Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/380/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej M. M., O.. XX.X.XXXX, U., F. U. X, zast. JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Szakkayho 1, o zaplatenie 3.639,78 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku -88 z 12.12.2016 v znení dopĺňacieho rozsudku - 113 zo 6.9.2018 Okresného súdu Košice -okolie

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku zo 06.09.2018, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.231,57 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.091,32 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhrada trov konania vo výške 65,26%.

2. Dopĺňacím rozsudkom zo 6.9.2018 rozsudok doplnil o výrok tak, že Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak po vrátení veci odvolacím súdom na rozhodnutie o trovách, v t.č. vedľajšieho účastníka, o ktorom opomenul rozhodnúť. Vychádzajúc z konštatoval, že že úspech žalovanej v konaní bol 7, %, t.j., že bola prevažne neúspešná s tým, že osud hlavného účastníka zdieľa aj vedľajší účastník a preto za situácie, aká je aj v tomto konaní, bol prevažnej úspešný žalobca a žalovanej ani vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nevzniklo. Z toho dôvodu Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ náhradu trov konania nepriznal.

3. V odôvodnení rozsudku v znení dopĺňacieho rozsudku, súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou, podanou 10.4.2014 domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť mu 3.639,78 eura spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo splatných splátok v období od 21.5.2010 do 11.8.2013 v kapitalizovanej výške 271,16 eur a od 12.8.2013 zo sumy 3.639,78 eur až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, na tom skutkovom a právnom základe, že pôvodný veriteľ SLSP a.s. a žalovaná uzavreli 9.6.2006 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (čl. 4), ktorou veriteľ žalovanej poskytol spotrebiteľský bezúčelový úver 100.000,- Sk (3.319,39 eur) . Ten sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 119 vo výške 1.502,- Sk (49,86 eur) vždy do 20. dňa v mesiaci. Prvá splátka mala byť uhradená 20.7.2006 a posledná najneskôr 20.05.2016. Strany mali dohodnutý riadny úrok v sadzbe 11,9%. Účastníci mali dohodnutý poplatok za správu úveru, ktorý bol vo výške 60,- Sk mesačne. Pohľadávku postúpil pôvodný veriteľ na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.6.2013 a k tomuto dňu činil záväzok žalovanej 4.239,- eur , pozostávajúci z dlžnej istiny

3.312,23 eur, riadneho úroku 664,- eur, úroku z omeškania 262,77 eur. Úver bol predčasne zosplatnený žalobcom ku dňu 11.8.2013. Súdu predložil doklad (čl. 80), že už SLSP a.s. úver zosplatnila listom z 20.5.2013 a to ku dňu 17.5.2013. Aktuálny dlh činil 4.185,12 eur. Žalobou žalobca uplatnil iba splátky, ktoré neboli ku dňu podania žaloby premlčané, a ktoré boli splatné v období od 20.5.2010 do 20.7.2013, pričom splátky, zaplatené v období od 20.8.2013 do 20.5.2016 sa podľa jeho tvrdenia stali zročnými 11.8.2013. Danú skutočnosť žalobca súdu nepreukázal. Z jednotlivých splátok sa domáhal úroku z omeškania ku dňu 11.8.2013 v kapitalizovanej výške 271,16 eur a z celej dlžnej sumy vo výške 3.639,78 eur od 12.8.2013 až do zaplatenia. Ďalej konštatoval, že do konania 18.11.2014 vstúpil na strane žalovanej vedľajší účastník a to podľa procesných predpisov účinných do 30.6.2016, avšak bez výraznej následnej aktivity, že až 29.7.2016 žalovanej a 1.8.2016 žalobcovi bolo oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka doručené. Kým žalovaná vyslovila súhlas, žalobca vzniesol námietky. Súd poukázal na to, že dňom 1.7.2016 inštitút vedľajšieho účastníka podľa zanikol, že v súlade s novou právnou úpravou výzvou zo 6.10.2016 vyzval dovtedajšieho vedľajšieho účastníka - Združenie

- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy v prípade, že hodlá žalovanú zastupovať v spore podľa , doložil súdu písomnú plnú moc, podpísanú žalovanou, že v prípade , ak mieni podať návrh na pribratie do konania podľa , aby predložil súhlas strany, ktorej záujmy hodlá hájiť. Dňa 2.11.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie Združenia v tom zmysle, že, s účinnosťou nového civilného procesného kódexu, (ďalej len ), počnúc dňom 01.07.2016 došlo ku kontinuite procesného postavenia združenia na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach, začatých pred 01.7.2016, a to tak, že právna úprava obsiahnutá v , týkajúca sa združení na ochranu spotrebiteľov, bola prebratá do , preto od 01.07.2016 vystupujú spotrebiteľské združenia v prebiehajúcich konaniach, do ktorých vstúpili pred 01.07.2016, už pod novým procesným označením, osobitný subjekt. Pokiaľ boli splnené procesné predpoklady na účasť spotrebiteľských združení v súdnych konaniach pod procesným názvom vedľajší účastník, v súlade s , potom rovnako, bez ďalšieho, ostávajú splnené podmienky na kontinuálnu účasť spotrebiteľských združení v súdnych konaniach pod novým označením, osobitný subjekt, v súlade s s tým, že právne účinky úkonov spotrebiteľského združenia vykonané v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka podľa , zostávajú zachované. Citujúc znenie veta prvá , dodal, že neexistuje žiadna norma, ktorá by právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti rušila a žiadna norma nedáva ani súdu právomoc, tieto už vzniknuté právne účinky zrušiť. Súdu z tohto podania však nevyplývalo splnenie podmienok, za ktorých by ako osobitný subjekt mohlo byť účastné na strane žalovanej na jej podporu. Poukázal na to, že inštitút vedľajšieho účastníka podľa a nasl. dňom 1.7.2016 zanikol, že dovtedajšiu účasť Združenia na strane žalovanej neignoroval a v zmysle nových procesných ust. napriek tomu, že to zákon súdu neprikazoval, ho vyzval na to, aby svoju účasť v konaní deklaroval podľa nových pravidiel, k čomu ale nedošlo. Súd preto dňom 1.7.2016 v konaní pokračoval iba so stranami sporu. Súdu, vychádzajúc z účinného od 1.4.2015, bolo nepochybne preukázané, že hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere 9.6.2006 vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Konštatoval, že úverová zmluva, uzavretá podľa Obch. a všeobecným ust. na ochranu spotrebiteľa upraveným v Obč. zák. a právny vzťah posúdil síce ako zmluvný typ podľa obchodného práva, avšak nároky z neho vzniknuté podľa občianskeho práva. Citujúc znenie , , a Obch. zák. , z tvrdení žalobcu ale aj úverovej zmluvy mu vyplynulo, že splátky vo výške 49,86 eur, súčasťou ktorých bol aj zmluvný úrok, boli splatné do 20. dňa v mesiaci (viď bod I.1 úverovej zmluvy), prvá splátka mala byť realizovaná do 20.7.2006 a posledná dňa 20.5.2016. Preverením zistil, že úroková sadzba zodpovedala korektívom spotrebiteľských úverov v danom čase a preto tejto otázke viac nevenoval pozornosť. Z listiny z 20.5.2013 (čl. 80) mu vyplynulo, že SLSP a.s. kvôli nesplácaniu úveru celý úver, t.j. aj časť, ktorú zostávalo doplatiť do zmluvnej splatnosti dňa 20.5.2016, predčasne zosplatnil v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca v žalobe síce uvádzal, že úver zosplatnil on sám ku dňu 11.8.2013 a preto k tomuto dňu sa domáhal kapitalizovaného úroku z omeškania, že daná diskrepancia medzi dátumom skutočného zosplatnenia úveru nemá pre vec zásadný význam. Naopak, že žalobcom žiadaný úrok z omeškania z jednotlivých splátok ku dňu 11.8.2013 je pre žalovanú výhodnejší vzhľadom na to, že za dobu 3 mesiacov (máj - august 2013) je počítaný z nižšieho výpočtového základu. Vychádzajúc aj z zák. 250/2007 účinného od 1.5.2014, a Obč. zákonníka uviedol, že podľa zmluvy z 9.6.2006 mala byť posledná splátka zaplatená 20.5.2016 a v tento deň nastala konečná splatnosť úveru ako celku. Dokazovaním mu bolo preukázané, že pôvodný veriteľ úver zosplatnil ku dňu 17.5.2013, no žalobca tvrdil, že k tomu došlo 11.8.2013, že táto okolnosť nemá pre vec význam, že ak mali byť splátky zaplatené do 20. dňa v mesiaci, že premlčacia doba každej z nich začala plynúť 21. dňom a premlčanie sa bude posudzovať odo dňa splatnosti každej

z nich osobitne. Za daného stavu konštatoval, že ak žaloba bola podaná 10.4.2014, tak splátky, ktoré mali byť zaplatené v období od 20.4.2011 do 20.5.2016, premlčaná nie sú, že splátky splatné 20.3.2011 dozadu však premlčané sú, že preto, ak sa žalobca domáhal úhrady aj splátok, splatných od 20.5.2010 až do 20.3.2011, tieto splátky sú premlčané. Splátky, splatné v období od 20.4.2011 do 20.5.2016 v celkovom počte 62, premlčané nie sú a pri výške splátky 49,86 eur (bez ďalších vedľajších súčastí) činí čistý dlh žalovanej 3.091,32 eur. Zo splátok, splatných od 20.4.2011 do 11.8.2013 žalobca vyrátal kapitalizovaný úrok 271,16 eur, no vzhľadom na premlčanie časti z nich , je skutočná výška úroku z omeškania zo splátok od 20.4.2011 do 11.8.2013 v sume 140,25 eur. Z uvedeného dôvodu priznal žalobcovi kapitalizovaný úrok z omeškania spolu s dlžným záväzkom celkom 3.231,57 eur (3.091,32 eur plus 140,25 eur) a zo sumy dlžnej istiny 3.091,32 eur tiež zákonný úrok z omeškania od 12.8.2013 až do zaplatenia. Citujúc znenie Obč. zák. a Nariadenia vlády účinného od 15.1.2009 uviedol, že v čase vzniku omeškania bola sadzba ECB 0,5% a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania 8,5% ročne. S poukazom na uvedené skutočnosti , žalobu čiastočne pre premlčanie ako nedôvodnú zamietol. Vychádzajúc z , konštatoval, že žalobca mal v konaní úspech 82,% k pomeru neúspechu 17,%, preto priznal žalobcovi trovy konania 65,26%, o výške ktorých bude osobitným uznesením rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. Citujúc znenie , uviedol, že vedľajší účastník, účastný v konaní do 30.6.2016, by za predpokladu, že by strane, ktorú v konaní podporoval, vznikli trovy konania, a na náhradu ktorých by jej vznikol nárok, keďže mal rovnaké práva ako účastník sám. Súd pri hodnotení výšky úspechu žalovanej v tomto konaní dospel k záveru, že žalovanej by podľa pomeru jej úspechu nepatrila náhrada trov konania vzhľadom na jej úspech 17,37% (rovnajúci sa neúspechu žalobcu) a náhrada trov konania by nepatrila ani vedľajšiemu účastníkovi, že okrem toho, podľa procesných predpisov účinných do 30.6.2016 sa, o.i. posudzovala tiež účelnosť vynaložených trov a vzhľadom na to, že vedľajší účastník v čase do 30.6.2016 okrem samotného vstupu do konania na strane žalovanej nevykonal nič, uvedený úkon vyhodnotil ako úkon bez akéhokoľvek vplyvu na vecný výsledok konania a ako neúčelný, takže náhrada trov konania by mu nepatrila ani z tohto dôvodu.

4. Proti rozsudku v znení dopĺňacieho rozsudku - výroku, ktorý súd žalobe žalobcu vyhovel a proti výroku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov uvedených v , a , t.j. , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Citujúc znenie , prvá veta namietala, že súd zásadným spôsobom porušil aj procesné predpisy , pokiaľ ide o vylúčenie Združenia - Pomoc na obranu spotrebiteľa „POS“ (ďalej len „Združenie“) z účasti na konaní ako osobitného subjektu , napriek tomu, že Združenie túto účasť v konaní požadovalo a ona s jeho účasťou v konaní vyjadrila výslovný súhlas, že tým je naplnený odvolací dôvod podľa aj podľa Ďalej namietala a mala za to, že súd síce správne konštatoval, že zmluva, ktorú 9.6.2006 uzavrela s právnym predchodcom žalobu (Slovenskou sporiteľnou, a.s.), je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľskom úvere, najmä pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutý úver. Uviedla, že Zmluvou o úvere uzavretou 9.6.2006 s právnym predchodcom žalobcu- Slovenskou sporiteľňou, a.s. jej bol poskytnutý bezúčelový úver v celkovej výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), ktorý mala splácať v 119 pravidelných mesačných splátkach po 1.502,- Sk (49,86 eur), s dátumom poslednej splátky 20.05.2016, že súčasťou mesačných splátok boli aj príslušnú úroky, ktoré predstavujú odplatu za poskytnutie úveru. Celkovo tak mala zaplatiť 5.933,34 eur, z čoho vyplýva, že na úrokoch mala zaplatiť 2.613,95 eur, čo je 78 % z poskytnutého úveru. Mala za to, že takto určená výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru je privysoká a v rozpore s dobrými mravmi, že aj keď v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte neboli v účinnosti predpisy, ktoré určovali maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, súd mal odplatu v takej výške považovať za neplatnú podľa všeobecnej úpravy z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa Obč. zák., a mal na to prihliadať z úradnej povinnosti. Vytýkala súdu, že namiesto toho sa uspokojil s konštatovaním, že preverením zistil, že úroková sadzba zodpovedala korektívom spotrebiteľských úverov v danom čase a preto tejto otázke viac nevenoval pozornosť. Súhlasila iba s druhým výrokom napadnutého rozsudku, v ktorej súd zamietol nárok na úhradu splátok splatných od 20.05.2010 až do 20.03.2011, ako aj časti uplatnenej kapitalizovanej výšky úroku z omeškania, a to z dôvodu premlčania. Na základe uvedených skutočností mala za odvolaním napadnutý rozsudok vecne nesprávny, že súd sa nevysporiadal s uvedenými skutočnosťami a neaplikoval všetky relevantné ust.

právnych predpisov. Navrhla zrušiť výrok I. a III. rozsudku a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu mal za to, že pri vylúčení Združenia na ochranu spotrebiteľa "POZ" (ďalej len "Združenie") s konania, postupoval súd správne. Poukázal na to, že prijatím nových civilných kódexov nedošlo k prevzatiu právne úpravy vedľajšieho účastníctva právnických osôb, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Z výkladu Ministerstva spravodlivosti SR mu jednoznačne vyplynulo, že dňom nadobudnutia účinnosti nových civilných kódexov vedľajšie účastníctvo zaniklo a združenie stratilo postavenie účastníka konania s procesnými právami a povinnosťami, že napriek tomu súd vyzval združenie na doloženie plnej moci podpísanej žalovanou v súlade s , prípadne na predloženie súhlasu strany, záujmy ktorej hodlá hájiť v súlade s , čo však združenie nesplnilo. Ďalej uviedol, že žalovaná bola o dohodnutej úrokovej sadzbe informovaná pri podpise zmluvy, rovnako ako o počte, termíne a výške splátok, ktoré mala v zmysle zmluvy uhradiť, že s uvedeným vyjadrila súhlas podpisom Zmluvy o splátkovom úvere z 09.06.2006. Z uvedených dôvodov sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom a navrhol ho potvrdiť.

7. Rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ) na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa a a , lebo súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolacie námietky žalovanej, ktoré sa týkali Združenia - Pomoc na ochranu spotrebiteľa „POS“ ďalej len „Združenie“ z dôvodu, že mal byť vylúčený z účasti na konaní ako osobitného subjektu, v dôsledku čoho mal byť naplnený odvolací dôvod podľa a nie sú dané. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie , na ktoré odkazuje (body 6., 7., 8. a 9. rozsudku), vychádzajúc z a nasl. , že inštitút vedľajšieho účastníka dňom 01.07.2016 zanikol, že dovtedajšiu účasť Združenia na strane žalovaného súd neignoroval a v zmysle nových procesných ust. napriek tomu, že tento to zákon súdu neprikazoval, ho vyzval na svoju účasť , aby ju deklaroval podľa nových pravidiel, k čomu nedošlo, a preto 01.07.2016 konal a pokračoval iba so stranami sporu.

10. Ďalšie odvolacie námietky žalovanej sú však dôvodné, a to predovšetkým k namietanej skutočnosti, že zmluva, ktorú uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. je zmluvou spotrebiteľskou, že zmluvou o úvere podľa o spotrebiteľských úveroch sa súd prvej inštancie nezaoberal, že sa vôbec nezaoberal zmluvnými podmienkami tohto spotrebiteľského úveru, najmä pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutý úver.

11. Je predovšetkým potrebné vziať na zreteľ tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v celkovej výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), ktoré mala žalovaná splácať v 119 pravidelných mesačných splátkach po 1.502,- Sk (49,86 eur), s dátumom poslednej splátky 20.05.2016, že súčasťou mesačných splátok boli aj príslušné úroky, ktoré predstavujú odplatu za poskytnutie úveru, že celkovo mala žalovaná zaplatiť 5.933,34 eur, z čoho vyplýva, že na úrokoch mala zaplatiť 2.613,95 eur, čo je 78 % z poskytnutého úveru.

12. Súd opomenul , berúc na zreteľ, že ide o spotrebiteľský vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, posúdiť aj z hľadiska poskytnutia ochrany práv spotrebiteľovi, aplikovať aj § 39 a § 3 Obč. zák., so zreteľom na výšku odplaty za poskytnutý úver 2.613,95 eur oproti poskytnutému úveru, v dôsledku čoho mala zaplatiť žalobcovi celkom 5.933,34 eur, či odplata 78 % je, res. nie je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zák. a či takúto výšku odplaty vzhľadom na možnú neplatnosť takéhoto

právneho úkonu (§ 39 Obč. zák.) možno veriteľovi priznať. Z uvedených dôvodov je preto rozhodnutie súdu prvej inštancie aj nepreskúmateľné. Okrem iného, nie je možné z rozhodnutia súdu zistiť, z čoho pozostáva splátka istiny 119,- eur, v ktorej by mala byť obsiahnutá výška poskytnutého úveru, príslušné dohodnuté úroky z úveru, prípadne poplatky, z ktorého dôvodu je rozhodnutie súdu aj v tomto smere nepreskúmateľné.

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto riadiac sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu prejednávanú vec podradiť aj pod prísl. ust. o spotrebiteľských úveroch, zaoberať sa odvolacími námietkami vo vzťahu k a Obč. zák., vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.

14. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania.

15. Výsledok hlasovania - pomer hladov: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).