Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/201/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: STEEL TECH plus, s.r.o., J. G. Tajovského 1860/23, Dvory nad Žitavou, IČO: 45 438 242, zastúpeného advokátskou kanceláriou Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 15. 09. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101331496/2018 zo dňa 11. 07. 2018, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že správca dane (Daňový úrad Nitra) rozhodnutím číslo daňového exekučného konania: 110000328151, číslo: 100157938/2018 zo dňa 17. 01. 2018 začal daňové exekučné konania vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 19.359,11 eur od žalobcu na základe exekučného titulu - vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Nitra č. 100033369/2018 zostaveného správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 05. 01. 2018 vo výške 19.359,11 eur.

2. Dňa 14. 02. 2018 vydal správca dane daňovú exekučnú výzvu číslo daňového exekučného konania: 110000328151, číslo: 100370993/2018, ktorou oznámil žalobcovi ako daňovému dlžníkovi, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Nitra č. 100033369/2018 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 05. 01. 2018 vo výške 19.359,11 eur začal v zmysle § 90 ods. 1 daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 100157938/2018 zo dňa 17. 01. 2018. V zmysle § 91 ods. 2 písm. f) daňového poriadku vyzval daňového dlžníka, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 19.359,11 eur na daňový exekučný účet Daňového úradu Nitra. V zmysle § 91 ods. 2 písm. g) daňového poriadku upozornil daňového dlžníka, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb v zmysle § 108 daňového poriadku. Podľa § 91 ods. 2 písm. i) daňového poriadku zakázal daňovému dlžníkovi nakladať s peňažnými prostriedkami zablokovanými v zmysle § 108 ods. 5 daňového poriadku na jeho účte. Predmetnú daňovú exekučnú výzvu prevzal žalobca dňa 19. 02. 2018.

3. Proti daňovej exekučnej výzve podal žalobca odvolanie zo dňa 28. 02. 2018, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím. V podanom odvolaní žalobca namietal existenciu iných dôvodov, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Konštatoval, že vymáhaná suma zodpovedá sume uvedenej v protokole č. 101888330/2017 zo dňa 06. 09. 2017 týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia október 2013. Predmetné rozhodnutie správcu dane týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2013 mu však doručené nebolo. Doručené mu ale bolo rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia november 2013, proti ktorému podal odvolanie. Išlo pritom o jednu daňovú kontrolu, ktorá sa týkala oboch zdaňovacích období (teda október i november 2013). Považoval za nelogické, aby proti rozhodnutiu týkajúcemu sa zdaňovacieho obdobia november 2013 odvolanie podal a voči rozhodnutiu správcu dane týkajúcemu sa zdaňovacieho obdobia október 2013 odvolanie nepodal. Nakoľko nemá žiaden právoplatne určený nedoplatok na dani, ale len domnelý nedoplatok uvedený v protokole č. 101888330/2017 zo dňa 06. 09. 2017, mal za to, že na domnelé nároky nie je možné viesť exekučné konania. Z uvedeného vyvodil, že daňová exekúcia je neprípustná, daňové konanie je vedené predčasne a nezákonne, preto žiadal daňovú exekúciu zastaviť. Na výzvu správcu dane žalobca doplnil svoje odvolanie tak, že nedoručenie predmetného rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia október 2013 preukázať nevie, keďže toto rozhodnutie mu doručené nebolo. V tejto súvislosti však navrhol dopytom na Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky žiadať preukázanie doručenia predmetného rozhodnutia. Tiež poukázal na to, že rozhodnutie správcu dane týkajúce sa zdaňovacieho obdobia november 2013 bolo na základe jeho odvolania odvolacím orgánom zrušené a vrátené správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Opakovane zdôraznil, že je nelogické, aby podal odvolanie len voči rozhodnutiu týkajúcemu sa zdaňovacieho obdobia november 2013 a vo vzťahu k rozhodnutiu týkajúcemu sa zdaňovacieho obdobia október 2013 by odvolanie nepodal, keď obe rozhodnutia mu mali určiť rozdiel v sume nadmerného odpočtu. Zotrval na svojom návrhu na zastavenie daňovej exekúcie.

4. Súčasťou administratívneho spisu je i protokol č. 101888330/2017 zo dňa 06. 09. 2017 z daňovej kontroly týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia október 2013 a november 2013, rozhodnutie správcu dane č. 102441726/2017 zo dňa 22. 11. 2017, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 19.359,11 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013, znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2013 zo sumy 34.203,06 eur na sumu 14.843,95 eur ako aj doložka vykonateľnosti zo dňa 05. 01. 2018.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

5. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101331496/2018 zo dňa 11. 07. 2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 14. 02. 2018. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal priebeh daňového exekučného konania, vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu a konštatoval, že obsahom vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov zostaveného správcom dane ku dňu 05. 01. 2018 je daňový nedoplatok, ktorý pozostáva z vyrubeného rozdielu v sume nadmerného odpočtu DPH vo výške 19.359,11 eur za zdaňovacie obdobie október 2013 na základe rozhodnutia správcu dane č. 102441726/2017 zo dňa 22. 11. 2017. Predmetné rozhodnutie určené daňovému subjektu bolo správcom dane expedované na poštovú prepravu dňa 23.11.2017 a daňovému subjektu bolo doručené doručenkou do vlastných rúk dňa 27. 11. 2017. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 12. 2017 a vykonateľnosť dňa 28. 12. 2017. Nakoľko suma určená vo výroku rozhodnutia správcu dane nebola v lehote splatnosti zaplatená, stala sa daňovým nedoplatkom, ktorý je predmetom exekučného titulu - výkazu daňových nedoplatkov vyhotoveného správcom dane ku dňu 05. 01. 2018 s daňovým nedoplatkom v sume 19.359,11 eur a na jeho základe bolo potom správcom dane začatá daňové exekučné konanie.

Konštatoval, že preskúmaním administratívneho spisu a skutočností uvedených v odvolaní zistil, že v predmetnej veci boli splnené zákonné podmienky na začatie daňového exekučného konania podľa § 88 daňového poriadku. Daňové exekučné konanie bolo začaté na základe relevantného exekučného titulu a odvolaním napadnutá daňová exekučná výzva bola vydaná a doručená v súlade s § 91 daňového poriadku.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

6. V žalobe zo dňa 15. 09. 2018, doručenej súdu dňa 17. 09. 2018, žalobca konštatoval nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a existenciu dôvodov na jeho zrušenie podľa ods. l písm. c), d), e), f) a g) a pre zrušenie rozhodnutia Daňového úradu Nitra - daňová exekučná výzva č.100370993/2018 zo dňa 14. 02. 1018 podľa .

Namietal, že exekučný titul, na ktorý sa odvoláva žalovaný ako aj správca dane, je nezákonný, nakoľko rozhodnutie, na základe ktorého bol výkaz daňových nedoplatkov č. 100033369/2018 vydaný, t. j. rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky č. 102441726/2017 zo dňa 22. 11. 2017 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2013, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť nezákonne, pretože mu toto rozhodnutie nikdy doručené nebolo a teda nemal ani možnosť podať voči nemu odvolanie. Poukázal na to, že išlo o jednu daňovú kontrolu, ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia október 2013 i november 2013. Rozhodnutie o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu za mesiac november 2013 bolo žalobcovi riadne doručené a proti nemu žalobca podal odvolanie. Skutkový ako aj právny rámec daňových plnení v oboch mesiacoch, t. j. október 2013 a november 2013, ako aj vedená kontrola bola identická, to znamená, že je nelogické, že by v jednej veci odvolanie podal (november 2013) a v druhej veci (október 2013) už nie, ak by mu boli doručené obe rozhodnutia. Pokiaľ Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky vo svojej odpovedi a argumentácii na žiadosť žalobcu o oznámenie skutočností zo dňa 18. 04. 2018 ohľadom doručovania predmetného rozhodnutia o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu za mesiac október 2013 uviedol, že predmetné rozhodnutie zasielal v jednej obálke spolu s rozhodnutím za mesiac november 2013, pričom dôkazom toho malo byť, že na obálku, ktorou údajne doručoval obe rozhodnutia, súčasne viedol údajne čísla oboch rozhodnutí, toto tvrdenie správcu dane podľa jeho názoru nemôže byť dôkazom o doručení rozhodnutia o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu za mesiac október 2013, pretože takýto spôsob doručovania rozhodnutí je zmätočný a nepreukázateľný. Jedná sa predsa o dve samostatné rozhodnutia a teda by mali byť doručované samostatne, pričom iná forma doručovania je nepreukázateľná a vyhlásenie o tom, ako aj uvedenie, že na doručenke boli napísané obe čísla rozhodnutí, je iba účelové tvrdenie, ktoré žalobca nemá ako potvrdiť alebo vyvrátiť. V takomto prípade je dôkazné bremeno na strane žalovaného, resp. v skorších fázach daňového konania na Daňovom úrade Nitra, ako aj Daňovom úrade Nitra, pobočka Nové Zámky, ktoré neuniesli dôkazné bremeno ohľadom riadneho doručenia rozhodnutia o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu za mesiac október 2013. Žalobca ani len netušil, že jednou zásielkou sa mali doručovať dve rozhodnutia, takže logicky neobdržanie druhého rozhodnutia ani nenamietal, a to až do času, kým neobdržal daňovú exekučnú výzvu zo dňa 14. 02. 2018.

V tomto prípade o zákonnom exekučnom titule, resp. o exekučnom titule a jeho podkladoch vydaných v súlade so zákonom nemožno hovoriť, čo logicky znamená, že ani samotný exekučný príkaz zákonný nie je a teda ani neexistuje daňový nedoplatok.

Na základe uvedeného konštatoval existenciu dôvodu na zastavenie daňovej exekúcie v zmysle § 91 ods. 5 písm. b) daňového poriadku, keďže sú dané iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná, pričom týmto iným dôvodom je nezákonný exekučný titul.

Preto žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 07. 2018 ako aj rozhodnutie správcu dane - daňovú exekučnú výzvu zo dňa 14. 02. 2018 zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na záveroch napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že žalobca v podanej žalobe uviedol námietky, ktoré boli predmetom odvolania proti daňovej exekučnej výzve a s týmito sa vysporiadal. Nad argumenty uvedené v napadnutom rozhodnutí uviedol, že obsahom vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov zostaveného správcom dane ku dňu 05. 01. 2018 je daňový nedoplatok, ktorý pozostáva z vyrubeného rozdielu v sume nadmerného odpočtu DPH vo výške 19.359,11 eur za zdaňovacie obdobie október 2013 na základe rozhodnutia správcu dane č. 102441726/2017 zo dňa 22. 11. 2017. Citované rozhodnutie bolo správcom dane expedované na poštovú prepravu dňa 23. 11. 2017 a bolo doručené žalobcovi doručenkou do vlastných rúk dňa 27.

11. 2017. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 12. 2017 a vykonateľnosť dňa 28. 12. 2017. Uvedené skutočnosti sú preukázateľné a sú obsahom administratívneho spisu. S uvedenými skutočnosťami bol žalobca oboznámený listom č. 100902594/2018 zo dňa 09. 05. 2018. Správca dane doručil vyššie citované rozhodnutie žalobcovi zákonným spôsobom. Námietku žalobcu o neunesení dôkazného bremena správcom dane ohľadom preukázania riadneho doručenia rozhodnutia o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu za mesiac október 2013, považoval za nedôvodnú. Uvedené skutočnosti a zákonnosť doručenia citovaného rozhodnutia mal žalobca právo overiť si uplatnením inštitútu nazretia do spisu u správcu dane podľa § 23 ods. l daňového poriadku, na čo bol odvolacím orgánom v napadnutom rozhodnutí upozornený, čo zjavne neurobil. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane listom č. 100902594/2018 zo dňa 09. 05. 2018 oznámil žalobcovi okolnosti v súvislosti s doručením vyššie citovaného rozhodnutia a ako dôkaz predložil žalobcovi fotokópiu doručenky. List bol doručený žalobcovi dňa 11. 05. 2018. Za účelovú potom považoval námietku žalobcu, že: „ani len netušil, že jednou zásielkou sa mali doručovať dve rozhodnutia, takže logicky neobdržanie druhého rozhodnutia ani nenamietal, a to až do času, kým neobdržal daňovú exekučnú výzvu zo dňa 14. 02. 2018“ vzhľadom na to, že už v protokole z daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná za dve zdaňovacie obdobia, a to október 2013 a november 2013, je v III. časti uvedené číselné zhrnutie výsledkov kontroly osobitne za jednotlivé zdaňovacie obdobia a v IV. časti protokolu je uvedené, že doručenie protokolu z daňovej kontroly sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, t. j. že na základe výsledkov kontroly bude žalobcovi dorubený rozdiel dane. Vzhľadom na to, že uvedená dorubená suma nebola zaplatená v lehote splatnosti určenej vo výroku citovaného rozhodnutia, stala sa daňovým nedoplatkom v zmysle § 2 písm. f) daňového poriadku a daňový nedoplatok sa stal predmetom exekučného titulu, vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov vyhotoveného správcom dane ku dňu 05. 01. 2018 s daňovým nedoplatkom v sume 19.359,11 eur.

Mal za to, že u žalobcu bola splnená podmienka na začatie daňového exekučného konania podľa § 88 daňového poriadku, a preto námietky, v ktorých žalobca spochybňuje právoplatnosť a vykonateľnosť citovaného rozhodnutia, ktoré mu bolo zákonným spôsobom doručené, považuje za právne irelevantné. Za právne irelevantnú považoval i námietku žalobcu poukazujúcu na existenciu dôvodov na zastavenie daňovej exekúcie, pretože žalobcom citované ustanovenie § 91 ods. 5 písm. b) daňového poriadku neustanovuje zákonné dôvody na zastavenie daňového exekučného konania, ktorého sa žalobca dožaduje, ale predmetné ustanovenie upravuje zákonné dôvody na podanie odvolania proti daňovej exekučnej vyzve.

Na základe uvedených skutočností navrhol žalobu ako bezdôvodne podanú zamietnuť.

V. Ďalší priebeh konania

8. K vyjadreniu žalovaného doručil žalobca súdu svoje stanovisko zo dňa 01. 03. 2019, v ktorom nesúhlasil s vyjadrením žalovaného. Uviedol, že dobre vedel, že sa u neho vykonáva daňová kontrola ohľadne dvoch zdaňovacích období, preto čakal doručenie dvoch rozhodnutí. Rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2013 mu však doručené nikdy nebolo. Argumentáciu žalovaného ako aj správcu dane o tom, že rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2013 a november 2013 (teda 2 rozhodnutia) doručoval v 1 obálke, považoval za absolútne neprípustnú a neprijateľnú. V prípade vyrubovacieho konania sa už nejedná o spoločné konanie ako vo fáze daňovej kontroly, ale o samostatné konania, ktorých výsledkom sú dve samostatné rozhodnutia s dvoma rozdielnymi číslami rozhodnutí, ktoré rozhodnutia je potrebné samostatne napadnúť odvolaním, každé zvlášť. Vyzdvihol, že námietka o nezákonnosti doručovania viacerých rozhodnutí v jednej obálke bola len jedným aspektom podanej žaloby, druhým bola námietka, že žalobcovi rozhodnutie za mesiac október 2013 nebolo doručené vôbec, teda či už v samostatnej obálke alebo v jednej obálke spoločnej pre dve rozhodnutia.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

9. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté

rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 07. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. 09. 2019 v zmysle ust. .

10. Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu začatia daňového exekučného konania, daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa .

Podľa § 89 ods. 1 vyššie uvedeného zákona, exekučným titulom je a) vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu, d) exekučný titul podľa osobitného predpisu.

Podľa § 90 ods. 1 vyššie uvedeného zákona, daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

Podľa § 91 ods. 1 vyššie uvedeného zákona, správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f/.

Podľa § 91 ods. 5 vyššie uvedeného zákona, do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

11. Predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil daňovú exekučnú výzvy vydanú správcom dane.

12. Daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok, resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Ide o rozhodnutie preskúmateľné podľa tretej časti , nakoľko ide o rozhodnutie vydané v daňovom konaní, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane v štádiu daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia v zmysle , pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného titulu, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, s ktorými počíta daňový poriadok ako s preskúmateľnými okolnosťami počas exekučného konania, a to v odvolacom daňovom konaní. Daňová exekučná výzva i predmetné druhostupňové rozhodnutie žalovaného potom nie je v zmysle daňového poriadku vylúčené z preskúmavania súdmi.

13. Vzhľadom na to, že daňová exekučná výzva spôsobuje aj hmotnoprávne následky, nemá výlučne len charakter procesného rozhodnutia. Preto v obmedzenom rozsahu podlieha súdnemu prieskumu, pričom zákonnosť daňovej exekučnej výzvy súd preskúmava v rozsahu dôvodov uvedených v ustanovení § 91 ods. 5 daňového poriadku, pričom musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu v štádiu exekučného daňového konania i v štádiu súdneho konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity.

14. V danom prípade žalobca v podanej žalobe namietal, že o existencii rozhodnutia, ktoré bolo podkladom pre vydanie výkazu daňových nedoplatkov sa dozvedel až z doručenej daňovej exekučnej výzvy, teda až po právoplatnosti exekučného titulu. Podanú žalobu teda viazal na skutočnosť, ktorá nastala po právoplatnosti exekučného titulu a touto bolo, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom

pre vydanie exekučného titulu mu doručené nebolo. Správny súd preskúmaním predloženého administratívneho spisu zistil, že rozhodnutie správcu dane č. 102441726/2017 zo dňa 22. 11. 2017, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 19.359,11 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013, znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2013 zo sumy 34.203,06 eur na sumu 14.843,95 eur bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručované v jednej obálke spolu s rozhodnutím správcu dane týkajúcim sa zdaňovacieho obdobia november 2013 (rozhodnutie č.102442137/2017 zo dňa 22. 11. 2017). Dôkazom doručovania týchto rozhodnutí v jednej obálke je doručenka zásielky, z ktorej vyplynulo, že v predmetnej obálke boli spoločne doručované obe rozhodnutia vydané v ten istý deň. Pokiaľ ide o zvolený spôsob doručovania týchto rozhodnutí správcom dane správny súd konštatuje, že nejde o bežný spôsob, akým sa doručujú rozhodnutia správcu dane, avšak tento zvolený spôsob doručovania nemožno považovať na nezákonný (v rozpore so daňový poriadok), keď na doručenke zásielky bolo presne špecifikované, aké listiny (označením ich čísla) zásielka obsahuje. Dôkazom toho, že obe rozhodnutia boli doručované v jednej spoločnej obálke je doručenka, pričom na poštovej zásielke (obálke) zostali po odtrhnutí doručenky na účely jej vrátenia odosielateľovi pretlačené údaje z doručenky. Teda po prevzatí zásielky žalobca, resp. jeho právny zástupca z obálky zistili (resp. mali a mohli zistiť), že obsah zásielky tvoria dve listiny (v tomto prípade rozhodnutia správcu dane týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2013 a zdaňovacieho obdobia november 2013), ktorých čísla boli uvedené na doručenke zásielky. V tejto súvislosti správny súd považuje za účelové tvrdenia žalobcu o doručení len rozhodnutia správcu dane týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia november 2013, pretože z doručenky zásielky, ktorá bola podpísaná právnym zástupcom žalobcu dňa 27. 11. 2017 vyplynulo, že právny zástupca žalobcu zásielku obsahujúcu dve listiny (konkrétne rozhodnutia správcu dane týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2013 a zdaňovacieho obdobia november 2013) prevzal a pokiaľ v zásielke bola len jedna listina (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia november 2013), žalobca vychádzajúc z údajov na obálke po odtrhnutí doručenky mal možnosť žiadať správcu dane o nápravu, opakované doručenie sporného rozhodnutia, prípadne mal možnosť dostaviť sa k správcovi dane za účelom nahliadnutia do spisu a vyžiadania si predmetného rozhodnutia. V tomto smere správca dane uniesol dôkazné bremeno, keď v administratívnom spise je založené rozhodnutie správcu dane, ktoré bolo podkladom pre vydanie predmetného výkazu daňových nedoplatkov i spolu s doručenkou ako aj doložkou vykonateľnosti. Pokiaľ teda správca dane po vyznačení právoplatnosti a nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia správcu dane č. 102441726/2017 zo dňa 22. 11. 2017 vychádzajúc z doručenky tohto rozhodnutia, na základe výkazu daňových nedoplatkov vydal rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a následne i daňovú exekučnú výzvu, postupoval zákonným spôsobom a správne a správne tiež postupoval žalovaný, keď napadnuté rozhodnutie správcu dane - daňovú exekučnú výzvu potvrdil, pričom vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými relevantnými odvolacími námietkami žalobcu, jeho rozhodnutie je zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené. Správny súd vychádzajúc z podanej žaloby a skutkových tvrdení žalobcu v nej obsiahnutých, preskúmaním administratívneho spisu žalovaného a správcu dane, nevzhliadol existenciu dôvodu v podobe neprávoplatného rozhodnutia, na základe ktorého správca dane zostavil výkaz daňových nedoplatkov (exekučný titul), pre ktorý by mala byť daňová exekúcia neprípustná.

15. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby tak správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa ust. zamietol.

16. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

17. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.