Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/20/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu : Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava-Ružinov, IČO 35 850 370, zast. advokátska kancelária čipák & partners s. r. o., so sídlom Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, IČO: 47 243 571, proti žalovanému: Pod vŕškami, a.s., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 715 760, zast. BDM Legal s.r.o., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 857 823, v konaní o zaplatenie 10.072,50 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd konanie v časti istiny 6,60 eur a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 eur od 26.01.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 eur od 30.03.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

- sumu 10.062,60 eur,

- úrok z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 10.062,60 eur od 15.10.2013 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 89,52 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.01.2015 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 10.072,50 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzavrel so žalovaným dňa 10.10.2011 Zmluvu č. T o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len „Zmluva č. 1“) v zmysle ust. a ust. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd (ďalej len „VOP“). Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a zabezpečenie odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Žalobca sa ako dodávateľ zaviazal žalovanému v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do odberného miesta dodávku pitnej vody a odvádzanie a čistenie odpadových vôd, tak ako je uvedená v čl. I a nasl. zmluvy. Adresa odberného miesta bola VI-X.X Bratislava. Žalovaný ako odberateľ sa v zmluve zaviazal uhradiť žalobcovi platby za dodávky vody a odvádzanie odpadových vôd podľa zmluvy a VOP. Podľa zmluvy sa

žalobca so žalovaným dohodli na platení vodného a stočného na základe žalobcom vystavených faktúr podľa skutočnej spotreby predchádzajúceho vyúčtovacieho obdobia. V zmluve bolo dohodnuté ročné vyúčtovacie obdobie. Cena za dodávky vody a odvádzanie odpadových vôd boli stanovené rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa čl. XII VOP bol žalovaný povinný zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 3,30 eur, ak v lehote splatnosti nezaplatil akúkoľvek splatnú faktúru vystavenú v zmysle zmluvy alebo VOP. Žalobca žalovanému dodal pitnú vodu a odviedol odpadové vody v súlade so zmluvou, za čo žalovaný vystavil jednotlivé faktúry. Žalobca zároveň vystavil žalovanému faktúru za drobné služby-vodovod v záručnej dobe, ktorú vystavila pôvodne spoločnosť Infra Services, a.s. ako dodávateľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a.s. ako odberateľovi. Žalovaný napriek výzvam žalobcu svoj dlh neuhradil. Nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi fakturovanú sumu v lehote splatnosti, je žalovaný zároveň povinný zaplatiť žalobcovi aj zmluvnú pokutu za každú splatnú faktúru neuhradenú v lehote splatnosti. Žalobca si zároveň v súdnom konaní uplatňuje aj úroky z omeškania z nezaplatených faktúr vo výške 0,03% denne zo sumy 3,30 eur od 26.01.2012 až do zaplatenia, vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 eur od 30.03.2012 až do zaplatenia, vo výške 0,03 % denne zo sumy 10.065,90 eur od 15.10.2013 až do zaplatenia. Zároveň žiadal nahradiť aj trovy konania.

2. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 06.07.2015 tak, že žalobca ako prevádzkovateľ vodovodu a žalovaný ako vlastník vodovodu uzavreli dňa 11.02.2013 zmluvu o zabezpečení odborného výkonu prevádzky verejného vodovodu č. ZOP 9/1010/2013 BVS (ďalej spoločne len „Zmluva č. 2“), predmetom ktorej je odborný výkon prevádzky, na vodohospodársky objekt vybudovaný v rámci stavby: „Obytný súbor, Bratislava MČ Záhorská Bystrica - Kŕče“, a to verejný vodovod SO 570.1, vetva V1, km 0,677 až 0,78705, DN 200 mm, TvLT, v dĺžke 110,75 m. Žalovaný citoval bod 5.1.3 Zmluvy č. 2, ako aj bod 5.2.1., čl. 5.2.2, čl. 5.2.3, čl. 5.2.5, čl. 5.1.4 Zmluvy č. 2. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca pristúpil k odstráneniu vád diela bez toho, aby o ich vzniku, povahe a rozsahu informoval žalovaného a bez toho, aby bol nahlásený únik vody, ktorý by v dôsledku havárie nastal. Žalovaný tak nemal možnosť odstrániť poruchu na vodovode prostredníctvom zhotoviteľa vodovodu postupom podľa bodu 5.1.3 Zmluvy č. 2. Z vyššie uvedených ustanovení Zmluvy č. 2 je nepochybné, že žalobca mal riešiť zistenú poruchu v kooperácii so žalovaným. Avšak žalobca, nielenže žalovanému neoznámil vznik poruchy na vodovode, ale zároveň opomenul predložiť žalovanému pracovný list a v ňom uvedený rozsah vád verejného vodovodu na schválenie. Uvedené konanie žalobcu predstavuje v zmysle bodu 5.2.5. Zmluvy č. 2, prevádzkovateľ zabezpečí odstránenie akejkoľvek poruchy, ktorá vznikne na predmete Zmluvy a znemožní plynulú dodávku a zásobovanie pitnou vodou zariadeniami verejného vodovodu, čo i len jednému odberateľovi a to na náklady vlastníka mimo opráv v rozsahu bodu 5.2.1. z havarijných dôvodov a pre krátkosť času nebude prevádzkovateľ rozsah prác prerokovávať s vlastníkom. Z dokumentu - informácia o poruche na verejnom vodovode vyplýva, že porucha na vodovode musela byť žalobcovi známa už dňa 24.08.2013, nakoľko k odoslaniu objednávky dodávateľovi došlo dňa 24.08.2013 o 11.00 hod. Zo spomínaného dokumentu zároveň vyplýva, že žalobca odovzdal dodávateľovi stavenisko (miesto poruchy) za účelom vykonania opravy až dňa 27.08.2013, t.j. tri dni potom ako došlo k nahláseniu poruchy. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalobca mal dostatok času na to, aby vedel poruchu oznámiť žalovanému a prerokovať s ním spôsob jej odstránenia. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v čase od vzniku poruchy až do jej odstránenia nebolo prerušené kontinuálne zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, pričom tento stav trval až 8 dní. Vzhľadom na uvedené máme za to, že v prípade poruchy na vodovode nemožno hovoriť o havarijných dôvodoch znemožňujúcich plynulú dodávku a zásobovanie pitnou vodou zariadeniami verejného vodovodu. V dôsledku uvedených skutočností sa jedná o poruchu na verejnom vodovode a nie haváriu a postup podľa bodu 5.2.5. Zmluvy č. 2 je vylúčený. Nakoľko vyššie uvedené zásahy žalobcu ako prevádzkovateľa vodovodu neboli realizované v súlade s ustanoveniami Zmluvy č. 2, žalovaný ako vlastník vodovodu neznáša uvedené zásahy žalobcu na svoju ťarchu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca nebol oprávnený vystaviť faktúru. V rámci komunikácie ohľadom platenia faktúry zaslal žalobca žalovanému rozpis prác uskutočnených v súvislosti s poruchou na vodovode (ďalej len „Rozpis prác“). Podľa Rozpisu prác uskutočnil dodávateľ výkopové práce, ktoré prebiehali od 27.08.2013 - 03.09.2013 o rozmere 5x4,7x2,1 m, čo dokopy predstavuje 49,35 m? vykopanej zeminy. Z faktúry dodávateľa č. 1310309034 zo dňa 17.09.2013 vyplýva, že dodávateľ pri vykonávaní prác prejazdil na vozidlách vyše tisíc kilometrov a vyfakturoval žalobcovi vyše 140 hodín práce, ako aj dovoz štrku o hmotnosti 52,12 ton. Žalobca predložil žalovanému len faktúru, faktúru dodávateľa a Rozpis prác. Žalobca ale nijako nepreukázal rozsah poruchy, potrebu vykonania prác uvedených vo faktúre dodávateľa, ani spôsob akým bola porucha odstránená. Žalobca taktiež nijako nezdôvodnil, prečo museli byť pri oprave poruchy vodovodu vykonané práce v takom veľkom rozsahu, ako je uvedené vo faktúre dodávateľa. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal potrebu vykonania prác v rozsahu uvedenom v rozpise prác. Predloženie Rozpisu prác nemožno považovať za odôvodnenie ich vykonania. Žalobu navrhol zamietnuť.

3. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 03.10.2016 uviedol, že k zisteniu poruchy došlo dňa 24.08.2013, t.j. v sobotu cez víkend, kedy nebolo možné zo strany žalobcu kontaktovať žalovaného. Zároveň zameranie poruchy uvádzalo, že porucha je na potrubí patriacom žalobcovi a až po odkopaní potrubia bolo zistené, že porucha je na potrubí žalovaného, pričom práce na odstránení poruchy už boli objednané a začaté. V zázname o zisťovaní poruchy (predložil aj samotný žalovaný) sa uvádza: „na ulici vyviera voda a tečie do dvora“. Vzhľadom na poruchu na potrubí zemina v okolí potrubia nasiakla vodou a zmenila sa na blato tekutej konzistencie. Vozidlo prevážajúce zeminu sa v takom prípade napĺňa len do polovice objemu, aby sa pri brzdných a akceleračných silách blato nevylievalo na vozovku. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné uskutočniť viac jázd pri vyvážaní zeminy. Pre bližšie objasnenie samotnej poruchy, jej vzniku a odstraňovania navrhol vypočuť svedkov, ktorých oznámi súdu obratom.

4. Žalovaný na výzvu súdu v podaní doručenom súdu dňa 03.04.2018 oznámil, že na základe zmluvy o predaji časti podniku na kupujúceho neprešiel záväzok, ktorý je predmetom sporu v rámci konania. Zároveň sa žalovaný vyjadril v duplike doručenej súdu dňa 15.05.2018 tak, že skutočnosť, že k zisteniu poruchy došlo v sobotu, nezbavuje žalobcu povinnosti v zmysle bodu 5.1.3 a čl. 5.2.3 Zmluvy č. 2, a to povinnosti oznámiť žalovanému všetky vady, poškodenia a poruchy verejného vodovodu a povinnosti riešiť zistenú poruchu v kooperácii so žalovaným. Navyše z Rozpisu prác uskutočnených v súvislosti s poruchou na vodovode jasne vyplýva, že výkopové práce prebiehali až od 27.08.2013, a preto mal žalobca dostatok priestoru na oznámenie poruchy vodovodu. Namiesto toho uprednostnil svojpomocné odstránenie vád verejného vodovodu v rozpore so Zmluvou č. 2. Opätovne poukázal na bod 5.1.4 Zmluvy č. 2, v zmysle ktorého vlastník znáša na svoju ťarchu len také zásahy prevádzkovateľa na predmete zmluvy, ktoré bude realizovať s ustanoveniami zmluvy, a ktoré sú investičného charakteru. Nakoľko vyššie uvedené zásahy neboli realizované v súlade s ustanoveniami Zmluvy č. 2, žalovaný ako vlastník vodovodu neznáša uvedené zásahy žalobcu na svoju ťarchu.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil nasledovný skutkový stav.

6. Na pojednávaní dňa 16.11.2018 súd konal v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa z predmetného pojednávania ospravedlnil a požiadal súd, aby konal v jeho neprítomnosti. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že boli splnené procesné podmienky podľa na konanie v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný sa na predmetnom pojednávaní vyjadril tak, že právny vzťah je založený na zmluve o zabezpečení prevádzky verejného vodovodu. Táto zmluva upravuje aj postup pri odstraňovaní vád porúch a poškodení na verejnom vodovode. Z tohto hľadiska považuje za podstatné body zmluvy, ktoré upravujú postup pri odstránení poruchy. Ak nastane porucha žalobca je povinný oznámiť vznik poruchy, ktorý bráni nerušenému výkonu prevádzkovania verejného vodovodu. Každá porucha má byť riešená ako osobitný prípad za účasti oboch zmluvných strán. Žalobca mal žalovanému predložiť prevádzkový list, v ktorom mal byť uvedený rozsah prác. Tento pracovný list mal byť podkladom pre fakturáciu. Bod 5.2.5 upravuje postup pri havarijnej situácii - pri takej, pri ktorej by bola prerušená dodávka pitnej vody. Z havarijných dôvodov a pre krátkosť času nie je prevádzkovateľ povinný prerokovávať s vlastníkom rozsah prác. Avšak k takej situácii neprišlo, nakoľko dodávka pitnej vody nebola prerušená a zároveň sa nedá hovoriť o krátkosti času, keďže objednávka opravy bola vykonaná dňa 24.08.2013, čo bola sobota a stavenisko bolo odovzdané až 27.08.2013. Neobstojí toto tvrdenie žalobcu, že nemohol oznámiť vznik poruchy. Žalobca preto porušil zmluvu, keďže neoznamoval tento vznik poruchy.

7. Na pojednávaní dňa 29.03.2019 vypovedal svedok Ing. G., ktorý je pracovníkom žalobcu. Uviedol, že nebol očitým svedkom prevádzky. Je vedúci prevádzky Bratislava Západ. S odstupom času, niektorí ľudia odišli do dôchodku, nevedel určiť kto sa na tom podieľal. Podieľali sa čiastkovo na tom jeho pracovníci. Na niektoré veci sa spýtal aj iných zamestnancov. Keď prišla faktúra tak ju odoslali protistrane, lebo to bol ich vodovod a bol v záruke. Protistrana odpísala, že nie, oni odpísali, že na tom trvajú. Tento vodovod je v majetku a správe žalobcu. Žalovaný vybudoval nový vodovod DN 200, dopojil sa na ich existujúci. V tom čase ten vodovod bol majetkovo v správe protistrany, ale prevádzkovala ho žalobca . Na ilustračnej fotke ukázal ako vyzerá uzol. Dôležité je to, že v tomto uzle bolo majetkové rozhranie. Vznikla porucha na potrubí u protistrany. Voda unikala na povrch výverom, čo sa považuje za akútny havarijný stav. V čase keď pristupovalo k riešeniu poruchy žalobca ešte nevedel na čej strane to je. Svedok zakreslil miesto poruchy krížikom. Žalobca realizoval opravu. Keď sa práce dostali

na potrubie, vtedy sa zistilo, že ide o poruchu na strane žalovaného. Od toho uzlu na potrubí bola porucha tesne za odbočným uzáverom, cca do pol metra. Svedok upresnil, že o haváriu ide vtedy, keď unikajúca voda má poškodené potrubie, môže ohroziť škody na majetku, môže ohroziť ľudí na živote, je to nepredvídateľná udalosť, akútny stav, dochádza k odstaveniu vody a okolie - spotrebitelia musia tento stav strpieť bez toho, že by žalobca musel oznamovať odstávku vody. Vystavuje sa poruchový list, oni to volajú porucha. Toto zadanie je postupované zazmluvnenému dodávateľovi, ktorý podľa priorít poruchu odstraňuje. Je to technická fyzikálna príčinná zložka udalostí a následky sú v majetkovej sfére. Cieľom zásahu je zabrániť škodám a obnoviť dodávku pitnej vody. Technicky detailne išlo o prírubový spoj, kde tesnenie netesnilo. Dotiahnu sa tie spoje, tieto nešli dotiahnuť, museli sa vymeniť za inú armatúru. Toto bola minimálna nákladová položka. Najväčšia položka boli výkopové práce a zásypové práce. K ozrejmeniu, ako prišlo k havarijnému stavu a aký bol zvolený postup od nahlásenia, svedok uviedol, že si pamätá, že sa to stalo cez víkend v lete, aj keď sa snažia dodržiavať pohotovosť, nie je to v plnej sile, je to obmedzené kapacitami - ľuďmi a strojmi. Navyše bola u žalobcu prioritnejšia porucha v tom čase. Bol tam časový sklz, ale to je zodpovednosť prevádzkovateľa. Je tam štandardný postup nahlásenia na dispečing, vystavuje sa poruchový list, oznamuje sa to príslušným zložkám, ktoré zasahujú. Na mieste bol až ex post, keď to bolo zasypané. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, čo znamená kategória poruchy B, svedok uviedol, že je to porucha do 48 hodín (reakčný čas), sú tam aj iné kategórie, podľa abecedy. Najzávažnejšia je kategória A, len sa to menilo. Ide o zodpovednosť prevádzkovateľa, sú tam objektívne príčiny, bol víkend, boli dovolenky a bola iná nehoda. Preto sa táto porucha realizovala neskôr. Je to interná norma, vnútropodniková. Ak sa porucha predĺži o viac ako o 24 hodín, porucha sa predĺži, bolo dané náhradné zásobovanie. Svedok zopakoval, že sa osobne nepodieľali na opravách. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či sa pri poruche kategórie B oznamuje táto prevádzkovateľovi, svedok uviedol, že oni na začiatku nevedeli, na koho strane to je a nevie zodpovedať, keďže takýchto prípadov je málo. Za jeho prax nemal takýto prípad. Tá porucha sa ťažko vytyčuje. Mohli tam byť iné potrubia. Bolo to natesno. Nevedel si predstaviť, ako by sa postupovalo, museli to ukončiť. Nič by žalovaný neušetril. Na otázku, či si v čase opravy boli vedomí, že by ten vodovod mohol byť - bol v záručnej dobe, svedok uviedol, že až po odkopaní a identifikácii.

8. Na pojednávaní dňa 20.08.2019 žalovaný uviedol, že si dal vypracovať analýzu nákladov potrebných na opravu, avšak tieto nedoložil a napriek dopytu zo strany súdu, či chce a bude takýto dôkaz predkladať, uviedol, že nie a žiada, aby súd rozhodol. Žalobca zotrval na svojom písomnom záverečnom stanovisku doručenom súdu dňa 29.04.2019, v ktorom uviedol nasledovné. Žalobca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzavrel so žalovaným dňa 10.10.2011 zmluvu č. PZ001168563_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd vrátane jej príloh ako aj Zmluvu o zabezpečení odborného výkonu prevádzky verejného vodovodu č. ZOP 9/1010/2013 BVS zo dňa 11.02.2013. Predmetom Zmluvy č. 2 je odborný výkon prevádzky, na vodohospodársky objekt vybudovaný v rámci stavby: Obytný súbor, Bratislava MČ Záhorská Bystrica - Kŕče. Dňa 24.08.2013 (t.j. v piatok) došlo hlásenie o poruche a bola spísaná Informácia o poruche na verejnom vodovode: kategória poruchy „B“, miesto poruchy: BA 4, Bratislavská 31, popis: na ulici vyviera voda a tečie do dvora. Súčasťou Informácie o poruche bol aj predmet objednávky, podmienky realizácie, platobné podmienky. Dňa 27.08.2013 (t.j. v pondelok) v ranných hodinách došlo k odovzdaniu stavby spoločnosti Infra Services, a.s., ktorá následne odstránila poruchu a vystavila faktúru č. 1310309034 vo výške 10.062,60 eur žalobcovi. Z jednotlivých ustanovení zmluvy jednoznačne vyplýva, že ak sa bude jednať o havarijný stav a bude znemožnená plynulá dodávka a zásobovanie pitnou vodou zariadeniami verejného vodovodu, čo i len jednému odberateľovi, v tom prípade bude takáto porucha riešená postupom v zmysle bodu 5.2.5. Zmluvy č. 2. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj z výsluchu svedka konaného dňa 29.03.2019, samotný svedok uviedol: citujem „Havária je vtedy, keď unikajúca voda má poškodené potrubie, môže ohroziť škody na majetku, môže ohroziť ľudí na živote, je to nepredvídateľná udalosť, akútny stav, dochádza k odstaveniu vody a okolia - spotrebitelia musia tento stav strpieť bez toho, že by BVS musela oznamovať odstávku vody. Vystavuje sa poruchový list, my to voláme porucha. Toto zadanie je postupované zazmluvnenému dodávateľovi, ktorú podľa priorít odstraňujeme. My to vnímame tak, že je to technická fyzikálna príčina zložka udalostí a následky sú majetkovej sfére. Cieľom zasahuje zabrániť škodám a obnoviť dodávku pitnej vody. Technicky detailne išlo o prírubový spoj, kde tesnenie netesnilo. Dotiahnu sa tie spoje, tieto nešli dotiahnuť, museli sa vymeniť za inú armatúru. Toto bola minimálna nákladová položka. Najväčšia položka boli výkopové práce a zásypové práce“. „Ak sa porucha predĺži viac ako o 24 hod, porucha sa predĺži, bolo dané náhradné zásobovanie“. Ako sa už v samotnej Zmluve č. 2 ako aj z výsluchu svedka spomína, o havarijný stav, z ktorého vyplýva riešenie porúch osobitným režimom (t.j. postup v zmysle bodu 5.2.5. Zmluvy č. 2) sa pristupuje v prípade ak sú

splnené kumulatívne tieto podmienky, a to bude znemožnená plynulá dodávka a zásobovanie pitnou vodou zariadeniami verejného vodovodu, čo i len jednému odberateľovi, a bude sa jednať o havarijný stav. Svedok taktiež uviedol, že kategória poruchy „B“ je porucha do 48 hod., a že bolo v mieste poruchy zabezpečené zo strany žalobcu náhradné zásobovanie pitnou vodou. K tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobca zistil že porucha je na potrubí žalovaného až po objednaní a začatí prác a pri zachovaní odbornosti výkonu prevádzky muselo mu byť zrejmé, že porucha nastala na vodovode, ktorý nie je jeho vlastníctvom uviedol, že aj svedok potvrdil, že „voda unikala na povrch výverom, čo sa považuje za akútny havarijný stav. V čase keď sa pristupovalo k riešeniu poruchy, BVS ešte nevedela, na ktorej strane to je. Keď sa práce dostali na potrubie, vtedy sa zistilo, že ide o poruchu na strane žalovaného. Porucha bola tesne za odbočným uzáverom, cca do pol metra“. Nakoľko porucha, ktorá sa zamerala sa nachádzala pod zemou a tesne na rozhraní uzla nebolo možné presne na centimeter zistiť, na akej strane porucha nastala, je tam určitá tolerancia presnosti, až po odkopaní zeminy bolo zistené, že porucha nastala tesne na rozhraní uzla na strane žalovaného. K vyjadreniu žalovaného vo veci opodstatnenosti najazdených km (najazdených viac ako 1100 km) a použitia materiálu (viac ako 52 ton štrku) uviedol, že zemina bola tak nasiaknutá vodou, že sa zmenila na blato tekutej konzistencie. Oceľová vaňa ramenného nakladača sa vtedy napĺňa iba do polovice objemu, aby sa pri brzdných a akceleračných silách blato nevylievalo na vozovku. Z toho dôvodu bolo treba na viackrát vyviezť vyťaženú zeminu a teda bolo najazdených viac kilometrov ako je uvedené na priložených faktúrach.

9. Žalovaný v rámci záverečného stanoviska odkázal na svoje písomné zhrnutie predmetnej veci doručené súdu dňa 30.04.2019. Svedok bol v čase vzniku vady vodovodu, a aj v súčasnosti naďalej je, zamestnancom žalobcu na pozícii „vedúci prevádzky Bratislava Západ“. Na prvotnom odstraňovaní poruchy sa podieľali aj zamestnanci žalobcu, ktorí boli svedkovi priamo funkčne podriadení. Vzhľadom na uvedené, svedok ako vedúci zamestnanec žalobcu mohol mať vplyv na postup žalobcu pri odstraňovaní poruchy (splnenie informačnej povinnosti žalobcu voči žalovanému), a teda je osobne zainteresovaný na výsledku konania. Svedok uviedol, že nebol priamo prítomný na mieste vzniku vady vodovodu a má informácie sprostredkované od jemu podriadených a iných zamestnancov žalobcu. Podľa slov svedka vada vodovodu žalovaného vznikla v lete, cez víkend, v čase keď mal žalobca inú prioritnejšiu poruchu. Podľa interných predpisov žalobcu bola vada vodovodu žalovaného zaradená do kategórie poruchy „B“ s reakčným časom do 48 hodín. V zmysle interných predpisov žalobcu existuje aj kategória porúch „A“, ktoré majú vyššiu závažnosť a kratší reakčný čas na zahájenie ich opráv. V súlade s Informáciou o poruche na verejnom vodovode došlo k vzniku vady v sobotu 24.08.2013 o 11:00 hod., žalobca odovzdal stavenisko spoločnosti Infra Services, a.s. až v utorok XX.XX.XXXX. Podľa výpovede svedka, v danom čase ešte žalobca nevedel presne určiť, na akom potrubí vada vznikla a to, že ide o vodovod vo vlastníctve žalovaného a vodovod v záručnej dobe bolo zistené po vykonaní počiatočných výkopových prác. Žalovaný v danej súvislosti uvádza, že napriek existencii pochybností žalobcu o vlastníctve vodovodu, na ktorom vznikla vada, zhodnoteniu vady ako poruchy kategórie „B“, dostatočnému časovému odstupu na oznámenie vady vodovodu žalovanému, žalobca konal v rozpore so Zmluvou č. 2 začal samostatne vykonávať výkopové práce. Žalobca výkopové práce neprerušil ani v okamihu, keď zistil, že opravuje vodovod, ktorý nie je v jeho vlastníctve, pričom si bol vedomý skutočnosti, že ide o vodovod žalovaného v záručnej dobe. Svedok svojou výpoveďou potvrdil, že žalobca štandardne nikdy za žiadnych okolností, bez ohľadu na závažnosť vady a nevyhnutnosť jej opravy, neoznamuje vznik vady vlastníkovi vodovodu. Svedok si ani osobne nevedel predstaviť, ako by žalobca v praxi postupoval pri oznamovaní vady žalovanému a jej následnom spoločnom odstraňovaní, hoci bol na to žalobca podľa Zmluvy č. 2 povinný. Svedok svojou výpoveďou potvrdil, že žalobca vedome postupoval v rozpore s ustanoveniami Zmluvy č. 2. Žalobca ani výsluchom svedka nepreukázal, že boli kumulatívne naplnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia 5.2.5 Zmluvy č. 2, t.j. že v danom konkrétnom prípade (i) z havarijných dôvodov a (ii) pre krátkosť času nebol povinný oznámiť žalovanému vznik vady a prerokovávať rozsah prác so žalovaným. Naopak, výpoveďou svedka bolo preukázané, že napriek dostatočnému časovému odstupu medzi vznikom vady a zahájením jej odstraňovania, žalobca vôbec nekontaktoval žalovaného a svojvoľne vykonal opravu vady svojou dodávateľskou spoločnosťou. Týmto postupom žalobca odňal žalovanému ako vlastníkovi vodovodu možnosť rozhodnúť sa o spôsobe opravy vady a uplatniť si svoje práva zo zodpovednosti za vady zo Zmluvy o dielo uzavretej dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou EUROSTAV-DS, a.s., vrátane práva žalovaného na bezplatnú opravu vady vodovodu spoločnosťou EUROSTAV-DS, a.s. Svedok sa v priebehu výsluchu niekoľkokrát subjektívne vyjadril k rozsahu a cene vykonávaných prác, a to napriek skutočnosti, že ako zamestnanec žalobcu nemal žiadny vplyv a kontrolu nad prácami vykonávanými spoločnosťou Infra Services, a. s. Z pohľadu žalovaného, svedok nie je kompetentný na to, aby posudzoval opodstatnenosť vyfakturovaných nákladov a ich výšky,

ani otázky, či by pri postupe žalobcu v súlade so Zmluvou č. 2 žalovaný vykonal opravu vodovodu lacnejšie alebo nie. Žalovaný vo veci preukázania rozsahu a ceny vykonaných prác zotrváva na svojom názore, ktorý prezentoval v konaní vo svojich doterajších vyjadreniach a na pojednávaniach. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca napriek spochybneniu výšky a opodstatnenosti vyfakturovaných nákladov nepredložil v konaní ďalšie doklady k vyfakturovaným položkám, čiže žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania rozsahu a oprávnenosti vyfakturovaných nákladov. Na záver upozornil, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX vykonal úhradu žalobou uplatnených zmluvných pokút (X x X,XX eur) a úrokov z omeškania z faktúry č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX vystavených žalobcom na základe A. č. T o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd.

XX. Z faktúry č. XXXXXXXX vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému drobné služby-vodovod v záručnej dobe v sume XX.XXX,XX eur s dátumom splatnosti XX.XX.XXXX. T. bola dodávateľská faktúra spoločnosti K. L., a.s., predmetom ktorej boli vykonané práce na základe objednávky v celkovej výške XX.XXX,XX eur.

XX. Zo zmluvy o zabezpečení odborného výkonu prevádzky verejného vodovodu č. A. X/XXXX/XXXX F. zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalovaným ako vlastníkom a žalobcom ako prevádzkovateľom vyplýva nasledovné. T. čl. II, bod. X.X predmetom tejto zmluvy je odborný výkon prevádzky, na vodohospodársky objekt vybudovaný v rámci stavby: „I. súbor, F. MČ A. F. -V.“ a to verejný vodovod SO XXX.X, vetva U km X,XXX až X,XXXXX DN XXXmm, M., v dĺžke 110,75 m. Podľa čl. V, bodu 5.1.3. vlastník po bezodkladnom oznámení prevádzkovateľa o vade na predmete zmluvy, zabezpečí u zhotoviteľa diela odstránenie vád počas jeho zákonnej zodpovednosti. Podľa bodu 5.1.4. zásahy prevádzkovateľa na predmete zmluvy, ktoré bude tento realizovať v súlade s ustanoveniami zmluvy, a ktoré sú investičného charakteru, znáša na svoju ťarchu vlastník. Podľa bodu 5.2.1 prevádzkovateľ zabezpečí bežnú údržbu a prevádzkyschopnosť verejného vodovodu, na ktorý sa vzťahuje výkon prevádzky podľa tejto zmluvy. Náklady na túto činnosť znáša prevádzkovateľ. Podľa bodu 5.2.2 prevádzkovateľ bez „zbytočného odkladu oznámi vlastníkovi všetky vady, poškodenia a poruchy, ktoré sa na verejnom vodovode vyskytnú počas jeho prevádzkovania a ktoré bránia nerušenému výkonu prevádzkovania. Podľa bodu 5.2.3. prevádzkovateľ zabezpečí odstránenie vád, poškodení a porúch zistených v rámci činnosti v rozsahu bodu 5.1.4. tejto zmluvy na náklady vlastníka. Každý takýto zistený prípad (vada, poškodenie, porucha) bude riešený ako osobitný prípad za účasti oboch zmluvných strán. Vlastník potvrdí nevyhnutný rozsah prác (pracovný list) vypracovaný prevádzkovateľom. Pracovný list bude pokladom pre fakturáciu. Porucha, ktorá vznikne na predmete zmluvy a ktorá znemožní plynulú dodávku pitnej vody a taktiež zásobovanie pitnou vodou bude riešená v zmysle bodu 5.2.5. tejto zmluvy. Podľa bodu 5.2.4. prevádzkovateľ v rozsahu určenom touto zmluvou zodpovedá iba za škody, ktoré spôsobí porušením svojich povinností vyplývajúcich z výkonu funkcie prevádzkovateľa. Za ostatné škody vzniknuté v dôsledku vád diela a vád projektu prevádzkovateľ nezodpovedá. Tieto škody bude uhrádzať vlastník. Podľa bodu 5.2.5. prevádzkovateľ zabezpečí odstránenie akejkoľvek poruchy, ktorá vznikne na predmete zmluvy a znemožní plynulý dodávku a zásobovanie pitnou vodou zariadeniami verejného vodovodu čo i len jednému odberateľovi, a to na náklady vlastníka mimo opráv v rozsahu bodu 5.2.1. Z havarijných dôvodov a pre krátkosť času nebude prevádzkovateľ rozsah prác prerokovávať s vlastníkom.

12. Z informácie o poruche na verejnom vodovode zo dňa 24.08.2013 vyplýva, že ide o poruchu kategórie „B“ s popisom udalosti „ na ulici vyviera voda a tečie do dvora“. Stavenisko bolo prevzaté od žalobcu dodávateľom dňa 27.08.2013 a odovzdané späť dňa 30.08.2013. Z predmetnej informácie vyplýva aj rozmery výkopu v dĺžke 5 m, šírke 4,7 m a hĺbke 2,10 m.

13. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s výpismi z obchodného registra strán konania, so zmluvou č. PZ00168563_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, so Všeobecnými obchodnými podmienkami dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou, s faktúrou č. 211295317, s upomienkou zo dňa 15.05.2012, s faktúrou č. 212105177, s druhou upomienkou zo dňa 17.05.2012, so zákazkovými listami (č.l. 46-56), so zmluvou o dielo zo dňa 28.06.2012 uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou EUROSTAV-DS, a.s., so Všeobecnými zmluvnými podmienkami k Zmluve o dielo zo dňa 28.06.2012, s faktúrou za prenájom dopravného značenia, s náčrtom svedka na predmetnom pojednávaní, s potvrdeniami o realizovaní transakcie, s ústnymi a písomnými prednesmi strán konania.

14. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

15. Podľa (ďalej len „“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

16. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

17. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

18. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

19. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

20. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

21. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

23. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“) právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých tento zákon spočíva. Podľa podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

24. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

25. Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

26. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

27. Podľa škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená podľa písm. a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, podľa písm. b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, podľa písm. c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

28. Podľa zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

29. Podľa , , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

30. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal úhrady z dvoch právnych titulov, v časti sumy 6,60 eur ako zmluvnej pokuty s príslušenstvom na základe zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd a k nim patriacim VOP účinným odo dňa 01.10.2010 a v časti sumy 10.065,90 eur zahŕňajúc zmluvnú pokutu s príslušenstvom na základe zmluvy o zabezpečení odborného výkonu prevádzky verejného vodovodu č. ZOP 9/1010/2013 BVS zo dňa 11.02.2013.

32. Na pojednávaní dňa 20.08.2019 žalobca vzal späť žalobu v časti istiny vo výške 6,60 eur a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 eur od 26.01.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 eur od 30.03.2012 do zaplatenia z dôvodu úhrady predmetnej časti istiny spolu s úrokmi z omeškania v predmetnej výške dňa 08.04.2019, teda po podaní žaloby. Predmetom konania tak ostala suma 10.065,90 eur, spolu s 0,03 % úrokom z omeškania denne z predmetnej sumy eur od 15.10.2013 do zaplatenia. Žalovaný s predmetným čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil súhlas. Súd preto konanie vo výroku I. tohto rozsudku v časti istiny 6,60 eur a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 eur od 26.01.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 eur od 30.03.2012 do zaplatenia, zastavil.

33. S ohľadom na uvedené sa súd zaoberal nárokom žalobcu vo výške 10.065,90 eur zahŕňajúc zmluvnú pokutu s príslušenstvom na základe zmluvy o zabezpečení odborného výkonu prevádzky verejného vodovodu (aj ako Zmluva č. 2).

34. V konaní nebolo sporné, že žalobca dostal dňa 24.08.2013 hlásenie o poruche, s popisom na ulici vyviera voda a tečie do dvora na mieste poruchy BA 4, Bratislavská 1 s označením poruchy kategórie B s reakčným časom do 48 hodín. Predmetnú opravu vykonal žalobca prostredníctvom spoločnosti dodávateľa Infra Services. Miesto poruchy-stavenisko dodávateľskej spoločnosti bolo odovzdané dňa 27.08.2013. Predmetná dodávateľská spoločnosť vykonala opravu predmetnej poruchy, ktorá spočívala v odkopaní zeminy, oprave a zasypaní predmetného miesta poruchy, na základe ktorých si vyúčtovala celkové náklady vo výške 10.062,60 eur. Následne žalobca vystavil a zaslal faktúru na sumu 10.062,60 eur žalovanému so splatnosťou 14.10.2013.

35. Sporným bol v konaní postup žalobcu, ktorý mal podľa žalovaného konať v rozpore so zmluvou, keď neohlásil vlastníkovi vodovodu začatie prác a vykonával tieto výkopové práce samostatne. Podľa žalovaného, rovnako tak porušil zmluvu, keď zistil, že nejde o vodovod žalobcu, ale žalovaného, práce neprerušil a neinformoval žalovaného. Žalovaný namietal, že neboli splnená podmienka havarijných dôvodov a krátkosti času podľa bodu 5.2.5 Zmluvy č. 2, podľa ktorého nie je potrebné prerokovať rozsah prác. V ďalšej časti žalovaný namietal aj rozsah a cenu prác, keď žalobca podľa názoru žalovaného neuniesol dôkazné bremeno oprávnenosti vyfakturovaných nákladov.

36. popri množstve pomenovaných, zákonom bližšie upravených zmlúv umožňuje uzatvárať aj zmluvy atypické, nepomenované. Predpokladom ich platnosti popri všeobecných náležitostiach vyžadovaných pre platnosť zmlúv je, aby neodporovali obsahu alebo účelu zákona, inak by bola zmluva absolútne neplatná. Nepomenovaná, inominátna zmluva k svojej platnosti nevyžaduje písomnú formu. Záväzok, ktorý vznikol na základe takejto zmluvy je potrebné posúdiť najmä podľa obsahu zmluvy, ktorá je právnym dôvodom vzniku záväzku. Záväzkový vzťah, ako každý iný vzťah musí mať aspoň dva subjekty a musí mať dohodnutý predmet plnenia. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k uzavretiu atypickej zmluvy-zmluvy o zabezpečení odborného výkonu prevádzky, ani to, že práva a povinnosti boli v tejto zmluve dohodnuté.

37. S ohľadom na námietky žalovaného súd skúmal skutkové okolnosti prípadu a dospel k záveru, že v predmetnom prípade vada na potrubí, ktoré síce vlastnil žalovaný, ale odborný výkon prevádzkoval žalobca, bola poruchou, postup odstránenia ktorej si strany dojednali v Zmluve č. 2 podľa bodu 5.2.5. Podľa bodu 5.2.5. predmetnej zmluvy prevádzkovateľ zabezpečí odstránenie akejkoľvek poruchy, ktorá vznikne na predmete zmluvy a znemožní plynulý dodávku a zásobovanie pitnou vodou zariadeniami

verejného vodovodu, čo i len jednému odberateľovi, a to na náklady vlastníka mimo opráv v rozsahu bodu 5.2.1. Z havarijných dôvodov a pre krátkosť času nebude prevádzkovateľ rozsah prác prerokovávať s vlastníkom. Rovnako tak v zmysle bodu 5.2.3 Zmluvy č. 2 si strany upravili, že porucha, ktorá vznikne na predmete zmluvy a ktorá znemožní plynulú dodávku pitnej vody a taktiež zásobovanie pitnou vodou bude riešená v zmysle bodu 5.2.5. tejto zmluvy. Z informácii o poruche vyplýva, že sa jedná o poruchu kategórie B s popisom „na ulici vyviera voda a tečie do dvora“. Stavenisko však bolo odovzdané až dňa 27.08.2013. Žalobca v tomto smere argumentoval, že nebolo možné zabezpečiť odstránenie poruchy skôr, keďže bolo obdobie dovoleniek a prebiehalo odstraňovanie inej vážnejšej poruchy. Rovnako tak uviedol, že zameranie poruchy uvádzalo, že porucha je na potrubí patriacom žalobcovi a až po odkopaní potrubia bolo zistené, že porucha je na potrubí žalovaného, pričom práce na odstránení poruchy boli objednané a začaté. Uvedené žalobca podporil vykonaným dôkazom - výsluchom svedka Ing. Vladimíra Podplešského, ktorý je síce pracovníkom žalobcu, čo však samo o sebe neznamená, že táto skutočnosť znižuje dôveryhodnosť svedka, tak ako sa ho pokúsil spochybniť žalovaný. V tejto súvislosti súd upozorňuje na názor vyslovený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 09.06.2015, sp. zn. -29, ktorý uviedol, že „spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania“. Žalovaný uviedol, že „svedok ako vedúci zamestnanec žalobcu mohol mať vplyv na postup žalobcu pri odstraňovaní poruchy (splnenie informačnej povinnosti žalobcu voči žalovanému), a teda je osobne zainteresovaný na výsledku konania“, čo nie je možné (bez ďalšieho) považovať za takú skutočnosť, ktorá by spochybňovala pravdivosť tvrdení tohto svedka.

38. Svedok Podplešský na ilustračnej fotke pred súdom ukázal, ako vyzerá uzol, pričom uviedol, že aj v danom prípade bolo v takomto uzle majetkové rozhranie. Na náčrte vyhotovenom pred súdom, ktorý je súčasťou spisu svedok miesto poruchy zakreslil krížikom. Od toho uzlu na potrubí bola porucha tesne za odbočným uzáverom, cca do pol metra. S ohľadom na uvedené a popis informácii o poruche (č.l. 45), súd dospel k záveru, že žalobca napriek zameraniu poruchy mohol zistiť presné miesto poruchy až po odkopaní zeminy a identifikácii majetkového rozhrania tzv. uzla potrubia. Práce boli začaté a vykonávané, a preto súd prihliadol na to, že až od tohto momentu mohol oznámiť žalovanému rozsah prác, avšak keďže išlo o havarijný stav a krátky časový úsek, v ktorom bolo potrebné zrealizovať predmetnú opravu, keďže oprava sa už vykonávala a bolo dané zásobovanie obyvateľstva vodou, boli naplnené všetky podmienky pre uplatnenie postupu podľa bodu 5.2.5. Zmluvy č. 2. Vo vzťahu ku krátkosti času, súd upozorňuje na to, že nie je možné považovať oneskorené začatie prác v dôsledku nedostatku personálnych a technických kapacít za nesplnenie podmienky-krátkosť času, za ktorých nie je potrebné prerokovať rozsah prác, keďže vzhľadom na blízkosť majetkové rozhrania uzla potrubia bolo možné poruchu na strane žalovaného odhaliť až v čase vykonávania prác (teda po odkopaní zeminy) a až po tomto čase ju oznámiť žalovanému a prerokovať s ním rozsah prác. V tomto smere súd upozorňuje, že svedok Podplešský vo svojej výpovedi uviedol, že v čase poruchy došlo k náhradnému zásobovaniu pitnej vody obyvateľstva. Uvedené len potvrdzuje nevyhnutnosť predmetnej opravy a vykonanie prác na danom potrubí v havarijnom režime a krátkom čase. Svedok v tomto smere ešte dodal, že „voda unikala na povrch výverom, čo sa považuje za akútny havarijný stav. O haváriu ide vtedy, keď unikajúca voda má poškodené potrubie, môže ohroziť škody na majetku, ľudí na živote, je to nepredvídateľná udalosť, akútny stav, dochádza k odstaveniu vody a okolie - spotrebitelia musia tento stav strpieť bez toho, že by žalobca musel oznamovať odstávku vody. Vystavuje sa poruchový list, oni to volajú porucha. Toto zadanie je postupované zazmluvnenému dodávateľovi, ktorý podľa priorít poruchu odstraňuje. Je to technická fyzikálna príčinná zložka udalostí a následky sú v majetkovej sfére. Cieľom zásahu je zabrániť škodám a obnoviť dodávku pitnej vody“.

39. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, v dôsledku ktorej podľa žalovaného malo dôjsť neprerokovaním rozsahu prác v zmysle bodu 5.2.5 Zmluvy č. 2, ku škode, ktorá mala spočívať v nemožnosti uplatnenia opravy spoločnosťou, ktorá dielo-potrubie vyhotovovala, a ktorá sa zaručila za jeho bezvadnosť, uvádza súd nasledovné.

40. V zmysle chýba jedna z podmienok vzniku zodpovednosti - protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá. Stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, musí tu byť medzi oboma skutočnosťami príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno spočíva na poškodenom. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa zodpovedá poškodenému prevádzkovateľ takejto činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), ak je škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou; ide teda o objektívnu zodpovednosť, ktorá umožňuje širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady takejto škody. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Žalovaný sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že preukáže, že škodu nezavinil; môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti (liberalizovať), pokiaľ preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, alebo že škoda bola zavinená vlastným konaním poškodeného. Ide pritom rovnako o objektívne posudzovanie konania bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité len to, či a nakoľko toto konanie viedlo k vzniku škody. Zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť za situácie, že konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, nie sú touto prevádzkou vyvolané a vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti. Skutočnosti odôvodňujúce zbavenie sa zodpovednosti podľa musí v súdnom konaní preukazovať prevádzkovateľ.

41. Súd sa pri samotnom dokazovaní predmetnej veci zameral najmä na preukázanie skutočnosti, či v dôsledku prevádzkovej činnosti, ktorá v danom prípade spočívala v zabezpečení odborného výkonu prevádzky verejného vodovodu, teda prevádzkovania vodovodu, ktorý spočíva aj v odstraňovaní porúch - havárii, bola spôsobená škoda žalovanému. Vyriešenie predmetnej otázky teda spočívalo v posúdení predpokladov pre zodpovednosť za škodu spôsobených prevádzkovou činnosťou, teda vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkovou činnosťou žalobcu. Ak teda žalobca tvrdil uvedené, bolo jeho povinnosťou preukázať príčinnú súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a spôsobenou škodou a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. V takom prípade by sa dôkazné bremeno presunulo na žalovaného, keďže nie je potrebné, aby došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalobcu, neskúma sa ani samotné zavinenie (zodpovednosť za výsledok). Predmetná porucha nebola spôsobená v dôsledku prevádzky žalobcu, pričom jej následná oprava nebola vnúteným plnením, ale odstraňovaním vád na potrubí, na ktoré sa zmluvne zaviazal žalobca. V tomto smere žalovaný nepreukázal, aká škoda mala byť spôsobená tým, že žalobca neprerokoval rozsah prác so žalovaným, keďže uvedené by neznamenalo ukončenie prác, nehovoriac o tom, že tento postup bol v zmysle vyššie uvedeného zo strany žalobcu pre havarijný stav a krátkosť času po odkopaní a identifikácii majetkového rozhrania v súlade s bodom 5.2.5 Zmluvy č. 2. K námietke žalovaného o tom, že vykonaním opravy bez vedomia a súhlasu žalovaného, žalobca odňal žalovanému možnosť uplatňovať si bezplatné odstránenie vád vodovodu počas záručnej doby u zhotoviteľa vodovodu v zmysle bodu 5.1.3 Zmluvy a Zmluvy o dielo (čl. XV VZP), ktorý by bol vzniknuté vady povinný bezplatne odstrániť, súd uvádza, že nemal bezprostredne preukázanú príčinnú súvislosť medzi činnosťou žalobcu a vznikom skutočnej škody. V tomto smere súd ešte poukazuje na tú skutočnosť, že aj v zmysle čl. XV bod 15.4.3. VZP predmetná porucha by musela byť vadou, za ktorú zodpovedá zhotoviteľ diela, čo v danom konaní žalovaný netvrdil a ani nepreukázal.

42. K námietke žalovaného o nedôvodnosti a neprimeranosti rozsahu prác, ktoré si žalovaný nemá možnosť overiť, a preto sú podľa neho nepreskúmateľné, súd uvádza, že žalobca predložil žalovanému faktúru, faktúru dodávateľa a Rozpis prác so zákazkovými listami, na ktorých sú jednotlivé práce vyznačené. Napriek uvedenému, žalovaný považoval spochybnenú výšku a opodstatnenosť vyfakturovaných nákladov, pre ktorú žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno preukázania rozsahu a oprávnenosti vyfakturovaných nákladov. Ďalej poukázal na to, že dokumenty predložené žalobcom sú vzájomnom rozpore. Žalobcom predložená Informácia o poruche na verejnom vodovode uvádza ako dátum odovzdania opravy spoločnosťou Infra Services, a.s. a dátum prevzatia opravy žalobcom 30.08.2013. Žalobca však v konaní predložil aj zákazkové listy datované ku dňu 02.09.2013, t.j. tri dni po odovzdaní opravy žalobcovi (pričom na jednom zo zákazkových listov zo dňa 02.09.2013 je uvedené použitie štrku 23,12 ton, na druhom 21 ton, spolu 44,12 ton z celkovo

vyfakturovaných 52,12 ton) a Faktúru č. 2013/0466 vystavenú pánom JY.a prenájom dopravného značenia Stavba „Záhorská Bystrica- Hlavná“ v termíne od 27.08.2013 do 03.09.2018. Ďalej namietal nepredloženie ďalších dokladov k jednotlivým fakturačným položkám, ako napr. v prípade odvozu odpadu - vážne lístky, doklad preukazujúci uloženie daného množstva na skládke, v prípade vozidiel - denné záznamy o prevádzke vozidiel, tachografové kotúče, v prípade štrku -vážne lístky od dodávateľa štrku, rozpis použitého materiálu a pod.. Naproti tomu žalobca kontroval k vyjadreniu žalovaného vo veci opodstatnenosti najazdených km (najazdených viac ako 1100 km) a použitia materiálu (viac ako 52 ton štrku), že zemina bola nasiaknutá vodou a zmenila sa na blato tekutej konzistencie. Oceľová vaňa ramenného nakladača sa vtedy napĺňa iba do polovice objemu, aby sa pri brzdných a akceleračných silách blato nevylievalo na vozovku. Z toho dôvodu bolo treba na viackrát vyviezť vyťaženú zeminu a teda bolo najazdených viac kilometrov ako je uvedené na priložených faktúrach. Žalobca uvedené náklady podporil aj svedeckou výpoveďou pána H. ktorý uviedol, že vada na potrubí spočívala nasledovne „technicky detailne išlo o prírubový spoj, kde tesnenie netesnilo. Dotiahnu sa tie spoje, tieto nešli dotiahnuť, museli sa vymeniť za inú armatúru. Toto bola minimálna nákladová položka. Najväčšia položka boli výkopové práce a zásypové práce“.

43. V tejto súvislosti súd dodáva, že na daných dokladoch je nezrovnalosť týkajúca sa prevzatia prác, keď v informácii o poruche je uvedený deň 30.08.2013, zatiaľ čo zo zákazkových listov, ako aj z faktúry za prenájom dopravného značenia vyplýva, že práce prebiehali až do 03.09.2013, teda 8 dní. Na danom mieste súd uvádza, že napriek tejto nezrovnalosti, ktorý spočíval v rozdielnom dni prevzatia a dni ukončenia prác, nemal pochybnosť o rozhodnej skutočnosti, a to že práce boli vykonávané v priebehu 27.08.2013 do 03.09.2013. Vo vzťahu k tonáži štrku, súd upozorňuje okrem zákazkových listov z 02.09.2013 (č.l. 55, 56), v rámci ktorého je uvedený štrk 23,12 ton a 21 ton, aj na zákazkový list zo dňa 30.08.2013 (č.l. 52) v tonáži 8 ton, čo tvorí v súhrne súčet 52,12 ton.

44. Pokiaľ žalobca predložil zákazkové listy dodávateľskej spoločnosti, žalovaný nezaujal žiadne konkrétne tvrdenia týkajúce sa žalobcom uplatnenej primeranej výšky sumy za opravu potrubia, namietal len rozsah a primeranosť prác a preskúmateľnosť nákladov, mal však uviesť a preukázať svoje tvrdenia o primeranosti tejto výšky nákladov. V tomto smere aj naznačil na poslednom pojednávaní, že si dal vypracovať vyúčtovanie nákladov, avšak po dopyte súdu, či mieni v tomto smere viesť dokazovanie, predmetné vyúčtovanie nepredložil ani nežiadal o odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu. Žalovaný v prvom rade okrem svojho tvrdenia o neprimeranosti výšky nákladov na opravu potrubia vychádzajúcej z faktúry dodávateľskej spoločnosti a zákazkových listov, neposkytol súdu žiadne tvrdenia o dôvodoch, pre ktoré považuje žalobcom uplatnené náklady v danom čase a mieste za neakceptovateľné a neprimerané. Žalovaný sa žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k rozsahu prác a primeranosti nákladov predloženým žalobcom, neuviedol, akú výšku nákladov považuje za primeranú (v tomto smere ani neviedol dokazovanie), nezdôvodnil ako dospel k neprimeranosti nákladov a žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil a nepreukázal a nenavrhol v tomto smere súdu vykonať žiadne dokazovanie. Žalovaný tak neumožnil žalobcovi reagovať a vyjadriť sa k jeho všeobecnému tvrdeniu o neprimeranej výške nákladov na opravu bez akejkoľvek konkretizácie a špecifikácie. Rovnako tak aj námietka „najazdeného veľkého počtu kilometrov“, ktorú žalobca obhajoval naplnením vozidiel do polovice z dôvodu tekutej konzistencie zeminy, bola len všeobecného charakteru, bez konkretizovania toho, aký počet kilometrov v danom prípade považuje žalovaný za primeraný bez zdôvodnenia. Podľa súdu v konaní nepostačuje skutkové tvrdenia strany len rozporovať a spochybňovať, ale je potrebné tvrdiť aj vlastné skutkové tvrdenia a tieto aj preukazovať. V tomto smere žalovaný neprodukoval procesnú iniciatívu. Pretože tvrdenia žalovaného o primeranej výške nákladov na opravu boli nekonkrétne a pre súd nepreskúmateľné a bez vzťahu ku výške nákladov preukázaných žalobcom, považoval žalobcom tvrdenú výšku nákladov na opravu potrubia predstavujúcu sumu 10.062,60 eur za dôvodnú.

45. Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

46. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

47. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom v rozhodnom znení (ďalej len „“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

48. Podľa § 3 Nariadenia vlády, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

49. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období od 08.05.2013 do 12.11.2013 je 0,50 %.

50. Okrem istiny požadoval žalobca aj zaplatenie 0,03 % úroku z omeškania denne zo sumy 10.065,90 eur od 15.10.2013 až do zaplatenia. Z predmetnej sumy je zrejmé, že v časti nároku 10.062,60 eur ide o fakturovanú opravu vodovodu a v časti sumy 3,30 eur na zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca uplatňuje na základe VOP platných od 01.10.2010 podľa čl. XII. Výšku úrokov z omeškania určil žalobca podľa čl. VI bod 21 predmetných VOP. Súd však v tomto smere uvádza, že žalobcovi nebolo možné priznať predmetnú zmluvnú pokutu, ako aj požadovanú výšku úrokov podľa VOP, ktoré sa vzťahujú na dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou a ktoré sa tak vzťahujú na iný právny titul ako na A. č. 2, na základe ktorej bol predmetný nárok v sume 10.062,60 eur priznaný. Predmetné VOP netvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy č. 2, predmetná zmluvná pokuta ani výška úrokov nebola dojednaná, preto ich súd nemohol priznať a v tejto časti aj žalobu zamietol. Súd s ohľadom na uvedené priznal žalobcovi len zákonné úroky z omeškania z istiny 10.062,60 eur v zmysle vyššie uvedených citovaných ustanovení. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že splatnosť faktúry bola stanovená na deň 14.10.2013, pričom žalovaný predmetnú faktúru neuhradil, preto sa nasledujúci deň po splatnosti predmetnej sumy, dostal do omeškania s jej úhradou, teda dňom 15.10.2013. V súlade s nariadením vlády č. 21/2013 a príslušnou sadzbou ECB, súd priznal zákonné úroky z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 10.062,60 eur od dňa 15.10.2013 až do zaplatenia, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

51. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením veta prvá , podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

52. Súd vo výroku III. tohto rozsudku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V tomto smere súd odkazuje na bod 50 odôvodnenia tohto rozsudku, z ktorého je zrejmé, že súd nepriznal nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3,30 eur a úrok z omeškania, ktorý prevyšuje zákonný úrok z omeškania 9,05 % denne zo sumy 10.062,60 eur od 15.10.2013 do zaplatenia.

53. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

55. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa , v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 89,52 %. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá .

57. Citované ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku.

58. Počas tohto súdneho sporu došlo k úprave pôvodnej žaloby čiastočným späťvzatím, keď žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 6,60 eur a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 eur od 26.01.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 eur od 30.03.2012 do zaplatenia z dôvodu úhrady predmetnej časti istiny spolu s úrokmi z omeškania v predmetnej výške dňa 08.04.2019, teda po podaní žaloby. Súd pri rozhodovaní o trovách konania musel na predmetné späťvzatie žaloby v časti istiny, ako aj úrokov z omeškania prihliadať. Rovnako tak pri určení výšky nároku na náhradu trov konania prihliadal na úspech žalobcu / výrok II. tohto rozsudku / a úspech žalovaného /výrok III. tohto rozsudku/. V tomto smere je potrebné uviesť nasledovné.

59. Späťvzatie žaloby (aj v časti) je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu. Tak ako vyplýva z konštantnej judikatúry týkajúcej sa procesnej zodpovednosti za zavinené trovy konania, žalobca preukázal, že späťvzatie žaloby v časti bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky v tejto časti, keď uznal nárok žalobcu a teda, že žaloba bola v tejto časti podaná dôvodne. Okrem toho, že súd pri určení náhrady trov konania prihliadal na čiastočné späťvzatie žaloby, trovy určil aj pomerovaním úspechu a neúspechu v konaní vo zvyšnej časti žaloby.

60. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. Obdobne to platí, ak súd posudzuje nárok na náhradu trov konania aj z pohľadu procesného zavinenia na zastavení konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nie je možné považovať za samostatné nároky. Podľa názoru súdu prvej inštancie má vyššie uvedený právny názor význam aj v tom smere, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (nielen ohľadne samostatných nárokov) žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, napr. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s poukazom aj na tú skutočnosť, že už nezohľadnenie čo i len nepatrného úspechu, nepozná. Niet žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu okrem nepriznanej istiny, aj požadované úroky z omeškania a v kontexte uvedeného aj procesnú zodpovednosť za zavinené trovy konania, a preto je teda dôvodný záver o len čiastočnom úspechu žalobcu. Súd pri výpočte kapitalizovaného úroku z omeškania vychádzal zo sumy vypočítanej vo výške do dňa rozhodnutia súdu.

61. Súd s ohľadom na priznanú istinu a výšku príslušenstva pohľadávky pri rozhodovaní o trovách konania, preto vychádzajúc z uvedených princípov, konštatuje, že pri uplatnení pôvodnej istiny vo výške 10.072,50 eur spolu s úrokom z omeškania 0,03 % denne zo sumy 3,30 eur od 26.01.2012 až do zaplatenia (vyčísleným vo výške 2,56 eur), vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 eur od 30.03.2012 až do zaplatenia (vyčísleným vo výške 2,62 eur), vo výške 0,03 % denne zo sumy 10.065,90 eur od 15.10.2013 až do zaplatenia (vyčísleným vo výške 6.534,78 eur), celkovo v súhrne 16.612,74 eur, a priznaného nároku, v ktorej bol žalobca úspešný vo výške 10.062,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 10.062,60 eur od 15.10.2013 až do zaplatenia (vyčísleným vo výške 5.667,58 eur), celkovo vo výške 15.730,20 eur, a v časti späťvzatia žaloby, ktoré bolo zavinené v dôsledku procesnej zodpovednosti žalovaného, v sume 6,60 eur a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 eur od 26.01.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 3,30 eur od 30.03.2012 do zaplatenia (vyčísleným vo výške 12,06 eur) v súhrne vo výške 15.742,26 eur predstavuje úspech žalobcu 94,76 % a úspech žalovaného 5,24 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného z dôvodu procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania od úspechu žalobcu, je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavoval 89,52 %, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého úspechu žalobcu v konaní.

62. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( -Exekučný poriadok).