Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-76-2019.pdf
PDF · 110.22 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/76/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča, členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej : R. U., B..: XX. XX. XXXX, X. T. XXX/XX, W., pre vymoženie istiny vo výške 180,00 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod EX 6381/2010, o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 35Er/907/2010-12- zo dňa 17. 07. 2018, t a k t o
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorsky úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, zastavil.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 24. 05. 2010 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorsky úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie istiny 180,00 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., v Bratislave č. k. SR 01439/10 zo dňa 29. 03. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 05. 2010 a vykonateľnosť dňa 13. 05. 2010.
3. Konštatoval, že dňa 16. 07. 2010 doručil súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., súdu žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 102388 zo dňa 22. 07. 2010.
4. Súdny exekútor doručil súdu dňa 03. 02. 2016 doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") v znení neskorších predpisov. V tomto podaní uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na základe ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na základe ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa stali v minulosti známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sa stali predmetom dokazovania a strany sporu proti nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného
sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.
5. Následne súd citoval ustanovenie § 39 ods. 4, § 243b ods. 1 až 6, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a konštatoval, že exekučný titul, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., spis. zn. SR 01439/10 zo dňa 29. 03. 2010. Týmto rozhodnutím súd uložil povinnej povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 180,00 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 180,00 eur od 25. 10. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 180,00 eur od 08. 01. 2010 do zaplatenia a trovami rozhodcovského konania vo výške 108,02 eur.
6. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený s povinnou uzavreli dňa 10. 06. 2009 Zmluvu o úvere č. 9011234, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 100,00 eur a povinná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky oprávnenému vrátiť zvýšené o príslušný poplatok vo výške 68,00 eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 168,00 eur v 6-tich mesačných splátkach po 28,00 eur, počnúc dňom 20. 07. 2009.
7. Súd mal ďalej za preukázané, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len "VPPÚ"), kde v bode 17. oprávnený s povinnou uzatvorili Dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil dlžník (t. j. vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
8. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. V predloženej Zmluve o úvere bola povinná označená rodným číslom, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ (t. j. spotrebiteľ), na základe čoho možno konštatovať, že hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že všetky skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu medzi ním a povinnou boli od počiatku súčasťou súdneho spisu a tak súd ako aj súdny exekútor mali o nich vedomosť.
9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený bol v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení povinný doplniť svoj návrh na vykonanie exekúcie tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že vzťah medzi ním a povinnou nie je vzťahom spotrebiteľským a ak je vzťahom spotrebiteľským, že bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa.
10. Uzavrel, že v danom prípade je preukázané len to, že vlastný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským, a to z označenia povinnej v predmetnej Zmluve o úvere ako fyzickej osoby nepodnikateľa. Zo VPPÚ vyplýva, že zmluvné strany uzavreli dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej mal oprávnený vyplniť vlastnú zmenku (t. j. "blankozmenku") a na základe tejto zmenky si mal na rozhodcovskom súde uplatňovať zmenkovú sumu s príslušenstvom. Samotná zmenka však nie je súčasťou súdneho spisu a nebola predložená oprávneným ani s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie. Súd nepovažoval za dostatočné také doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, pretože oprávnený len uviedol, že vzťah medzi ním a povinnou je súdu známy z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený dodatočným spôsobom nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle citovaných zákonných ustanovení o vlastný vzťah medzi ním a povinnou, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie o pokračovaní v exekúcii a preto rozhodol tak, že predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
12. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.
13. Proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.
14.Oprávnený uviedol, že dňa 10. 06. 2009 uzavrel s povinnou Zmluvu o úvere č. 9011234, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel povolania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel.
15. Oprávnený tiež uviedol, že nie je dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinná poskytnutý peňažné prostriedky v skutočnosti použila. V danom prípade pri poskytnutí úveru oprávnený vychádzal z vyhlásení povinnej, že ide o úver poskytnutý na výkon jej povolania. Povinná ako dlžník navyše nemala zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto nie je toho názoru, že musí vedieť či povinná v praxi naozaj aj použila finančné prostriedky na rovnaký účel ako aj deklarovala v zmluve o úvere. V prípade postavenia oprávneného je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Oprávnený poukázal aj na to, že ak konal v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, táto osoba sa nemohla dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Uviedol že pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie ako spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. Uvedenú argumentáciu potvrdil prostredníctvom svojho rozhodnutia aj Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28. 03. 2017, č. k. 21CoE/378/2016-53-, v ktorom tento konštatoval, že exekučný súd je v spotrebiteľských veciach v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, prieskumu jeho súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, avšak pri tomto prieskume musí súd akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej osobitnými právnymi predpismi, ktorými je potrebné rozumieť zákon o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Oprávnený ďalej poukázal aj na to, že niet pochybností o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou - nepodnikateľom, spĺňajú požiadavky spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať. Z uvedeného je zrejmé, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje (judikát NS SR č. k. 5Cdo/415/2012). Preto oprávnený zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.
16. Ďalej oprávnený vo svojom odvolaní namietal, že rozhodcovská doložka bola platne dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený je aj naďalej toho názoru, že povinná nie je spotrebiteľ a z tohto dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Pokiaľ by súd nevyhovel jeho argumentácii, znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného, pričom z OZ v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, iba ho obmedziť. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch navyše vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka je tzv. "nevýhradnou rozhodcovskou doložkou", nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane
domáhať sa ochrany svojich práv, a to buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžadovala od povinnej, aby spory s oprávneným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinná tak mala kedykoľvek právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne si uplatní svoje právo. Oprávnený uviedol, že podľa ustanovenia § 19 ZRK podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na všeobecný súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamenalo by to prekážku "litispendencie" pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Takýmto záverom teda nie je vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Zákonná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná napr. rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02. 03. 2011, spis. zn. 12 Cmo/13/2010, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. k. C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Movil Milenium SL, nestanovuje povinnosť súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho aj ďalšie dôsledky. Oprávnený mal z preukázaného za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s platnými právnymi predpismi a účinnými v čase uzatvorenie zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímosti. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že predmetná rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.
17. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 CSP v platnom znení napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
K podanému odvolaniu oprávneného sa v stanovenej lehote súdny exekútor a ani povinná písomne nevyjadrili.
18. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p."), bol Krajský súd v Košiciach ako súd "odvolací" v zmysle ustanovenia § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
19.Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke správne a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.
22. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 10. 06. 2009 Zmluvu o úvere č. 9011234, na základe ktorej sa oprávnený (veriteľ) zaviazal poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver v sume 100,00 eur a povinná (dlžník) sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 68,00 eur, t. j. celkovo čiastku 168,00 eur v 6-tich mesačných splátkach po 28,00 eur, počnúc dňom 20. 07. 2009.
23. Exekučný titul je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO : 35 922 761, pod spis. zn. SR 04503/11 zo dňa 17. 06. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 07. 2011 a vykonateľnosť dňa 28. 07. 2011. Týmto rozsudkom bol žalovaný (povinná) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 420,00 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 420,00 eur
od 25. 01. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 420,00 eur od 11. 04. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 166,12 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
24. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VPPÚ), ktoré v bode 17. ustanovujú dohodu o vyplnení zmeniek. Dňa 10. 06. 2009 zmluvné strany uzatvorili aj rozhodcovskú doložku.
25. Z uvedenej doložky vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené :
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO : 35 922 761, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
26. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., bol poverený vykonaním exekúcie dňa 22. 07. 2010. Dňa 03. 02. 2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený predmetné doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 21. 01. 2016.
27. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
28. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na :
1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
29. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
30. Podľa ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
31. Podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
32. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p.") v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony,
je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. "Expresis verbis" sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať ex offo, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku.
33. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa.
34. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť ex offo , čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.
35. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. dňa 21. 01. 2016, oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným boli od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu. Uviedol, že tieto skutočnosti sa stali v minulosti známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
36. Odvolací súd zastáva názor, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinnej vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že povinná vystupovala v zmluvnom vzťahu ako "spotrebiteľ" a oprávnený ako "dodávateľ" v zmysle OZ v platnom znení. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného zastáva právny názor, že predmetná zmluva o úvere, ktorou bol založený právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, a teda ide o zmluvu, ktorú uzatvoril dodávateľ
- "oprávnený" ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, so spotrebiteľom - "povinnou" ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa pritom nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva alebo si zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
37. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia, je vyššie konkretizovaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.
38. Rozhodcovský súd sa však vôbec nezaoberal obsahom predmetnej zmluvy o úvere, ktorá bola všeobecným súdom vyhodnotená ako spotrebiteľská a v súvislosti s ktorou vznikol aj vymáhaný nárok. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní neprihliadol na prípadné "neprijateľné podmienky", obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
39. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným však nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávneným nevyplýva,
že by sa stály rozhodcovský súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
40. Na okraj odvolací súd dodáva, že sa stotožnil s názorom oprávneného, že zmluva o úvere je zmluvou uzatvorenou v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Občianskeho zákonníka a že má povahu absolútneho obchodu. Zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd sa však nestotožnil s tvrdením oprávneného, že na predmetný právny vzťah nie je možné aplikovať predpisy na ochranu spotrebiteľa. Totiž, na tie skutočnosti, na ktoré nie je daná odpoveď v Obchodnom zákonníku je subsidiárne potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a taktiež aj zákona o spotrebiteľských úveroch, v prípade, že ide o spotrebiteľský úver. Uvedené vyplýva z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (tento v § 1 ods. 2 upravuje, čo sa rozumie spotrebiteľským úverom, pričom uvádza, že týmto je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere). Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie, posúdil právny vzťah medzi oprávneným a povinnou ako vzťah spotrebiteľský, a teda je naň nutné aplikovať okrem ustanovení Obchodného zákonníka aj ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z.
41. Zároveň považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, nebolo možné, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru, splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
42. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve.
43. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní, a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku), uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
44. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnej žiadne trovy konania nevznikli.
45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).