Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoCsp-14-2023.pdf
PDF · 117.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/14/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej, v spore žalobcu: A. B. C., C., so sídlom D., E. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, o zaplatenie 629,29 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 8Csp/9/2022-104 zo dňa 25. januára 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie sa v časti o zaplatenie sumy 50 eur zastavil /výrok I./, vo zvyšnej časti žalobu zamietol /výrok II./ a žalovanému náhrada trov konania nepriznal /výrok III./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 629,29 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 629,29 eur od 15.07.2021 do zaplatenia s tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi ním a postupcom H. I. C., J., E. nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 14.04.2018 zmluvu o úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v dohodnutých termínoch splátky úveru, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak právny predchodca žalobcu ako veriteľ dňa 30.07.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 1.434,30 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.150,66 eur, z riadneho úroku vo výške 138,33 eur, z úroku z omeškania vo výške 111,39 eur, z poplatkov vo výške 10,95 eur, z poistenia vo výške 22,97 eur. Žalobca si však v spore uplatňuje len nárok na zaplatenie 629,29 eur, čo predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovaného (1.752,31 eur - 1.123,02 eur = 629,29 eur). Po podaní žaloby žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie 50 eur s tým, že žalovaný mu dňa 17.02.2022 uhradil sumu 25 eur a dňa 17.03.2022 sumu 25 eur.
2. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 14.04.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru s výškou úverového rámca 1.100 eur, mesačná splátka bola vo výške 4 % z dlžnej čiastky (min. 12 eur). Zmluvné strany sa dohodli na výške úrokovej sadzby 26,28 %, na splatnosti mesačnej splátky 20. deň v mesiaci. V zmluve je uvedený údaj o RPMN 35,10 %, mesačná úroková sadzba 2,19 %, údaj
o priemernej RPMN chýba, údaj o celkovej čiastke k zaplateniu 1.282,87 eur. V zmluve boli predpoklady použité pre výpočet RPMN a celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, nasledovne: - čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny. Žalobca výzvou zo dňa 30.07.2020 vyzval žalovaného na splatenie celého úveru vo výške 1.395,91 eur, a to najneskôr do 15 dní od spísania predmetnej výzvy. V liste právneho predchodcu žalobcu zo dňa 22.07.2021 vyplýva, že týmto oznamuje žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky žalovaného z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 1.434,30 eur na spoločnosť A. B. C., C. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.07.2021, ktorá nadobudla účinnosť dňa 19.07.2021. Oznámenie bolo podané na poštu dňa 23.07.2021. Žalobca v konaní predložil aj Úverové podmienky právneho predchodcu žalobcu, pokus o zmier zo dňa 13.01.2022, zmluvu o postúpení pohľadávok č. B1/2021 zo dňa 14.07.2021 spolu s prílohou.
3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 565, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 1 ods. 2 veta prvá, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v rozhodnom čase. Uviedol, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a tiež zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvou sa žalobca, resp. právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe
- nepodnikateľovi, peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný riadne nesplácal dohodnuté splátky úveru. Žalobca nárok na zaplatenie žalovanej sumy a aktívnu legitimáciu v predmetnej veci odôvodňoval uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky s pôvodným veriteľom H. I. C., J.. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský spor, bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Medzi spoločnosť H. I. C., J. na jednej strane a žalovaným na druhej strane bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru s výškou úverového rámca 1.100 eur, mesačná splátka bola vo výške 4 % z dlžnej čiastky (min. 12 eur). Zmluvné strany sa dohodli na výške úrokovej sadzby 26,28 %, na splatnosti mesačnej splátky 20. deň v mesiaci. V zmluve je uvedený údaj o RPMN 35,10 %, mesačná úroková sadzba 2,19 %, údaj o priemernej RPMN chýba, údaj o celkovej čiastke k zaplateniu 1.282,87 eur. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.07.2021 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.04.2018 zo spoločnosti H. I. C., J. ako postupcu na žalobcu ako postupníka. Pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu, je v prípade postúpenia pohľadávky potrebné na danú vec okrem ustanovení § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pre platné postúpenie pohľadávky sa tak v danom prípade vyžaduje v zmysle vyššie citovaných ustanovení splnenie podmienky existencie pohľadávky po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 30.07.2020 vyplýva, že právny predchodca žalobcu chcel vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že k predčasnému zosplatneniu celého úveru môže dôjsť len za predpokladu dodržania zákonného postupu podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S poukazom na citované ustanovenia je veriteľ oprávnený úver zosplatniť až po predchádzajúcom upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred vykonaním tohto práva, pričom musí byť dodržaná zo strany veriteľa aj zákonná trojmesačná lehota od omeškania so zaplatením splátky. Upozornenie musí byť písomné, adresované dlžníkovi a musí sa dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a zároveň musí obsahovať výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa na zosplatnenie celého úveru. S poukazom na uvedené bol právny predchodca žalobcu oprávnený podľa zákona vyhlásiť mimoriadnu (predčasnú) splatnosť úveru v prípade porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného splácať úver riadne a včas, až po zaslaní písomnej výzvy, v ktorej by bol žalovaný upozornený z dôvodu riadneho nesplácania úveru, na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a bola mu poskytnutá zákonná lehota na úhradu dlžnej splátky. Takúto výzvu však v konaní žalobca nepredložil a ani netvrdil, že by bola žalovanému zaslaná. Žalobca tak neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalovaný bol jeho právnym predchodcom písomne vyzvaný na zaplatenie dlžnej časti úveru. Z uvedeného dôvodu je tak postúpenie pohľadávky na žalobcu
v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a tento právny úkon je s poukazom sa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Žalobca teda nie je v predmetnej veci aktívne legitimovaný. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby súd podľa § 144, § 145 ods. 2 a 3, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ konanie v časti o zaplatenie 50 eur zastavil a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol.
4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 2 CSP s tým, že žalovaný bol v spore plne úspešný, ale náhradu trov konania neuplatnil, resp. mu žiadne trovy konania nevznikli a preto súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. 5. Proti tomuto rozsudku do výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti svojej žaloby podal včas odvolanie žalobca. Namietal nesprávnu aplikáciu ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka na prejednávaný prípad. Z dikcie uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, iba vtedy ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. V takom prípade je potrebné, aby bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesiace so zaplatením určitej splátky a zároveň je dodávateľ povinný dlžníka upozorniť na možnosť zosplatnenia, a to v lehote nie kratšej ako 15 dní. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 14.04.2018 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca 1.100 eur. Žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a tak právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 30.07.2020 vyzval žalovaného v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka na splatenie celého zostávajúceho dlhu. V predmetnej zmluve absentovala medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dohoda o plnení v splátkach na dobu určitú. Na tomto mieste si žalobca dovoľuje zdôrazniť, že v uvedenom prípade bol medzi zmluvnými stranami dojednaný revolvingový úver vo forme kreditnej karty a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. V predmetnom prípade tak nebolo dojednané plnenie v splátkach. Štandardná splátka, ktorú bol žalovaný povinný plniť bola v tomto prípade len dojednaným opakujúcim sa plnením v existujúcom záväzkom vzťahu na dobu neurčitú. Z uvedeného dôvodu teda nemožno hovoriť o tom, že bolo plnenie v splátkach dojednané (nakoľko povinnosť uhradiť splátku bola podmienená čerpaním úveru). Žalobca poukázal aj na komentár k Občianskemu zákonníku /Občiansky zákonník II. § 451-880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck. Števček M... [et al.] 2019, 2131 s. ISBN 978-80-7400-770-5/, podľa ktorého „Pri plnení v splátkach je dlh, ktorého výška je vopred určená, rozdelený na dve alebo viac čiastkových plnení, ktorých súčet predstavuje celkový objem záväzku. Od plnenia v splátkach je potrebné dôsledne odlíšiť opakujúce sa plnenie, resp. plnenie opakujúcich sa dávok v trvajúcom záväzkom vzťahu. Celková výška dlhu nie je v tomto prípade vopred stanovená (aj keď ju možno objektívne predvídať vo vzťahoch na dobu určitú) a závisí od doby trvania samotného záväzku. Záväzkové vzťahy s opakujúcim sa plnením nezanikajú splnením v pravom slova zmysle slova, ale uplynutím času, výpoveďou, dohodou alebo iným odlišným spôsobom.“ Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil splatnosť pohľadávky v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a naopak na vec opomenul aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka, keď v súlade s týmto zákonným ustanovením došlo výzvou zo dňa 30.07.2020 zo strany pôvodného veriteľa k uplatneniu si svojho práva, keď od dlžníka požadoval splatenie dlhu, nakoľko v čase trvania dlhu nebol dohodnutý čas jeho úplného splatenia a až touto výzvou pôvodný veriteľ určil splatnosť predmetného záväzku žalovaného. Žalobca zdôraznil, že zmluva bola v spornom prípade uzavretá na dobu neurčitú, čo vyplýva z jej ustanovení, a v súlade s Úverovými podmienkami, Hlava 7, § 2 pôvodný veriteľ, spoločnosť H. I. C., J., si stanovil čas povinnosti pre vyplatenie dlhu dlžníkom, a to zaslaním podania zo dňa 30.07.2020 označeným ako „Výzva k splateniu celého úveru“. Na základe tohto podania právny predchodca žalobcu vypovedal uzatvorenú zmluvu, čím mu zároveň vznikol voči žalovanému nárok (actio nata) domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej namietal záver súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko v súdenom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca s tým nesúhlasí, pretože pohľadávka sa v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka stala splatnou pred
postúpením pohľadávky, a to vypovedaním zmluvy, ku ktorému došlo podaním zo dňa 30.07.2020, ako žalobca opakovane uvádzal. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že pohľadávka bola v čase postúpenia splatná v celom rozsahu a jej postúpenie tak neodporovalo § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Nakoniec žalobca uviedol, že ak by sa aj úplne hypoteticky s právnym názorom súdu /že sa v danej veci majú aplikovať ustanovenia § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/ stotožnil, tak súd prvej inštancie mal v spore vychádzať z ním tvrdených, a žalovaným nerozporovaných, skutočností. Už v podanej žalobe žalobca tvrdil, že v uvedenom prípade došlo k platnému zosplatneniu predmetného úveru. Proti platobnému rozkazu vydanému v spore podal žalovaný odpor, avšak v podanom odpore vôbec nerozporoval skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne platnosti zosplatnenia, poukázal iba na vykonané platby spolu vo výške 50 eur (v ktorej časti súd konanie zastavil) a žiadal o splátkový kalendár. Na základe obsahu podaného odporu, resp. následne na základe ďalších vyjadrení žalovaného v konaní bolo zrejmé, že skutkové tvrdenia žalobcu, aj ohľadne platnosti zosplatnenia, sú v konaní nesporné /§ 151 ods. 1 CSP/. Dňa 12.12.2022 bolo žalobcovi doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 10.01.2023 o 08:30 hod.. Na tomto pojednávaní sa žalobca nezúčastnil, nakoľko mal za to, že súd považuje skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné (a teda považoval svoju účasť na pojednávaní za nehospodárnu). Súd sa na predmetnom pojednávaní zameral na skúmanie splnenia podmienok platného zosplatnenia úveru, najmä na dodržanie splnenia podmienky písomnej výzvy pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka /ktorej splnenie žalobca tvrdil už v podanej žalobe a žalovaný toto tvrdenie nijakým spôsobom nerozporoval/. Súd do momentu konania pojednávania neprezentoval ako spornú skutočnosť, či došlo k platnému zosplatneniu úveru - vo vzťahu k tomu, že neboli splnené resp. preukázané podmienky platného zosplatnenia pohľadávky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (písomná výzva pred zosplatnením). Súd žiadnym spôsobom nevyzýval žalobcu na predloženie akýchkoľvek dôkazov navyše v otázke platnosti zosplatnenia pohľadávky
- preukázania nesporného skutkového tvrdenia samotnej existencie a následného doručovania výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom tak urobiť mal a mohol, ak považoval žalobu za nedôvodnú (§ 138 CSP). Súd týmto postupom de facto poprel objektívnu a nespornú realitu, čo žalobca považuje za absolútne nesprávne, nepredvídateľné a neopodstatnené. Nakoľko žalobcovi nebol vytvorený procesný priestor vo vzťahu k preukázaniu platného zosplatnenia úveru a žalobca dôvodne považoval skutkové tvrdenia ohľadom platnosti zosplatnenia za nesporné, žalobca doručuje listiny preukazujúce splnenie podmienok pre platné uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (konkrétne listiny preukazujúce existenciu a doručovanie výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanému) až prostredníctvom odvolacieho konania. Podľa názoru žalobcu sa nejedná o novoty v odvolacom konaní /§ 366 CSP/, nakoľko žalobcove nesporné skutkové tvrdenia neboli nikdy popreté a súd na akékoľvek doloženie dôkazov žalobcu nevyzýval. Ak by sa žalobca stotožnil s právnym názorom súdu, že na prejednávaný prípad sa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka aplikujú /s čím, ako už žalobca opakovane uvádzal, sa však nestotožňuje/, tak z predložených dôkazov je zrejmé, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti postupca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok výzvou zo dňa 02.06.2020 /doručená 05.06.2020/, kedy bol žalovaný v omeškaní s plnením viac ako 3 mesačných splátok a bola mu poskytnutá 15 dňová ochranná lehota na splnenie svojich zmluvných povinností / k zosplatneniu došlo až podaním zo dňa 30.07.2020/ s upozornením, že pokiaľ nedôjde k náprave, postupca je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. V konaní bolo jednoznačne a nesporné preukázané dodržanie všetkých podmienok pre platné zosplatnenie a následné postúpenie pohľadávky, postupovala sa splatná a nezaplatená pohľadávka, pričom žalovaný bol v omeškaní s plnením čo i len časti záväzku po dobu viac ako 90 dní a bol opakovane vyzvaný zo strany postupcu na úhradu dlžnej sumy pred postúpením pohľadávky. Súd svojím nesprávnym procesným postupom nevytvoril žalobcovi procesný priestor pre preukázanie svojich tvrdení, nakoľko tieto dôvodne považoval za nesporné, k čomu súd nezaujal žiadne stanovisko. Na základe vyššie uvedeného žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, pričom v súlade s § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje.
8. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov, skutkovo odôvodnil z konkrétnych zistení, ktoré pôvod v dostatočne vykonanom dokazovaní za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle zásad uvedených v § 191 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na neho odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
9. Pokiaľ ide o konkrétne odvolacie dôvody žalobcu, žalobca namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní veci nesprávne aplikoval § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a naopak neaplikoval ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, čo odôvodnil tým, že v danej veci bol medzi stranami dojednaný revolvingový úver, ktorého plnenie ale nie je plnení v splátkach ale plnenie opakujúcich sa dávok, a preto ani nebolo možné vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
10. S touto námietkou žalobcu odvolací súd nesúhlasí. Už z obsahu samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver zo dňa 14.04.2018 je zrejmé, že si strany dojednali splácanie čerpaného úveru v mesačných splátkach, a to vo výške 4 % z dlžnej čiastky, minimálne 12 eur. Aj z úverových podmienok H. I. C., J. E. K. B. H. I. - L., ktoré sú súčasťou zmluvy vyplýva dojednanie účastníkov zmluvy, že poskytnutý úver sa spláca riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach, pričom termín splatnosti a výška mesačnej splátky sú určené v zmluve /Hlava 5 § 1/. Z čisto formálneho hľadiska je tak nepochybné, že žalobca, resp. jeho právny predchodca použil v ním pripravenej formulárovej zmluve a obchodných podmienkach termín mesačné splátky úvery a žalovaný ako spotrebiteľ sa teda mohol dôvodne domnievať, že splácanie čerpaného úveru bolo medzi stranami dojednané v pravidelných mesačných splátkach a preto aj na predčasné zosplatnenie úveru, ktorého splatenie bolo dohodnuté v splátkach sa použije zákonný mechanizmus stanovený v § 53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
11. Odhliadnuc o uvedeného formálneho nazerania na záväzok, ktorý vznikol medzi stranami sporu, je aj z materiálneho hľadiska nepochybné, že v danom prípade sa jedná o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať podľa dojednania strán zmluvy v splátkach a nie o tzv. opakujúce sa plnenie, resp. plnenie opakujúcich sa dávok v trvajúcom záväzkom vzťahu. Ako vyplýva z právnej doktríny /napríklad Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M, a kol. Občanský zákonník II. § 565. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 1661 alebo Fiala, J., Kindl, M., et al. Občanský zákonník. Komentář. II. díl § 565. 1. vydání. Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s., 2009, s. 1059/ u opakujúceho sa plnenia ide o záväzok plniť po určitú dobu v intervaloch stanovené dávky. Opakujúce sa plnenie sa od plnenia v splátkach odlišuje tým, že má byť vyplácané oprávnenému aj v budúcnosti, bez toho, aby museli nastať ďalšie právne skutočnosti. Pri plnení v splátkach je predmet plnenia, čo do množstva určený predom a len splnenie záväzku je rozložené na časti, zatiaľ čo opakujúce sa plnenie nie je vymedzené celkovou výškou plnenia, ale je obmedzené dobou, po ktorú majú dávky trvať. Výška dlhu sa plnením jednotlivých dávok neznižuje. Záväzok k opakujúcemu sa plneniu teda nezaniká postupne plnením jednotlivých dávok ale uplynutím doby, po ktorú trvá povinnosť dávky poskytovať. Typickým opakujúcim sa plnením je plnenie výživného, nájomného, plnenie náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a podobne. V danom prípade si strany zmluvy dojednali poskytnutie revolvingového úveru, ktorý mal byť po čerpaní plnení v mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky, minimálne 12 eur. Podľa odvolacieho súdu je nepochybné, že v každom momente trvania záväzku medzi stranami bolo možné presne určiť dlh žalovaného, ktorý čerpal revolvingový úver, teda predmet plnenia - dlh žalovaného bol čo do množstva určiteľný a nebol vymedzený dobou, po ktorú mal žalovaný splátky platiť ale práve a len výškou vyčerpaného revolvingového úveru. Tento dlh žalovaného sa postupne znižoval plnením jednotlivých splátok úveru /ak nedošlo k opätovnému čerpaniu revolvingového úveru/ a splnením čerpaného revolvingového úveru jeho splátkami došlo k zániku povinnosti žalovaného ako
dlžníka plniť /bez ohľadu na to, že zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú/ a k „obnoveniu“, resp. k opätovnému vzniku tohto záväzku musela pristúpiť ďalšia právna skutočnosť - opätovné čerpanie prostriedkov revolvingového úveru. Podľa odvolacieho súdu je z takejto charakteristiky predmetného záväzku nepochybné, že sa jednalo o plnenie dlhu v splátkach a nie o opakujúce sa plnenie. Preto aj na predčasné zosplatnenie celého dlhu bolo nutné zo strany žalobcu ako veriteľa postupovať podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Právne posúdenia veci v zmysle uvedených zákonných ustanovení súdom prvej inštancie tak bolo celkom správne.
12. Pokiaľ žalobca namietal, že jeho žalobné tvrdenia o platnom zosplatnení dlhu žalovaného neboli zo strany žalovaného účinne popreté a preto mal konajúci súd z týchto tvrdení ako nesporných skutočností pri svojom rozhodovaní vychádzať, ani tieto námietky neboli podľa odvolacieho súdu dôvodné. V prvom rade žalobca v podanej žalobe netvrdil platnosť zosplatnenia dlhu žalovaného ale len samotnú skutočnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Ale aj keby tomu tak nebolo /a teda žalobca v žalobe tvrdil, že došlo k platnému zosplatneniu dlhu/, otázka platnosti zosplatnenia dlhu, rovnako ako otázka platnosti akéhokoľvek iného právneho úkonu, je otázkou právneho posúdenia a nie otázkou skutkových tvrdení. Skutkové tvrdenia sa môžu týkať len toho, či bol nejaký právny úkon vykonaný, nie však toho, či bol vykonaný platne. Túto otázku musí konajúci súd vyriešiť bez ohľadu na tvrdenia niektorej zo strán sporu a ich prípadné popretia protistranou. Aj v tomto spore bol teda konajúci súd prvej inštancie oprávnený a dokonca povinný skúmať otázku platnosti žalobcom tvrdeného zosplatnenia dlhu žalovaného a to bez ohľadu na aktivitu, či pasivitu žalovaného, teda bez ohľadu na to, či tento účinne popieral skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že uplatnená pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená pôvodným veriteľom po vyhlásení mimoriadneho zosplatnenia úveru. Na tomto mieste musí odvolací súd aj upozorniť na to, že žalobca v konaní ani neprodukoval skutkové tvrdenia o splnení špecifických podmienok zosplatnenia spotrebiteľského úveru /o nich viď nižšie/, ktorých nepreukázanie viedlo súd prvej inštancie k záveru o neplatnosti zosplatnenia úveru a tým neplatnosti postúpenia pohľadávky a tým aj nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Otázka ich spornosti, resp. nerozporovania žalovaným teda v tomto prípade nie je ani namieste.
13. Súd prvej inštancie preto otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorá je bezprostredne spojená s otázku platnosti zosplatnenia dlhu a platnosti následného postúpenia žalovanej pohľadávky, oprávnene podrobil svojmu skúmaniu a posudzovaniu. Takýto postup konajúceho súdu nemôže byť pre žalobcu, ako dodávateľa, ktorý by mal disponovať náležitou odbornou starostlivosťou a ktorý si dlhodobo a opakovane na súdoch uplatňuje jemu postúpené pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv, prekvapujúcim. Okrem toho súd prvej inštancie svojím procesným postupom, kedy vo veci nerozhodol verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania ale na prejednanie veci nariadil pojednávanie, o ktorom riadne a včas upovedomil žalobcu, vytvoril pre žalobcu dostatočný procesný priestor na tvrdenie a preukázanie platnosti zosplatnenia úveru a teda platnosti následného postúpenia pohľadávky na jeho osobu. Skutočnosť, že žalobca nepovažoval svoju účasť na nariadenom pojednávaní za potrebnú, pretože mylne usudzoval na platnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu žalovaného i platnosť následného postúpenia uplatnenej pohľadávky /pričom sám ani v žalobe ani neskôr v priebehu konania netvrdil a nepreukazoval základné podmienky platného zosplatnenia spotrebiteľského úveru: uplynutie doby 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a upozornenie dlžníka - § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, dojednanie práva veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a využitie tohto práva do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky - § 565 Občianskeho zákonníka/ nemôže ísť na ťarchu správnosti postupu konajúceho súdu prvej inštancie.
14. Čo sa týka žalobcom v odvolaní predkladaných listín - výzva žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok s upozornením na možné vyhlásenie splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zo dňa 02.06.2020 spolu s podacím hárkom, tieto dôkazy hodnotí odvolací súd ako neprípustné novoty uplatnené žalobcom v odvolacom konaní. Na prostriedky procesného útoku alebo obrany, medzi ktoré patria aj návrhy na vykonanie dôkazov /§ 149 CSP/, ktoré boli uplatnené stranou až po okamihu zákonnej koncentrácii konania /vyhlásenie dokazovania súdom prvej inštancie za skončené/, by mohol odvolací súd prihliadať len za splnenia podmienok § 366 CSP, teda len ak sa: a) týka procesných podmienok, b) týka vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ho odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd však v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z už uvedených dôvodov § 366 CSP pre použitie novôt zo strany žalobcu v odvolacom konaní. Novoty uplatnené žalobcom sa netýkajú procesných podmienok /medzi ktoré patria napríklad právomoc
súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) a podobne/, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nemá byť ani preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / tento dôvod súvisí s uplatnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako napríklad akékoľvek procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré nie je subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie veci - nesprávne realizované poučenie zo strany súdu, pochybenia pri vykonávaní dokazovania, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami a podobne/. Tiež nejde o situáciu, kedy ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, hoci to on sám tvrdí. Podľa odvolacieho súdu neexistovala žiadna objektívna či subjektívna prekážka, ktorá bránila žalobcovi, aby v priebehu konania pred súdom prvej inštancie tvrdil a preukazoval podmienky platného postúpenia pohľadávky na svoju osobu, medzi nimi aj upozornenie dlžníka na možnosť zosplatnenia dlhu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka /ktoré je podmienkou platného zosplatnenia dlhu a riadne zosplatnený dlh je zasa podmienkou platného postúpenia pohľadávky voči spotrebiteľovi/. Na takúto aktivitu žalobcovu konajúci súd prvej inštancie vytvoril žalobcovi dostatočný procesný priestor nariadením pojednávania vo veci, pričom nebolo povinnosťou súdu žalobcu na tieto otázky špecificky upozorňovať, či ich pre žalobcu označovať ako sporné /keďže sa nejednalo o sporné skutočnosti - o tom viď vyššie/. To, že žalobca nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu v spore, nepredkladal a nenavrhoval ďalšie dôkazy, ktoré teraz predkladá v odvolacom konaní, nemôže byť dôvodom prípustnosti takýchto novôt v odvolacom konaní.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil spolu so súvisiacim výrokom III. o náhrade trov konania.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý tak má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko žalovanému v odvolacom konaní preukázane nevznikli žiadne trovy, odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).