Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/153/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci žalobcu: LM City s. r. o., so sídlom Námestie Osloboditeľov 793/32, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 45 671 699, zast.: Mgr. Samuel Dorociak, advokát, so sídlom L. XXX/X, XXX XX Z. H., proti žalovanej: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. S. XXX, zast.: JUDr. Katarína Gešková, PhD., advokátka so sídlom X. S. XX/X, XXX XX Z. H., v spotrebiteľskom spore o zaplatenie 5.250 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -89 zo dňa 21.3.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu, ktorou sa žalobca vo vzťahu k žalovanej domáhal zaplatenia sumy 5.250 € s príslušenstvom titulom nezaplatenej zmluvnej pokuty zamietol, žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol 31.5.2017 zmluvný vzťah na základe sprostredkovateľskej zmluvy, ktorou sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal obstarať žalovanej ako záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a zároveň sa záujemca zaviazal poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, ak bude výsledok, t.j. uzavretie zmluvy dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. V zmysle čl. IX. bod 2 zmluvy boli vymenované úkony sprostredkovateľa, ktoré sa považujú za pričinenie sprostredkovateľa o uzavretie sprostredkúvanej zmluvy. Ďalej bol v zmluve vymedzený rozdiel medzi exkluzívnou a neexkluzívnou zmluvou s tým, že zmluva ako exkluzívna bola dojednaná na dobu určitú. Po uplynutí obdobia, na ktoré bola uzatvorená a po predchádzajúcom písomnom súhlase záujemcu sa mení na neexkluzívny typ zmluvy a súčasne sa jej platnosť predlžuje a mení na dobu neurčitú. Podľa čl. XI bod 3 písm. d) a e) boli vymedzené povinnosti vzťahujúce sa výlučne na exkluzívny typ zmluvy a v zmysle čl. XI bod 3 písm. a), b) c) boli vymedzené povinnosti záujemcu vzťahujúce sa na neexkluzívny typ zmluvy. V zmysle bodu 5 čl. XI si zmluvné strany dohodli v dôsledku porušenia čo i len jednej z povinností uvedených v odseku 3 tohto článku nárok sprostredkovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z ceny nehnuteľnosti požadovanej záujemcom uvedenej v čl. VI., nie však viac ako je výška odmeny sprostredkovateľa. V zmysle čl. VI zmluvy, cena nehnuteľnosti bola stanovená sumou 175.000 € s tým, že odmena sprostredkovateľa predstavuje 3 % z ceny nehnuteľnosti. Túto zmluvu okresný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá v období od 31.5.2017 do 30.11.2017 mala charakter exkluzívnej sprostredkovateľskej zmluvy. V zmysle čl. VIII vzhľadom na súhlas záujemcu so zmenou typu zmluvy a s jej predĺžením na dobu neurčitú, stala od 1.12.2017 zmluvou neexkluzívnou uzatvorenou na dobu neurčitú. Zmluvnú pokutu

stanovenú za porušenie povinností vymedzených v čl. XI bod 3 písm. a), b), c) zmluvy o sprostredkovaní súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá znevýhodňuje spotrebiteľa, nakoľko vymedzenie povinnosti záujemcu v článku XI pod bodom 3 písm. a), b), c) stierajú rozdiel medzi „exkluzívnou“ a „neexkluzívnou“ zmluvou. Rovnako obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti v súvislosti s činnosťou vyvíjanou na predaj nehnuteľnosti a teda ani zmena sprostredkovateľskej zmluvy z exkluzívneho na neexkluzívny typ na dobu neurčitú nemá absolútne žiaden význam. Spotrebiteľ je v takomto prípade zavádzaný formuláciou v zmluve a v informačnom letáku na webovej stránke. Dojednanie zmluvnej pokuty v zmluve v prípade porušenia záväzkov len pre jednu zo zmluvných strán (záujemcu), bez dojednania zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzkov aj pre druhú zmluvnú stranu - poskytovateľa služieb, vnáša podľa prvoinštančného súdu značnú nerovnováhu do práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v priamom rozpore s . Relevantnou v tejto súvislosti považoval skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka bola použitá v štádiu podpisovania zmluvných dokumentov, spotrebiteľ je pri podpise predmetných písomností spravidla laikom, ktorý ich obsah podstatným spôsobom neovplyvňuje a vzhľadom na nedostatok skúsenosti nie je ani objektívne schopný posúdiť charakter a možný dopad jednotlivých zmluvných podmienok na jeho práva pri vzniku zmluvného vzťahu. Za nesporné tiež považoval, že pokiaľ i došlo zo strany žalovanej ako spotrebiteľky k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti s inou osobou, než bola osoba, ktorú kontaktoval žalobca počas trvania neexkluzívnej zmluvy dojednanej na dobu neurčitú, nebolo možné konanie spotrebiteľky podľa názoru súdu spravodlivo sankcionovať zmluvnou pokutou v zmysle dojednaní, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a sú neplatné. Pokiaľ i žalobca namietal, že obstaral klienta, ktorý mal záujem o kúpu nehnuteľnosti, súd najmä z e-mailovej korešpondencie a výsluchu svedkyne B. C. ustálil, že ním označený p. F. nebol vážnym záujemcom, teda treťou osobou, s ktorou by došlo k uzatvoreniu sprostredkúvanej zmluvy, nakoľko i samotná svedkyňa potvrdila, že rezervačná zmluva nebol uzatvorená, poskytol síce svoje osobné údaje, ohliadka nehnuteľnosti zo strany p. F. realizovaná nebola. Zároveň bola stanovená podmienka, že v prípade nevysťahovania sa z nehnuteľnosti do 22.1.2018 k podpisu kúpnej zmluvy s p. F. nedôjde. Na podklade uvedeného žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na úspech žalovanej v spore.

2. Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Zastal názor, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu. Zastal názor, že pokiaľ prvoinštančný súd nesprávnym spôsobom vyhodnotil vykonané dôkazy, resp. tieto nehodnotil vo vzájomnej súvislosti, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na rozdiel od okresného súdu zastal názor, že z dokazovania nesporne vyplýva, že žalobca obstaral záujemcu o kúpu nehnuteľnosti v osobe p. Y. F.. Záujemca p. F. bol na ohliadke nehnuteľnosti a rokoval prostredníctvom žalobcu so žalovanou o podmienkach uzatvorenia kúpnej zmluvy. Skutočnosti ohľadom komunikácie s p. F. žalovaná v priebehu konania nespochybnila a teda p. F. ako záujemca o kúpu bol „oznámený“ žalovanej skôr, ako si žalovaná údajne našla iného záujemcu o kúpu nehnuteľnosti. Zastal názor, že p. F. splnil podmienky v zmysle v zmysle čl. IX bod 2 zmluvy a nadobudol postavenie „tretej osoby“. Záver súdu, pokiaľ ustálil, že zmluvná pokuta v zmysle čl. XI bod 3 písm. a), b), c) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá znevýhodňuje spotrebiteľa, nakoľko povinnosti záujemcu vymedzené v predmetnom článku stierajú rozdiel medzi exkluzívnou a neexkluzívnou zmluvou, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona. Za nepodstatné považoval ako žalovaná, resp. súd vnímajú všeobecne zaužívané pravidlá exkluzívnej a neexkluzívnej zmluvy, nakoľko tieto pojmy nemajú vlastnú legálnu definíciu, o ktorú by mohol súd svoje právne posúdenie oprieť. Upresnil, že v prípade neexkluzívnej zmluvy bola žalovaná oprávnená uzavrieť kúpnu zmluvu s akoukoľvek osobou, ktorú si obstará sama, resp. prostredníctvom inej realitnej kancelárie. Nesmie však bez písomného súhlasu sprostredkovateľa uzavrieť kúpnu zmluvu s inou ako „treťou osobou“ v okamihu, keď túto „tretiu osobu“ žalobca obstaral. Naopak, pri exkluzívnej zmluve záujemca nie je oprávnený sám, mimo sprostredkovateľa, vykonávať vôbec žiadne úkony smerujúce k predaju nehnuteľnosti. Práva a povinnosti spotrebiteľa v prípade jednotlivých zmluvných typov sú diametrálne odlišné a v zmluve riadne odlíšené a vyšpecifikované. Okresným súdom prijatý výklad považoval za príliš formalistický a neprípustný. Naviac, ak žalovaná chcela predať nehnuteľnosť inej ako „tretej osobe“ bez súhlasu žalobcu, mohla kedykoľvek predmetnú zmluvu bez uvedenia dôvodu vypovedať, prípadne mohla zmluvu ukončiť iným spôsobom. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzkov len pre jednu zo zmluvných strán bez dojednania zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzkov aj pre druhú zmluvnú stranu, považoval za nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko, aby bolo možné takúto podmienku považovať za neprípustnú, musela by byť dojednaná zmluvná pokuta neprimerane vysoká, čo sa v danom prípade

nestalo. Jednostranné dojednanie zmluvnej pokuty bolo vyvážené tým, že v prípade, ak by nedošlo k dosiahnutiu cieľa sledovaného záujemcom, neprináležala by žalobcovi dojednaná odmena za vykonanú sprostredkovateľskú činnosť. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zmeniť, jeho žalobe vyhovieť, priznať mu nárok na náhradu trov celého konania.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že pojem „tretia osoba“ na účely dojednania zmluvnej pokuty nie je v zmluve vôbec vymedzený. Je definovaný v čl. IX, ktorý sa však týka vymedzenia sprostredkovateľa v kontexte vzniku nároku na odmenu sprostredkovateľa. Toto vymedzenie však nemožno v žiadnom prípade vzťahovať aj na posudzovanie vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Zároveň namietla nejasnosť ustanovenia čl. XI bod 3 písm. a) až e) zmluvy. K námietke žalobcu o tom, že p. F. bol „treťou osobou“ a teda vážny záujemca o kúpu nehnuteľnosti, poukázala na e-mail zo dňa 22.1.2018, v ktorom bolo uvedené, že p. F. má aj iné nehnuteľnosti na výber. Naviac, informovala žalobcu ako realitnú kanceláriu, že si hľadá záujemcu aj sama. Záujemkyňa vyhľadaná žalovanou bola na ohliadke nehnuteľnosti dokonca skôr ako p. F.. Za podstatné však považovala, že podmienky na vznik práva na zmluvnú pokutu sú vymedzené neurčito, nakoľko nie je jasné, kto má podľa zmluvy byť treťou osobou, nakoľko predstavenie akejkoľvek tretej osoby realitnou kanceláriou „zablokuje“ možnosť vlastníka predať si nehnuteľnosť sám alebo prostredníctvom inej realitnej kancelárie. Prisvedčila záveru prvoinštančného súdu o tom, že formulácia zmluvy stierala rozdiel medzi exkluzívnym a neexkluzívnym typom zmluvy, nakoľko na jednej strane v prípade neexkluzívnej zmluvy si žalovaná môže nehnuteľnosť predávať aj sama alebo prostredníctvom inej realitnej kancelárie bez súhlasu iného subjektu, na druhej strane tak urobiť bez súhlasu sprostredkovateľa nemôže. Ide o dojednania, ktoré si vzájomne protirečia a vytvárajú tým neistotu a neurčitosť ohľadom práv a povinností zmluvných strán. S poukazom na ust. zastala názor, že dojednanie, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je neplatné. Jeho neplatnosť možno odvodiť aj z ust. , v spojení s a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ sa týkalo nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa, správne súd poznamenal, že neprijateľná podmienka bola použitá v štádiu podpisovania zmluvných dokumentov a teda bolo povinnosťou dodávateľa dojednať zmluvné podmienky férovo a obojstranne vyvážene. Žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej upresnil pojem „tretia osoba“ s tým, že medzi žalovanou a p. F. došlo k tak rozsiahlej komunikácii, ktorá napokon viedla až k príprave a odsúhlaseniu kúpnej zmluvy so všetkými podmienkami. V takomto prípade nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že p. F. bol vážnym záujemcom, t.j. „treťou osobou“. Zastal názor, že zmluvné dojednania nestierajú rozdiel medzi exkluzívnym a neexkluzívnym typom zmluvy. Zmluvné dojednanie v čl. XI bod 3 je určité a zrozumiteľné pre každého „laika“ a niet pochýb o tom, čo je jeho obsahom. Zotrval na odvolacom návrhu.

5. Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (, ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa , potvrdil.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

7. Za podstatné odvolací súd považoval, že tak ako v prípade exkluzívnej i v prípade neexkluzívnej zmluvy, žalobca ako sprostredkovateľ obmedzil práva žalovanej ako záujemcu v zmysle nimi uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 31.5.2017 v nakladaní a teda dispozícii s nehnuteľnosťou, ktorej bol záujemca - žalovaná vlastníkom. V tomto kontexte sa stotožnil s konštatáciou okresného súdu, že v prípade exkluzívnej a neexkluzívnej zmluvy o sprostredkovaní dodávateľ stanovuje pre spotrebiteľa rovnaké povinnosti, v dôsledku čoho zmena sprostredkovateľskej zmluvy z exkluzívneho typu uzatvoreného na dobu určitú na sprostredkovateľskú zmluvu neexkluzívneho typu na dobu neurčitú nemá absolútne žiaden význam. Správne dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve dojednanú v priamom rozpore s ust. s tým, že dojednaním o zmluvnej pokute došlo k zneužitiu postavenia žalobcu ako silnejšej strany spotrebiteľského zmluvného vzťahu.

8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal individuálne dojednanie práve tohto konkrétneho ustanovenia, ktoré svojim obsahom obchádza zákon, keď má za cieľ za každých okolností zabezpečiť sprostredkovateľovi profit bez ohľadu, či záujemca sprostredkovanú možnosť využije. Je nesporné, že žalobca ako sprostredkovateľ vyvíjal úsilie a pripravil možnosť uzavrieť zmluvu - žalovaná ako záujemkyňa však sprostredkovanú príležitosť nevyužila, žiadnu zmluvu sprostredkovanú žalobcom neuzatvorila. Avšak ani túto skutočnosť nemožno považovať za porušenie zmluvných povinností zo sprostredkovateľskej zmluvy, ktoré by bolo možné sankcionovať zmluvnou pokutou.

9. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

11. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Oprávnenie s vecou nakladať (ius disponendi) je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi, prípadne aj opustením veci. Vlastník je zásadne oprávnený vec aj zničiť, pravda, ak mu v tom nebráni zákon ( ).

12. Podľa , vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.

13. Podľa , vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

14. V predmetnom zákonnom ustanovení sú vymedzené situácie, kedy je možné i bez súhlasu vlastníka obmedziť jeho vlastnícke práva, avšak vždy iba v naliehavom verejnom záujme, prípadne vo verejnom záujme, ak účel nemožno dosiahnuť inak a to len na základe zákona a za náhradu.

15. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zastal názor, že žalobca, pokiaľ i v prípade neexkluzívneho typu zmluvy neumožňoval bez jeho súhlasu záujemcovi odpredať nehnuteľnosť ním vyhľadanej osobe, odlišnej od „tretej osoby“ obstaranej žalobcom ako sprostredkovateľom, nedovolene zasiahol a obmedzil záujemcu ako vlastníka veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia a svojej slobodnej vôle. Správne prvoinštančný súd sprostredkovateľskú zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorú spotrebiteľ mal možnosť buď prijať ako celok alebo ako celok ju odmietnuť. Ustanovenia zmluvy boli vopred naformulované žalobcom ako dodávateľom bez možnosti záujemcu ovplyvniť ich obsah a teda zmluvné dojednania vyvážiť i v jeho prospech ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za nepodstatné, či p. F. bol vážnym záujemcom o kúpu nehnuteľnosti alebo nie, a teda „treťou osobou“ v zmysle zmluvy. Za podstatné považoval, že pokiaľ by i p. F. takouto osobou bol, nemohol žalobca obmedziť zmluvnú autonómiu a zmluvnú voľnosť žalobkyne uzatvoriť zmluvu o predaji nehnuteľnosti s ňou vyhľadanou osobou, nakoľko v opačnom prípade by ju nedovolene obmedzoval vo výkone jej vlastníckeho práva v oprávnení s vecou slobodne nakladať tak, ako jej to nielen ustanovenie , ale i článok 20 a článok 1 bod 1 Listiny základných práv a slobôd, umožňuje.

16. V nadväznosti na uvedené v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne postupom podľa , potvrdil. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, v nadväznosti na čo jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu.

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )