Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-26Cpr/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice samosudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v C., D. E. F. XXX, právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., IČO: 50 001 949, so sídlom v Košiciach, Nerudova č. 14, proti žalovanému: KirályDent s.r.o., IČO: 44 064 241, so sídlom v Sečovciach, Dargovských hrdinov č. 140/4, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

I. Skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou zo dňa 10.5.2021 zo strany žalovaného, doručené žalobkyni dňa 10.5.2021 je n e p l a t n é .

II. Súd u r č u j e, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dohodou dňa 31.7.2021.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.7.2021 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vo veci vydal rozsudok v znení: „Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 10.5.2021 je neplatné a pracovný pomer žalovaného so žalobkyňou trvá. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.“ V odôvodnení žaloby uviedla, že dňa 29.10.2000 podpísala pracovnú zmluvu so zamestnávateľom C. A. G., s dátumom nástupu do práce 1.12.2020 (správne 1.12.2000 pozn. súdu) na funkciu „zdravotná sestra“. Následne došlo k zmene zamestnávateľa po vzniku spoločnosti PETRANA s.r.o. so sídlom v Trebišove, v ktorej vlastníckej ako aj riadiacej štruktúre bola C. A. G., pokračovala žalobkyňa vo výkone pracovnej činnosti pre túto spoločnosť v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy. V roku 2018 došlo k zmene vlastníckej aj riadiacej štruktúry ako aj obchodného mena spoločnosti, kedy sa jediným konateľom a spoločníkom stal C. H. I., u ktorého žalobkyňa naďalej vykonávala pracovnú činnosť. Žalovaný dňa 11.5.2021 doručil žalobkyni výpoveď dátovanú 10.5.2021 podľa . (ďalej „“) z dôvodu údajného neuspokojového plnenia pracovných úloh a neustáleho porušovania pracovnej disciplíny. Po doručení výpovede žalobkyni jej žalovaný zaslal poštovou zásielkou 3 upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny datované dňom 6.4.2021, 6.5.2021 a 10.5.2021, všetky doručené po prevzatí výpovede. Žalobkyňa výpoveď považovala za neplatnú, nakoľko v čase jej doručenia nebola ani raz upozornená na porušovanie pracovnej disciplíny a všetky upozornenia dostala až po tom, ako jej bola doručená výpoveď. Taktiež výpovedné dôvody neboli v súlade s reálnym stavom a preto prostredníctvom právneho zástupcu výzvou zo dňa 11.6.2021 doručené žalovanému 15.6.2021 oznámila, že s touto výpoveďou nesúhlasí, nedopustila sa „neustále

porušovania pracovnej disciplíny“, predmetnú výpoveď považuje za neplatné skončenie pracovného pomeru a teda pracovný pomer stále trvá, žalobkyňa žiada o pridelenie práce v zmysle pracovnej zmluvy. Nakoľko žalobkyňa bola presvedčená, že žalovaný má v pláne urobiť všetko pre to, aby pracovný pomer bol ukončený zároveň mu navrhla, že je ochotná podpísať dohodu s tým, že jej žalovaný zaplatí odstupné vo výške 5-násobku jej priemerného mesačného zárobku. Na túto výzvu žalovaný nereagoval. Žalobkyňa si v žalobe zároveň uplatnila náhradu mzdy odo dňa oznámenia, že trvá na ďalšom zamestnávaní, pričom výšku náhrady mzdy ustáli, keď žalovaný doručí súdu výplatné pásky žalobkyne za rok 2020 a 2021.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručené súdu dňa 23.8.2021 uviedol, že s predmetnou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, skutočnosti uvedené v žalobe sú zavádzajúce a nepravdivé a žaloba napĺňa všetky znaky predčasne podanej žaloby pre nesplnenie hmotnoprávnych náležitosti vyplývajúcich zo a s tým súvisiace procesno-právne podmienky. Žalovaný potvrdil, že žalobkyňa je jeho zamestnankyňou, avšak nie od roku 2000 ale na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2008. Žalovaný tiež potvrdil, že žalobkyni bola dňa 10.5.2021 doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa . z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny a následne jej boli jednotlivé „upozornenia na porušenia pracovnej disciplíny“ (zo dňa 6.4.2021, 6.5.2021 a 10.5.2021) zaslané poštou. Uvedené bolo spôsobené nevedomosťou zo strany zamestnávateľa, ktorý sa domnieval, že sú postačujúce ústne upozornenia, to je však v súčasnosti irelevantné. Žalovaný potvrdil aj tvrdenie žalobkyne o doručení výzvy – pokusu o zmier zo dňa 11.6.2021 žalovanému (doručené 15.6.2021) na čo žalovaný reagoval listom z 12.7.2021 „výzva na nástup do práce – plnenie si pracovných povinností“ doručené advokátskej kancelárií právneho zástupcu žalobkyne dňa 14.7.2021 a žalobkyni 19.7.2021. Doručením uvedenej výzvy žalovaná de facto uznala, že výpoveď daná žalobkyni zo dňa 10.5.2021 je neplatná a zamestnávateľ umožnil žalobkyni ďalej pracovať. Na základe tejto výzvy však žalobkyňa do zamestnania nenastúpila, má neospravedlnené absencie. Žalovaný podotkol, že žalobkyňa je aj v súčasnosti jeho zamestnankyňou riadne vedenou v evidencii Sociálnej poisťovne a Zdravotnej poisťovne. Na výzvu žalovaného žalobkyni na nástup do práce reagoval jej právny zástupca vyjadrením z 15.7.2021 v znení, že žalobkyňa netrvá na ďalšom zamestnávaní a v zmysle ust. sa pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby dňa 10.7.2021. Na uvedené reagovala žalovaná strana zaslaním oznámenia právnemu zástupcovi žalobkyne zo dňa 28.7.2021 doručené mu 30.7.2021 s uvedením, že ich požiadavky sú irelevantné. Zároveň žalovaná strana k právnemu posúdeniu uviedla, že v zmysle ust. výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V zmysle uvedeného pracovný pomer by bol žalobkyni skončil až 31.7.2021, nie 10.7.2021 ako to uviedol právny zástupca žalobkyne. V čase podania žaloby pracovný pomer žalobkyne neskončil a keďže žalovaný vyzval žalobkyňu na nástup do práce je zrejmé, že žaloba je neopodstatnená a predčasne podaná. Nebol žiaden dôvod na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nakoľko pracovný pomer stále trvá. Žalovaný tiež poukázal na v akej lehote je možné uplatniť si neplatnosť skončenia pracovného pomeru a síce 2 mesiace odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. K uplatnenej náhrade mzdy sa žalovaný domnieva, že nie je možné hovoriť o žiadnej náhrade, nakoľko žalobkyňa deň po doručení výpovede bola PN a PN trvala do 30.6.2021, teda fyzicky nemohla pracovať a dostávať mzdu. Po ukončení PN mala od 1.7.2021 vykonávať prácu počas plynutia výpovednej doby, avšak žalobkyňa do práce nenastúpila a má vedené neospravedlnené absencie. Žalovaný považuje nárok žalobkyne za neopodstatnený a navrhuje žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 6.10.2021 uviedla, že na podanej žalobe trvá v plnom rozsahu. K tvrdeniam žalovanej strany uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením, že žalobkyňa mala od 1.7.2008 pracovať u iného zamestnávateľa, nakoľko došlo k transformácií zamestnávateľa z fyzickej osoby na právnickú osobu aj v zmysle rozhodnutia Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši sp. zn. . K otázke platnosti/neplatnosti výpovede žalobkyňa uviedla, že nakoľko žalovaný výslovne potvrdil neplatnosť výpovede, nie je potrebné sa touto otázkou ďalej zaoberať. V tejto súvislosti žalobkyňa odkázala na ust. , podľa ktorého ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával platí, ak sa so zamestnávateľom písomne nedohodne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bola daná neplatná výpoveď uplynutím výpovednej doby. Pracovný pomer sa tak podľa žalobkyne skončil dohodou ku dňu 10.7.2021 a nakoľko trval vyše 20 rokov žalobkyňa si týmto uplatňuje odstupné v sume 5-násobku priemerného mesačného zárobku. Žalobkyňa navrhla žalobe vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaná strana v duplike doručenej súdu 21.10.2021 prakticky zotrvala na argumentácií, že pracovný pomer žalobkyne trvá a žalobkyňa je u žalovaného zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2008 s nástupom do práce od 1.7.2008. Žalovaná strana sa domnieva, že pokiaľ žalobkyňa oznámila zamestnávateľovi, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní a zamestnávateľ uvedené akceptoval, pričom zároveň vyzval žalobkyňu na nástup do práce aby žalobkyňa následne oznámila, že netrvá na ďalšom zamestnávaní, uvedený postup nemá oporu v . Žalovaná strana cituje ust. podľa ktorého ak zamestnanec považuje výpoveď za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní predpokladá sa, že pracovný pomer nekončí a zamestnávateľ je povinný prideľovať prácu, čo sa stalo aj v uvedenom prípade. Pokiaľ však zamestnanec považuje výpoveď za neplatnú a netrvá na ďalšom zamestnávaní, tak sa pracovný pomer končí dohodou uplynutím výpovednej doby, čo nie je tento prípad. Podľa názoru žalovanej strany nie je prípustné, aby zamestnanec menil svoj názor podľa toho, ako mu to vyhovuje. Okrem toho žalovaná strana nesúhlasí, že by bol v zmysle možný postup skončenia pracovného pomeru uprostred mesiaca dňa 10.7.2021, uvedené nemá oporu v právnych predpisoch. Zotrval na tom, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 12.7.2022 navrhla pripustiť zmenu petitu žaloby v znení: „I. Skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo dňa 10.05.2021 zo strany žalovaného, doručenou žalobcovi dňa 10.05.2021, je neplatné. II. Súd určuje, že pracovný pomer žalobcu skončil u žalovaného dohodou dňa 31.07.2021. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi mzdu za obdobie júl 2021 vo výške 630 EUR brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 630 EUR od 01.09.2021 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku 19 dní za rok 2020 a 14,5 dňa za rok 2021 spolu vo výške 1005,00 EUR brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1005,00 EUR od 01.09.2021 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi odstupné vo výške 3150 EUR brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3150 EUR od 01.09.2021 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VI. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.“

6. Žalovaná strana sa vyjadrila, že považuje návrh na zmenu žaloby za neopodstatnený a navrhla ju nepripustiť.

7. O návrhu na pripustenie zmeny petitu rozhodol súd uznesením sp. zn. -151 zo dňa 9.10.2023 takto: „I. Pripúšťa čiastočnú zmenu žaloby tak, že petit žaloby znie: I. „Skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo dňa 10.05.2021 zo strany žalovaného, doručenou žalobcovi dňa 10.05.2021, je neplatné. II. Súd určuje, že pracovný pomer žalobcu skončil u žalovaného dohodou dňa 31.07.2021. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi mzdu za obdobie júl 2021 vo výške 630,-eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 630,- eur od 01.09.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.“ II. Nepripúšťa zmenu žaloby v časti uplatneného nároku žalobcu na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku 19 dní za rok 2020 a 14,5 dňa za rok 2021 spolu vo výške 1.005,-eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.005,-eur od 01.09.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v časti nároku žalobcu na zaplatenie odstupného vo výške 3.150,-eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.150,-eur od 01.09.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.10.2023.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, listinnými dôkazmi v spisovom materiály a zistil tento skutkový stav:

9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného vo funkcii „zdravotná sestra“. Žalobkyňa predložila súdu pracovnú zmluvu zo dňa 29.10.2000 uzavretú medzi zamestnávateľom C. A. G. a zamestnancom A. J..

10. Žalovaný predložil súdu pracovnú zmluvu uzavretú dňa 30.6.2008 medzi zamestnávateľom PETRANA, s.r.o. a zamestnancom A. B..

11. Žalobkyňa predložila súdu listinný dôkaz „Výpoveď podľa . “ zo dňa 10.5.2021 v zmysle ktorého zamestnávateľ dal žalobkyni výpoveď z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh a neustáleho porušovania pracovnej disciplíny (neustále odbiehanie od pacientov kvôli četovaniu na mobile, neuspokojivej asistencie pri výkonoch, neustálemu klamaniu voči zamestnávateľovi aj ohľadom pacientov, predstieranie fiktívnych telefonátov pri preobjednávaní pacientov, neobjednávanie pacientov podľa príkazu zamestnávateľa, nepočúvania priamych príkazov od zamestnávateľa, strate rešpektu a neúcta voči zamestnávateľovi). Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa si výpoveď prevzala.

12. Žalobkyňa predložila „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny“ zo dňa 6.4.2021, ktorým ju zamestnávateľ upozorňuje na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila ako zamestnanec spoločnosti tým, že sa dňa 6.4.2021 nevenovala počas pracovnej doby na pracovisku plneniu si svojich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne zdravotnej sestry. Neustále sa počas celého dňa venovala četovaniu a súkromnej SMS komunikácii, pričom sa aktívne nevenovala asistovaniu doktorovi pri výkone práce. Aj napriek upozorneniu zamestnávateľa na nevhodné správanie a neplnenie si pracovných povinností aj naďalej riešila svoju súkromnú komunikáciu a četovanie. Zamestnávateľ žalobkyňu upozorňuje, že jej správanie je možné klasifikovať ako také, pre ktoré jej možné ukončiť pracovný pomer v zmysle ust. v znení neskorších predpisov výpoveďou. Na základe uvedených skutočností žalobkyňu upozorňuje, že v prípade opätovného porušenia pracovnej disciplíny by s ňou bol pracovný pomer ukončený formou výpovede.

13. Listom zo dňa 6.5.2021 zamestnávateľ opätovne upozornil žalobkyňu na porušenie pracovnej disciplíny pričom uviedol, že žalobkyňa sa počas celého dňa 6.5.2021 nevenovala plneniu si svojich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne zdravotnej sestry a to tým, že neuposlúchla priamy príkaz zamestnávateľa kontaktovať pacientov za účelom informácie dodržania dohodnutého termínu návštevy zubnej ambulancie. Naopak, zo strany žalobkyne došlo k oklamaniu zamestnávateľa tým, že nepravdivo informovala zamestnávateľa o predmetných telefónnych rozhovoroch s pacientmi, zámerne poskytla nesprávne telefónne čísla k overeniu si skutočností. Zamestnávateľ si napriek tomu tieto klamlivé informácie overil priamo u pacientov a zistil, že zo strany žalobkyne dochádzalo aj v minulosti k opakovanému oklamaniu zamestnávateľa a neplneniu si povinnosti čo sa týka objednávania a evidencie pacientov. Na neplnenie povinnosti a nevhodné správanie bola žalobkyňa ústne viackrát upozornená, bolo jej zakázané počas pracovnej doby na pracovisku používať súkromný mobilný telefón za účelom súkromnej komunikácie formou SMS a četovania. Zamestnávateľ ju týmto opakovane upozornil na porušovanie pracovnej disciplíny, ktoré je možné klasifikovať ako také, pre ktoré je možné ukončiť pracovný pomer v zmysle ust. výpoveďou.

14. Listom zo dňa 10.5.2021 žalovaný opätovne upozornil žalobkyňu na porušenie pracovnej disciplíny s uvedením, že dňa 10.5.2021 svojvoľne bez udania dôvodu a bez súhlasu zamestnávateľa opustila pracovisko a do konca pracovnej doby sa na pracovisko nevrátila. Zamestnávateľ jej týmto eviduje neospravedlnenú absenciu a konanie považuje za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň ju opätovne upozorňuje na možnosť ukončiť s ňou pracovný pomer výpoveďou.

15. Z predloženej predžalobnej výzvy – pokus o zmier zo dňa 11.6.2021 zasielané právnym zástupcom žalobkyne žalovanému vyplýva, že žalobkyňa s výpoveďou doručenou jej žalovaným z dôvodu údajného neuspokojivého plnenia pracovných úloh a neustáleho porušovania pracovnej disciplíny nesúhlasí, nakoľko sa nedopustila neustáleho porušovania pracovnej disciplíny. Žalobkyňa predmetnú výpoveď považuje za neplatnú a teda pracovný pomer stále trvá, žalobkyňa žiada o pridelenie práce v zmysle pracovnej zmluvy. V predžalobnej výzve sa zároveň uvádza, že v prípade ak zamestnávateľ bude chcieť ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou, navrhuje uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru s tým, že obdrží odstupné v sume 5-násobku priemerného mesačného zárobku.

16. Žalovaný doručil žalobkyni výzvu na nástup do práce – plnenie si pracovných povinností zo dňa 12.7.2021 v zmysle ktorého ju vyzval, aby nasledujúci deň po doručení výzvy nastúpila na

výkon pracovných povinností v zmysle pracovnej zmluvy. Výzva bola doručená žalobkyni 19.7.2021 a právnemu zástupcovi žalobkyne 14.7.2021.

17. Z vyjadrenia doručeného právnym zástupcom žalobkyne žalovanému vyplýva, že žalobkyňa zotrváva na stanovisku o neplatnosti výpovede avšak netrvá na tom, aby ju zamestnávateľ ďalej zamestnával. Žalobkyňa opätovne požaduje odstupné v sume 5-násobku priemerného mesačného zárobku.

18. Žalovaný doručil žalobkyni a právnemu zástupcovi žalobkyne oznámenie dátované 28.7.2021, že ich požiadavky považuje za irelevantné, nemajúce oporu v právnych predpisoch. Žalovaný vyzýval žalobkyňu na nástup do zamestnania, pričom žalobkyňa napriek tomu, že výzvu prevzala 19.7.2021, sa žalovanému neohlásila a do práce nenastúpila.

19. Žalobkyňa bola v konaní vypočutá, vo výpovedi uviedla, že nesúhlasila s výpoveďou zo strany pána doktora. Nepovažovala ju za fér, pracovala tam 21 rokov, posledné 2 roky so žalovaným. Pracovnú zmluvu uzatvárala s fyzickou osobou, výpoveď jej bola daná dňa 10.5.2021 tak, že 2 dni predtým ju požiadal štatutárny zástupca žalovaného, aby si dala výpoveď. Keďže tak žalobkyňa neurobila, dal jej ju žalovaný. Zároveň jej povedal, aby sa zbalila a odišla. Žalobkyňa sa cítila zle, preto išla na PN a od 1.7.2021 sa zamestnala u iného zamestnávateľa. Takže keď ju žalovaný vyzýval na nastúpenie do práce, ona tam už nenastúpila. Od vtedy až do súčasnosti strany navzájom nekomunikujú aj keď žalobkyňa pracuje v nemocnici, kde sa so štatutárnym zástupcom navzájom míňajú. Čo sa týka mzdových nárokov, za mesiac máj jej boli vyplatené dávky PN zamestnávateľom a potom zo sociálneho systému.

20. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalovanej vyplýva, že posledné mesiace čo u neho žalobkyňa bola zamestnaná neprebiehali dobre. Žalovaný mal vedomosti o jej problémoch rodinného charakteru a aj na to prihliadal, no upozorňoval ju, aj na možnosť výpovede. Keďže sa veci opakovali spôsobom, že mali objednaných pacientov a títo nechodili, tak požiadal ju aby pacientov obvolala a ona uskutočnila tzv. fiktívne telefonáty, čo však štatutárny zástupca žalovaného videl. Následne to bolo ním preverované a verifikované, za čo sa mu sestrička aj ospravedlnila. Štatutárneho zástupcu žalovaného to však veľmi nazlostilo. Rozhodol sa, že jej dá výpoveď. Žalobkyňa sa zbalila a o chvíľu bola preč.

21. Podľa (1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

22. Podľa (1) Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. (7) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa . Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil.

24. Podľa Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa , zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa

ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.

25. Podľa (1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. (2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. (4)Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, Aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou.

26. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd vyhodnocoval jednotlivé dôkazy a to samostatne a aj v ich vzájomnej súvislosti pričom dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

27. Z ustálenej súdnej praxe a judikatúry vyplýva, že výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu vyžaduje dodržanie formálnych a obsahových náležitostí. Výpoveď z pracovného pomeru okrem iného musí byť písomná a doručená, zamestnávateľ v nej môže uplatniť iba dôvod uvedený v , ktorý vo výpovedi musí skutokovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede je teda potrebné, aby dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočnosti, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre výpoveď z pracovného pomeru je potrebné uviesť tak, aby boli určité a zrozumiteľné. Nedostatok týchto náležitostí má za následok neplatnosť výpovede z pracovného pomeru.

28. V prejednávanej veci bola zo strany zamestnávateľa daná zamestnancovi výpoveď podľa . bod. 4 , neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pokiaľ zamestnávateľ posledných 6 mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil. Tento výpovedný dôvod vychádza z objektívneho stavu. Vyžaduje sa, aby pracovné výsledky zamestnanca boli zo strany zamestnávateľa príslušným spôsobom objektivizované, napr. pomocou noriem spotreby práce. Zároveň musí byť splnená podmienka, že napriek upozorneniu zamestnávateľa, ktoré nesmie byť staršie ako 6 mesiacov, zamestnanec tieto nedostatky v primeranom čase neodstránil. Možnosť uplatniť tento výpovedný dôvod však nemôže byť uskutočnený v krátkom čase pred uplatnením výpovede t.j. zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi primeraný čas na odstránenie nedostatkov. V priebehu konania medzi stranami nebolo sporné, že výpoveď daná zamestnávateľom zamestnankyni bola daná neplatne pre nedodržanie postupu v zmysle ust. . , keďže žalovaný dal žalobkyni písomnú výpoveď a až následne jej dodatočne zaslal upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny datované v krátkom časovom slede pred daním výpovede, avšak doručené až po písomnej výpovedi. Je nepochybné, že takýmto postupoom zamestnávateľ nedodržal zákonnú normu. Bolo povinnosťou zamestnávateľa zamestnanca upozorniť na neuspokojivé plnenie pracovných úloh upozornením nie starším ako 6 mesiacov s poskytnutím lehoty v ktorej zamestnávateľ očakáva odstránenie nedostatkov zo strany zamestnanca. Žalovaný nezákonnosť svojho postupu ani nerozporoval je preto nesporné, že výpoveď ktorou žalovaný skončil so žalobkyňou pracovný pomer dňa 10.5.2021 je neplatná. Zo strany žalobkyne došlo následne k postupu podľa , keď žalobkyňa oznámila zamestnávateľovi, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Žalobkyňa tak urobila písomne listom z 11.6.2021 doručené žalovanému 15.6.2021. Zároveň vyslovila nesúhlas s dôvodmi výpovede keď poprela, že sa dopustila porušovania pracovnej

disciplíny. Žalovaný listom zo dňa 12.7.2021 vyzval žalobkyňu na nástup do práce – plnenie si pracovných povinností listom doručeným právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 14.7.2021 a žalobkyni dňa 17.7.2021. Uvedeným listom uznal, že výpoveď daná žalobkyni zo dňa 10.5.2021 jej bola daná neplatne. Zamestnávateľ jej tak zároveň umožnil pracovať. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu listom z 15.7.2021 však zamestnávateľovi oznámila., že netrvá na ďalšom zamestnávaní v zmysle ust. . a pracovný pomer tak skončí uplynutím výpovednej doby. Zamestnanec môže zamestnávateľovi oznámiť, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával kedykoľvek potom, čo mu zamestnávateľ dal neplatnú výpoveď, alebo s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite, alebo v skúšobnej dobe, najneskôr však do rozhodnutia súdu, ktorým bolo konanie o žalobe pre neplatnosť skončenia pracovného pomeru ukončené. Zamestnanec môže svoje stanovisko, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával aj zmeniť. Z hľadiska -4 je rozhodné, aké svoje stanovisko o tom, že trvá alebo netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával oznámil zamestnávateľovi v dobe vyhlásenia súdneho rozhodnutia o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru (NS ČR sp. zn. ). Z uvedeného je zrejmé, že nie je pravdivým tvrdenie žalovanej strany o nemožnosti zmeniť názor zamestnanca, ktorý pôvodne trval na tom, aby ho zamestnávateľ zamestnával a neskôr svoj názor prehodnotil a vyhlásil, že netrvá na ďalšom zamestnávaní. Keďže žalobkyňa netrvala na ďalšom zamestnávaní a po ukončení pracovného pomeru výpoveďou aj keď neplatnou zo dňa 10.5.2021 už do práce k žalovanému nenastúpila, platí fikcia o skončení pracovného pomeru dohodou dňom skončenia výpovednej lehoty, teda 31.7.2021. V tejto časti súd žalobe vyhovel.

29. Ďalej si žalobkyňa v priebehu konania uplatnila nárok na náhradu mzdy za mesiac júl 2021 vo výške 630 eur brutto spolu so zákonnym príslušenstvom. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný zamestnancovi uhradiť náhradu mzdy. Nárok a náhrada mzdy patrí zamestnancovi odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožnil pokračovať v práci alebo do času, keď súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. V konaní však bolo nesporné, že žalobkyňa dňom nasledujúcim po daní neplatnej výpovede zamestnávateľom teda od 11.5.2021 už u žalovaného nepracovala, do konca mesiaca jún 2021 bola PN a za uvedené obdobie si na náhradu mzdy ani nenárokovala a ani na ňu nemala nárok, keďže prácu u zamestnávateľa nevykonávala. Od mesiaca júl 2021 sa žalobkyňa zamestnala u iného zamestnávateľa napriek tomu, že v tom čase bola povinná plniť si svoje povinnosti zamestnanca, keďže jej plynula výpovedná doba. Súd tak nepovažoval žalobu v časti o náhradu mzdy za dôvodnú a žalobu v tejto časti zamietol.

30. Podľa ust. § 255 ods. (1) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 255 ods. (2) ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa ust. § 262 ods. (1) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 262 ods (2) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže obe strany boli úspešné len čiastočne. Žalobkyňa mala úspech v časti vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a neúspech v časti základnej mzdy a žalovaný opačne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Mestský súd Košice ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.