Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, U., zastúpený Mgr. Roman Valach, bytom Partizánska 384/15, Bošany, proti žalovanému: V & H Autodoprava, s.r.o., so sídlom Mýtna Nová Ves 95, Ludanice, IČO: 46 803 866, zastúpený BK ADVO PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štúrova 884/24, Šaľa, IČO: 51 074 150, o zaplatenie 5.346 eur, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19. marca 2018, č. k. -185, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. a IV. p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany, ako súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.03.2018, č. k. -185 pri právnom posúdení podľa , , , konanie v časti o zaplatenie sumy 907,76 eura pre späťvzatie žaloby žalobcom v tejto časti zastavil (výrok I.) Pri právnom posúdení podľa , , , , , , ods., , a a , a Zák. práce žalobu v časti o zaplatenie mzdy za mesiace 02/2016 až 08/2016 spolu v sume 3.177,16 eura ako nedôvodnú zamietol (výrok II.). Výrokom III. rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, t. j. sumu 907,76 eura (netto) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa , a tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 28% (žalobca mal v spore úspech v rozsahu 36% a žalovaný mal v spore úspech v rozsahu 64%), pričom rozdiel medzi týmito dvoma sumami predstavuje práve 28%, ako celkový pomer úspechu žalovaného v tomto spore (64% - 36% = 28%). O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vyšší súdny úradník na súde prvej inštancie ( ).

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k tomu záveru, že u žalovaného neexistoval žiaden dôvod k tomu, aby nevyplatil mzdu iba žalobcovi, ako svojmu zamestnancovi, a to od jeho nástupcu do zamestnania, t. j. od 01.02.2016, počas celého trvania pracovného pomeru až do 08/2016, keď všetky odvodové povinnosti si voči žalovanému plnil, zabezpečoval mu aj stravu, takisto ako ostatným zamestnancom, ktorí u žalovaného pracovali. Títo zamestnanci pracovali a dostávali mzdu za vykonanú prácu na ruku, vždy riadne a včas. Žalovaný vyplácal mzdu každý mesiac riadne a riadne ju platil každý mesiac aj tým zamestnancom, ktorým bola mzda zasielaná na ich účty v bankách.

4. V tomto smere súd poukázal na svedecké výpovede I. D., Z. R., čestné prehlásenia Z. U. a U. R., ktorým žalovaný platil mzdu každý mesiac do rúk. Podporne žalovaný vyplácanie mzdy žalobcovi, ako aj ostatným jeho spolupracovníkom preukázal aj výpismi zo svojho účtu, z ktorých bolo zrejmé, kedy konateľ žalovaného vyberal vyššiu finančnú hotovosť. Takisto žalovaný v konaní preukázal, čo žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, že za žalobcu ako zamestnanca platil v tomto období odvody do sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a tiež aj daňovému úradu.

5. Žalobcove tvrdenia v spore považoval súd za nedôveryhodné a rozporuplné, pretože žalobca menil svoju výpoveď ohľadne takých skutočností, ktoré s nevyplatením mzdy nesúviseli (pôžička od jeho otca, dochádzanie osobným autom do práce). Žalobca v spore nad všetky pochybnosti nepreukázal súdu to, že pracoval deväť mesiacov bez mzdy, pričom takéto tvrdenie žalobcu sa javí byť nereálne, nakoľko žalobca v tom čase bol povinný živiť svoju rodinu a okrem toho staval aj rodinný dom.

6. Inšpektorát práce v Dodatku č. 1 k protokolu okrem iného uviedol aj to, že neposkytnutie mzdy žalobcovi bolo konštatované aj preto, že žalovaný nevedel poskytnúť doklady preukazujúce poskytnutie mzdy, alebo aspoň výplatné pásky.

7. Vychádzajúc z kontextu týchto dôvodov, súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia mzdy za mesiace 02/2016 až 08/2016, ako nedôvodnú zamietol.

8. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepodal na súd žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu, pracovný pomer žalobcu u žalovaného platne skončil dňom 07.11.2016. Žalobcovi následne na základe uvedeného a s poukazom na ust. § 69 ods. 4 Zák. práce vznikol nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov a preto súd v rámci výroku III. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 907,76 eura (netto).

9. Proti tomuto rozsudku v častiach jeho výrokov II. a IV. podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok OS Topoľčany č. k. -185 zo dňa 19.03.2018 v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby znovu konal a rozhodol. Napriek tomu, že žalovaný mal k dispozícii číslo účtu žalobcu a aj napriek tomu, že žalobca sa domáhal uhradenia nevyplatenej mzdy na účet, o ktorom mal žalovaný vedomosť, žalovaný svojvoľne mzdu zaslal žalobcovi poštou po vyše jednom roku od jej splatnosti, napriek tomu, že v celom konaní tvrdil, že si plnil všetky svoje zákonné povinnosti. Výbery z účtu žalovaného nijak nepreukazujú tvrdenia žalovaného v tom, že tieto finančné prostriedky alebo ich časť boli použité na vyplatenie mzdových nárokov žalobcu. Tieto výpisy predložené žalovaným svedčia iba o tom, že z účtu žalovaného boli nejaké finančné prostriedky vyberané.

10. Žalovaný ho z neznámeho dôvodu odo dňa 27.10.2016 odhlásil ako zamestnanca z príslušnej poisťovne a to aj napriek tomu, že jeho pracovný pomer bol ukončený dňa 07.11.2016, pričom dané obdobie od 27.10.2016 do 07.11.2016 v sume 13,74 eura musel žalovaný poisťovni v Topoľčanoch (Všeobecnej zdravotnej) uhradiť sám. Nie je mu zrejmé, ako súd vyhodnotil čestné prehlásenia ako dôkaz v prospech žalovaného, keď spoločník a manželka konateľa žalovaného sa nevedeli k obsahu týchto čestných prehlásení vyjadriť. Má vedomosť o tom, že prevzatie mzdy je v prípade ostatných zamestnancov písomne potvrdené a v jeho prípade nie. Pýta sa prečo? Aj inšpektorát práce s vyjadrením takýchto svedkov nesúhlasil a jednoznačne konštatoval neposkytnutie mzdy (viď jeho vyjadrenie zo dňa 09.10.2018). Žalovaný mu nikdy nedoručil okamžité skončenie pracovného pomeru, ale je pravdou, že mu bol doručený návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zák. práce, pričom tento návrh dohody mu bol doručený až po tom, ako skončil pracovný pomer žalobca.

11. Do práce chodil vzhľadom k prísľubu žalovaného v tom smere, že mzdu mu vyplatí budúci mesiac, pretože sa obával, že ak by z práce z akéhokoľvek dôvodu odišiel, mzda by mu už vyplatená nebola vôbec. V čase života jeho otca mu tento daroval nemalú finančnú hotovosť, z ktorej boli hradené náklady na dom, splátky úveru atď., o čom mal konateľ žalovaného vedomosť. Suma, ktorú mu otec daroval nemohla byť predmetom dedičského konania. Práve výdavky na strane žalobcu preukazujú, že tento musel mať aj iný príjem, inak by svoje náklady iba z príjmu od žalovaného plniť nemohol, aj keby mu bol riadne vyplácaný.

12. Platné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu a dôvody takéhoto skončenia pracovného pomeru sú jednoznačne preukázané (dôvodom je nevyplatenie mzdy). Samotný žalovaný takýto dôvod potvrdil, keď po vyše roku vyplatil žalobcovi náhradu mzdy v sume 907,76 eura za mesiace 09 a 10 r. 2016. Žalobcovi nie je známe, na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že tvrdenia o tom, že žalobca žije s manželkou oddelene nie sú pravdivé. Z ničoho doposiaľ uvedeného však nevyplýva a nevyplýva to ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku, že mzda mala byť žalovaným žalobcovi vyplatená. Práve na žalovanom bolo (dôkazné bremeno) preukazovať vyplatenie mzdy a nie na žalobcovi preukazovať nevyplatenie mzdy.

13. Včas podaným odvolaním napadol výrok o náhrade trov konania (výrok IV.) žalovaný navrhujúc zmenu tohto výroku tak, že žalovanému bude priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64%. Ako žalovaný mal záujem doplatiť nároky žalobcu (mzda za september a október 2016, ako aj náhrada mzdy za výpovednú dobu), avšak so žalobcom sa nedokázal dohodnúť. Priznanie nároku v rozsahu 28% pre žalovaného sa nejaví ako spravodlivé, pretože žalovaný musel zaplatiť súdny poplatok za odpor a súčasne využil aj právne zastupovanie advokátom. Súčasne je nutné prihliadnuť aj na predmet sporu a správanie sa žalobcu, nakoľko žalobca podal žalobu odporujúcu dobrým mravom. Náhradu podľa výroku III. napadnutého rozsudku zaplatí žalovaný žalobcovi, po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozsudku.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že v súčasnej dobe je predčasné hodnotiť úspešnosť v spore. Vzhľadom na správanie sa žalovaného bol ako žalobca nútený domáhať sa svojich práv až súdnou cestou, z ktorých časť žalovaný uhradil v priebehu konania (po prvom pojednávaní) a časť chce uhradiť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Za spravodlivé preto považuje, aby žalovanému náhrada trov konania priznaná nebola. Podanou žalobou sa domáhal výlučne toho plnenia, na ktoré má zákonný nárok. V konaní sa všetky tvrdenia, resp. vyjadrenia žalovaného o plnení si všetkých jeho povinností voči žalobcovi ukázali ako nepravdivé a zavádzajúce, keďže žalovaný časť zo žalovanej sumy uhradil až po dobe vyše jedného roka po ich splatnosti.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že na základe dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom a na základe žalovaným účinne popretých skutkových tvrdení žalobcu, žiada odvolací súd o potvrdenie napadnutých výrokov II. a IV. rozsudku. Zároveň si uplatňuje odvolacie trovy v rozsahu 100 %. Uznal nevyplatenie mzdy za mesiace 10 a 11 r. 2016, chybu si priznal a túto mzdu i žalobcovi vyplatil. Žalobca pracoval pre žalovaného na základe dohody o vykonaní práce už rok pred uzatvorením pracovného pomeru, kedy žalobcovi bola „na ruku“ riadne vyplácaná mzda. Žalobca sám potvrdil, že žalovaný mu zabezpečoval stravu, takže nebol dôvod, aby žalovaný žalobcovi nevyplácal aj mzdu.

16. Žalobca v písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že žalovaný v priebehu celého konania absolútne nepreukázal žalobcom tvrdené nevyplatenie mzdy, ale iba vyjadrením manželky konateľa žalovaného a spoločníka žalovaného a iným objektívnym spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal. Súd prvej inštancie tým, že žalovaného zaviazal k čiastočnému plneniu, vyvracia tvrdenia žalovaného v tom smere, že všetky povinnosti voči žalobcovi si riadne plnil.

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného do trov konania (výrok IV.) uviedol, že je toho názoru, že nárok na náhradu trov konania mu vznikol a tieto si uplatňuje aj v odvolacom konaní. Žalobca mal možnosť obrátiť sa aj na mediátora, ktorý ako osoba práva znalá mohla urovnať spor aj bez súdu. Odísť zo zamestnania zo dňa na deň a neodovzdať zamestnávateľovi dokumentáciu, spôsobiť škodu, nepovažuje žalovaný za bežné etické správanie sa zamestnanca.

18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (CSP) preskúmal prvoinštančný rozsudok v odvolaniami napadnutými výrokmi žalobcu (výrok II. a výrok IV.) a žalovaného (výrok IV.) zvoliac pritom procesný postup v zmysle a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario). Následne odvolací súd obidve podané odvolania, t. j. žalobcu a aj žalovaného vyhodnotil za nedôvodné a rozhodol o nich tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa veta tretia súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

20. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania zo strany žalobcu smerujúceho voči výroku II. a IV. napadnutého rozsudku OS Topoľčany, zo dňa 19.03.2018, č. k. -185 dospel k tomu záveru, že predmetné odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu mzdy pôvodne v sume 5.346 eur voči žalovanému, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení v tom čase platného Zák. práce, ako hmotnoprávneho predpisu.

21. Pokiaľ ide o podané odvolanie zo strany žalovaného proti výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, t. j výroku IV., tak aj v tomto prípade odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie za nedôvodné. Súd prvej inštancie vzhľadom k tomu, že žalovaný bol úspešný v tej časti sporu, ktorou bol zamietnutý mzdový nárok žalobcu v sume 3.177,16 eura na druhej strane bol neúspešný ohľadne mzdového nároku žalobcu v sume 1.815,52 eura (2 x 907,76 eura podľa výrokov I. a III. prvoinštančného rozsudku, ktoré ani jedna zo strán nenapadla odvolaním) správne určil celkový pomer úspechu žalovaného v tomto spore v rozsahu 28%. Pri akceptovaní uvedeného je zrejmé, že predmet sporu vo finančnom vyjadrení predstavoval spolu sumu 4.992,68 eura (3.177,16 eura + 1.815,52 eura). Keďže žalobca bol úspešný v spore ohľadne zaplatenia spolu sumy 1.815,52 eura, je možné konštatovať pomer jeho úspechu v danom spore v rozsahu 36% vzhľadom na predmet konania. Takisto žalovaný mal v spore úspech ohľadne zaplatenia sumy 3.177,16 eura, pretože v tejto časti bol žalobný návrh žalobcu zamietnutý. Vzhľadom na predmet konania (4.992,68 eura) zamietnutý žalobný nárok žalobcu v sume 3.177,16 eura predstavuje pomer úspechu žalovaného v tomto spore, ktorý je 64%. Rozdiel medzi týmito dvomi sumami, ktorý predstavuje 28% (64% - 36 %) potom súd prvej inštancie správne považoval za celkový úspech žalovaného v prvoinštančnom konaní.

22. Odvolací súd v kontexte uvedených dôvodov, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výrokov II. a IV., ako vecne správny podľa potvrdil, pričom v ďalšom odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje ( ).

23. Na margo správnosti napadnutého rozsudku, t. j. vo výroku II., odvolací súd poznamenáva, že v kontexte vykonaného dokazovania a to najmä výpoveďou svedkov I. čestnými prehláseniami zamestnancov Z. U. a U. R., výpismi z účtov žalovaného, odvodmi do sociálnej a zdravotne poisťovne, daňovému úradu za žalobcu v žalovanom období, žalovaný preukázal vyplatenie mzdy žalobcovi za ním žalované obdobie od 02/2016 do 08/2016. Čo sa týka svedeckých výpovedí svedkov I. D. a Z. R., tak títo svedkovia boli poučení o trestných následkoch krivej svedeckej výpovede podľa , a preto súdy obidvoch stupňov nemali dôvod tieto výpovede považovať za nepravdivé iba kvôli tomu, že I. D. je manželkou konateľa žalovaného a Z. R. je jeho spoločníkom. Takisto odvolací súd zhodne, ako aj súd prvej inštancie nemal dôvod spochybňovať obsah obidvoch čestných prehlásení (Z. U. a U. R.), ktoré je v zmysle potrebné považovať za písomné vyhlásenie svedka. Odvolací súd sa stotožňuje aj s konštatovaním prvoinštačného súdu, ako jedného z dôvodov zamietnutia mzdového nároku žalobcu v rámci výroku II., podľa ktorého žalobca v konaní nad všetky pochybnosti nepreukázal, že ak pracoval deväť mesiacov bez vyplatenej mzdy žalovaným, tak potom sa javí byť nereálnym to, z čoho tento živil svoju rodinu a hradil krytie nákladov spojených s výstavbou rodinného domu,

keď finančné pokrytie týchto nákladov svojim otcom nepreukázal. Je pravdou, že zrejme pod vplyvom výsledkov kontroly Inšpektorátu práce Nitra žalovaný zaslal žalobcovi jeho mzdu za mesiace 10/2016 a 11/2016, v dôsledku čoho bolo konanie v tejto časti výrokom I. prvoinštančného rozsudku zastavené. Ak žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uvádza, že je ochotný zaplatiť žalobcovi aj sumu 907,67 eura za výpovednú dobu, tak ako je uvedená vo výrokovej časti III., tak nemusí čakať na právoplatnosť rozsudku, ako sám uvádza, nakoľko výroková časť napadnutého rozsudku označená ako výrok I. a výrok III., nebola napadnutá odvolaním ani jednej zo strán tohto sporu. Súd prvej inštancie dostatočne vykonaným dokazovaním s následným posúdenm získaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, čo korešponduje s obsahom ust. rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu v odvolaním napadnutom - zamietajúcom výroku II. vecne správne a preto v tejto časti výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania (výrok IV.) odvolací sú rozsudok OS Topoľčany zo dňa 19.032018, č. k. -185, ako vecne správny podľa , potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania v danom prípade odvolací súd s poukazom na čiastočný pomer úspechu a neúspechu obidvoch odvolateľov v tomto spore rozhodol s poukazom na ust. a tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).