Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6Co-246-2018.pdf
PDF · 121.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/246/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, o zaplatenie 2.777,69 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 08.01.2018, č.k. 17Csp/65/2016-73
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 08.01.2018, č.k. 17Csp/65/2016-73 konanie v rozsahu sumy 1.408,57 EUR zastavil, vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 77,81 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 450,28 EUR spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.858,85 EUR od 15.07.2016 do 11.08.2016, zo sumy 1.779,51 EUR od 12.08.2016 do 13.09.2016, zo sumy 1.702,73 EUR od 14.09.2016 do 13.10.2016, zo sumy 1.640,12 EUR od 14.10.2016 do 13.11.2016, zo sumy 1.578,40 EUR od 14.11.2016 do 13.12.2016, zo sumy 1.510,08 EUR od 14.12.2017 do 12.01.2017, zo sumy 1.447,39 EUR od 13.01.2017 do 13.02.2017, zo sumy 1.362,03 EUR od 14.02.2017 do 13.03.2017, zo sumy 1.243,03 EUR od 14.03.2017 do 12.04.2017, zo sumy 1.156,26 EUR od 13.04.2017 do 11.05.2017, zo sumy 1.053,76 EUR od 12.05.2017 do 12.07.2017, zo sumy 950,28 EUR od 13.07.2017 do 13.07.2017, zo sumy 850,28 EUR od 14.07.2017 do 13.08.2017, zo sumy 750,28 EUR od 14.08.2017 do 13.09.2017, zo sumy 650,28 EUR od 14.09.2017 do 12.10.2017, zo sumy 550,28 EUR od 13.10.2017 do 13.11.2017, zo sumy 450,28 EUR od 14.11.2017 do zaplatenia to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi voči žalovanej priznal náhradu trov konania 13,52 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 2.777,69 EUR, dlžného zmluvného úroku kapitalizovaného do momentu predčasnej splatnosti úveru vo výške 497,68 EUR, 16 % ročného zmluvného úroku zo sumy 2.777,69 EUR od 28.01.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.777,69 EUR od 15.07.2016 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 28.03.2011 právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) a žalovaná uzavreli Zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 3.500,- EUR a žalovaná sa zaviazala v stanovenej lehote úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Žalovaná neplnila úver riadne a včas a v dôsledku omeškania právny predchodca žalobcu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 27.01.2014.
3. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca predložil ako dôkazy - úverovú zmluvu zo dňa 28.03.2011, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 3.500,- EUR s úrokovou sadzbou vo výške 16 % ročne pri RPMN 17,23 % a priemernej RPMN 17,44 %, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 70 mesačnými splátkami po 83,27 EUR, so splatnosťou prvej splátky dňa 17.04.2011, splatnosťou každej ďalšej splátky do 17. dňa v mesiaci a v lehote konečnej splatnosti dňa 17.01.2017. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 27.01.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú, aby vzhľadom na to, že celá pohľadávka sa stala splatnou, dlh vo výške 3.343,42 EUR uhradila do 10 kalendárnych dní od prevzatia výzvy. Z prehľadu stavu úveru žalovaného súd prvej inštancie zistil, že žalovaná v čase splátok od 17.04.2011 do januára 2013 splácala úver riadne a včas, od februára 2013 nezaplatila nič až do 10.06.2014, kedy pokračovala v splácaní sumou 100,- EUR mesačne. Žalobca tiež súdu prvej inštancie predložil uznanie dlhu zo dňa 05.05.2016 v podobe vopred pripraveného formulára s textom: týmto uznávam čo do dôvodu i výšky, že mám zo zmluvy: Zmluva o úvere č. 781508911 voči veriteľovi Poštová banka, a.s. ku dňu 22.04.2016 dlh vo výške 3.343,68 EUR. Dlh sa každý deň zvyšuje o príslušenstvo, ktoré tvoria zmluvné úroky zo zmluvy a zákonné úroky z omeškania. Dlh a príslušenstvo sa zaväzujem zaplatiť na účet č.: XXXXXX v minimálnych mesačných splátkach vo výške 90,00 EUR vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca počnúc 15.05.2016 a to až do úplného splatenia dlhu a príslušenstva. Pod týmto textom je uvedené miesto: Hrašovík, dátum: 05.05.2016 a podpis dlžníka. Na úplnom spodku listiny je upozornenie: podpísané UZNANIE DLHU nezabudnite doručiť na adresu: R Collectors s.r.o., P.O.Box 135, 840 00 Bratislava 4 najneskôr do 7.5.2016.
4. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že pohľadávku, ktorá je predmetom konania pôvodný žalobca (Poštová banka, a.s.) Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 postúpil na žalobcu, o ktorej procesnej zmene rozhodol uznesením zo dňa 13.09.2017.
5. Na základe výzvy súdu prvej inštancie žalobca v podaní zo dňa 27.11.2017 podrobne špecifikoval, akým spôsobom bola vyčíslená výška dlhu na istine (2.777,69 EUR) a zmluvnom úroku (497,88 EUR), úroku z omeškania a poplatkoch, avšak vzhľadom na to, že predmetom konania je iba dlh na istine 2.777,69 EUR ku dňu zosplatnenia úveru (27.1.2014) a dlžný zmluvný úrok k 27.1.2014 (497,88 EUR), otázkou dlhu na úrokoch z omeškania a poplatkov za poistenie sa súd prvej inštancie nezaoberal.
6. Žalovaná platila úver riadne a včas do 06.01.2014 a za toto obdobie uhradila na istine a zmluvných úrokoch sumu 1.617,- EUR (894,69 EUR úroky, 722,31 EUR istina). Úver sa v nasledujúcom období neplatil vôbec, čo podľa tvrdenia žalobcu bolo dôvodom, že úver bol zosplatnený dňom 27.01.2014. V období od 10.06.2014 do 14.07.2016 žalovaná zaplatila, t.j. po zosplatnení úveru, ale pred podaním žaloby sumu vo výške 1.375,15 EUR a v čase po podaní žaloby (17.08.2016) zaplatila sumu vo výške 1.480,57 EUR, v ktorej časti zobral žalobca žalobu pred prvým pojednávaním späť, z ktorého dôvodu súd konanie v časti o zaplatenie 1.408,57 EUR zastavil.
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, t.j. na základe čiastkových plnení žalovanej v čase po podaní žaloby, žalobca upravil znenie žalobného petitu tak, že navrhol priznať mu istinu 1.369,12 EUR (2.777,69 EUR - 1.480,57 EUR) spolu so zmluvným úrokom 16 % ročne zo sumy 2.777,69 EUR od 28.01.2014 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru) do úhrady prvej platby dňa 11.08.2016, a od tohto dňa vždy do dňa nasledujúcej úhrady, a zo sumy 1.369,12 EUR od 14.11.2017 až do zaplatenia, a tiež s úrokom z omeškania 5 % ročne odo dňa 15.07.2016 zo sumy 2.777,69 EUR do úhrady prvej platby dňa 11.08.2016, a od tohto dňa vždy do dňa nasledujúcej úhrady, a zo sumy 1.369,12 EUR od 14.11.2017 až do zaplatenia a plnej náhrady trov konania.
8. Žalovaná bola v konaní nečinná, na pojednávaní sa osobne nezúčastňovala. Okrem všetkých vyššie oboznámených listín strany nepredložili žiadne iné dôkazy a v priebehu sporu ani žiadne iné dokazovanie nenavrhli vykonať, súd dokazovanie ukončil a na jeho základe vec právne uzavrel.
9. Vzhľadom na to, že predmetom konania bol iba dlh na istine a zmluvných úrokoch, súd prvej inštancie sa pri analýze zistených skutočností zaoberal iba tým. Z obsahu zmluvy súdu jednoznačne vyplynulo, že dňom splatnosti prvej splátky 17.04.2011 mala žalovaná úver, poskytnutý jej v sume 3.500 EUR, splatiť spolu so 16 % ročným úrokom v 70 splátkach po 77,- EUR (výška splátky uvedená v zmluve 83,27 EUR bola spolu s poplatkom za poistenie). Z uvedeného vyplynulo, že v lehote splatnosti úveru ako celku t.j. dňa 17.01.2017 mala žalovaná zaplatiť celkovú sumu 5.390,- EUR a teda úrok činil 1.890,- EUR za dané obdobie (5.390 - 3.500).
10. Súd prvej inštancie konštatoval, že nad všetky pochybnosti sa v danej veci jedná o spotrebiteľský úver, podliehajúci režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Obč. zákonníku a iným, všeobecne záväzným predpisom na ochranu spotrebiteľa.
11. Po citovaní § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 502, § 503, § 504, § 506 Obchodného zákonníka súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca (jeho právny predchodca) poskytol žalovanej úver vo výške 3.500,- EUR ani to, že od 02/2013 až do 06/2014 sa úver nesplácal vôbec. Ako vyplynulo z predložených listín, poslednú úhradu realizovala žalovaná 17.01.2013 sumou 69,42 EUR. Žalobca v žalobe tvrdil, že veriteľ tento úver ku dňu 27.01.2014 (t.j. po roku) vyhlásil za predčasne splatný a poukázal na výzvu Poštovej banky, a.s. zo dňa 27.01.2014, kde sa o tejto skutočnosti veriteľ zmieňuje a súčasne dlžníka (žalovanú) vyzýva, aby dlh v sume 3.343,42 EUR uhradil do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
12. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré svojou podstatou nadväzuje na ust. § 565 OZ, ktoré umožňuje v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, aby veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí. Podmienkou účinnosti výzvy veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky je, že v zákonom stanovenej dobe, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil dlžníka na uplatnenie tohto práva. Lehota 15 dní začína plynúť odo dňa nasledujúceho po tom, čo veriteľovi vzniklo právo podľa § 565 OZ. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ je podmienená tým, že dodávateľ ešte pre uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije a pokiaľ tak neurobí, bez tohto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné.
13. Žalobca však nepreukázal, kedy a či vôbec bola uvedená listina doručená žalovanej, a či vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru predchádzala výzva veriteľa zmysle § 53 ods. 9 OZ, ktorá bola v hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Za tejto dôkaznej situácie preto mal súd prvej inštancie za to, že ak takáto okolnosť preukázaná nebola, keďže nebol predložený dôkaz o splnení povinnosti podľa § 53 ods. 9 OZ, nemohla nastať predčasná splatnosť úveru ako celku a teda ohľadom splátok, majúcimi byť zaplatenými v období od 17.08.2016 t.j. od podania žaloby do 17.01.2017 (zmluvná splatnosť), bola žaloba podaná predčasne. Vzhľadom na skutočnosť, že po podaní žaloby do dňa rozhodnutia súdu sa stali splatnými aj splátky, splatné od 17.08.2016 do 17.01.2017, súd už mohol konať a rozhodnúť aj o týchto peňažných nárokoch žalobcu. Ku dňu podania žaloby činil dlh na zročných splátkach sumu 1.396,85 EUR a následne splátky, splatné od 17.08.2016 do 17.01.2017 (v počte 6) činil dlh 462,- EUR, spolu 1.858,85 EUR a teda ku dňu rozhodnutia súdu bola žaloba dôvodná už v tejto výške.
14. Skôr, ako sa súd prvej inštancie začal vecne prípadom zaoberať, najprv posúdil, či Uznanie dlhu, na ktoré žalobca vo svojej žalobe poukázal je platné. Konštatoval, že ide o jednostranné „vyhlásenie žalovanej“ zo dňa 05.05.2016, že uznáva dlh čo do dôvodu i výšky, že má zo zmluvy: Zmluva o úvere č. 781508911 voči veriteľovi Poštová banka, a.s. ku dňu 22.04.2016 dlh vo výške 3.343,68 EUR a že tento sa zaväzuje zaplatiť na účet č.: XXXXXX v minimálnych mesačných splátkach vo výške 90,- EUR vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca počnúc 15.05.2016 a to až do úplného splatenia. Z obsahu danej listiny ale vôbec nevyplýva adresát, ktorému je určená. Účinky jednostranného právneho úkonu nastávajú vždy až momentom, kedy je doručené tomu, komu je určené. Adresát t.j. strana, ktorej bol úkon uznania dlhu určený, ale nie je v tomto prípade označený vôbec, čo nemôže zhojiť ani upozornenie, obsiahnuté na konci tejto listiny, podľa ktorého: podpísané UZNANIE DLHU nezabudnite doručiť na adresu: R Collectors s.r.o., P.O. Box 135, 840 00 Bratislava 4 najneskôr do 07.05.2016.
15. Vychádzajúc z logiky veci preto za situácie, keď uznanie nebolo adresované a ani doručené vtedajšiemu veriteľovi t.j. Poštovej banke a.s., súd prvej inštancie uzavrel, že nedošlo k platnému uznaniu dlhu voči nemu a voči terajšiemu žalobcovi tiež nie z dôvodu, že žalobca sa stal veriteľom žalovaného až dňa 13.06.2017. Napokon, uznanie ako také ani nebolo terajšiemu žalobcovi adresované. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie mal za to, že nedošlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov, o ktoré sa žalobca tým, že dal uvedené uznanie žalovanej iba podpísať, snažil dosiahnuť.
16. Následne po citovaní § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, účinného od 01.05.2014, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo záverov o tom, že nebolo preukázané
platné „zosplatnenie“ úveru ako celku, z čoho splátky, splatné v období od 17.08.2016 do 17.01.2017 neboli uhradené ani v čase po podaní žaloby a teda aj ohľadom nich bola žaloba dôvodná, a že nedošlo k predĺženiu premlčacej lehoty na 10 rokov, súd konštatoval, že splátky v rozsahu časti istiny a úroku boli stanovené výškou 77,- EUR, v čase od prvej splátky dňa 17.04.2011 do doby 17.08.2013 t.j. za obdobie troch rokov pred podaním žaloby mala žalovaná zaplatiť celkom 29 splátok, čo pri výške splátky 77,- EUR činilo 2.156 €. Z uvedenej sumy žalovaná za toto obdobie zaplatila 1.617,- EUR, takže dlh činil 539,- EUR. Ten bol ale v čase podania žaloby premlčaný podľa § 103 veta prvá OZ, preto túto sumu súd žalobcovi nepriznal a žalobu zamietol. Za „nepremlčané obdobie“ t.j. za obdobie splátok splatných od 17.08.2013 do 17.01.2017 mala žalovaná zaplatiť celkom 42 splátok po 77,- EUR t.j. sumu 3.234,- EUR. Z tejto sumy žalovaná zaplatila do dňa podania žaloby sumu 1.375,15 EUR, takže dlh činil 1.858,85 EUR (z toho 6 splátok v celkovej sume 462,- EUR bolo splatných až po podaní žaloby) a po podaní žaloby zaplatila sumu 1.408,57 EUR, takže ku dňu rozhodnutia súdu činil dlh žalovanej sumu 450,28 EUR, ktorú súd zaviazal žalovanú zaplatiť spolu s úrokom z omeškania.
17. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.02.2013 a účinného od 01.01.2009 a § 10c cit. nariadenia a uviedol, že v zmysle citovaných ustanovení mal žalobca právo na úrok z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne, domáhal sa ho ale v sadzbe 5 % ročne, preto súd o výške úroku z omeškania rozhodol v zmysle žaloby. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania dňom 15.07.2016 t.j. dňom po poslednej úhrade sumy 64,15 EUR t.j. v čase, keď bol splatným dlh v celkovej výške 1.396,85 EUR, ku ktorej bolo treba prirátať sumu 462,- EUR zo splátok splatných po podaní žaloby. Keďže zo sumy 1.858,85 EUR v čase po podaní žaloby boli realizované čiastkové úhrady, úrok z omeškania bol priznaný vždy do dňa čiastkovej úhrady, a dňom 14.11.2017 už iba zo sumy 450,28 EUR (1.858,85 EUR mínus zaplatených 1.408,57 EUR) až do zaplatenia.
18. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že okrem dlhu na istine a zmluvných úrokoch, ktorých dlh žalobca vyčíslil v žalobe sumou 497,68 EUR do dňa „zosplatnenia“ úveru bol predmetom konania tiež zmluvný úrok za obdobie od 28.01.2017 do dňa čiastkových úhrad v období po 11.08.2016 až do dňa 14.11.2017, a od 14.11.2017 v sadzbe 16% ročne až do zaplatenia. Poznamenal, že zmluvný úrok je súčasťou pohľadávky a ako taký bol súčasťou mesačnej splátky. V takomto rozsahu t.j. vo výške splátky bol zmluvný úrok za obdobie do zmluvnej splatnosti t.j. do 17.01.2017 žalobcovi priznaný. Ohľadom časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zmluvného úroku „až do zaplatenia“ istiny, súd s poukazom na § 497 a 502 ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že Obchodný zákonník nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia, alebo mu tieto patria až doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. Súdna prax otázku doby, na ktorú sa dojednávajú úroky a úroky z omeškania v minulosti už riešila a zaujala v nej názor, že rozhodovacia prax aj právna literatúra je zajedno v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Dovolací súd sa v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.06.2007 sp. zn. 33Odo 657/2005 nestotožnil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno zásadne dohodnúť len na dobu do dohodnutého dňa splatnosti istiny a že od tohto okamihu už zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Mal za to, že z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy ako si ho zmluvné strany upravili. V prejednávanom spore zo zmluvy o úvere vyplýva, že strany sa dohodli na type a výške úrokovej sadzby ako fixnej do splatnosti, vo výške 16 % ročne. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 17.01.2017. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že by v súlade so zákonom došlo k vyhláseniu mimoriadnej predčasnej splatnosti úveru, vo svoje podstate aj za dobu podania žaloby úver „dobehol“ v splátkovom režime až do dňa konečnej splatnosti, kedy sa stali zročnými aj úroky z neho. Dňom 18.01.2017 však z nezaplatenej istiny zmluvný úrok „nebeží“ a teda nemá nárok na zmluvné úroky za dobu, kopírujúcu bez úrokov z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zmluvného úroku „až do zaplatenia“, ako nedôvodnú zamietol.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 13,52 %, keďže jeho úspech v konaní bol 56,76 % k neúspechu 43,24 % (1.858,85 : 3275,37), o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
20. Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu odvolania proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
21. K nesplneniu podmienok na zosplatnenie úveru uviedol, že doložil ako prílohu žaloby aj doklad o dôjdení oznámenia žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do dispozičnej sféry žalovanej, čo jednoznačne potvrdzuje splnenie podmienky doručenia oznámenia v súlade s ust. § 565 OZ. Pre dôjdenie prejavu vôle doporučeným listom, ako tomu bolo v prípade zasielania informácie o predčasnom zosplatnení pohľadávky platí, že ak doporučený list nie je možné doručiť z dôvodu nezastihnutia adresáta, poštový doručovateľ zanechá písomné oznámenie o jeho uložení na pošte. Žalobca mal aj s poukazom na bod 3.4 všeobecných obchodných podmienok za to, že bola splnená podmienka dôjdenia tohto právneho úkonu žalovanej. Ak by právna úprava v otázke doručovania listín pri jednotlivých právnych úkonoch vychádzala z právneho názoru, že dôjdenie zásielky možno považovať iba za moment jej reálneho prevzatia, nepoctiví dlžníci by sa úmyselne vyhýbali prevzatiu takýchto listín, čo by malo za následok nemožnosť vykonania niektorých právnych úkonov. Čo sa týka splnenia hmotnoprávneho predpokladu zosplatnenia úveru voči žalovanej, a to doručenia výzvy v súlade s § 53 ods. 9 OZ, žalobca poukázal na fakt, že predchodca žalobcu zasielal žalovanej výzvu na zaplatenie s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru, a to 09.01.2014, odoslanej dňa 10.01.2014. Súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na preukázanie tvrdení, ktoré tvoria odôvodnenie rozsudku, hoc výzvou zo dňa 14.11.2017 vyzval žalobcu, aby doplnil svoje podanie o skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, no predmetné podmienky zosplatnenia a preukázanie podmienok nevyžadoval. Žalobca v dôsledku uvedeného namietol, že rozsudok je prekvapivý, nakoľko nemal možnosť sa počas konania vyjadriť k dôvodom zamietnutia žaloby.
22. Žalobca v odvolaní ďalej namietal súdom prvej inštancie konštatovanú neplatnosť uznania dlhu, keď súd vôbec neskúmal podmienky splnenia tohto inštitútu, ale jednostranne hodnotil skutkový stav. Žalovaná uznala dlh, ktorý jej vyplýval zo zmluvy o úvere, nakoľko nebolo možné dosiahnuť splnenie záväzku iným zabezpečovacím prostriedkom, čoho si bola žalovaná plne vedomá. Uznanie dlhu podpísala na základe svojej slobodnej a vážnej vôle. Podľa § 558 OZ sa na platnosť uznania záväzku vyžaduje písomná forma uznania, určenie dlhu čo do dôvodu a čo do výšky. Uznanie dlhu žalovanej zo dňa 05.05.2016 uvedené obsahové náležitosti spĺňa. Čo sa týka splnenia podmienky adresáta, tak v listine, v ktorej žalovaná uznala svoj dlh čo do výšky aj dôvodu, je jednoznačne uvedené, že ide o dlh voči pôvodnému veriteľovi (Poštová banka, a.s.), pričom v tom čase správu pohľadávok tejto spoločnosti vykonával žalobca v zmysle Rámcovej komisionárskej zmluvy zo dňa 04.02.2016, teda bol oprávnený zaslať listinu týkajúcu sa uznania dlhu žalovanej, ktorá ju aj podpísala, a nakoľko ju žalobca predložil v tomto konaní ako dôkaz, je nespochybniteľné, že mu bola aj doručená, čím je splnená podmienka doručenia adresátovi pri jednostrannom právnom úkone. Zákonné podmienky uznania dlhu boli teda splnené. Konajúci súd opätovne nevyzval žalobcu na preukázanie ani týchto tvrdení.
23. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
25. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania v časti o zaplatenie 1.408,57 EUR, o vrátení súdneho poplatku vo výške 77,81 EUR a žalovanej uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 450,28 EUR s príslušenstvom, neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).
26. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je vecne správny, a preto ho odvolací súd v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
27. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
28. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.9.2019 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.9.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
29. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
30. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
31. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
32. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
33. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
34. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
35. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj ďalšie dôvody.
36. S odkazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia s doplnením dôvodov najmä v nadväznosti na odvolacie námietky.
37. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu o nesplnení zákonných podmienok (§ 53 ods. 9 OZ) pre zosplatnenie úveru, z ktorého dôvodu je vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru neúčinné.
38. Žalobca v odvolaní tvrdí, že predložil dôkaz o dôjdení jeho oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do dispozičnej sféry žalovanej ako prílohu žaloby, avšak hoci takýto dôkaz označil v žalobe, súdu ho do skončenia dokazovania nepredložil. Žalobca nepredložil ani dôkaz, že takúto zásielku žalovanej podal ako doporučený list (či ako inú zásielku) prostredníctvom pošty alebo iného subjektu, ktorý má v predmete podnikania doručovanie zásielok.
39. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca netvrdil a ani nepreukázal doručenie upozornenia na možnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ, hoci existenciu takéhoto upozornenia zo dňa 09.01.2014 a jeho odoslanie žalovanej 10.01.2014 tvrdí v odvolaní.
40. Správny je aj záver súdu o neplatnosti uznania dlhu žalovanou zo dňa 05.05.2016 z dôvodov, ako ich podrobne uviedol súd prvej inštancie.
41. Adresátom tohto jednostranného právneho úkonu podľa jeho obsahu by mala byť Poštová banka, a.s. ako veriteľ v zmysle uzavretej zmluvy o úvere a tejto mal byť tento prejav vôle aj doručený. Tomuto záveru však následne odporujú inštrukcie pre žalovanú, že uznanie má doručiť adresátovi R Collectors s. r. o., ktorý v tom čase (05.05.2016) ešte nebol veriteľom.
42. Za týchto okolností súd správne uzavrel, že uznanie dlhu nie je platné pre neurčitosť adresáta a nedošlo preto k predĺženiu premlčacej doby.
43. Nenáležitá je odvolacia námietka žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces tým, že ho súd nevyzval na preukázanie tvrdení, ktoré tvoria odôvodnenie rozsudku.
44. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v súlade s ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Súd môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), uvedené však nesmie nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v spore. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá sa prejaví predovšetkým v jej neúspechu v spore. Nedostatky v procesnej aktivite strany sporu však v sporovom konaní nemôže súd riešiť výzvou na doplnenie tvrdení a dôkazov, pretože súd by takýmto postupom neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu, čo by malo za následok porušenie princípu rovnosti sporových strán v spore.
45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnej žalovanej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).