Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/89/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Boženy Husárovej v sporovej veci žalobcu: 1. D. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., I. XXXX/X, 2. D. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., T. XX, 3. D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., E. XX a 4/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, všetci žalobcovia zastúpení: Právne centrum s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 42, IČO: 36698873, proti žalovanému: SKAND Skalica, spol. s r.o., so sídlom Nádražná 26, Skalica, IČO: 34 101 560, zastúpený: ŘEHÁK & TISOŇ spol. s r.o., so sídlom Skalica, Komenského 437/62, IČO: 47 235 349, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1., 2., 3., 4. proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 19. júla 2019 č. k. - 88, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1. až 4. sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.6.2019 domáhajú, aby súd určil, že uznesenia valného zhromaždenia žalovaného o udelení súhlasu s prevodom obchodných podielov, o obmedzení práva konateľa D. P. konať v mene spoločnosti a o odvolaní z funkcie konateľa D. P. a zvolenia do funkcie nového konateľa Mgr. Lukáša Tisoňa prijaté dňa 30.5.2019 sú neplatné. Žalobcovia 1. až 4. spolu so žalobou podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhajú, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov týkajúcich sa výlučného vlastníctva žalovaného k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXX pre okres Skalica, obec a katastrálne územie J. podľa a povinnosť nenakladať s vlastníckym právom žalovaného podľa , a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že došlo k neplatnému vymenovaniu nového konateľa žalovaného a hrozí, že nový konateľ sa vzhľadom na svoju novonadobudnutú funkciu pokúsi previesť majetok žalovaného a tým dôjde k poškodeniu žalobcov ako spoločníkov žalovaného. Uviedli, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcov spočíva v tom, že prípadným špekulatívnym predajom nehnuteľností na tretiu osobu bude spôsobená škoda, ktorá sa bezprostredne bude dotýkať žalobcov ako spoločníkov v žalovanej spoločnosti.

2. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , ,, , , , , , Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcov 1. až 4. je nedôvodný, nakoľko nie je splnený predpoklad umožňujúci nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potreba bezodkladnej úpravy pomerov spočívajúcej v konaní žalovaného, ktoré by bolo schopné spôsobiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcov, a ktoré by zakladalo potrebu dočasne upraviť vzťahy medzi stranami sporu. Žalobcovia v návrhu prejavili obavu z možného špekulatívneho nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného, dostatočne však neosvedčili také konanie štatutárneho

zástupcu žalovaného, z ktorého by bolo možné usudzovať jeho snahu o prevod vlastníckeho práva na tretie osoby (t.j. nebolo preukázané, že by vykonával úkony smerujúce k scudzeniu), resp. iné nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami. Súd mal za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno (t.j. neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov pre hrozbu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy na ich právach), ktoré by odôvodňovalo dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v ňom požadovanom rozsahu a nie je teda naplnená podmienka v zmysle vyžadujúca potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, z ktorého dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd dodal, že vzhľadom na zamietnutie návrhu sa už ďalej nezaoberal otázkou, či je v danom prípade splnený princíp proporcionality, t.j. či uložením povinnosti žalovanému nedôjde k zásahu do jeho vlastníckych práv nad nevyhnutnú mieru, resp. k obmedzeniu alebo znemožneniu jeho podnikania, teda či je navrhovaný rozsah neodkladného opatrenia nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd o náhrade trov konania nerozhodoval, nakoľko neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (t.j. nejedná sa o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu) a teda nemožno v danom prípade postupovať v zmysle .

3. Žalobcovia 1. až 4. podali proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie a žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcov o nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolatelia svoje odvolanie odôvodnili s poukázaním na odvolacie dôvody v zmysle a Odvolatelia namietali, že podľa ich názoru sa súd nesprávne vysporiadal s otázkou potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Na poslednom valnom zhromaždení žalovaného zo dňa 30.05.2019 došlo k neplatnému vymenovaniu nového konateľa spoločnosti Mgr. Lukáša Tisoňa, na základe čoho existuje odôvodnená obava, že nový konateľ spoločnosti sa vzhľadom na svoju novonadobudnutú funkciu pokúsi previesť majetok spoločnosti - žalovaného a tým dôjde k poškodeniu žalobcov ako spoločníkov. Žalobcovia disponujú informáciami, že žalovaný už jeho majetok nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, pre k.ú. J., ponúkal na predaj, aj keď nie prostredníctvom realitnej kancelárie alebo zverejneného inzerátu na internetovom realitnom portáli, ale prostredníctvom osobnej ponuky potenciálnym kupujúcim (nepreukázal, neuviedol ani v návrhu). Odvolatelia majú za to, že urgentný zásah súdu je nevyhnutný. Žalobcovia majú záujem na tom, aby nedošlo k speňaženiu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čím by sa znemožnilo pokračovanie v realizácii predmetov podnikania žalovaného. Žalobcovia majú záujem na tom, aby žalovaný, ako spoločnosť, ktorej sú spoločníkmi, naďalej prosperovala, rozvíjala sa a realizovala svoje podnikanie tak, ako tomu bolo doteraz.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie ako správne potvrdiť. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca ani v podanom odvolaní, ani v návrhu neuviedol skutočnosti, ktoré by osvedčovali bezodkladnú potrebu upraviť pomery medzi žalobcami a žalovaným, nakoľko tajomného potencionálneho kupujúceho v podanom odvolaní ani len nestotožnil, keďže neuviedol údaje o jeho totožnosti. Žalovaný opätovne uvádza, že nikomu neponúkol na predaj nehnuteľnosti tak, ako to tvrdil žalobca. Tvrdenie žalobcov je na prvý pohľad nedôveryhodné a logicky ho pre jeho nekonkrétnosť nemožno ani podporiť dôkazmi. Žalovaný poukázal na to, že speňaženie nehnuteľnosti nie je v praxi zrealizovateľné vzhľadom na existenciu záložného práva v prospech veriteľa Československej obchodnej banky, a.s. Ďalej žalovaný uvádza, že ak by bolo skutočne jeho úmyslom, ako nie je, nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného narýchlo previesť, súc si od 27.06.2019 vedomý snahy žalobcov o vydanie neodkladného opatrenia, mal už toho času viac ako dva mesiace na to, aby to urobil, čo sa nestalo. Tvrdenia, či presvedčenie žalobcu o nevyhnutnosti urgentného zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia nemôže obstáť práve s ohľadom na tieto časové súvislosti. Naopak, tieto nasvedčujú tomu, že takéto snahy neexistujú.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05).

7. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia, ktoré slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená ( ). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, že účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opisom rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť dané neodkladné opatrenie, keď rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Súd spravidla zisťuje všetky rozhodujúce skutočnosti z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, a preto navrhovateľ neodkladného opatrenia zodpovedá za argumentačnú dostatočnosť a objektívnu presvedčivosť ich návrhu. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre nariadenie daného neodkladného opatrenia, nakoľko žalobcovia neuviedli žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Tvrdenia žalobcov o hrozbe, že konateľ žalovaného sa pokúsi previesť majetok žalovaného, a že prípadným špekulatívnym predajom nehnuteľností na tretiu osobu bude spôsobená škoda, ktorá by sa mala dotýkať žalobcov, žalobcovia vôbec nekonkretizovali, ide o všeobecné, ničím nepodložené tvrdenia, a preto tieto tvrdenia o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcov odvolací súd, totožne ako súd prvej inštancie, vyhodnotil ako neosvedčené. Rovnako tvrdenia žalobcov, ktoré uviedli až v odvolaní, že disponujú informáciami, že žalovaný už predmetné nehnuteľnosti ponúkal na predaj, sú všeobecné, ničím nepodložené tvrdenia, keď naviac odvolatelia ani neuviedli, odkedy disponujú s takýmito informáciami, a preto odvolací súd na tieto námietky nemohol prihliadať. Podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval pri rozhodovaní o návrhu, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie o nedôvodnosti daného návrhu, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia. Odvolatelia navyše ani neuviedli v odvolaní žiadne nové argumenty, ktoré by mali rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd nepovažoval za potrebné zopakovať odôvodnenie súdu prvej

inštancie, s ktorým sa ako je vyššie uvedené v plnom rozsahu stotožnil, a teda považoval odvolanie za nedôvodné. 8. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobcovia žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný.

9. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcami podaný návrh na nariadenie daného neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. a ako vecne správne potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť ( ).

11. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.