS z 11.06.2019 sp. zn. US 438/2018, ktorý síce prejednáva rozhodcovskú doložku, avšak v danom prípade je kladený ešte väčší dôraz na spotrebiteľa, keďže rozhodcovská doložka je uzatvorená vo forme samostatnej zmluvy, nie je možné sa teda s poukazom na predmetné rozhodnutie dovolávať jej neplatnosti, nakoľko túto mohla žalobkyňa odmietnuť. Pokiaľ ide o námietku absencie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, opätovne poukázal na to, že sa jedná o typ produktu kreditnej karty, kde ako pri obdobných produktoch ako kontokorent príp. povolené prečerpanie na bežných účtoch, nie je možné určiť konečnú splatnosť konkrétnym termínom, nakoľko tieto sú uzatvárané na dobu neurčitú, žalobkyňa má možnosť v danom prípade vykonávať finančné operácie ľubovoľne a bol toho názoru, že žalobkyňa mala veľmi dobrú vedomosť o aký typ produktu ide, že túto kartu môže využívať spôsobom dohodnutým v zmluve až do ukončenia zmluvného vzťahu. Žalobkyňa zároveň samostatne okrem zmluvy podpísala aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, a teda o náležitostiach mala dobrú vedomosť. Nakoľko napadnutá zmluva spĺňa všetky náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch, žiadal žalobu zamietnuť.
8. Súd sa vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom (klientom) dňa 19.07.2016 (ďalej „Zmluvy“) vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský úver - revolvingový s vykonávaním platobných operácií z úveru prostredníctvom kreditnej platobnej karty (druh úveru) s úverovým rámcom 1.500 eur. Z čl. III. Zmluvy ďalej vyplývajú nasledovné údaje: Štandardná mesačná splátka 50 eur, štandardná úroková sadzba: 18% p.a. variabilná, RPMN: 19,70 % p.a. (vypočítaná na základe predpokladov na výpočet RPMN v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom: 164,50 eura; Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť: 1.664,50 eura; Priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku: 24,34 % p.a.; Odplata: 19,70 % p.a.; Najvyššia prípustná výška odplaty: 43,12 % p.a.; Doba trvania zmluvy: neurčitá; Termín konečnej splatnosti: v deň zániku Zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky a Cenník (čl. XII. Zmluvy).
10. Podľa čl. IV. Zmluvy (Poplatky v zmysle platného Cenníka), Výber z bankomatu v SR a krajinách eurozóny 1,66 eura; Poplatok za bezhotovostný prevod 0,66 eura; Správa kartového účtu (poplatok je účtovaný mesačne, ak bol na Kartovom účte v priebehu mesiaca pohyb a/alebo Dlžný zostatok) 0,65 eura; Znovuvytlačenie PIN 3,32 eura; Znovuvystavenie Hesla 1,66 eura; Znovuvystavenie Bezpečnostného kódu 1,66 eura; Vyhotovenie a zaslanie kópie výpisu 1,66 eura; Zmena úverového rámca na žiadosť klienta 6,64 eura; Znovuvydanie karty 8,30 eura; Vrátenie zadržanej karty 1,66 eura; Spracovanie poštovej poukážky 0,30 eura; Výber z bankomatu mimo krajín eurozóny 2% z transakcie, min. 6,64 eura; Výber hotovosti na POS (Cash Advance) v SR a krajinách eurozóny 1 % z transakcie, min. 1,66 eura; Výber hotovosti na POS (Cash Advance) mimo krajín eurozóny 1 % z transakcie, min. 6,64 eura; Úhrada poistného (% zo štandardnej splátky): Poplatok za úverové rizikové poistenie typu A 1,92 %; Poplatok za úverové rizikové poistenie typu B 6,50 %.
11. Podľa čl. VII. Zmluvy (Osobitné dojednania v zmysle platných Obchodných podmienok), Štandardná úroková sadzba, Sankčná úroková sadzba, poplatky a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky sú uvedené bode III. až V. Zmluvy v zmysle platného Cenníka VÚB, a.s. ku kreditnej platobnej karte. Cenník je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Banka je oprávnená Cenník jednostranne meniť a dopĺňať z dôvodu zmien všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z dôvodu zmeny nákladov Banky spojených s poskytovaním Karty, príp. rozširovania ponuky. V prípade zmeny Cenníka bude platiť Cenník platný v čase účtovania príslušných poplatkov, príp. úrokov. O každej zmene Cenníka a dátume jeho účinnosti informuje Banka dotknutého Klienta v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, a to vo Výpise a/alebo na webovom sídle. Ďalšie informácie o podmienkach zmeny Cenníka sú uvedené v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej ako „OP“). Informácie, najmä o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru, informácie o splatení spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania úveru a podmienky zmeny Zmluvy a spôsob zániku záväzkov zo Zmluvy sú špecifikované v OP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy.
12. V súvislosti s uzatvorenou Zmluvou žalobkyňa dňa 19.07.2016 podpísala aj Informácie v zmysle zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ako aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere - Pôžičková karta Quatro.
13. Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ uzatvorili dňa 19.07.2016 spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej sa dohodli, že spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty číslo XXXXXXXX uzavretej dňa 19.07.2016 medzi VÚB a Spotrebiteľom (ďalej len „Zmluva“) alebo spory, ktoré so Zmluvou budú súvisieť, (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa jeho rozhodcovských pravidiel Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom: Slovenská banková asociácia - SRS, Rajská 15/A, 811 08
Bratislava, webové sídlo: www.sbaonline.sk a adresou pre elektronickú komunikáciu: srs@sbaonline.sk <mailto:srs@sbaonline.sk>. V predmetnej spotrebiteľskej rozhodcovej zmluve je tiež uvedené poučenie pre spotrebiteľa v zmysle Prílohy č. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
14. Podľa článku VI. bod 42 Obchodných podmienok, cenník je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Banka je oprávnená cenník jednostranne meniť a dopĺňať z dôvodu zmien všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z dôvodu zmeny nákladov banky spojených s poskytovaním karty, príp. rozširovania ponuky. V prípade zmeny cenníka bude platiť cenník platný v čase účtovania príslušných poplatkov, príp. úrokov. O každej zmene cenníka a dátume jej účinnosti informuje banka dotknutého klienta v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, a to vo výpise a/alebo na webovom sídle v lehotách podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Ak klient neoznámi banke formou listovej zásielky, doručenej pred navrhovaným dňom nadobudnutia účinnosti zmien, že zmeny neprijíma, platí, že tieto zmeny prijal. Ak klient nesúhlasí so zmenami, má právo na okamžité ukončenie zmluvy bez poplatkov pred navrhovaným dňom účinnosti týchto zmien.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy /19.07.2016/ (ďalej „zákona o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)
17. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
19. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti..
21. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r), písm. i) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom (písm. r/), umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve (písm. i/).
23. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 53 ods. 15 OZ, za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu, b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
25. Podľa § 93b ods. 1, ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88j)o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, 88k)a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. 88l)
26. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (ďalej „zákona o SRK“), spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.
27. Podľa § 3 ods. 3 zákona o SRK, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,
b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.
28. Keďže sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko tvrdila, že žalovaným poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, súd sa ako predbežnou otázkou zaoberal skutočnosťou, či zmluva, na základe ktorej bol žalovanej úver poskytnutý, obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, najmä tie, ktorých absencia spôsobuje, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa (v konaní právne zastúpená) tvrdila, že Zmluva podpísaná žalobkyňou a žalovaným dňa 19.07.2016 obsahuje aj niekoľko ustanovení, ktoré napĺňajú znaky neprijateľných podmienok v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a poukázala najmä na tieto: chýba spresnenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; chýba termín konečnej splatnosti úveru; súbežne so Zmluvou je uzavieraná Rozhodcovská zmluva o riešení sporov; Zmluva počíta s viacerými súvisiacimi poplatkami.
29. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 19.07.2016 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX (ďalej „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky a cenník. Na základe predmetnej zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský úver - revolvingový s vykonávaním platobných operácií z úveru prostredníctvom kreditnej platobnej karty s úverovým rámcom 1.500 eur. Poskytnutý úver sa žalobkyňa splácať v štandardných mesačných splátkach 50 eur so splatnosťou v 15. deň v kalendárnom mesiaci. Ročná úroková sadzba bola dojednaná ako variabilná vo výške 18 % p.a., RPMN predstavovala 19,70 %, priemerná RPMN pre kreditné karty na Slovensku 24,34 % p.a.. Odplata predstavovala 19,70 % p.a., pričom najvyššia prípustná výška odplaty bola 43,12 % p.a.. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali 164,50 eura a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť bola uvedená 1.664,50 eura. Doba trvania zmluvy bola dojednaná ako neurčitá a termín konečnej splatnosti bol uvedený v deň zániku Zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. Žalobkyňa v deň podpisu Zmluvy podpísala tiež Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, obchodné podmienky a informácie v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. Žalobkyňa úver predčasne splatila. Predmetná Zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy konal a žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako aj s poukazom skutočnosť, že ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah. Taktiež je nesporné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu náležitostí vyžadovaných zákonom, ktoré sú uvedené v § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Súd pritom zistil, že zmluva bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá a obsahuje všetky zákonom o spotrebiteľských úveroch vyžadované náležitosti vrátane tých, ktorých absencia spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov /§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa)/. Zároveň súd nezistil ani žiadny iný dôvod v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pre ktorý by bolo možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
30. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietanú absenciu údaja o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov /§ 9 ods. 2 písm. l)/, súd sa s týmto tvrdením nestotožňuje. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, v ktorom sa konštatuje, že eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. (pozn. v čase uzatvorenie Zmluvy § 9 ods. 2 písm. l/) uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už
pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (viď bod 53 Rozsudku). Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku). Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Treba však uviesť, že zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.
31. Z uvedeného vyplýva, že aktuálna judikatúra Najvyššieho súdu SR vyriešila otázku, či zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky a vyriešila ju tak, že tieto údaje zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať nemusí. V tomto ohľade teda predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere netrpí žiadnou vadou, ktorá by spôsobovala bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. V súvislosti s vyššie uvedeným je pre úplnosť potrebné poukázať aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 05.09.2019 vo veci C-331/18 (TE proti Pohotovosti, s.r.o.), podľa ktorého Článok 10 ods. 2 písm. h) až j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, podľa ktorej musí zmluva o úvere špecifikovať rozpis každej splátky určenej, podľa prípadu, na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a ostatných nákladov. Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 smernice 2008/48, ako boli vyložené rozsudkom z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia (C-42/15, EU:C:2016:842), sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, o akú ide vo veci samej, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením tohto rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.
32. Ani námietka žalobkyne, že Zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/), nebola v prejednávanej veci dôvodná. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom smere, že z podstaty revolvingového úveru vyplýva neurčiteľnosť termínu konečnej splatnosti, keďže sa jedná o produkt, pri ktorom klient môže opakovane čerpať poskytnuté finančné prostriedky až do výšky určeného limitu. V danom prípade žalovaný poskytol žalobkyni revolvingový úver, ktorý úver nemá „konečnú“ splatnosť. Charakteristickou črtou tohto úveru je, že veriteľ poskytne dlžníkovi úverový rámec (určitú finančnú sumu), ktorý dlžník ak vyčerpá, spláca podľa dohodnutých podmienok v splátkach a vo výške dohodnutých v zmluve o úvere a následne môže opätovne čerpať úver do výšky úverového rámca. Z tohto dôvodu predmetná zmluva nemôže obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru. Navyše zo samotného znenia Zmluvy (čl. III) vyplýva, že doba trvania zmluvy bola dojednaná ako neurčitá a termín konečnej splatnosti - v deň zániku zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. Preto je súd toho názoru, že ak žalobca uviedol do Zmluvy ako údaj o termíne konečnej splatnosti „v deň zániku zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti“, postupoval v súlade so zákonom, keď
navyše spôsoby zániku zmluvy sú podrobne špecifikované v čl. X obchodných podmienok podpísaných žalobkyňou dňa 19.07.2016.
33. Žalobkyňa ďalej za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve považovala „viaceré súvisiace poplatky“ upravené v bode IV. a VII. Zmluvy a konkretizované v Cenníku a obchodných podmienkach. Mala za to, že poplatky v spotrebiteľských zmluvách všeobecne a v jej prípade taktiež predstavujú v skutočnosti finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú ani dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa, a preto vytvárajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K tomuto súd uvádza, že poplatky v zmysle platného cenníka, ktoré sú uvedené presne a jasne v samotnej Zmluve v čl. IV. (teda nielen odkazom na Cenník), nepredstavujú finančné záväzky spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je v skutočnosti dodané, ako tvrdí žalobkyňa, keď už zo samotného popisu týchto poplatkov (čl. IV. Zmluvy) vyplýva, že sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, teda aké konkrétne úkony banky na žiadosť klienta sú vykonávané a spoplatňované. Nemôžu preto predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o iné poplatky uvádzané žalobkyňou bez ich konkretizácie, súdu ani je zrejmé, aké poplatky by mal posudzovať, keď žalobkyňa ani netvrdila, že by jej nejaké poplatky za omeškanie, resp. sankčné poplatky boli zo strany žalovaného účtované. Je tiež potrebné uviesť, že sankčné poplatky bez ďalšieho nemôžu predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže sú následkom omeškania dlžníka. Ani skutočnosť, že sa niektoré poplatky dojednajú aj odkazom na cenník, ktorý tvorí súčasť zmluvy, nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Taktiež ani ustanovenie Zmluvy (čl. VII. bod 1), podľa ktorého je banka oprávnená Cenník jednostranne meniť a dopĺňať z dôvodu zmien všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z dôvodu zmeny nákladov banky spojených s poskytovaním Karty, príp. rozširovania ponuky, nie je neprijateľnou podmienkou s poukazom na § 53 ods. 15 písm. b/ OZ, keď sa banka súčasne v zmysle Zmluvy o každej zmene Cenníka a dátume jeho účinnosti zaviazala informovať dotknutého Klienta v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu a súčasne v prípade, ak by klient nesúhlasil so zmenami, mal právo na okamžité ukončenie zmluvy bez poplatkov pred navrhovaným dňom účinnosti týchto zmien (článok VI. bod 42 Obchodných podmienok). Súd zdôrazňuje, že všetkými informáciami o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru, o splatení spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, upozorneniach týkajúcich sa následkov nesplácania úveru, ako aj o podmienkach zmeny Zmluvy a spôsobe zániku záväzkov zo Zmluvy, žalobkyňa disponovala pri uzavretí zmluvy, keďže tieto informácie sú špecifikované v obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Bolo pritom preukázané, že žalobkyňa obchodné podmienky v deň podpisu Zmluvy aj podpísala. Žalobkyňa prejavila záujem o poskytnutie úveru a za podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľa, neznamená, že spotrebiteľ je zbavený akejkoľvek povinnosti prečítať si, čo podpisuje a následne takouto skutočnosťou pred súdom argumentovať. Ľahostajný prístup k oboznámeniu sa s obsahom zmluvy, ktorú žalobkyňa podpísala, nemôže byť skutočnosťou, ktorú by súd vyhodnotil v neprospech žalovaného. Žalobkyni nič nebránilo, ak sa jej zmluvné podmienky nepozdávali, vybrať si inú banku, ktorá by jej požadovaný úver poskytla za výhodnejších podmienok.
34. Bez súvisu s navrhovaným petitom žaloby (vydanie bezdôvodného obohatenia) bolo tvrdenie žalobkyne o neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, keďže táto podľa nej predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. O určenie neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy pritom žalobkyňa v žalobnom petite nežiadala. Aj keď súd je povinný ex offo preskúmavať neprijateľnosť zmluvných podmienok, neznamená to bez ďalšieho povinnosť súdu preskúmavať každé ustanovenie predloženej zmluvy a formulovanie výroku rozhodnutia, práve naopak, táto činnosť súdu je limitovaná predmetom sporu a k posudzovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok ex offo súd pristupuje, ak posudzuje zmluvné ustanovenie napr. v súvislosti s nárokom na plnenie, prípade na náhradu škody, alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia a pod.. Žalobca má v tomto prípade povinnosť formulovať aj petit žaloby tak, aby ho bolo možné preniesť do výrokovej časti rozhodnutia, bez uvedeného súd ani nemôže pristúpiť k meritórnemu prieskumu. Napriek tomu súd považuje za potrebné uviesť, že zo zákona o bankách (§ 93b) v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy vyplývala povinnosť žalovaného (banky) ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, čo si žalovaný v danom prípade splnil v súlade s ust. zákona o SRK. Uzatvorená spotrebiteľská rozhodcovská zmluva pritom spĺňa všetky atribúty kladené na ňu zákonom o SRK a súčasne obsahuje a poučenie spotrebiteľa podľa Prílohy č. 1 zákona o SRK. Nemožno ju preto považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď i OZ v § 53 ods. 4 písm. r/ výslovne uvádza, že za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. Zároveň je potrebné dodať,
že s účinnosťou od 01.01.2015 sa zaviedlo spotrebiteľské rozhodcovské konanie, čím sa právna úprava rozhodcovského konania rozčlenila na rozhodcovské konania (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 244/2002 Z. z.) a spotrebiteľské rozhodcovské konania (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 335/2014 Z. z.). Spotrebiteľské spory môžu byť pritom v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len rozhodcom, ktorý je zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom ministerstvom a súčasne zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory, pričom predtým musí zložiť pred ministerstvom spravodlivosti skúšku odbornej spôsobilosti rozhodcu a spĺňať predpoklady bezúhonnosti, dôveryhodnosti, vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo a právnickej praxe v trvaní aspoň päť rokov. Možno preto konštatovať, že úprava spotrebiteľského rozhodcovského konania od 01.01.2015 úplne zmenila podmienky pôvodného rozhodcovského konania (zákon 244/2002 Z.z.) v prospech spotrebiteľa, a preto i poukaz žalobkyne na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/326/2010 z 09.08.2011 o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nemal žiadny súvis s prejednávanou vecou.
35. Na základe vyššie rozvedených dôvodov je súd toho názoru, že žalobkyni poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania voči žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.