Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-30-2019.pdf
PDF · 82.94 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/30/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného B. S., nar. XX.XX.XXXX v K., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10.09.2018, č. k. 1T/44/2018-180, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.09.2019 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný B. S., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom V. K. XXX/X, K.,
o d s u d z u j e :
Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe nahradil poškodenému Z. S., nar. XX.XX.XXXX vo L. - A., Česká republika, trvale bytom Z. XX, škodu vo výške 1.400 eur.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10.09.2018, č. k. 1T/44/2018-180 bol obžalovaný B. S. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 10.02.2016 v čase okolo 09.30 hod. na presne nezistenom mieste v meste B. S., okres Dunajská Streda, po predchádzajúcej dohode a po podpise kúpno-predajnej zmluvy v úmysle obohatiť sa na úkor poškodeného vystupujúc pod falošným menom predajcu ako O. J. s predmetom kúpno-predajnej zmluvy traktorom výrobnej značky ZETOR 7745 za sumu 4.500,-Eur, pod zámienkou predaja traktora vylákal od kupujúceho Z. S. finančnú hotovosť vo výške 1.400,-Eur ako zálohu za dodanie predmetného traktora,
avšak traktor podľa dohody nedodal, pri podpise a preberaní zálohy sa vydával za inú osobu a uhradenú finančnú hotovosť menovanému nevrátil, čím poškodenému Z. S., nar. X.XX.XXXX, trvalo bytom Z. XX, X. S., okr. Rimavská Sobota, spôsobil škodu vo výške 1.400 eur.
Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 38 ods. 4 Trestného zákona a § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd I. stupňa obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 4 roky. Zároveň zrušil podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona trest uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 10.07.2016, sp. zn. 0T/167/2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. A podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil obmedzenie, aby počas výkonu skúšobnej doby zaplatil poškodenému Z. S.kodu vo výške 1.400 eur.
Okresný súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na kladené otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Vzhľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, a to oboznámením s výpisom z registra trestov a podstatným obsahom spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/167/2016.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vychádzajúc pri výmere výšky a druhu trestu z ustanovenia § 34 Trestného zákona a nasl., pri vyhodnotení stavu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom za poľahčujúcu okolnosť považuje priznanie sa obžalovaného a jeho účinnú ľútosť a za priťažujúcu okolnosť považuje tie okolnosti, že už v minulosti bol odsúdený a spáchal viac trestných činov, ale zvážiac aj tú okolnosť, že v podstate od posledného výkonu trestu odňatia slobody od 28.02.2013 uplynula už dlhšia doba a odsúdený ako to vyplýva aj zo zápisnice o jeho výpovedi stará sa o viacčlennú rodinu a je riadne zamestnaný, dospel k záveru, že uložený súhrnný trest odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou v dostatočnej miere odradí obžalovaného od páchania ďalšej trestnej činnosti a postačí na jeho nápravu. Zároveň súd rozhodol o uložení obmedzia obžalovanému, aby poškodenému počas skúšobnej doby vyrovnal spôsobenú škodu v plnom rozsahu.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a odôvodnení na hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátor a to do výroku o treste. Argumentoval nasledovne: „Z rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, z akých dôvodov súd dospel k záveru, že uložený podmienečný súhrnný trest odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou v dostatočnej miere odradí obžalovaného od páchania ďalšej trestnej činnosti a postačí na jeho nápravu, pričom poukázal aj na to, že v podstate od posledného výkonu trestu odňatia slobody od 28. 02. 2013 uplynula už dlhšia doba a odsúdený ako to vyplýva aj zo zápisnice o jeho výpovedi sa stará o viacčlennú rodinu a je riadne zamestnaný. Poukazujem na to, že z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že bol 11- krát súdne trestaný, pričom sa dopúšťal trestných činov majetkovej ale aj násilnej povahy (podvody, krádeže, lúpeže). Trestnej činnosti sa dopúšťal sústavne od roku 1983 až do roku 2016, pričom za jeho sústavnú trestnú činnosť mu bol 7 krát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Som preto toho názoru, že v tomto prípade nie je možné aplikovať zásadu obsiahnutú v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko vzhľadom na osobu páchateľa, s prihliadnutím na jeho doterajší život, nie je možné podmienečný trest považovať za dostatočný. Podmienečný trest hoci aj s dlhšou skúšobnou dobou teda považujem za príliš mierny vzhľadom na osobu obžalovaného (11 x súdne trestaný), charakter spáchanej trestnej činnosti a mám za to, že jeho priznanie sa a vyhlásenie viny na hlavnom pojednávaní bolo účelové v snahe vyhnúť sa uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov je zákonným trestom, ktorý mal byť obžalovanému B. S. uložený, nepochybne súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej 15 mesiacov s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (pri zrušení výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/167/16) ako aj podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku náhrada škody
poškodenému v uplatňovanej výške, nakoľko s ohľadom na osobu obžalovaného a charakter trestnej činnosti, iba takýto trest bude rešpektovaním zásad pre ukladanie trestov a naplnením účelu trestu v súlade s § 34 Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol o uložení zákonného trestu pre obžalovaného.“
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie (v neprítomnosti obžalovaného, ktorý súhlasil s jeho vykonaním v jeho neprítomnosti), na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného a poškodený.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu vyhovieť a obžalovanému uložiť primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody. Obhajca obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku navrhol odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na to, že obžalovaný je riadne zamestnaný a má v osobnej starostlivosti tri maloleté školopovinné deti.
Krajský súd vo veci doplnil dokazovanie a oboznámil aktuálny odpis registra trestov, odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni a odpoveď na lustráciu v GP. Z týchto listinných dôkazov zistil, že obžalovaný má v odpise registra trestov 11 záznamov, pričom naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 10.07.2016, sp. zn. 0T/167/2016, právoplatným dňa 10.07.2016 a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 3 mesiace (do 10.10.2017), obžalovaný je zamestnancom spoločnosti TRANSFER International Staff k.s. od 13.05.2019 a proti obžalovanému sa nevedie ďalšie trestné stíhanie.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Trnave postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Dospel však k záveru, že odvolanie prokurátora čo do výšky uloženia neprimeraného trestu nie je dôvodné, avšak musel prihliadnuť na chybu, keď obžalovanému bol uložený súhrnný trest odňatia slobody a bolo použité hmotnoprávne ustanovenie § 37 písm. h) Trestného zákona, ktorého nesprávne použitie by odôvodňovalo podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý pracuje, stará sa o rodinu, jeho posledné odsúdenie je zahľadené, ako aj vzhľadom na spôsob spáchania činu a jeho následok a vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je uloženie podmienečného trestu obžalovanému na mieste. Je zarážajúce, že pri poslednom odsúdení (záznam 11) prokuratúre stačil trest podmienečný, pričom skutok obžalovaný v tejto prejednávanej veci spáchal pred týmto odsúdením (preto okresný súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody). Rovnako tak nie je správna argumentácia prokurátora, že obžalovaný urobil účelové vyhlásenie o jeho vine, pretože sám navrhol súdu vyhlásenie obžalovaného prijať.
Krajský súd zároveň konštatuje, že súd I. stupňa zákonným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 10.09.2018 všetky dôkazy potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. mesiac pred uplynutím jedného roka, v ktorom bol súd povinný vo veci sp. zn. 0T/167/2016 rozhodnúť v zmysle § 52 ods. 1 Trestného zákona, pretože bolo zistené, že proti obžalovanému sa nevedie žiadne iné trestné stíhanie.
Keďže prokurátor podal odvolanie odvolací súd si musel vyriešiť predbežnú otázku, či sa obžalovaný osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom z doplneného dokazovania vyplynulo, že okresný súd v lehote 1 roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil takéto rozhodnutie a preto mal odvolací súd za to, že sa obžalovaný (v konaní 0T/167/2016 ako odsúdený) osvedčil. Vzhľadom na zistené skutočnosti nebolo možné obžalovanému ukladať trest súhrnný, pretože ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd ukladal obžalovanému samostatný trest odňatia slobody, keď trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona neupravoval (0 až 2 roky). Odvolací súd teda u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, nakoľko bol už za trestný čin odsúdený.
Z vyššie uvedeného dôvodu bolo potrebné rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o treste zrušiť (§ 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku) a zmeniť napadnutý výrok (§ 322 ods. 3 Trestného poriadku) tak, že krajský súd uložil obžalovanému podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov. Takto uložený trest vo svojom súhrne odvolací súd považoval za zodpovedajúci pravidlám individuálnej ako aj generálnej prevencie na ochranu spoločnosti. Zároveň odvolací súd obžalovanému uložil primeranú skúšobnú dobu na 4 roky s povinnosťou nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 1.400 eur.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.