Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu: MANAJLOV, pozemkové spoločenstvo vlastníkov pôdy Vydraň, IČO: 37883615, Vydraň, 068 01 Medzilaborce, právne zast. JUDr. Emil Župík, advokát, Pražská 4, 040 11 Košice, proti žalovanému: 1/. X. D., K.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, 2/. H.. H. Č., K.. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX Q., právne zast. JUDr. Daniel Fink, advokát, Valaškovská 21, 066 01 Humenné, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 20.12.2016 uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade na základe ktorej Okresný úrad Q., katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. vkladu V XXX/XXXX povolil vklad vlastníctva v prospech žalovaného v 2. rade k podielu X/XXX na parcele registra E č. XXXX/XXX lesný pozemok o výmere 948234 m2, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. V., okres. Q., obec V. je neplatná.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd zastavuje konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.03.2019.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 13.02.2019 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal určiť, že je neplatná kúpna zmluva z XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho podielu v prospech žalovaného v 2. rade, a to podielu X/XXX na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. územie V..

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že je pozemkovým spoločenstvom vlastníkov pôdy s právnou subjektivitou, registrovaným podľa zákona o pozemkových spoločenstvách. Žalovaná v 1. rade je členom tohto pozemkového spoločenstva a začlenila svoje spoluvlastnícke podiely do spoločnej nehnuteľnosti, z čoho vyplývajú povinnosti pri prevode vlastníctva k podielom. Žalovaná vlastnila podiel X/XXX na spoločnej nehnuteľnosti, parcele registra „E“ č. XXXX/XXX, lesný pozemok o výmere 948234 m2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie V., okres Q., obec V.. Na liste vlastníctva je vyznačená správa pozemkového spoločenstva. Žalobca je aktívne legitimovaný podať žalobu, lebo je spoluvlastníkom na spoločnej nehnuteľnosti a Valné zhromaždenie spoločenstva uznesením aj splnomocnilo výbor podať žalobu o neplatnosť prevodu podielov. Žalobca zistil, že žalovaná v 1. rade ponukovú povinnosť v zmysle nesplnila, ale uvedený podiel na spoločnej nehnuteľnosti previedla na tretiu osobu - žalovaného v 2. rade. Urobila tak kúpnou zmluvou, na základe ktorej Okresný úrad Q., katastrálny odbor, povolil vklad vlastníctva č. V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v prospech žalovaného v 2. rade. Pre rozpor s ustanovením

Z.z. žalobca považuje kúpnu zmluvu za neplatnú, a preto žiadal, aby súd rozsudkom určil, že táto zmluva je neplatná.

3. Žalovaní sa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vyjadrili k žalobe tak, že žalobu považujú za nedôvodnú a navrhujú, aby ju súd zamietol a priznal im nárok na náhradu trov konania. Poukázali na to, že v čase prevodu nebolo na liste vlastníctva č. XXX uvedené, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, a preto nie je možné na tento prevod aplikovať ust. Do súdneho spisu predložili stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR týkajúce sa niektorých praktických aspektov aplikácie a zák. č. 140/214 Z.z.. Uviedli, že zápisy údajov v registri pozemkových spoločenstiev majú iba deklaratórny účinok, konštitutívny účinok zápisu nastáva až zapísaním údajov v katastri nehnuteľností. Keďže v čase prevodu zápis spoločnej nehnuteľnosti neexistoval, žalovaný v 1. rade nemal zákonnú ponukovú povinnosť, na ktorú sa žalobca odvoláva. Uvedená nehnuteľnosť bola ako spoločná nehnuteľnosť zapísaná až po prevode predmetu sporu dňa XX.XX.XXXX. Navyše žalovaný v 2. rade podiel na spornej nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne, nevedel o povinnosti žalovaného v 1. rade ponúknuť nehnuteľnosti na predaj ostatným členom spoločenstva prostredníctvom výboru. Uviedli, že spochybňujú aj aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý svoj podiel na spornej nehnuteľnosti nadobudol aj na základe notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX a následne kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX, teda pravdepodobne vydržaním, ktoré žalovaná v 1. rade spochybňuje, pretože žalobca nebol subjektom spôsobilým vydržať predmetné nehnuteľnosti. Navrhli, aby si súd vyžiadal nadobúdacie tituly, na základe ktorých je žalobca vedený ako vlastník nehnuteľnosti.

4. Žalobca predložil do konania listinné dôkazy o tom, že je zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev vo vložke číslo Y.-XXXX/XXX ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, list vlastníctva č. XXX so zapísanou spoločnou nehnuteľnosťou parc. č. XXXX/XXX v k.ú. V., uznesenie z Valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva Q. konaného dňa XX.XX.XXXX so splnomocnením pre výbor vysporiadať súdom pozemky členov PS, ktorí predali svoj podiel bez ponukovej povinnosti H.. H. Č., rozhodnutie Okresného úradu Q., katastrálneho odboru, číslo vkladu V XXX/XXXX o povolení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v k.ú. V. pozemok registra E KN parc. č. XXXX/XXX, lesné pozemky o výmere 948234 m2, zapísanej na LV č. XXX, následne aj kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX o odpredaji podielu žalovanej v 1. rade žalovanému v 2. rade. Tieto listinné dôkazy použil ako prostriedky procesného útoku.

Žalovaný ako prostriedok procesnej obrany predložil listinný dôkaz svedčiaci o tom, že Okresný úrad, katastrálny odbor Q., vyznačil údaj o spoločnej nehnuteľnosti od XX.XX.XXXX, a to pod číslom zmeny XX/XX. Vykonaným dokazovaním bol zistený nasledovný skutkový stav:

5. Výpisom z registra pozemkových spoločenstiev Okresného úradu Z. bolo preukázané, že žalobca je zapísaný v tomto registri, a to od XX.XX.XXXX. Hospodári na spoločných nehnuteľnostiach v katastrálnom území B., zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX a v katastrálnom území V., zapísaných na LV č. XXX.

6. Valné zhromaždenie spoločenstva dňa XX.XX.XXXX uznesením splnomocnilo výbor vysporiadať súdom pozemky členov PS, ktorí predali svoj podiel H.. H. Č. bez toho, aby ponúkli členom PS prostredníctvom Výboru PS alebo Pozemkovému spoločenstvu Q.. Jedná sa o členov, medzi ktorými je aj X. ( omylom zapísaná ako Q. ) D..

7. Z predloženej kúpnej zmluvy vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX predávajúca X. D., bytom Z. XX, predala kupujúcemu H.. H. Č., bytom Q. XXX/XX, Q., podiel X/XXX v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, kat. územie V..

8. Na základe tejto právnej skutočnosti je žalovaný v 2. rade zapísaný ako spoluvlastník dotknutej nehnuteľnosti, čo vyplynulo z listu vlastníctva č. XXX kat. územie V..

9. Zo stanoviska Okresného úradu Q., katastrálny odbor z XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX mu bolo doručené upozornenie prokurátora podľa , podľa ktorého bolo potrebné odstrániť protiprávny stav a zrušiť opatrenie o vyznačení poznámky, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX kat. územie B. a na LV

č. XXX kat. územie V.. Katastrálny odbor odstránil protiprávny stav dňa XX.XX.XXXX a na uvedených LV zrušil kód spoločnej nehnuteľnosti. Dňa XX.XX.XXXX obdržal žiadosť o vyznačenie spoločnej nehnuteľnosti, a keďže listina už bola v súlade so zákonom, do katastra nehnuteľností bola dňa XX.XX.XXXX pod číslom zmeny XX/XX vyznačená spoločná nehnuteľnosť v súlade so zákonom, a to od XX.XX.XXXX.

10. Prostriedkami procesnej obrany žalovaných bolo okrem spochybnenia aktívnej legitimácie žalobcu aj tvrdenie, že v čase prevodu zápis spoločnej nehnuteľnosti neexistoval, a teda žalovaný v 1. rade nemal zákonnú ponukovú povinnosť.

11. Na nariadenom pojednávaní, ktorého sa žalovaní napriek riadne a včas doručenému predvolaniu nezúčastnili, zástupca žalobcu na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Uviedol, že v obdobných veciach už súd právoplatne rozhodol, a to vo veci , kde rozsudok potvrdil aj Krajský súd v Prešove. V ďalšej veci vedenej na Okresnom súde Humenné bolo už rozhodnuté, a to v konaní sp. zn. , kde bolo podané odvolanie a vec sa nachádza na krajskom súde. Podľa jeho názoru boli vyriešené všetky podmienky na uplatnenie nároku zo strany žalobcu, ktorý je taktiež spoluvlastníkom. Bolo zistené porušenie postupu pri uplatnení predkupného práva ostatných spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti, v tomto prípade uzavretím kúpnej zmluvy, a preto sú splnené podmienky na vyslovenie jej neplatnosti.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami sporu je spornou skutočnosťou, či zmluva uzatvorená medzi žalovanými v 1. a 2. rade je platná, a to vzhľadom na ustanovenie o pozemkových spoločenstvách. Súd zistil nasledovný skutkový stav:

13. Žalobca žiadal určiť, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými je neplatná pre rozpor s ustanovením /ďalej len zákon o pozemkových spoločenstvách/, lebo žalovaná v 1. rade neponúkla svoj podiel v spoločnej nehnuteľnosti ostatným členom spoločenstva prostredníctvom výboru.

14. Podľa zákona o pozemkových spoločenstvách na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia , ak , až 3 a až 10, a až 4 neustanovujú inak.

15. Podľa § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov v spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho ponúknuť tretej osobe.

16. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že je pozemkovým spoločenstvom podľa zákona o pozemkových spoločenstvách a má v správe spoločnú nehnuteľnosť, ktorá zahŕňa aj podiel v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy medzi žalovanými. Jeho aktívna legitimácia v konaní je daná, preto súd neprihliadol na jej spochybňovanie zo strany žalobcu z dôvodu spôsobu nadobudnutia jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Po zistení, že žalovaná v 1. rade previedla svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu-žalovaného v 2. rade bez toho, aby si splnila svoju ponukovú povinnosť vo vzťahu k ostatným vlastníkom podielov, považoval žalobca uzatvorenú kúpnu zmluvu za neplatnú. Ďalším listinným dôkazom - uznesením z Valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva Manajlov zo dňa XX.XX.XXXX preukázal, že výbor bol valným zhromaždením pozemkového spoločenstva splnomocnený vysporiadať súdnou cestou pozemky tých členov pozemkového spoločenstva, ktorí predali svoj podiel bez ponukovej povinnosti H.. H. Č..

17. K námietke žalovaných v rámci ich procesnej obrany, že v čase prevodu zápis spoločnej nehnuteľnosti neexistoval, a teda žalovaná v 1. rade nemala zákonnú ponukovú povinnosť, pretože táto nehnuteľnosť bola ako spoločná zapísaná až dňa XX.XX.XXXX, súd poznamenáva, že podľa § a 5 o katastri nehnuteľností sa práva k nehnuteľnostiam zapisujú

vkladom, záznamom a poznámkou a tieto zápisy majú účinky právotvorné, evidenčné, informatívne alebo predbežné. Iba vklad má právotvorné účinky. Záznam má evidenčnú funkciu a informatívnu funkciu. Poznámka má evidenčnú a informatívnu funkciu, je to úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Teda nezakladá práva a povinnosti, iba o nich informuje.

Režim zákona o pozemkových spoločenstvách sa vzťahuje na takú spoločnú nehnuteľnosť, ktorá bola rozhodnutím vlastníkov zahrnutá do správy pozemkového spoločenstva v zmluve o spoločenstve. Tento režim platí od vzniku pozemkového spoločenstva a vyznačenie tejto skutočnosti v katastri nehnuteľností má iba informatívny charakter. Obaja žalovaní v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vedeli, že ide o spoločnú nehnuteľnosť, pretože upozornenie prokurátora na protiprávny stav a zrušenie vyznačenej poznámky o spoločnej nehnuteľnosti došlo katastrálnemu odboru Okresného úradu Q. až dňa XX.XX.XXXX, teda až po podpísaní kúpnej zmluvy; do uvedeného dňa sa poznámka o spoločnej nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXX nachádzala. Kód spoločnej nehnuteľnosti kataster zrušil až dňa XX.XX.XXXX a opätovne ho zaviedol na základe novej žiadosti o vyznačenie spoločnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností dňa XX.XX.XXXX. Je preto evidentné, že údaj o spoločnej nehnuteľnosti sa na dotknutých listoch vlastníctva nenachádzal len v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

Je potrebné konštatovať, že údaje v katastri nehnuteľností sú záväzné a platia, až kým sa nepreukáže ich opak. Teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovanými v 1. a 2. rade bola na jednotlivých listoch vlastníctva uvedená skutočnosť, že ide o spoločnú nehnuteľnosť a tento údaj bol záväzný. Je potrebné zdôrazniť, že spoločná nehnuteľnosť nevznikne uvedením poznámky na jednotlivých listoch vlastníctva, ale zmluvou, na základe ktorej spoločenstvo vzniká a tam zahrnutých nehnuteľností, ktoré budú tvoriť spoločnú nehnuteľnosť. Poznámka v katastri nehnuteľností má len evidenčnú a informatívnu evidenciu. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy takúto informatívnu funkciu aj spĺňala, lebo na jednotlivých listoch vlastníctva bolo vyznačené, že ide o spoločnú nehnuteľnosť.

18. Zásadnou skutočnosťou je to, že žalovaná v 1. rade ako člen spoločenstva neprevádzala svoj podiel na iného člena spoločenstva, ale na tretiu osobu. Kupujúci nebol členom spoločenstva a nevlastnil už iné podiely v spoločnej nehnuteľnosti. V zmysle § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách, žalovaný v 1. rade ako vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti pri prevode svojho podielu musel tento ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru. Len ak by o podiel neprejavili záujem ostatní vlastníci podielov, mohol ho predať tretej osobe. V konaní však bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná v 1. rade ako predávajúca svoj podiel neponúkla ostatným spoluvlastníkom, ale predala ich tretej osobe, ktorá nebola členom spoločenstva.

19. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť a určiť, že kúpna zmluva tak, ako je vymedzená vo výrokovej časti tohto rozsudku, je neplatná.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorá odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách, a teda je neplatná. Dôvodom neplatnosti je skutočnosť, že žalovaná v 1. rade ako člen pozemkového spoločenstva a vlastník podielu v nehnuteľnosti tvoriacej spoločnú nehnuteľnosť, tento podiel odpredala tretej osobe, ktorá nie je členom spoločenstva, a to bez toho, aby ho ponúkla na predaj ostatným vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru.

20. Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

21. Na základe určenia neplatnosti kúpnej zmluvy sa obnoví pôvodný vlastnícky stav a žalovaná v 1. rade bude v katastri nehnuteľností znovu vedená ako vlastník podielu v nehnuteľnosti, ktorá tvorí spoločnú nehnuteľnosť. Súd do výroku rozsudku túto skutočnosť neuviedol, lebo to vyplýva priamo z ustanovení katastrálneho zákona.

22. Podľa ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

24. Podľa ustanovenia žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ustanovenia súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

Skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 a pred prvým pojednávaním žalobca zobral žalobu späť, preto súd aj bez súhlasu žalovaného konanie zastavil, pretože na jeho prípadný nesúhlas sa neprihliada.

25. Keďže žalobca vo svojom podaní zo dňa 25.03.2019 navrhol súdu nariadiť neodkladné opatrenie s uloženou povinnosťou žalovaného v 2. rade do skončenia súdneho konania nenakladať s podielom na nehnuteľnosti získanej od žalovanej v 1. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pričom tento návrh ďalším podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX zobral späť, týmto rozsudkom súd zároveň rozhodol o zastavení konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.