Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/41/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matky W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX a otca I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, F. W., právne zastúpeného Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou, so sídlom Hlavné námestie 7, Nové Zámky, o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 8. novembra 2018 č.k. -428, takto

rozhodol:

I.

Návrh otca zo dňa 16.09.2019 na doplnenie dokazovania s a z a m i e t a .

II.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku II. m e n í tak, že na začiatku styku si otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku si matka maloletého prevezme v mieste bydliska otca, vo výroku V. v jeho ostatnej zamietajúcej časti m e n í tak, že otec má právo na denný, treťou osobou nemonitorovaný, telefonický rozhovor s maloletým v trvaní minimálne desať minút a vo zvyšku rozsudok p o t v r d z u j e.

III.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že o otec je oprávnený stretávať sa s maloletým od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. každý párny týždeň v roku, s výnimkou obdobia školských prázdnin, ktoré sa spravujú nasledovným osobitným režimom:

- počas letných prázdnin: od 30.06. od 16:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. každý rok, každý párny rok od 15.08. od 16:00 hod. do 01.09. do 18:00 hod., každý nepárny rok od 01.08. od 16:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod.,

- počas obdobia Vianoc a Silvestra: každý párny rok od 23.12. od 16:00 hod. do 25.12. do 16:00 hod. a od 31.12. od 16:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., každý nepárny rok od 25.12. od 16:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod., v prípade, že po 27.12. bezprostredne nasleduje víkend bežného styku otca s maloletým, maloletý zostáva v starostlivosti otca do nedele do 18:00 hod.,

- počas jesenných prázdnin: každý nepárny rok od 16:00 hod. posledného vyučovacieho dňa do 18:00 hod. dňa pred začiatkom vyučovania. V prípade, že deň realizácie styku otca s maloletým v osobitnom

režime pripadne na deň, kedy má byť realizovaný styk otca s maloletým počas víkendov v kalendárnom roku, maloletý zostáva v starostlivosti otca do nedele do 18:00 hod.,

- počas jarných prázdnin so začiatkom v týždni, ktorému bezprostredne predchádza víkend u otca: od piatku od 16:00 hod. do stredy do 18:00 hod. a so začiatkom prázdnin v týždni, v ktorom pripadá víkend u otca: od stredy od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,

- počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od štvrtka od 16:00 hod. do veľkonočného pondelka do 16:00 hod. s tým, že v prípade neumožnenia styku otca s maloletým z dôvodu choroby maloletého, matka maloletého umožní styk otcovi v náhradnom termíne, a to v najbližšom víkende po uzdravení dieťaťa od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Výrokom II určil, že na začiatku styku si otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletého v mieste bydliska matky odovzdá. Ďalej súd rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok ( výrok III) a zaviazal matku bezodkladne po vyskytnutí skutočnosti informovať otca o zmene bydliska maloletého, lekára maloletého, školského zariadenia, o zhoršenom zdravotnom stave maloletého a bezodkladne, najneskôr do 3 dní po vyšetrení maloletého lekárom doručiť lekársku správu o maloletom otcovi ( výrok IV) a napokon návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému a v ostatnej časti zamietol ( výrok V). Výrokom VI. súd rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. -59 zo dňa 28.4.2014 v časti úpravy styku otca s maloletým. O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania ( výrok VII).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. , a , , a , , až ods. 5, článku 5 o rodine, vecne súd dôvodil, že otec sa návrhom, doručeným súdu dňa 31.08.2017, domáhal úpravy styku so synom, nakoľko v tejto oblasti dochádza k problémom medzi rodičmi, keď matka nedodržiava rozsudkom stanovené termíny, narušuje jeho vzťah so synom a neprimerane zvláda odlúčenie od syna, došlo k incidentu, kedy matka reagovala hystericky, k odovzdávaniu dieťaťa dochádza pod nátlakom. Otec uviedol, že svojim návrhom chce dosiahnuť predovšetkým zvýšenú starostlivosť o syna. Zároveň požadoval zníženie vyživovacej povinnosti zo sumy 150 eur mesačne na 100 eur a to z dôvodu zvýšenia životnej úrovne matky a zlepšenia zdravotného stavu maloletého, ktorý už neužíva žiadne lieky, tiež požadoval za mesiace júl a august určenie výživného v polovičnej výške. Žiadal súd o preverenie jeho starostlivosti o syna, aby sa potvrdilo, že matkine výhrady sú neopodstatnené. Pre syna chodil autom, čo je však už neúnosné z finančného hľadiska, nakoľko cesta z F. W. do W. a späť je 100 km. Najdostupnejšie by bolo pre otca cestovať vlakom, ktoré môže vzhľadom na zamestnanie využívať zdarma a najbližšie miesto na odovzdávanie by bola vlaková stanica Šaľa, vzdialená asi 10 km, preto navrhol, aby odovzdávanie a preberanie syna prebiehalo na železničnej stanici v Šali s tým, že súd by mal uložiť matke dieťaťa striktné dodržiavanie termínov. Navrhoval tiež, aby mu bolo umožnené starať sa o maloletého aj počas choroby, a v prípade neumožnenia styku z dôvodu choroby, aby mal zabezpečený náhradný termín styku, tiež žiadal aby matka zasielala otcovi kópie lekárskych správ, informovala otca o chorobnosti mal., o školskom prospechu, zmene školského zariadenia, lekára, bydliska, a to v mesačnom intervale na emailovú adresu otca a v kópii kolíznemu opatrovníkovi. Matka k návrhu otca uviedla, že styk určený rozhodnutím súdu dodržiava, otcovi v styku nijako nebráni, na rozdiel od otca je schopná kompromisov, nerobí na otca žiadny nátlak. Urobila otcovi ústupky, vozila syna za otcom, keď nemal auto, je aj v jej záujme, aby sa ich styk riadne realizoval. K incidentu uviedla, že jej reakcia bola vyvolaná tým, že synovi ani otcovi sa nevedela 4 dni dovolať a o syna sa bála. S úpravou styku však súhlasila, aby nedochádzalo k zbytočným konfliktom medzi rodičmi, avšak vo zvyšnej časti považovala návrh otca za nedôvodný a žiadala ho zamietnuť. Na strane maloletého nedošlo od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti k žiadnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu vyživovacej povinnosti. Otec si však riadne neplní vyživovaciu povinnosť, mylne sa domnieva, že pri realizácii styku s maloletým nemusí platiť výživné.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že mal. M. žije v spoločnej domácnosti v nájomnom byte v W. s matkou, jej priateľom a ich spoločným synom J. (nar. XX.X.XXXX), navštevuje 3. ročník ZŠ v Q. (v čase posledného rozhodovania v W.). Jeho ročné výdavky na školu sú približne 130 eur, mesačné výdavky predstavuje strava v školskej jedálni + družina 20 eur, školský klub 2 eur, životné poistenie 26 eur, školské pomôcky 20 eur, dochádzka do školy 20 eur, návšteva lekárov nafta 20 eur, lieky 30 eur, bežné výdavky na stravu, oblečenie, hygienu, hračky. Podľa lekárskych navštevuje špecializovaných lekárov: pneumológa, imunoalregológa, ortopéda, osteológa, kardiológa a chirurga, podľa správy detského lekára z 6/2018 dieťa opakovane prekonáva zápaly dýchacích ciest aj s hospitalizáciou, naposledy bol. hospitalizovaný v júli 2018 a podľa správy z 10/2017 je cestovanie mal. M.

v prostriedkoch hromadnej dopravy vzhľadom na prekonanú bronchopulmonálnu dyspláziu a súčasnú astmu, kontraindikované zo zdravotných dôvodov. Zo správ rovnako vyplýva potreba užívania liekov, pričom matka i mal. uviedli, že berie lieky každý deň, je často chorý. Z výpočtu nákladov matky vyplýva, že došlo k miernemu poklesu nákladov na lieky a návštevy lekárov, na druhej strane sa však zvýšili náklady na dochádzku do školy. Na strane maloletého preto súd nekonštatoval žiadnu zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie vyživovacej povinnosti otca. Matka je zamestnancom Z. W., v r. 2016 dosiahla úhrn príjmov 9.069 eur, priemerný čistý príjem za obdobie 1-9/2017 bol približne 580 eur, v období 11-12/2017, 871 eur, v období 8/2018 bol 139 eur, v 9/2018 bol príjem 510 eur, tiež poberá prídavky na dve maloleté deti vo výške 47,36 eur, od 30.12.2017 poberala materské v sume 18,58 eur/deň, od 21.08.2018 rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur, daňový bonus 21,41 eur, je nemajetná s výnimkou dvoch motorových vozidiel, jedno užíva jej partner. Jej pravidelné výdavky predstavuje nájomné 200 eur, plyn 45 eur, rtvs 5 eur, elektrina 30 eur, upc 13 eur, mobil+internet 50 eur, sporenie 30 eur, poplatok za vedenie účtu 5 eur, splátka na osobné vozidlo 152 eur, ročne PZP 92 eur, odpad 53 eur, náklady na mal. J. 150 eur mesačne ( navštevuje detské jasle s mesačným poplatkom 285,60 eur) a bežné výdavky spojené so stravovaním, oblečením, hygienou. Úhrn príjmov jej partnera bol v roku 2016 vo výške 7.792 eur, v mesiacoch 1/2017-5/2018 bol jeho príjem v priemere 529 e netto, partner má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na ktorú platí 100 eur mesačne. Matke sa presťahovala do 3-izb. bytu, toto bolo dôvodné, pretože v spoločnej domácnosti žijú 4 osoby, nezvýšila sa tým však jej životná úroveň nakoľko zároveň stúpli jej výdavky, aj keď ich uhrádza spoločne s partnerom. Nezvýšila sa jej životná úroveň ani kúpou ďalšieho vozidla do rodiny, pretože toto užíva jej partner a matka nepožaduje zohľadnenie výdavkov v súvislosti s používaním tohto vozidla. Na základe uvedeného súd konštatoval zmenu pomerov na strane matky, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. J., jej príjem sa nezvýšil z dôvodu poberania rodičovského príspevku a výkonu práce, nakoľko je povinná vynakladať prostriedky na starostlivosť o mal. J. v čase výkonu práce.

4. Otec je vlastníkom 3-izb. bytu v F. W., v ktorom žil do 12/2017 s priateľkou. Okrem mal. M. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je dlhodobým zamestnancom W. J. S., úhrn príjmov v roku 2016 bol 12.606 eur, v období 6/2017-5/2018 dosiahol v priemere 752 eur netto. V 10/2017 otec vyhlásil, že jeho zdravotný stav je dobrý, v priebehu konania bol otec opakovane liečený pre infekty dýchacích ciest a má odporúčané lieky a probiotiká, ktoré nie sú hradené poisťovňou. Otcove pravidelné ročné výdavky sú na daň z nehnuteľnosti 13 eur, daň za komunálny odpad 23 eur, zamestnanecký preukaz 40 eur, a mesačne: bytové družstvo 126 eur, hypotéka vrátane poistenia 213 eur, elektrina 30 eur, plyn 10 eur, rtvs 5 eur, upc + internet 12 eur, bežné výdavky spojené so stravovaním, oblečením, hygienou, dôchodkové sporenie 4 eur, sporenie k účtu 15 eur, sporenie k podielovým fondom 15 eur, spotrebné úvery 80+21 eur, poistenie práceneschopnosti 1,50 eur, pôžička na úhradu dlžnej sumy z exekúcie 54 eur, mobil 20 eur + 8 eur za služobný (z toho 5 eur na syna), príspevok na odborovú organizáciu 5 eur, doprava za synom 40 eur. Otec uviedol, že z dôvodu zvýšenia výdavkov na bývanie došlo u neho k zmene pomerov, súd ale konštatoval, že nezaznamenal zmenu výdavkov v tomto smere, ani v príjme navrhovateľa, nakoľko tento ani po vylúčení z príjmu brigád neklesol. Otec poukázal na mimoriadne výdavky spojené s exekúciou, ktorá bola iniciovaná matkou, nakoľko otec neuhradil výživné a nesúhlasila s jej zastavením, avšak súd konštatoval, že keďže otec neuhradil výživné, sám si zapríčinil výdavky spojené s exekúciou a preto na tieto výdavky nebolo možné prihliadnuť. Súd nezobral do úvahy výdavky otca spojené s rôznymi typmi dobrovoľného poistenia a sporenia, taktiež so splácaním spotrebných úverov, nakoľko výživné má v tomto ohľade prednosť. Otec poukázal na jeho zhoršený zdravotný stav v priebehu konania, čo aj potvrdil lekár, avšak súd nemal za preukázané, že v prípade otca sa jedná o dlhodobo pretrvávajúci stav, a tiež či a akú sumu vynakladá ako pravidelné mesačné výdavky na liečbu. Súd síce konštatoval zvýšenie výdavkov na benzín v sume 40 eur mesačne v súvislosti s realizáciou styku s mal., nakoľko lekári neodporúčajú cestovanie hromadnými prostriedkami kvôli zdravotnému stavu dieťaťa, avšak bolo treba prihliadnuť zároveň na zvýšenie príjmu otca od posledného rozhodovania z 704,81 eur na 750 eur. To, že otec dobrovoľne vynakladá finančné prostriedky nie je predpokladom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Výživné bolo stanovené berúc do úvahy rozsah jeho stretávania sa s maloletým, pričom tento rozsah nebol v podstatnej miere zmenený ani týmto súdnym rozhodnutím. Otec v návrhu namietal, že súd pri minulom rozhodovaní o výživnom neprihliadal a na schopnosti, možnosti a majetkové potreby na strane oprávneného i povinného, avšak nešpecifikoval, ktorú okolnosť nevzali súdy do úvahy, pričom podľa ZoR v spojení s , je súd v tomto konaní oprávnený a zároveň povinný zmeniť rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -215 zo dňa 28.02.2017 výlučne ak sa zmenili pomery. Súd však v tomto konaní nezistil žiadne takéto okolnosti.

5. Preto súd prvej inštancie rozhodol o styku otca s mal. M. v súlade s dohodou rodičov na pojednávaní dňa 27.9.2018, s ktorým návrhom vyjadril súhlas maloletý aj opatrovníčka. Návrh otca na zníženie výživného súd zamietol, nakoľko nezistil zmenu pomerov, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala. Pre úplnosť rozhodovania ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k mal., súd rozhodol v súlade s návrhom účastníkov, že obaja rodičia budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Ďalej rozhodol o tom, že miestom odovzdávania a preberania mal. bude bydlisko matky, keď odovzdávanie a preberanie dieťaťa na železničnej stanici v Šali by súd považoval za odôvodnené iba v krajnom prípade, nakoľko toto prostredie považuje pre tento účel za nevhodné. Otec od času posledného rozhodovania predal motorové vozidlo, pričom neuviedol v akej výške sa mu zvýšil príjem. V konaní bolo preukázané, že dlhodobo má k dispozícii motorové vozidlo a z pohľadu možnosti realizácie styku týmto spôsobom nie je smerodajné, že nie je evidovaným vlastníkom tohto vozidla. Na strane otca došlo k zvýšeniu výdavkov na benzín v súvislosti s realizáciou styku s mal., nakoľko lekári M. neodporúčajú cestovanie hromadnými prostriedkami avšak otcovi sa zvýšil príjem od posledného rozhodovania z 704,81 Eur na 750 Eur a súd taktiež zobral do úvahy skutočnosť, že matke sa v 2/2018 narodilo druhé dieťa. Pokiaľ ide o právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati, súd mal preukázané, že rodičia maloletého majú problémy v komunikácii, preto súd v súlade s právom otca na pravidelné informácie o mal. rozhodol o tejto povinnosti matky, s ktorej plnením matka vyjadrila súhlas na pojednávaní. Súd však nerozhodol o jej povinnosti informovať otca o školskom prospechu mal., nakoľko k tejto informácii má otec prístup na internete. Súd nezaviazal matku k povinnosti, ktorú by musela plniť v mesačnej periodicite, ale vždy, keď sa takáto skutočnosť vyskytne, a to bezodkladne, ohľadne doručovania lekárskych správ súd určil lehotu najviac 3 dni. Spôsob doručenia správy otcovi je na výbere matky. Súd taktiež nevyhovel žiadosti otca o zasielanie uvedených správ v kópii kolíznemu opatrovníkovi, ktorý svoj návrh v tomto smere nijak neodôvodnil. Súd zamietol návrh otca na uloženie povinnosti matke umožniť otcovi každodenný, matkou nemonitorovaný, telefonický rozhovor s mal. so zachovaním práva dieťaťa na súkromie, teda bez prítomnosti matky aj bez nutnosti zapnúť na telefóne dieťaťa hlasitý odposluch. Z výsluchu dieťaťa jednoznačne vyplynulo, že matka M. nijako nebráni v telefonovaní s otcom, M. nijako nevadí prítomnosť inej osoby pri telefonátoch s otcom a vie o tom, že otcovi prekáža, keď si dá mobil na hlasitý odposluch, preto to nerobí. Hlasitý odposluch mu nikto nenariaďuje. Vzhľadom na uvedené súd nevidí dôvod na úpravu tejto povinnosti autoritatívnym spôsobom, keď realizácia tohto práva otca nie je ničím ohrozovaná. V závere konania otec navrhol rozšírenie návrhu o úpravu styku s maloletým v čase jeho choroby v bydlisku otca. Súd tento návrh zamietol, keď mal preukázané, že v čase choroby sa o M. stará ten rodič, v ktorého starostlivosti sa práve nachádza, čo otca nevylučuje zo starostlivosti o syna aj v takýchto situáciách. M. je zvyknutý tráviť čas so starými rodičmi a tiež uviedol, že nechce, aby sa jeho stretávanie s otcom menilo. V čase choroby potrebuje M. predovšetkým kľud a nie prípadné ďalšie konflikty svojich rodičov ohľadne možnosti jeho presunu. O trovách súd rozhodol podľa , a teda, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý nesúhlasil s rozsudkom v časti, v ktorej súd jeho návrh na zníženie výživného zamietol a nesúhlasil tiež s výrokom II. v ktorom súd určil, že na začiatku styku si otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste ho aj matke odovzdá. Ohľadom výživného otec namietal, že v konaní neboli preukázané náklady maloletého na školské pomôcky, ani na dochádzku do školy, návštevu lekárov a na lieky, pričom ide o nezanedbateľnú sumu 70 eur mesačne, ktorú otec namietal už vo svojom písomnom vyjadrení, keď predložené doklady o nákupe liekov sú z veľkej časti bez súvisu so zdravotným stavom M., a z ničoho nevyplýva, že by lieky, ktoré „berie každý deň" boli voľne predajnými liekmi a nie liekmi s plnou úhradou zo zdravotnej poisťovne. Súd sa vôbec nevysporiadal s tvrdením otca, že v čase ostatného rozhodovania o výživnom boli zohľadnené výdavky na lieky maloletého vo výške 30 až 50 eur mesačne, ktoré sa odvtedy značne znížili v súvislosti so zlepšením stavu maloletého a boli aktuálne dokladované ani predtým „súdom uznané" náklady v rozsahu 30 až 50 eur každé dva mesiace na návštevu lekárov a vo výške 20 eur za deň hospitalizácie - hospitalizácia sumárne 9 dní po 20 eur = 180 eur. Pritom len vo vzťahu k týmto položkám ide o sumu 420 až 480 eur ročne na hospitalizáciu a návštevu lekárov a ďalších minimálne 30 eur ako náklady na lieky. Matka napriek výzve súdu relevantné doklady o týchto výdavkoch nepredložila, pričom podľa lekárskych správ sa zdravotný stav dieťaťa zlepšil. ďalej súdu vytýkal, že matke zohľadňuje výdavok na splácanie úveru 152 eur mesačne na obstaranie druhého motorového vozidla v rodine, avšak na strane otca nezohľadňuje splátky dobrovoľného poistenia a sporenia a splácanie spotrebných úverov, hoci otec preukázal úverovými zmluvami a bankovými výpismi, že nešlo o nový úver ale o refinancovanie pôvodných úverov za výhodnejších úrokových podmienok pri znížení úrokovej sadzby. Súd teda posudzuje rodičov maloletého nerovnako, a to tiež v tom, že refinancovaním svojich

úverov súd mal za to, že otec bral na seba neprimerané riziko, zatiaľ čo na strane matky nepovažuje za branie neprimeraného rizika úver, ktorý si zobrala na nákup nadštandardného motorového vozidla pre svojho partnera, hoci sama už jedno vozidlo vlastní a používa. Súd sa nevysporiadal ani s námietkou otca ohľadom nesúladu výdavkov a deklarovaných príjmov rodiny matky, napr. nákupy pohonných hmôt, či nákupy troch plaviek súčasne, nákup oblečenia a obuvi pre dievča, hoci matka má len dvoch synov a to pri matkou deklarovanej napätej finančnej situácii. Súd konštatuje, že matka platí za maloletého J. poplatok za jasle 285,60 eur mesačne, hoci v konaní tvrdila, že rodičovský príspevok 214,70 eur v celosti odovzdáva tretej osobe prababke za stráženie detí, znova bez opory v akomkoľvek dôkaze. U otca len základné výdavky, ktoré súd konštatuje a to náklady súvisiace s bývaním, elektrinou, náklady na dopravu za synom, mobil, spolu s výživným, bez zohľadnenia sporení, neumožňujú otcovi pokrytie ani základných potrieb, keď výška týchto výdavkov je 586 eur a otcovi tak nezostáva na úhradu ostatných potrieb ako strava, oblečenie, lieky a pod. ani suma životného minima, preto mu C, že pre nepravidelný rozvrh pracovných zmien nemá príjem z brigád a žije v domácnosti sám, takže niet osoby, ktorá by sa podieľala na úhrade nákladov na bývanie. Necelých 50 eur nárastu príjmu má tak zároveň pokryť pokles príjmov o 30 až 50 eur mesačne z brigád, ktoré boli zohľadnené v predchádzajúcom konaní, aj sumu cca 40 eur nad zvýšenie nákladov stretávania sa s dieťaťom, aj nárast výdavkov na bývanie. Na druhej strane u matky súd zohľadňuje nárast nákladov na bývanie, avšak už nezohľadňuje, že vedie spoločnú domácnosť s druhom a nevyhodnotil ani nárast jej príjmov od 01.01.2019, hoci na to otec poukazoval. Súd tiež nesprávne tvrdí, že bolo preukázané, že otec má dlhodobo k dispozícii motorové vozidlo, avšak skutočnosť, že si otec raz za dva týždne požičiava od tej istej osoby vozidlo, neznamená, že vozidlo má dlhodobo k dispozícii. Otec pripomína, že podanie návrhu na zníženie výživného bolo motivované tým, aby mu bolo umožnené realizovať vo zvýšenej miere osobnú starostlivosť o maloletého, čo pri ponechaní výživného na predchádzajúcej úrovni, pri súčasnom zvýšení nákladov na realizáciu styku má za následok, že styk otca s maloletým je z finančných dôvodov sťažený, čo je v rozpore s právom dieťaťa na starostlivosť (nielen finančnú) zo strany oboch rodičov. Súd pritom dôvodí iba všeobecným nárastom nákladov maloletého bez ich porovnania s nákladmi v čase zmeňovaného rozhodnutia o výživnom. V decembri, keď otec pre nedostupnosť auta požiadal matku, aby mu za úhradu dieťa priviezla, sama matka ho odkázala najskôr aby pre dieťa prišiel vlakom, až následne súhlasila s privezením dieťaťa autom. V tejto súvislosti otec poukazuje na skutočnosť, že dieťa navštevuje školu, školský klub a obchodné centrá atď., na ktorých miestach možno predpokladať rovnakú mieru ohrozenia imunity ako pri hromadnej doprave, preto nesúhlasí so zákazom matky prepravovať dieťa prostriedkami hromadnej dopravy. Otec sám nemá rodinné zázemie, nikoho, na koho by sa mohol obrátiť so žiadosťou o vecnú či finančnú pomoc, hoci aj o zapožičanie auta alebo odvoz, ani možnosť spoliehať sa, ak by napr. pri neplatení úveru prišiel o bývanie alebo kto by mu pomohol v inej nepriaznivej životnej situácii, pretože sám vyrastal v detskom domove, je obojstranná sirota a nežije ani v partnerskom zväzku. Súd by mal zohľadniť, že otec nemá s prostriedky ani na vlastné liečenie a prihliadať na právo dieťaťa stretávať sa aj s rodičom, ktorému nebolo zverené. Otcov súčasný napätý rozpočet pri nemožnosti prepravovať dieťa prostriedkami hromadnej dopravy, hrozí redukciou stretávania s dieťaťom z rýdzo finančných dôvodov, keďže otec nemá prostriedky na nákup motorového vozidla a často je pre neho finančne zložitý aj nákup pohonných hmôt do požičaného auta. Pri svojom príjme otec nemá ani najmenšiu rezervu na kúpu auta, čo i len na úver. Preto sa stotožnil s návrhom kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 23.09.2018, že matka by vzhľadom na vlastníctvo dvoch vozidiel a nevlastníctvo vozidla na strane otca, pri súčasnej nemožnosti dopravy maloletého hromadnými prostriedkami, mala časť dopravy maloletého v súvislosti s jeho stykom s otcom, zabezpečovať sama a v tom prípade by nežiadal o zníženie výživného. Otec opakovane uvádza, že budovanie vzťahu s maloletým M. je jeho životnou prioritou, nechce byť len víkendovým rodičom ale chce sa podieľať na jeho príprave na vyučovanie a výchove k hodnotám, ktoré považuje za podstatné a je ochotný podieľať sa na jeho starostlivosti aj v čase, keď je chorý, keďže tak robil od jeho útleho veku. Súd tiež nerozhodol o jeho návrhu na priznanie práva na nemonitorovaný telefonický rozhovor s dieťaťom. Z vyjadrenia matky, že túto požiadavku otca považuje za šikanóznu, vyplýva, že matka si vyhradzuje právo dieťa do takéhoto režimu hovorov s otcom nútiť. Aj dieťa má však svoje právo na súkromie a jeho ochranu a toto právo sa vzťahuje aj na rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené. Otec viackrát zaznamenal, ako matka negatívnym spôsobom komentovala jeho rozhovor so synom, čo nepovažuje za prospešné pre dieťa, preto sa domáhal priznania tohto práva súdom. Takúto úpravu nepovažuje za neprimeranú, naopak, nevie si predstaviť, že by súd uložil rodičom žijúcim v spoločnej domácnosti obmedzenie, že jeden z nich sa s dieťaťom môže rozprávať výhradne v súčasnej prítomnosti druhého rodiča. Otec sám rozhovor dieťaťa s matkou v čase keď je dieťa s ním nesleduje, nevyjadruje sa k nemu, teda nežiada vo vzťahu k dieťaťu nič, čo by on sám nerešpektoval. Na základe uvedeného otec navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku V. tak, že vyhovuje

návrhu otca na zníženie výživného na sumu 120 eur mesačne, alternatívne, aby zmenil výrok II. rozsudku tak, že na začiatku styku otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku si maloletého matka preberie v bydlisku otca, kde jej otec dieťa odovzdá a zároveň žiadal, aby odvolací súd rozhodol, že otec má právo na denný, treťou osobou nemonitorovaný, telefonický rozhovor s maloletým v trvaní minimálne desať minút.

7. Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia prezentovaného na pojednávaní dňa 08.11.2018 a zastáva názor, že stanovené výživné zodpovedá veku a potrebám dieťaťa, keď od poslednej úpravy výživného zo sumy 100 eur na 150 eur mesačne, rozsudkom KS TT zo dňa 28.02.2017 nenastala podstatná zmena pomerov otca, naopak, matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a náklady maloletého rastú úmerne s pribúdajúcim vekom, pričom pri výške výživného je zároveň potrebné uvažovať aj o nepravidelných nákladoch. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že od posledného rozhodnutia nie je dôvod na zmenu vyživovacej povinnosti, v rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.02.2017 sp.zn. už súd zohľadnil všetky otcom namietané skutočnosti pokiaľ ide o nástup maloletého do školy a výdavky s tým spojené, splácanie úveru na kúpu motorového vozidla matkou, zdravotný stav maloletého a v tejto súvislosti matka odkazuje na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 30.10.2017, pričom poukazuje na to, že maloletý je stále vo vývoji a náklady na jeho výživu stále rastú. Zdravotný stav maloletého bol matkou dostatočne preukázaný, predložila v konaní pokladničné doklady o nákupe liekov, lekárske správy aj výpis zo zdravotnej karty maloletého, z ktorých jednoznačne vyplýva akých špecialistov musí navštevovať, aké lieky užíva, ako aj skutočnosť, že býva často chorý, čo vyplýva aj zo samotného výsluchu maloletého. Na margo otcom namietaných pokladničných dokladov matka uviedla, že ona si z každého nákupu liekov, pohonných hmôt potravín, ošatenia a pod. pokladničné bloky neodkladá a nedáva si blokovať nákup separátne len pre maloletého, navyše samotné pokladničné bloky nemajú výpovednú hodnotu ale výdavky je treba posudzovať paušálne. V nadväznosti na uvedené však poznamenáva, že otec nedoložil žiaden pokladničný doklad o nákupe pohonných hmôt na motorové vozidlo, ktoré si v konaní vyčíslil na sumu 30 až 40 eur mesačne. Matka poukázala na to, že od posledného rozhodnutia sa otcovi zvýšil príjem zo 670 eur na 750 eur, pričom žije sám v trojizbovom byte v jeho výlučnom vlastníctve a výdavky spojené výlučne so svojou osobou, vrátane bývania, má vo výške cca 620 eur. V januári 2018 si zobral ďalší úver vo výške 10.000 eur, ktorý bol sčasti spotrebovaný na splatenie predošlých (vo výške 4.988 eur a 1.217,56 eur), avšak otec nepreukázal ako naložil s prevyšujúcou časťou úveru vo výške 3.800 eur. V poslednom konaní o výživnom otec tvrdil, že si na realizáciu styku s maloletým kúpil motorové vozidlo, na ktoré si zobral úver, avšak v tomto konaní už tvrdil, že toto vozidlo predal, pričom nepreukázal za akú kúpnu cenu a ako s ňou naložil. Vzhľadom na uvedené potom tvrdenie otca, že nemá finančné prostriedky na realizovanie styku s maloletým, vyznievajú nanajvýš nepravdivo. Matka poukazuje na to, že otec pravidelne užíva motorové vozidlo Škoda Octavia, EČV: TT 936CH, nielen na realizáciu styku s maloletým ale aj súkromné účely napr. na pojednávania, výlety a pod., ktoré si požičiava od bývalej priateľky, s ktorou do decembra 2017 zdieľal spoločnú domácnosť. Preto tvrdenia otca, že nemôže realizovať styk s maloletým autom, považuje matka za zavádzajúce. Matka sa nestotožňuje so zistením súdu, že na strane otca došlo k zvýšeniu výdavkov na benzín v súvislosti s realizáciou styku s maloletým v sume 40 eur mesačne, nakoľko otec využíval motorové vozidlo na tento styk aj v čase predchádzajúceho konania o výživnom, kedy tiež vynakladal prostriedky na nákup pohonných hmôt, ktoré v tom čase vyčíslil na 50 eur mesačne. U matky, naopak, došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, preto sa aj presťahovala do trojizbového nájomného bytu v W., v ktorom býva spoločne s partnerom a dvomi maloletými deťmi, pričom partner matky má okrem maloletého J. aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére E. E.. S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a , ďalej len ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu ( , 66 ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zníženie výživného na návrh otca ako aj úprava ďalších rodičovských práv a povinností k maloletému a to zmena rozsahu styku ( vrátane možnosti opatrovať maloletého nad rámec bežného styku aj v čase choroby) a podmienok preberania a odovzdávania maloletého, právo otca byť informovaný o maloletom a právo otca na denný, treťou osobou nemonitorovaný telefonický rozhovor s maloletým. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je posúdenie správnosti celého rozhodnutia prvoinštančného súdu, a to najmä - berúc do úvahy dôvody uvádzané otcom v odvolaní, či sú tu splnené podmienky na zníženie výživného, ak áno, na akú sumu a od akého dátumu, či súd správne rozhodol o podmienkach preberania a odovzdávania maloletého a či tu je dôvod priznať otcovi právo na denný, treťou osobou nemonitorovaný, telefonický rozhovor s maloletým v trvaní minimálne desať minút.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam rozhodným pre posúdenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu výšky výživného a takto zistený skutočný stav odvolací súd v celom rozsahu preberá.

12. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

13. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda nielen faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.

14. Keďže otec požadoval zníženie výživného, súd vzhľadom na ustanovenie musel porovnávať pomery účastníkov konania v čase posledného rozhodovania súdu s pomermi aktuálnymi, aby dokázal posúdiť, či došlo k zmene pomerov a v akom zmysle. Otec argumentoval najmä tým, že došlo k podstatnej zmene životnej úrovne matky dieťaťa, ktorá má vyšší štandard bývania a platového ohodnotenia a zároveň k zníženiu výdavkov maloletého na zdravotnú starostlivosť. Odvolací súd však po preskúmaní obsahu spisu bol zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že dôvody na zníženie výživného nenastali. 15. Výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. -132 zo dňa 30.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. -215 zo dňa 28.02.2017, ktorým súd zvýšil výživné s účinnosťou od 01.09.2016 zo sumy 100 eur na sumu 150,- eur mesačne a nedoplatok na zročnom výživnom v sume 300,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným, čím zmenil v časti výživného rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. -78 z 26.01.2015. V čase tohto ostatného rozhodovania bola konštatovaná

zmena pomerov na strane maloletého oproti stavu v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, ktorá nastala nástupom maloletého do 1. triedy ZŠ, v dôsledku čoho výrazne vzrástli jeho náklady na výživu, zároveň súd vzal do úvahy zvýšené výdavky dieťaťa súvisiace s jeho zdravotnými problémami. Súd tiež vychádzal z priemerného čistého zárobku otca vo výške 704,81 eur za ucelený rok 2016 (pozostávajúceho z príjmu zo zamestnania 674,81 eur a príjmu z brigádnickej činnosti 30 eur) a vzal do úvahy ustálenú rozhodovaciu prax tunajšieho odvolacieho súdu (v zmysle ktorej výživné platené rodičom nemajúcim dieťa vo svojej výlučnej osobnej starostlivosti sa v zásade pohybuje v rozmedzí 20-30% čistého príjmu zamestnaného rodiča s prípustnosťou modifikácií v závislosti na ďalších okolnostiach prípadu), a ustálil v danom prípade ako primerané výživné zo strany otca 150,- eur mesačne vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa s tým, že matka, dosahujúca v roku 2016 priemerný čistý mesačný príjem 548,46 eur by mala prispievať na maloletého v sume 80,- eur zohľadniac jej osobnú starostlivosť o dieťa, čo spolu s prídavkami na dieťa 23,50 eur vytvorí dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletého M..

16. Porovnaním minulého stavu so stavom súčasným treba konštatovať, že na strane účastníkov konania nedošlo od posledného rozhodnutia k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca. M. medzičasom podrástol, postúpil do vyšších ročníkov základnej školy, pričom jeho výdavky súvisiace so školskou dochádzkou naďalej trvajú, tiež má naďalej zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ ide o bežné výdavky na stravu, oblečenie, hygienu a voľnočasové aktivity, tieto v zásade s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastú. Otec v odvolaní namietal, že neboli preukázané náklady maloletého najmä na návštevu lekárov a na lieky, pričom jeho zdravotný stav sa preukázateľne zlepšil. K tomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie je možné v súdnom konaní presne vyčísliť sumu, ktorú maloleté dieťa mesačne vynakladá na svoj zdravotný stav a to osobitne v prípade, že dieťa býva častejšie choré a ide tak o výdavky nepravidelné, nepredvídateľné a rôznorodé, pričom ich výška je spravidla z mesiaca na mesiac iná. Zvýšená chorobnosť dieťaťa so sebou obnáša totiž výdavky nielen v podobe častejších návštev lekára, hospitalizácii alebo nákupu liekov, ale aj rôzne súvisiace výdavky, ktoré často zasahujú do rodinného rozpočtu viac než lieky samotné - ako nákup rôznych vitamínov, probiotík, špeciálnych čajov, či zvýšená kvalita stravovania vo forme prísunu čerstvého ovocia a zeleniny a podobne, preto dokazovanie presnej výšky takýchto výdavkov je prakticky nemožné, zvlášť keď pokladničné bloky o nákupe v podstate nemajú takmer žiadnu dôkaznú silu, keďže sú neadresné a z ich obsahu nevyplýva, komu sú určené. Preto pokiaľ nejde o prípad, že dieťa užíva pravidelne iba určité konkrétne lekárom predpísané lieky (na preukázanie ktorých stačí doplatok vyplývajúci z pokladničného bloku v spojení s lekárskou správou o nutnosti užívania tohto lieku), je samotné preukázanie zvýšenej chorobnosti dieťaťa dôvodom, aby súd u tohto dieťaťa zohľadnil skutočnosť, že oproti priemerným nákladom na zdravotnú starostlivosť má výdavky zvýšené, pričom sumy uvádzané matkou treba brať ako orientačné. V danom prípade ohľadom zdravotného stavu maloletého M. bolo zistené, že tento navštevuje viacerých špecialistov a opakovane prekonáva zápaly dýchacích ciest aj s hospitalizáciou, čo bolo doložené lekárskymi správami, takže nejde iba o tvrdenia matky. Ak sa teda aj zdravotný stav oproti minulosti o niečo zlepšil, naďalej však bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že jeho náklady na zdravotnú starostlivosť sú vyššie než bežné. Odôvodnené potreby maloletého teda zostali oproti stavu v čase minulého rozhodovania bez podstatných zmien. U matky naopak, došlo k podstatnej zmene pomerov a to tým, že k príjmu (ktorý inak zostal porovnateľný s príjmom slúžiacim súdu ako východisko pri poslednej úprave výživného) pribudol rodičovský príspevok, avšak zároveň s pribudnutím novej vyživovacej povinnosti k maloletému J., čím sa z objektívnych dôvodov znížili možnosti a schopnosti matky živiť maloletého M., pretože zo svojho príjmu musí vyživovať už dve maloleté deti, oproti otcovi, ktorý má naďalej iba vyživovaciu povinnosť voči maloletému M.. Matka je okrem dvoch motorových vozidiel nemajetná, otec je výlučným vlastníkom trojizbového bytu. Je pravda, že matka uhrádza náklady na bývanie so svojím partnerom ( ktorý sa po zaplatení jeho vyživovacej povinnosti podieľa na spoločnom rozpočte sumou cca 430 eur), zároveň však ide o štvorčlennú domácnosť, ktorej bežné výdavky na stravu, hygienu, ošatenie sú podstatne vyššie než u otca, ktorý síce hospodári sám, ale uhrádza len vlastné a čiastočne synove výdavky. Presťahovanie matky do väčšieho bytu tak nemalo za následok zvýšenie jej životnej úrovne. Otcov príjem sa oproti minulosti mierne zvýšil a aj pri prezentovaných výdavkoch ( z ktorých mu nebolo možné uznať výdavky spojené s exekúciou, ani niektoré ďalšie, ktoré správne vyhodnotil prvoinštančný súd) dokáže doposiaľ stanovené výživné na mal. M. uhrádzať bez toho, aby jeho existencia bola ohrozená. Suma 150 eur predstavuje výživné primerané tak schopnostiam a možnostiam otca ako aj odôvodneným potrebám maloletého M..

17. Súd prvej inštancie teda majetkové pomery i možnosti a schopnosti rodičov správne vyhodnotil, rovnako správne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a dospel k správnemu záveru o potrebe zamietnuť návrh otca na zníženie výživného, s ktorým sa odvolací súd stotožnil.

18. Odvolací súd bol v ďalšom toho názoru, že je oprávnená požiadavka otca, aby sa pri stretávaní s maloletým obaja rodičia podieľali na preprave maloletého k otcovi. Otec žiadal v tomto konaní aj úpravu niektorých podmienok styku, aby nedochádzalo ku konfliktom medzi rodičmi maloletého, keďže doterajšia úprava styku je nedostatočná. Podľa rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. -59, právoplatného dňa 10.06.2014, bola na čas po rozvode rodičov maloletého schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol oprávnený stýkať sa s ním každý nepárny víkend v roku v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., cez letné prázdniny prvé dva júlové týždne a prvé dva augustové týždne toho ktorého roka, cez vianočné sviatky v každom párnom roku v čase od 23.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. Podrobnosti preberania a odovzdávania dieťaťa medzi rodičmi upravené neboli. Otec uviedol, že na preberanie a odovzdávanie syna využíval auto, avšak vzhľadom k vzdialenosti ich bydlísk je doprava autom z bydliska otca do bydliska maloletého (z F. W. do W. a späť 100 km) pre neho už finančne neúnosné, pričom najdostupnejšou formou dopravy je vlak, kde otec môže využiť zamestnaneckú výhodu - železničný preukaz, ktorého držiteľom je aj syn. Otec prízvukoval, že úpravou styku a tiež výšky výživného by sa chcel viac podieľať na výchove syna, čo mu neumožňuje platenie výživného v sume 150 eur.

19. Odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie o návrhu otca na úpravu styku s maloletým správne rozhodol a to pokiaľ ide o rozsah úpravy stretávania vrátane uloženia matke povinnosti poskytnúť otcovi náhradný termín stretnutia ak bude stretnutie zmarené v dôsledku choroby dieťaťa ( výrok I.), avšak odvolací súd sa celkom nestotožnil s úpravou podmienok preberania a odovzdávania maloletého na styk otcovi ( výrok II.). Z obsahu spisu vyplýva značná vzdialenosť medzi bydliskom otca v F. W. a dieťaťa, žijúceho u matky v W.. Otec nevlastní motorové vozidlo a doteraz maloletého preberal a odovzdával v bydlisku matky na požičanom vozidle, podľa jeho tvrdení ide ale o neúnosnú situáciu nielen z dôvodu, že nemá zaručené, že bude mať motorové vozidlo k dispozícii, ale hlavne z finančných dôvodov a to vzhľadom k výške jeho príjmu a nevyhnutných výdavkov. Matka maloletého nesúhlasila s návrhom otca na jeho prepravovanie vlakom ( kedy by obaja mohli využívať otcove zamestnanecké výhody), pričom dôvodila zdravotným stavom maloletého, ktorému lekári neodporúčajú cestovanie hromadnými prostriedkami. Súd prvej inštancie sa priklonil pri rozhodovaní na stranu matky, a určil za miesto odovzdávania a preberania maloletého bydlisko matky, keď bol toho názoru, že odovzdávanie a preberanie dieťaťa na železničnej stanici v Šali považuje za nevhodné, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Na druhej strane však nemožno spravodlivo požadovať od otca, nevlastniaceho motorové vozidlo, aby sám zabezpečoval prevážanie maloletého od matky k sebe a späť a vždy si požičal auto, ak chce syna vidieť, a to zvlášť za situácie, keď matka dieťaťa vlastní dve motorové vozidlá a nič jej nebráni podieľať sa na realizovaní prepravy maloletého do bydliska otca. Preto odvolací súd uznal dôvody otca a napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil a uložil obom rodičom rovnako sa na jeho transporte podieľať a to tak, že otec si maloletého na začiatku styku prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku si matka maloletého prevezme v mieste bydliska otca. Zabezpečenie pravidelného a rovnocenného kontaktu maloletého s otcom nie je iba v záujme otca, ale predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, a v konečnom dôsledku aj v záujme matky dieťaťa. Nebolo by na prospech maloletého M., pokiaľ by otec musel obmedziť styk s maloletým z dôvodu komplikácii s jeho prepravou, hoci ide o situáciu, ktorú otec sám nezavinil. Ak teda pre otca je doterajší spôsob cestovania autom zložitý a s prepravou hromadnými prostriedkami matka nesúhlasí, týmto spôsobom sa aspoň zníži na strane otca potreba požičiavania auta na dve cesty do W. mesačne, čo je ľahšie realizovateľné než štyri cesty a súčasne budú náklady spojené s prepravou maloletého spravodlivo podelené medzi oboch rodičov. Takto nebude žiadny z rodičov pri realizácii styku otca s maloletým zvýhodnený. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku II. zmenil tak, ako je uvedené vyššie.

20. Rovnako odvolací súd považoval odvolanie za dôvodné v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh otca na uloženie povinnosti matke umožniť mu každodenný, matkou nemonitorovaný, telefonický rozhovor s maloletým (obsiahnuté vo výroku V. v jeho ostatnej zamietajúcej časti). Odvolací súd sa nestotožnil s dôvodmi prvoinštančného súdu, ktoré ho viedli k zamietnutiu tohto otcovho návrhu a síce to, že súd nevidel dôvod na úpravu tejto povinnosti autoritatívnym spôsobom, keď realizácia tohto práva otca nie je ničím ohrozovaná, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že matka mu v telefonovaní so synom nebráni a

jednak maloletý pri výsluchu uviedol, že mu nevadí prítomnosť inej osoby pri telefonátoch s otcom a vie o tom, že otcovi prekáža, keď si dá mobil na hlasitý odposluch, preto to nerobí, pričom hlasitý odposluch mu nikto nenariaďuje. Odvolací súd mal za to, že otec svoju požiadavku náležite zdôvodnil a treba mu dať za pravdu, že tak dieťa ako aj otec ako rodič má svoje právo na súkromie a jeho ochranu. Len ťažko pritom možno polemizovať v tejto súvislosti s tvrdením otca, ktorý uvádza, že viackrát zaznamenal, ako matka negatívnym spôsobom komentovala jeho rozhovor so synom, čo nepovažuje za prospešné pre dieťa. Odvolací súd nevidel žiadny dôvod na to, aby toto právo otcovi a maloletému M. nebolo priznané, ak je dodržiavanie ich práva na súkromie v konaní spochybnené, pričom v prípade, ak skutočne matka právo syna na súkromné telefonáty s otcom rešpektuje, potom jej táto súdna úprava nijako nemôže prekážať. Vedený týmito úvahami, odvolací súd preto napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil a priznal otcovi právo na pravidelný denný telefonický kontakt s maloletým treťou osobou nemonitorovaný, a to v trvaní minimálne desať minút, čím sa predíde akýmkoľvek možným sporom rodičov ohľadom možnosti otca upevňovať vzťahy s maloletým aj formou denných telefonických kontaktov bez eventuálneho rušivého vplyvu iných osôb. 21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku II. zmenil za použitia ustanovenia v časti preberania a odovzdávania maloletého ako je uvedené vyššie a zároveň ho zmenil vo výroku V. v jeho ostatnej zamietajúcej časti priznajúc otcovi právo na denný, treťou osobou nemonitorovaný, telefonický rozhovor s maloletým v trvaní minimálne desať minút. Vo zvyšných výrokoch považoval odvolací súd napadnutý rozsudok za vecne správny, preto ho vo zvyšku podľa potvrdil. Súčasne bolo rozhodnuté aj o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) podľa ustanovení v spojení s a ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

22. Záverom odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že deň pre termínom verejného vyhlásenia tohto rozsudku doručil otec odvolaciemu súdu svoje podanie zo dňa 16.09.2019, v ktorom uviedol, že maloletý M. mu oznámil, že od minulej stredy cestuje do školy autobusom, ktorú informáciu považuje za významnú pre rozhodnutie o odvolaní otca. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd zrušil termín verejného vyhlásenia rozsudku, vytýčený na 17.09.2019 a doplnil dokazovanie v tomto smere (vyžiadal stanovisko matky k tomuto oznámeniu maloletého a vyžiadal od školy dôkaz ohľadom dopravy dieťaťa na vyučovanie) majúc za to, že v prípade, ak je informácia pravdivá, má dosah na úpravu styku otca s maloletým (matka nemôže otcovi brániť dopravovať ho prostriedkami hromadnej dopravy) aj na výšku výživného (matka vykazovala nemalé náklady na dopravu maloletého do školy). Odvolací súd po zvážení významu navrhnutých dôkazov dospel k záveru, že tieto nemajú podstatný význam pre rozhodnutie súdu vo veci a preto výrokom I. tohto rozsudku návrh na vykonanie tohto dokazovania zamietol, berúc do úvahy, že doterajší obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy postačujú na prijatie záveru o nutnosti zmeniť napadnutý rozsudok vo výroku II. ako je uvedené vyššie a zároveň na prijatie záveru, že ani potvrdenie otcom získanej informácie by nemohlo nijakým spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu ohľadom výšky výživného, nakoľko suma nákladov braná u maloletého na dochádzku do školy - 20 eur (viď bod 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré zistenia prevzal aj odvolací súd) by sotva mohla ( ak by aj bola o niečo nižšia pri dochádzke autobusom), byť sama osebe dôvodom na zníženie výživného. Vykonávanie ďalšieho dokazovania v tejto veci by bolo preto neúčelné, nehospodárne a v rozpore so zásadou Civilného mimosporového konania zakotvenou v jeho čl. 5, podľa ktorej súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

23. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti .