Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5Csp/230/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt , XXX XX N., o zaplatenie 345,97 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 135,96 eur zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 69,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 69,13 eur od 17.12.2016 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 1.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 481,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 180,37 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o. dňa 11.10.2013 uzavrela so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytla žalovanej bezúčelový úver vo výške 480,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných 60 týždenných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, t.j. 18.10.2013 a posledná splátka dňa 5.12.2014. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 165,60 eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok ( najmä poplatok a služby obchodného zástupcu ). Súčasne so zmluvou o úvere bola dňa 11.10.2013 uzatvorená aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá zahrňuje výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom splnomocnenca spoločnosti a to na určenom mieste. Za túto službu sa žalovaná zaviazala uhradiť celkovú sumu 247,20 eur v splátkach v počte 60, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, t.j. 18.10.2013 a posledná splátka dňa 5.12.2014. Celková čiastka ktorú za žalovaná zaviazala uhradiť je 892,80 eur ( istina 480 eur, úrok a administratívny poplatok 165,60 eur a zabezpečenie splácania úveru 247,20 eur ). Celková týždenná splátka bola 14,88 eur. Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila sumu 410,87 eur. Konečná splatnosť úveru bola 5.12.2014. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu, čo bolo žalovanej oznámené dňa 16.12.2016.

Žalovaná z postúpenej pohľadávky neuhradil žalobcovi žiadnu čiastku. Žalobca tak uplatňuje nesplatenú istinu 180,37 eur, neuhradenú sumu zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 135,96 eur a úrok z omeškania z istiny zo zmluvy o úvere od 17.12.2016.

2. Dňa 16.4.2018 pred začatím konania vo veci samej žalobca zobral bez uvedenia dôvodu žalobu čiastočne späť o sumu 135,96 eur ( pohľadávka v časti zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru ) a žiadal priznať sumu 345,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 180,37 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Na základe uvedeného súd konanie v uvedenej časti zastavil podľa

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Na pojednávanie dňa 17.9.2019 sa nedostavila žalovaná, neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Nedostavil sa právny zástupca žalobcu, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.

5. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávok ( č.l. 6-9 spisu ), zmluvou o spotrebiteľskom úvere ( č.l. 10 ), zmluvou o zabezpečení splátok úveru ( č.l. 11 ), výpisom zo splátok a úhrad ( č.l. 11 a 12 ), oznámením o postúpení pohľadávky ( č.l. 13 ), predžalobnou výzvou ( č.l. 14 ), a originálmi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok úveru a zákazníckej karty ( č.l. 63 ) a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

6. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ spoločnosť Provident Financial, s.r.o. postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, čím bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu.

7. Dňa 11.10.2013 uzatvorila Provident Financial, s.r.o. so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa na základe ktorej poskytla žalovanej úver vo výške 480,- eur. V zmluve bola dojednaná výška úverovej sadzby 22,38 %, t.j. 69,12 eur, a poplatok za garantovanú službu 96,48 eur. Výška týždennej splátky bola dohodnutá 10,76 eur, posledná splátka 10,76 eur, celkovo 60 splátok v hotovosti na dobu 60 týždňov. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy ( 18.10.2013 ), splatnosť poslednej splátky v sume 10,76 eur je 7. deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy ( 5.12.2014 ).

8. Dňa 16.10.2013 uzatvorila Provident Financial, s.r.o. so žalovanou Zmluvu o zabezpečení splátok úveru podľa § 51 O.Z. na základe ktorej poskytla žalovanému službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Odmena za poskytovanie služby je 247,20 eur. Výška týždennej splátky odmeny za službu bola dohodnutá na 4,12 eur, posledná splátka 4,12 eur, celkovo 60 splátok na dobu 60 týždňov. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy ( 18.10.2013 ), splatnosť poslednej splátky v sume je 7. deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy ( 5.12.2014 ).

9. Listom zo dňa 5.10.2017 vyzval žalobca žalovanú na uhradenie dlžnej sumy 492,40 eur najneskôr do 16.10.2017.

10. Podľa z. č. (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa , v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa , , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa až ods. 4 , (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

15. Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa , , na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa , , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

18. Podľa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a .

19. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa , , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).

21. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

22. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. ).

23. Čo sa týka nároku žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd mal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol dňa 11.10.2013 záväzkový vzťah zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Preto treba na právny vzťah medzi žalovanou a žalobcom aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútny obchod. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.10.2013 je typovou zmluvou, uzatváraná vo viacerých prípadoch, pričom žalovaný jej obsah nemohol reálne ovplyvniť. Vzhľadom na to uvedená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v v znení neskorších predpisov. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne iba sčasti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah na základe uzavretej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe, ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 480,- eur s dohodnutou úverovou sadzbou 22,38 %, spôsobom poskytnutia úveru - jednorazovo, výškou týždennej splátky 10,76 eur, splatnosť prvej splátky 18.10.2013, počtom splátok 60, konečnou splatnosťou úveru 5.12.2014, hodnotou RPMN 70,38 % a priemernou hodnotou RPMN 46,06 %. Uvedená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, preto pri právnom posúdení veci súd zmluvu posudzoval podľa ustanovení z. č. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa cit. zákona a zistil, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ako náležitosť zmluvy podľa o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ výšku mesačnej splátky určil len jednou sumou. Zmluva obsahuje len údaj o termíne splatnosti

splátky ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci, počet splátok 60 a výšku splátky 10,76 eur. Z toho ale potom nie je zrejmé aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov.

25. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia , ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Taktiež spotrebiteľ potom nemá vedomosť v akej časti má v konkrétnom čase splatenú istinu ( v akej časti splátky veriteľ započítal na zaplatenie istiny ) a v akej časti na zaplatenie ostatných poplatkov a úrokov. Práve z toho dôvodu zákonodarca uvedené v zákone označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorá má slúžiť k tomu, aby spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere jasne dopredu vedel, aké následky súvisiace so splácaním úveru bude mať pre neho konkrétna úverová zmluva. Neuvedením takýchto informácií je spotrebiteľ - dlžník potom zavádzaný a neuvedomuje si následok dohodnutého úroku z hľadiska jeho splácania.

26. Súd sa z uvedených dôvodov nestotožnil s priamou aplikáciu rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroóvá na tento prípad. Je to z dôvodu, že je názoru, že Súdny dvor EÚ v uvedenom rozhodnutí v odseku 21 poskytol výklad výlučne smernice, konkrétne článku 10 ods. 2 písm. h) a i), článku 23, keď výklad vnútroštátneho práva poskytujú výlučne vnútroštátne súdy. Konkrétne vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovenia tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie neaplikovateľný, nakoľko v konkrétnom prípade o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámce smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a . To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V takom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôžu použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

27. Vzhľadom na túto chýbajúcu náležitosť zmluvy súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú, avšak úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd mal v predmetnej sporovej veci preukázané, že žalovanej bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 480,- eur, ktorý je bezúročný a bez poplatkov. Z tvrdenia žalobcu v žalobe mal súd preukázané, že žalovaná zaplatila na úver do dňa podania žaloby sumu 410,87 eur. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 69,13 eur, ktorá predstavuje poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov vo výške 480,- eur po odpočítaní zaplatených splátok v sume 410,87 eur a vo zvyšku súd žalobu čo sa týka pohľadávky z úveru ako nedôvodnú zamietol. Súd pritom celú sumu 410,87 eur uhradenú žalovanou zahrnul do platby splátok úveru, nakoľko žalobca nemá nárok na úhradu pohľadávky zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, nakoľko táto zmluva je neplatná v zmysle , nakoľko je neprijateľnou podmienkou ku zmluve o úvere.

28. Čo sa týka časti pohľadávky žalobcu v sume 135,96 eur vyplývajúcu zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 16.10.2013, žalobca túto časť pohľadávky zobral v konaní späť a v konaní ju napokon neuplatnil. Zo žaloby však vyplýva, že žalovaná uhradila v splátkach aj pohľadávku z tejto

zmluvy v sume 111,24 eur. Súd preskúmal Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 16.10.2013 a zistil, že obsahom zmluvy je poskytovaná služba zo strany žalobcu pre žalovanú, ktorá spočíva v preberaní peňažnej hotovosti - jednotlivých splátok úveru zo strany žalobcu od žalovanej. Odmena bola dohodnutá v zmluve celkovo na sumu 247,20 eur ktorá mala byť platená v 60 splátkach po 4,12 eur. Táto zmluva sa viaže na zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dna 11.10.2013. Podľa názoru súdu dlžník nie je viazaný povinnosťou konkrétneho spôsobu splácania dlhu. Je len na dlžníkovi, akým spôsobom uhradí splatný dlh, v danom prípade splatnú jednotlivú splátku. Veriteľ nemôže nútiť dlžníka uhradiť peňažný dlh konkrétnym spôsobom, navyše spojeným s odmenou pre veriteľa. Dlžník môže dlh uhradiť priamo odovzdaním finančných prostriedkov veriteľovi, alebo ich uhradiť formou platby poštovou poukážkou na adresu veriteľa, resp. platbou na účet veriteľa a to vkladom na účet, resp. prevodom na účet. S takouto formou úhrady sú spojené minimálne náklady pre dlžníka pri každej splátke maximálne okolo jedného eura. Preto poplatok za úhradu pohľadávky - splátky v sume 4,12 eur za každú splátku je neadekvátny takejto „ poskytnutej službe “ a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovanej. Takýto poplatok je fakticky len snahou žalobcu o veriteľa o navýšenie odmeny, resp. úroku za poskytnutý úver. Preto ustanovenie v Zmluve o zabezpečení splátok úveru je v zmysle neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle je preto neplatné. Preto žalobcovi na základe tejto zmluvy nevznikol voči žalovanej žiadny nárok na plnenie a súd plnenie uhradené žalovanou zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru v sume 111,24 eur započítal na úhradu splátok zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.10.2013. Na úhradu splátok úveru potom žalovaná uhradila celkovo sumu 410,87 eur ( 299,63 eur + 111,24 eur ).

29. Keďže žalovaná nezaplatila svoj dlh riadne a včas, dostala sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy zo sumy 69,13 eur od 17.12.2016 až do zaplatenia. Takto priznané úroky z omeškania sú v súlade s Nariadením vlády č. , pretože pri spotrebiteľskom úvere sa jedná o občiansko-právny vzťah upravený ustanoveniami , ktorý maximálnu výšku úroku z omeškania limituje vykonávacím predpisom.

30. Podľa , ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

31. Žalovaná nepožiadala o možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach, preto súd rozhodol o splatnosti priznanej pohľadávky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

32. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalovanej priznal podľa pomeru jej úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu celkovo vo výške 354,97 eur. Žalobcovi bola súdom priznaná istina vo výške 69,13 eur. V takomto prípade je úspech žalobcu 20 % a neúspech 80 %. Po odčítaní úspechu žalobcu od neúspechu vyšiel súdu výsledný úspech žalovanej vo výške 60 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

35. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. ( prvá veta ).