Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoKR/12/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Andrey Vyskočovej a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Ing. Miriam Šefčíková, PhD., Podjavorinskej 37/1, Trnava, správca úpadcu: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. F.. U. XXX, M., zastúpený: Mgr. Roman Desát, advokát, Námestie SNP 3, Trnava, proti žalovanému: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. F.. U. XXX, M., zastúpený: JUDr. Viera Nováková, advokátka, J. Kráľa 7, Banská Bystrica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -142 zo dňa 29.05.2018, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 23.01.2015 medzi X. B. a manželkou Y. B. ako predávajúcimi a X. B. ako kupujúcim, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. M., obec M., okres Piešťany, zapísaným na LV č. XX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Piešťany, a to pozemok registra „C“ parc. č. 218/1, o výmere 168 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ parc. č. 218/2, o výmere 716 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C“ parc. č. 219, o výmere 354 m2, záhrady, stavba so súp. č. XXX, postavená na pozemku par. č. 218/1, rodinný dom, stavba so súp. č. XXX, postavená na pozemku par. č. 218/1, rodinný dom, je voči konkurzným veriteľom v konkurze úpadcu, vedenom Okresným súdom Trnava pod sp .zn. právne neúčinná. Súčasne žiadal uložiť žalovanému povinnosť vydať predmetné nehnuteľnosti žalobcovi nehnuteľnosti.

2. Žalobca v žalobe uvádzal, že predtým ako bol na dlžníka X. B. vyhlásený konkurz, došlo k prevodu vlastníckeho práva kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 23.01.2015, týkajúcou sa v žalobe označených nehnuteľností na žalovaného, ktorý je synom dlžníka za neprimeranú cenu uvedenú vo výške 40 000eur. Uvedená zmluva má znaky odporovateľného právneho úkonu, keď žalovaný nadobudol nehnuteľnosti za neprimerané nízku cenu, k úkonu došlo v čase úpadku dlžníka, ktorý sa predpokladá, pretože bol úkon vykonaný v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom a v zákonom určenej lehote.

3. Žalovaný namietal, že kúpna zmluva zo dňa 23.01.20015 nevykazuje znaky odporovateľného právneho úkonu a popísal dej, ktorý predchádzal jej uzatvoreniu, podľa ktorého dňa 08.11.2004 bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej úpadca a jeho manželka nadobudli sporné nehnuteľnosti, kúpnu cenu zaplatili hypotekárnym úverom poskytnutým Y. V. F., a.s. (v súčasnosti P. V., a.s.). Pohľadávka Y. V. F., a.s. vzniknutá poskytnutím úveru bola zabezpečená zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam. Úpadca s manželkou ale neplnili riadne svoje povinnosti voči poskytovateľovi úveru, preto Y. V. F., a.s. pristúpila k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na túto skutočnosť sa úpadca s manželkou a žalovaný dohodli so záložným veriteľom na uhradení dlžnej sumy tak, že žalovaný odkúpi predmetné nehnuteľnosti, čím sa zabráni ich predaju na dražbe. Záložný

veriteľ súhlasil s podmienkou, že kúpnu cenu uhradí žalovaný ako kupujúci hypotekárnym úverom, ktorý mu poskytne záložný veriteľ a tento vyplatí priamo na svoj účet. Nakoľko záväzok úpadcu voči záložnému veriteľovi - banke bol v čase realizácie dražby vo výške 40.000,- eur, na základe vzájomnej dohody dotknutých strán bol vypracovaný znalecký posudok, ktorým bola určená hodnota nehnuteľnosti v sume 70.000,- eur. Žalovaný požiadal Y. V. F., a.s. o poskytnutie úveru vo výške 40.000,- eur, čo bola výška záväzku úpadcu voči Y. V. F., a.s. a bola vyhotovená a banke predložená kúpna zmluva zo dňa 04.05.2011 s úradne osvedčenými podpismi predávajúcich, na základe ktorej banka ako záložný veriteľ uvoľnila finančnú čiastku o výške 40.000,- eur, ktorú použila na úhradu svoje pohľadávky z úveru voči úpadcovi a jeho manželke. Žalovaný sa v tom čase domnieval, že kúpnu zmluvu spolu so zmluvou o zriadení záložného práva predloží Y. V. F., a.s. do katastra nehnuteľnosti, preto nepodal osobitný návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra. Počas rokov 2011 až 2015 do predmetných nehnuteľností investoval značné finančné prostriedky, čím ich zhodnotil, ale koncom roku 2014 náhodne zistil, že v katastri naďalej ako vlastníci v kúpnej zmluve uvedených nehnuteľností vystupuje úpadca a jeho manželka. O uzatvorenia kúpnej zmluvy datovanej dňom 04.05.2011 ale uplynulo viac ako 3 roky tak mal za to, že už nemožno podať na základe tejto zmluvy návrh na vklad do katastra nehnuteľností, preto dňa 23.01.2015 uzatvoril s úpadcom a jeho manželkou kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok, ktorú predložili na katastrálny úrad, a ktorá bola zapísaná, čím došlo k zosúladeniu faktického stavu a stavu právneho. Podľa žalovaného sa preto nejedná o úkon bez primeraného protiplnenia a nemohlo dôjsť ani k ukráteniu pohľadávok veriteľov úpadcu. Kúpnu zmluvu nemožno posudzovať izolovane od pôvodne uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2011, úpadca odpredal nehnuteľnosti aby zabránil realizácii záložného práva záložného veriteľa Y. V. F., a.s. , pričom výška v zmluve uvedenej kúpnej ceny zodpovedala hodnote nehnuteľnosti voči záložnému veriteľovi a výške záväzku úpadcu voči jeho záložnému veriteľovi.

4. Podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.01.2015 predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný do svojho vlastníctva za kúpnu cenu 40.000,- eur, ktorú zaplatil predávajúcim ešte pred podpisom kúpnej zmluvy a na základe úveru poskytnutého z Y. V. F., a.s.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil poukazom na právnu úpravu uvedenú v ,,, a a Obč. zák. a súčasne uviedol, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností možno podať v časovo neobmedzenej lehote a účastníci sú viazaní prejavmi svojej vôle. Ak kupujúci zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu, splní svoju záväzkovú povinnosť uzavretej zmluvy bez ohľadu na to, v akom štádiu sa nachádza vecno-právny aspekt veci. Rozhodnutím o vklade do katastra sa iba završuje proces smerujúci k vznik, zmene alebo zániku vecného práva k nehnuteľnostiam. Podľa ust. Obč. zák. účinky vkladu spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy v zmysle Obč. zák., preto je potrebné rozlišovať medzi okamihom účinnosti zmluvy a okamihom vzniku vlastníckeho práva. Zmluvou nevzniká vlastnícke alebo iné vecné právo, ale vzniká nadobúdateľovi len záväzkový nárok požadovať od scudziteľa prevod vlastníckeho alebo iného vecného práva k veci. Až vkladom do katastra rozhodnutím okresného úradu vznikne vlastnícke alebo iné vecné právo k nehnuteľnosti. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva resp. vecných práv nehnuteľností je potrebné rozhodnutie katastrálneho úradu o vklade, ktoré ale nespadajú pod právny režim Obč. zák. Súd prvej inštancie po vysvetlení zisteného stavu v jeho teoretickej rovine dospel k záveru, že právny úkon, ak trpí vadami vôle, teda nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, je absolútne neplatný. Ak ide o právny úkon absolútne neplatný nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd musí na ňu z úradnej povinnosti prihliadať.

6. Na základe vykonaného dokazovania tak súd zmluvný vzťah medzi žalovaným a úpadcom a jeho manželkou založený uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2011 vyhodnotil ako vzťah vzniknutý platne a to napriek tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého došlo ex lege k jeho zániku podľa § 47 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ktorým je zrejmé, že úmyslom žalovaného nebola dohoda o zmene obsahu záväzku ani o jeho novácii. Strany kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania nemali dostatok skutočnej vôle uzavrieť v poradí druhú kúpnu zmluvu dňa 23.01.2015, ale sa ňou malo len simulovať vykonanie právneho úkonu - kúpa nehnuteľností v roku 2015, pričom obe zmluvné strany mali vedomosť o tom, že ku kúpe nehnuteľnosti došlo v skutočnosti už v roku 2011. Súd z toho dôvodu neakceptoval obranu žalovaného, že až v roku 2014 náhodne zistil, že v katastri nehnuteľností boli ako vlastníci sporných nehnuteľností naďalej vedení úpadca a jeho manželka ako ani tvrdenie, podľa ktorého sa

spoliehal, že banka zabezpečí vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností ešte v roku 2011. Súd tak v závere rozhodnutia skonštatoval, že pôvodná kúpna zmluva zo dňa 04.05.2011 je stále platným právnym úkonom a kúpna zmluva zo dňa 23.01.2015 je podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. absolútne neplatným právnym úkonom. Úspešne možno odporovať iba platnému právnemu úkonu, preto žalobu zamietol a ďalšou argumentáciou sporových strán sa nezaoberal. 7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. V odvolacích dôvodoch označených podľa ust. , zdôraznil, že nesúhlasí s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého je napadnutá kúpna zmluva absolútne neplatná, pretože má všetky náležitosti platného právneho úkonu, a ak súd má za to, že zmluvné strany nemali skutočnú vôľu uzavrieť takúto zmluvu, pretože ide o v poradí druhú zmluvu uzatvorenú ako duplicitnú, a vôľa zmluvných strán podľa záveru súdu nebola vážna, treba zdôrazniť, že žalovaný takúto skutočnosť netvrdil. Žalovaný práve výslovne vyjadril, že kúpnu zmluvu uzatvoril ako kupujúci so svojimi rodičmi cielene, ktorou sledoval dosiahnutie prevodu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam, teda jeho vôľa bola skutočná a vážna. Zistenie, že bola neskôr uzatvorená kúpna zmluva medzi identickými stranami, k rovnakému predmetu prevodu, ako bolo uvedené už v skôr uzatvorenej kúpnej zmluve, ale nemá automaticky za následok neplatnosť v poradí druhej uzatvorenej kúpnej zmluvy. Neexistenciu vážnosti vôle dotknuté subjekty ani netvrdili, práve naopak uvádzali, že predmetnú kúpnu zmluvu chceli uzavrieť.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 31.08.2018 (č.l. 161) žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

9. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené žalobcovi na podanie odvolacej repliky, ktorý ho dňa 07.09.2018 prevzal, odvolaciu repliku nepodal.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolania proti rozhodnutiu boli podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené a založilo dôvod pre zrušenie rozsudku prvoinštančného súdu ktorý nie je možné potvrdiť ani zmeniť .

11. Podľa

1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. (2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

12. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení procesného predpisu. 13. Základom nesúhlasu odvolateľa bola existencia odvolacích dôvodov, ktoré odvolací súd podradil pod ust. ,

14. Odvolací dôvod uvedený v ust. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v

zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nedostatočné a následne nesprávne. V súdenom prípade musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor, skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

15. Právna vada rozhodnutia, ktorá je obsiahnutá v znamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak aj použil správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Vyhodnotením odvolacích argumentov žalobcu pri preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s postupom prvoinštančného súdu, s rozsahom vykonaného dokazovania a právnym posúdením veci odvolací súd musí prisvedčiť odvolateľovi a skonštatovať, že prvoinštančné konanie, výsledkom ktorého je odvolaním napadnutý rozsudok trpí vadami, ktoré založili dôvod pre jeho zrušenie a vrátenie prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodov, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom ( )

17. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na nesprávny záver prvoinštančného súdu, ktorý vyslovil, že kúpna zmluva, určenie neúčinnosti ktorej je predmetom tohto konania je absolútne neplatným právnym úkonom pre nedostatok vážnosti vôle, ako vyžaduje ust. § 37 ods.1 Obč. zák. a takémuto úkonu nie je možné účinne odporovať. Z vyjadrení strán uvedených v kúpnej zmluve ale vyplýva práve opak, ako tvrdí i odvolávajúci sa žalobca a vyplýva to z vyjadrení žalovaného i úpadcu.

18. Za správne nemožno považovať ani konštatovanie prvoinštančného súdu o simulovanom právnom úkone, za ktorý označil kúpnu zmluvu zo dňa 23.01.2015. Odvolací súd k uvedenému zdôrazňuje, že pri simulovanom úkone musí absentovať vážnosť vôle a takýto právny úkon sa len predstiera. Z vykonaného dokazovania však takéto zistenie nevyplynulo, strany vážnosť vôle nespochybnili a uzatvorením zmluvy sledovali práve následky, ktoré sa s jej uzatvorením spájajú. Kúpnu zmluvu dňa 23.01.2015 uzatvorili strany slobodne a s vážnosťou prejavenej vôle a na základe nej bol podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

19. Pri posudzovaní veci je potrebné, aby sa prvoinštančný súd dôsledne zaoberal skutkovými okolnosťami a celým priebehom deja, ktorý vyústil do uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 23.01.2015. Podľa tvrdení úpadcu a žalovaného nehnuteľnosti nadobudol úpadca s manželkou v roku 2004 kúpnou zmluvou. Na zaplatenie kúpnej ceny im bol poskytnutý hypotekárny úver, s ktorým sa spájalo i zriadenie záložného práva na kupované nehnuteľnosti v prospech záložného veriteľa. Úveroví dlžníci svoje povinnosti voči úverovému veriteľovi neplnili, preto úverový veriteľ začal realizovať záložné právo, čím bolo ohrozené vlastnícke právo úpadcu a jeho manželky. Na základe rokovania medzi úverovým veriteľom, ktorý bol zároveň záložným veriteľom a dlžníkmi došlo k dohode, podľa ktorej úverový veriteľ súhlasil, aby úveroví dlžníci uzatvorili kúpnu zmluvu so svojim synom - v tomto konaní žalovaným, ktorý od nich odkúpi založené nehnuteľnosti a úverový veriteľ mu na zaplatenie kúpnej ceny poskytne úver. Kúpna cena bola v zmluve uvedená vo výške dlhu úpadcu voči úverovému veriteľovi, ktorú sumu úverový veriteľ použil na úhradu svojej úverovej pohľadávky voči úverovým dlžníkom a k realizácii záložného práva nedošlo. V tom čase bol vyhotovený i znalecký posudok na prevádzané nehnuteľnosti, ktorým bola ich hodnota stanovená sumou 70 000 eur. V tejto súvislosti je preto potrebné vziať do úvahy, že kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve už v tom čase nezodpovedala cene podľa znaleckého posudku, ale bola uvedená len vo výške zostatku dlhu úpadcu a jeho manželky ako úverových dlžníkov voči úverovému veriteľovi. Uvedená skutočnosť je podstatná z hľadiska posúdenia primeraného plnenia vo vzťahu ku

kúpnej cene, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve zo dňa 23.01.2015, z ktorého titulu žalobca svoj nárok na určenie neúčinnosti zmluvy odvodzuje. Práve táto zmluva sa javí ako „uzatvorená na oko“, ktorá mala slúžiť len na získanie finančných prostriedkov, ktorými úverový veriteľ dosiahol uhradenie svojej pohľadávky a upustil od realizácie záložného práva. V takom prípade je práve kúpna zmluva uzatvorená dňa 04.05.2011 úkon predstieraný a bez vážnosti vôle, vykonaný len s cieľom získať úver na úhradu dlhu predávajúcich.

20. Odvolací súd tak zdôrazňuje, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 23.01.2015 nenapĺňa znaky neplatného právneho úkonu, z ktorého záveru bude prvoinštančný súd v ďalšom vychádzať. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby s prihliadnutím na znaky odporovateľného právneho úkonu a skutkovú podstatu označenú žalobcom, prvoinštančný súd vykonaná dokazovanie za účelom vyhodnotenia samotnej primeranosti kúpnej ceny, za ktorú nehnuteľnosti žalovaný nadobudol a všetky z konania vzídené skutočnosti komplexne posúdi. Bude na žalovanom, aby túto primeranosť vzhľadom na výšku kúpnej ceny, ktorá je vo výške dlhu úverových dlžníkov ako predávajúcich voči záložnému veriteľovi preukázal. Investície žalovaného do nehnuteľnosti, ktorú nemal vo vlastníctve ale primeranosť nepreukazujú.

21. Odvolací súd rešpektujúc ust. , podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať, dáva do pozornosti prvoinštančnému súdu naznačený smer, podľa ktorého bude spor posudzovať, skutkové zistenia vyhodnotí a o veci opäť rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( )

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).