Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-27-2019.pdf
PDF · 100.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: U. Y. M., L. Y. T. A., Š.. U. XXXX/X, K.: XXXXXXXX, proti žalovanej: U. T., W.. XX.XX.XXXX, F. U. N. XXX, zastúpená E. V., W.. XX.XX.XXXX, F. H. V., R. XXXX/XX, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.566,38 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.566,38 eura s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 28.03.2019 až do jej zaplatenia to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 01.04.2019, doručenou tunajšiemu súdu 02.04.2019, sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy, o ktorú sa bezdôvodne úmyselne obohatila, vo výške 1.566,38 eura s 9 %- ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 01.12.2010 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Odôvodnil ju tým, že dňa 29.11.2010 omylom poslal na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX čiastku vo výške 1.566,38 eura. Pôvodne mala byť týmto uhradená faktúra č. 201005 za vykonané právne služby od p. R.. A. U. na jej bankový účet napísaný vo faktúre č. XXXXXXXXXX/XXXX. Po zistení, že financie boli omylom poslané na iný podobný bankový účet pod variabilným symbolom čísla faktúry 201005, žalobca 21.12.2010 požiadal písomne U. o pomoc so žiadosťou o sprostredkovanie vrátenia tuzemskej platby na vrátenie omylom zaslaných financií. U. požiadala 21.12.2010 Č. I. F. vo veci vrátenia platby zaslaním listu vo veci poskytnutia identifikačných údajov o klientovi, ako banku príjemcu (žalovanej), kde bola omylom poslaná platba, v ktorej mala svoj bankový účet žalovaná a kde do toho dátumu financie nevrátila. Dňa 03.03.2011 bol z U. žalobcovi zaslaný ďalší list oznamujúci identifikačné údaje o prijímateľovi platby, nakoľko do toho dňa, t.j. 03.03.2011 mu žalovaná nevrátila finančné prostriedky. V rámci svojich možností prostredníctvom výzvy z bánk sa snažil, aby mu žalovaná vrátila financie, ktoré jej omylom boli zaslané, ktoré mu neoprávnene zadržiava. Veril, že peniaze mu budú žalovanou vrátené. Žalovaná dodnes stále nevrátila financie, ktoré jej nepatria. Týmto len potvrdila, že všetky snahy a výzvy od bánk od samého začiatku nerešpektovala, ignorovala ich a týmto jej konaním len potvrdila, že nemala vôbec záujem financie, ktoré jej boli omylom zaslané, mu seriózne vrátiť na bankový účet, z ktorého jej boli pripísané na jej bankový účet. Posledným ústretovým krokom sa snažil žalovanú mimosúdne vyzvať listom zaslaným doporučene do vlastných rúk zo dňa 20.03.2019 a ponúkol jej ešte jednu možnosť napraviť jej chybu vrátiť mu dobrovoľne neoprávnene a úmyselne zadržiavanú sumu 1.566,38 eura do 27.03.2019. Po tomto termíne žalovanú upozornil, že bude nútený podať žalobu prostredníctvom súdu.
Do dnešného dňa od žalovanej plnenie nenastalo, financie nevrátila a ani žiadna odpoveď neprišla, hoci si list prevzala dňa 21.03.2019. Je jasne zreteľné, že z jeho strany bola dostatočná časová trpezlivosť voči žalovanej vec riešiť mimosúdne a v súlade aj s dobrými mravmi a v dobrej viere. Túto možnosť žalovaná nevyužila a preto predkladá túto žalobu.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 13.05.2019 k žalobe uviedla, že svoj dlh v čiastke 1.566,38 eura uznáva s tým, že peniaze prišli na jej účet. Bola v presvedčení, že jej prišiel nejaký preplatok a peniaze jej patria. Nikdy sa nestalo, aby jej prišli na účet peniaze, ktoré by jej nepatrili. Ani ďalej nepátrala, aký je to preplatok a peniaze minula. Nie si je vedomá, že by jej prišli nejaké výzvy, až na žalobcovu výzvu z 20.03.2019, ktorá prišla na adresu jej rodičov a prevzala ju jej matka, nakoľko ona už asi 4 roky žije vo U. N.. Následne ju mama R. T. informovala o výzve žalobcu a o termíne, že má peniaze vrátiť do 27.03.2019. Nakoľko nemá žiadne úspory, nemohla požadovanú čiastku na účet vrátiť a nevedela, čo má v danej situácii robiť. So žalovaným návrhom nesúhlasí. Súhlasí s vyplatením čiastky 1.566,38 eura bez úrokov z omeškania, nakoľko naozaj bola presvedčená, že predmetná suma jej patrí a až z výzvy zo dňa 20.03.2019 sa dozvedela, že peniaze patrili niekomu inému, že jej boli poslané na účet omylom. Takisto vzhľadom na jej finančnú situáciu nesúhlasí s platením súdnych trov a súdneho poplatku. Je rozvedená, stará sa o syna vo veku 8 rokov, ktorý navštevuje 2. ročník základnej školy. Pracuje ako predavačka a pri jej zárobku sa ušetriť nedá. Navrhla, aby jej súd určil splátkový kalendár vo výške splátky 50,- eur mesačne až do zaplatenia, nakoľko nie je schopná požadovanú sumu vrátiť naraz.
4. Žalobca v následnej replike danej vyjadrením zo 06.06.2019 zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe. Uviedol, že žalovaná len v úvode povedala skutočnú a jedinú pravdu, a to, že uznáva svoj dlh v čiastke 1.566,38 eura s tým, že peniaze prišli na jej bankový účet. Jej ďalšie argumentácie a vyjadrenia sú už len účelové lži a fabulácie. Nedá sa veriť žalovanej, že po obdržaní tak vysokej sumy, by sa nezaujímala či už priamo v jej banke alebo na jej výpise z bankového účtu, príp. si nenazrela do jej internetbankingu, čo sú to za peniaze! To, že účelovo klame, súd vie aj ľahko overiť tým, že si vyžiada od žalovanej, aby predložila bankový výpis z dátumu prijatia sumy 1.566,38 eura a takýto dôkaz navrhol z dôvodu, že na každom bankovom výpise býva okrem variabilného symbolu aj popis, od koho platba bola zaslaná na jej bankový účet. Týmto odosielateľa a názov firmy U. Y. M. určite na výpise pri tejto prijatej sume už v tom čase videla, ako aj to, že pri variabilnom symbole bolo číslo úhrady faktúry a nie nápis preplatok. Je pravidlom, že akékoľvek preplatky pokiaľ vzniknú, dávajú sa adresátovi na vedomie najskôr písomne a až potom sa posielajú na bank. účet, z ktorého platby prípadne posielal. Že žalovaná nehovorí pravdu (že si nie je vedomá, že by prišli nejaké výzvy) usvedčuje aj dôkaz - list z banky z 21.12.2010 zaslaný firme U. Y. M. s názvom Sprostredkovanie vrátenia platby, kde banka oznamuje: „Týmto Vám oznamujeme, že dňa 21.12.2010 sme písomne vyzvali klienta číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX prostredníctvom jeho banky o vrátenie platby v prospech účtu číslo XXXXXXXXX/ XXXX v zmysle Vašej žiadosti zo dňa 21.12.2010.“ Žalovaná priznala, že bola matkou R.. T. informovaná, že táto prevzala výzvu zo dňa 20.03.2019 určenú osobne žalovanej do jej rúk od žalobcu ako odosielateľ a žalovanú informovala, že má do určeného termínu - do 27.03.2019 vrátiť peniaze. Žalovaná sa po tejto výzve ani len nepokúsila vec nejakým spôsobom so žalobcom riešiť, resp. do dnešného dňa na ňu písomne nezareagovala, ale naďalej sa rozhodla zatajovať. Žalobca sa obrátil so žalobou na súd, aby rozhodol spor v zmysle platných zákonov až po vyčerpaní všetkých možností, a to bez úspechu. Žalovaná sa snaží hrať aj na city a argumentuje, že je rozvedená a stará sa o 8-ročného syna a že pracuje ako predavačka a že z jej zárobku si nemôže nič ušetriť. Zákon platí pre každého bez výnimky a do tejto situácie sa žalobkyňa dostala ešte v čase, keď nenastal tento jej stav. Mala dostatok času, aby financie vrátila, od času ako jej boli omylom zaslané, ale ona sa rozhodla aj s vedomím, že ju to raz dobehne, minúť. Nebrala na nič ohľad a financie, ktoré jej nepatrili, bezstarostne minula. Žalovaná sa rozhodla po celý ten čas len zatajovať, nekomunikovať a dodnes vlastne neprejavila dobrú vôľu ani odpovedať žalobcovi na jeho poslednú mimosúdnu výzvu. Na základe jej neseriózneho prístupu a nekonaniu vo veci stratil trpezlivosť a podal žalobu. Týmto jej nekonaním je pre neho žalovaná skutočne nedôveryhodná osoba a na základe toho nesúhlasí so splátkovým kalendárom splácania dlhu.
5. Žalovaná v duplike podaním z 15.07.2019 zotrvala na tvrdení, že keď jej čiastka 1.566,38 eura prišla na jej účet, bola v presvedčení, že jej prišiel nejaký preplatok a peniaze jej patria. Prišla na to v banke, keď si bola vybrať peniaze - pani pri okienku jej povedala, že jej na účet prišlo 1.500,- eur, ale nič viac, ani presnú sumu, ani od koho tie peniaze prišli. Ona ďalej nepátrala, aký je to preplatok. Výpisy v papierovej podobe poštou nedostávala a nemala v tom čase ani internetbanking, teda nikdy nevidela, čo je pri uvedenej položke napísané. Nevie teda tento výpis súdu predložiť a musela by požiadať banku o jeho
vydanie. Na list z banky „Sprostredkovanie vrátenia platby“ si nepamätá ani ona, ani jej rodičia (v tom čase bývala v F.). Potvrdila, že ju matka R. T. informovala o žalobcovej výzve a o termíne, že má peniaze vrátiť do 27.03.2019, ale nie je pravda, že sa rozhodla naďalej zatajovať. Naozaj nevedela, čo má robiť, ani čo má žalobcovi napísať, ako má reagovať, na právnika peniaze nemá a v takejto komunikácii zbehlá nie je. Úspory žiadne nemá, poslať teda nemohla ani len čiastočnú platbu. Poprela, že by mala úmysel bezdôvodne sa obohacovať, poukazujúc na to, že v r. 2010 žila s manželom v F., v decembri toho roku sa jej narodil syn, s ktorým bola do 3 rokov na materskej dovolenke, v roku 2013 sa rozvádzala a v roku 2014 ich rozviedli, mala dosť ťažké obdobie, nebol jej zámer obohacovať sa cudzími peniazmi. Poštu, ktorá jej chodila do H. V., jej rodičia dávali do jednej krabice, ale nevie, či tam bola nejaká výzva. Súhlasí s vyplatením čiastky 1.566,38 eura bez úrokov z omeškania, nakoľko bola naozaj presvedčená, že predmetná suma jej patrí a až z výzvy zo dňa 20.03.2019 sa dozvedela, že peniaze patrili niekomu inému, že jej boli poslané na účet omylom. Vzhľadom na jej finančnú situáciu nesúhlasí s platením súdnych trov a súdneho poplatku. Opätovne navrhla, aby jej súd určil splátkový kalendár po 50,- eur mesačne až do zaplatenia, nakoľko naozaj nie je schopná požadovanú sumu vrátiť naraz.
6. V podaní z 08.08.2019 žalobca k duplike žalovanej uviedol, že táto neustále klame a snaží sa súd zavádzať. Má neustále irelevantné výhovorky a fabulácie, čo koná cielene, aby sa vyhla plnej zodpovednosti. Aj keď žalovaná neustále píše, že nemá na právneho zástupcu, v skutočnosti to zrejme nebude pravda, nakoľko predvádza premyslenú fabuláciu jej príbehu. Navrhol, aby si súd vyžiadal a týmto si overil pravdivosť tvrdení od žalovanej:
- vyjadrenie od S., že žalovanej v tom čase, ako aj do času podania žaloby, boli alebo neboli zasielané písomnou formou či už prostredníctvom pošty alebo elektronicky mesačné, prípadne ročné výpisy z jej bankového účtu č: XXXXXXXXXX/XXXX, alebo či žalovaná mala a má aktivovaný internetbanking, a to od ktorého dátumu;
- aby žalovaná predložila dôkazy, aké platby na jej meno uhrádzala v tom čase z jej bankového účtu, keď neustále tvrdí, že si myslela, že jej prišiel len nejaký preplatok,
- akú trvalú adresu alebo poštovú doručovaciu adresu mala uvedenú v tom čase v Č.,
- písomný dôkaz od Slovenskej pošty, od ktorého dátumu a na aké poštové zásielky boli splnomocnení jej rodičia preberať za žalovanú aj poštové zásielky určené do vlastných rúk žalovanej.
7. Na pojednávaní 18.09.2019 súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil z dôvodu jeho práceneschopnosti, čo dokladoval kópiou PN s tým, že vyjadril súhlas, aby sa pojednávalo aj bez jeho účasti a aby súd rozhodol už na prvom pojednávaní aj z dôvodu úspor v konaní.
8. Zástupkyňa žalovanej na tomto pojednávaní uviedla, že aj ona vie, že žalovaná dostala až túto poslednú výzvu žalobcu a že skutočne po nej nijakým spôsobom žalobcu nekontaktovala. Jej sa zdôverila, že ho nekontaktovala preto, lebo nemá žiadne peniaze ani úspory a tak nevie, čo by mu mala povedať. V záverečnom prednese uviedla, že podľa toho, čo od žalovanej vie, žalovaná, keď obdržala sumu 1.566,38 eura na svoj účet, si omylom myslela, že ide o nejaký preplatok. Potom tomu už nevenovala pozornosť a zrejme na to pozabudla, keď prešla do inej banky. Požiadala, aby túto sumu mohla žalovaná zaplatiť v splátkach, lebo má aj iné záväzky a nemá finančné prostriedky, aby to mohla zaplatiť naraz.
9. Žalovaná na pojednávaní opäť vyjadrila ochotu žalobcovi uhradiť žalovanú istinu, ale bez úrokov a ďalších platieb, ako sú trovy konania. Tiež uviedla, že v minulosti nedostala žiadnu výzvu od banky, v ktorej mala účet, v čase, keď jej naň prišli peniaze, ktorý mala v Č.. V tom čase a ani počas celého obdobia ako bola klientkou Č. nemala aktivovaný internetbanking. Posledných 4 - 5 rokov dozadu prešla už do L. L., E.. L.., a tam už má internetbanking. Nebola predtým, ako v marci 2019 dostala výzvu od žalobcu, žalobcom písomne a ani inak, napr. telefonicky alebo ústne, vyzvaná na vrátenie žalovanej sumy. Žiadnu jeho výzvu okrem tej z marca 2019 teda neobdržala. Tiež jej počas obdobia, keď bola v Č., nechodili žiadne výpisy ani poštou, ani mailom. Do Č. chodievala osobne a ani vtedy jej nedávali výpisy. Na záver uviedla, že si je vedomá toho čo spravila a mrzí ju to.
10. Nebolo medzi stranami sporu sporným a napokon to vyplýva aj z listinných dôkazov predložených žalobcom (o. i. potvrdenie U., E..L.. - banky žalobcu o zrealizovanej platbe z účtu žalobcu z 29.11.2010 na tam uvedený účet), že žalobca omylom (bez toho, aby mal mať na to nejaký právny dôvod) dňa 29.11.2010 omylom poukázal zo svojho účtu na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom bola
žalovaná, sumu 1.566,38 eura. Ide o sumu zhodnú s fakturovanou čiastkou zo strany R. voči žalobcovi fa č. 201005 z 26.05.2010 za poskytnuté právne služby, v ktorej bol uvedený ako účet dodávateľa XXXXXXXXXX/XXXX (líšiaci sa len umiestnením čísla 7 v čísle účtu). Podľa skutkových tvrdení žalobcu úmyslom žalobcu bolo realizovať úhradu vyúčtovanú vyššie uvedenou faktúrou, čomu zodpovedá aj uvádzaný variabilný symbol v realizovanej transakcii (201005) identický s číslom faktúry. Žalobca dňa 21.12.2010 požiadal prostredníctvom U. o sprostredkovanie vrátenia danej platby (žiadosťou o sprostredkovania vrátenia tuzemskej platby), kde ako dôvod vrátenia označil „omylom“. Listom z 08.02.2011 U. požiadala Č. I. F., E..L.., o poskytnutie údajov o príjemcovi platby, nakoľko uvedená platba nebola žalobcovi vrátená. Tieto identifikačné údaje U. oznámila žalobcovi listom z 03.03.2011 oznámením mena a priezviska žalovanej a jej adresy ako prijímateľky platby zúčtovanej v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaná, opakovane v priebehu tohto konania vyjadrila ochotu vrátiť žalobcovi sumu 1.566,38 eura. Pred začatím tohto sporu však žalovaná nijako nereagovala na písomnú výzvu žalobcu z 20.03.2019, ktorou žalobca žalovanú vyzval na vrátenie sumy 1.566,38 eura v poskytnutej lehote do 27.03.2019, hoci potvrdila svoju vedomosť o tejto výzve, včítane žalobcom poskytnutej lehoty na jej vrátenie, ktorú výzvu podľa žalovanej mala za ňu prevziať jej matka R. T. a táto ju mala o obsahu výzvy informovať.
11. Obrana žalovanej fakticky smerovala (zrejme za účelom eliminovania žalobcom požadovaného príslušenstva) k popieraniu toho, že by mala mať vedomosť o tom, že šlo o omylom poukázané peniaze, keď opakovane tvrdila, že sa domnievala, že šlo o vrátenie „nejakého preplatku“, ktoré skutkové tvrdenie však žalobca poprel, pričom žalovaná v priebehu konania nijakým spôsobom nepreukázala (nedokladovala), že ňou tvrdená „domnienka“ by mala mať nejaký reálny základ (napr. že mala uhrádzať nejaké platby, v súvislosti s ktorými by mohol daný preplatok vzniknúť). Z jej strany teda šlo o ničím nepreukázané tvrdenia a takúto jej domnienku nie je spôsobilé preukázať ani to, že nemala mať aktivovanú službu internetbanking, že jej domov nechodili výpisy z banky a že o sume cca 1.500,- eur, ktorá jej prišla na účet, sa mala dozvedieť pri jej návšteve pobočky banky od pracovníčky banky. Žalovaná tiež opakovane popierala, že by ju žalobca priamo alebo sprostredkovane už skôr než výzvou danou listom z 20.03.2019 vyzval na vrátenie žalovanej istiny, tvrdiac, že o žiadnej inej výzve nevie a nevie ani o tom, že by bola na jej vrátenie vyzvaná prostredníctvom banky. Žalovaná obdržanie akýchkoľvek iných ďalších (skorších) výziev realizovaných akýmkoľvek spôsobom prvýkrát poprela už vo vyjadrení k žalobe zmieneným pod bodom 3. Na to žalobca reagoval v replike tým, že predložil list U. z 21.12.2010, ktorým mu uvedená banka oznámila, že dňa 21.12.2010 písomne vyzvala klienta č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX prostredníctvom jeho banky o vrátenie platby na jeho účet. Uvedený doklad však sám o sebe nevyvracia zmienenú obranu žalovanej, teda nepreukazuje, že do dispozičnej sféry žalovanej bola skutočne skôr (pred doručovaním listu z 20.03.2019) doručená nejaká výzva na vrátenie žalovanej istiny a kedy presne sa tak malo stať. Žalobca až v podaní z 08.08.2019 (po tom ako bolo vo veci nariadené pojednávanie) navrhol vykonať viaceré dôkazy uvádzané pod bodom 6., ktoré však smerovali len k preukázaniu vedomosti žalovanej o tom, že táto si mala byť od počiatku vedomá toho, že obdržaná čiastka 1.566,38 eura jej nepatrí, ale nenavrhoval žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že žalovanú už skôr, než listom z 20.03.2019 vyzval na vrátenie žalovanej istiny a kedy konkrétne sa tak stalo. Z dôvodu, že v podaní z 08.08.2019 žalobca navrhoval vykonať dôkazy, z ktorých akýkoľvek výsledok by nebol spôsobilý ovplyvniť rozhodnutie súdu ohľadne žalobcom uplatneného príslušenstva (privodiť v prospech žalobcu priaznivejšie rozhodnutie v tejto veci), súd uvedené dôkazy nevykonal, pričom súčasne ich vykonanie by si vyžadovalo aj odročenie nariadeného pojednávania a zo strany žalobcu šlo aj o oneskorené uplatnenie prostriedku procesného útoku vo väzbe na to, kedy prvýkrát žalovaná popierala niektoré zo žalobcom tvrdených skutkových okolností.
12. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobe čo do žalovanej istiny - sumy 1.566,38 eura v celom rozsahu vyhovel, keďže žalovaná v danej výške obdržala na úkor žalobcu majetkový prospech bez právneho dôvodu, ktorá suma jej bola omylom poukázaná z účtu žalobcu na vtedajší účet žalovanej. Túto sumu je žalovaná povinná žalobcovi s poukazom na § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vydať, pričom doposiaľ si túto povinnosť ani sčasti nesplnila.
13. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania súd žalobe vyhovel len sčasti a z dôvodov uvedených pod bodom 11. priznal s poukazom na § 563 v spojení s § 517 ods. 2 OZ žalobcovi voči žalovanej úroky z omeškania až počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty poskytnutej žalobcom žalovanej v jeho liste z 20.03.2019, t.j. od 28.03.2019, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., nakoľko žalobca nepreukázal, že by sa skôr mala žalovaná dostať do omeškania s jej vrátením. Žalobca
pritom žiadal tieto úroky priznať už od 01.12.2010 (počnúc druhým dňom po poukázaní žalovanej istiny na účet žalovanej), hoci preukázateľne až 21.12.2010 začal prostredníctvom svojej banky podnikať konkrétne kroky na jej vrátenie.
14. Súd neakceptoval žiadosť žalovanej o povolenie splátok priznaného nároku, nakoľko nepovažoval ňou len všeobecne tvrdené a nijako nepreukázané dôvody za také, ktoré by odôvodňovali výnimku zo štandardnej trojdňovej lehoty na plnenie, stanovenej v § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zohľadniac aj dĺžku času od vzniku bezdôvodného obohatenia a nečinnosť žalovanej po tom, ako sa preukázateľne dozvedela o žalobcovej požiadavke učinenej listom z 20.03.2019 na vrátenie bezdôvodného obohatenia.
15. Vo zvyšnej časti (pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 1.566,38 eura za obdobie od 01.12.2010 do 27.03.2019 a vo vyššej percentuálnej výške, než predstavuje výška priznaných úrokov z omeškania) žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. S ohľadom na prevažný úspech žalobcu v tomto konaní, súd postupujúc podľa § 262 ods. 1 CSP za použitia § 255 CSP priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu zodpovedajúcom tzv. čistému úspechu žalobcu v tomto spore (žalobca mal z celkového predmetu konania, ktorý po vyčíslení uplatneného úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 2.807,72 eura, úspech v rozsahu 57 % - ohľadne sumy 1.603,93 eura zahŕňajúcej aj priznané úroky z omeškania po ich vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku, pričom po odpočítaní úspechu žalovanej v rozsahu zvyšných 43 %, predstavuje čistý úspech žalobcu priznaných 14 %). O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.