Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-170-2019.pdf
PDF · 140.9 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/170/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, v konaní zastúpený spoločnosťou ŠMÍDA advokátní kancelář, s. r. o., so sídlom Hradec Králové, Eliščino nábřeží 280/23, Česká republika, IČO: 01 435 400, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář, s. r. o., organizačná zložka, so sídlom Bratislava, Ul. svornosti 43, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., K. L. XXX/X, o zaplatenie 213,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 23. januára 2019, č. k. 15Csp/141/2018- 98, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi voči žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Levice (ako súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 23.01.2019, č. k. 15Csp/141/2018-98 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 213,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 213,40 Eur počítaný od 07.09.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
1.2. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2.1. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou, ktorú podal na Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) domáhal uloženia žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 213,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 213,40 Eur od 07.09.2017 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu - spoločnosť Fair Credit Slovakia, SE, IČO: 47 129 701, so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava (ďalej len „právny predchodca žalobcu“)
2.2. Upomínací súd rozhodol o žalobe platobným rozkazom sp. zn. 5Up/583/2018 zo dňa 05.09.2018, voči ktorému podala žalovaná odpor a zároveň aj sťažnosť proti výroku o trovách konania, v ktorom popierala tvrdenia žalobcu a uvádzala, že v danom prípade platobný rozkaz nemal byť vydaný, pretože sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná. Zároveň neuznala uplatňovaný nárok v žalobe a nesúhlasila s tým, aby mala žalobcovi plniť 213,40 Eur s prísl., pretože tento nárok považuje za nedôvodný v celom rozsahu. Žalovaná poprela skutkové tvrdenia a skutočnosti uvedené v žalobe v celom rozsahu a poukázala na skutočnosť, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2015 bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na 58 splátok, to znamená, že v čase postúpenia pohľadávky už mali byť žalovanou uhradené všetky zmluvne dohodnuté splátky.
2.3. Má za to, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona 129/2010 Z. z. a namieta platnosť dojednania zmluvy o zabezpečení splátok spotrebiteľského úveru, ktorú žalobca opomenul predložiť súdu, ale táto bola podpisovaná súčasne so zmluvou o úvere. Obsah zmluvy o zabezpečení splátok spotrebiteľského úveru je platenou službou, ktorú si žalovaná nevyžiadala. Bola súčasťou zmluvy o úvere, ak by ju nepodpísala, nedostala by peniaze. Takéto konanie právneho predchodcu žalobcu považuje za nekalé v rozpore so zákonom 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože v zmluve o zabezpečení splátok úveru je odmena, ktorá je až 50,00 % z poskytnutej sumy, čo považuje za úžeru. Táto služba nie je započítaná do celkových nákladov, ktoré mala zaplatiť na predmetnom úvere, a preto je aj RPMN v zmluve uvedená nesprávne. Z uvedeného dôvodu žiadala žalovaná zrušiť platobný rozkaz v celom rozsahu ako nedôvodný a uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Spolu s odporom predložila zmluvu o zabezpečení splátok spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX, ktorá neobsahuje podpis zmluvných strán.
2.4. V dôsledku žalovanou podaného odporu, došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona v súlade s citovaným ustanovením § 11 ods. 1 ZoUK.
3. Žalobca podal k odporu vyjadrenie (v spise na čl. 59 - 60) v ktorom uvádza, že žalovanou tvrdené skutočnosti v odpore nie sú relevantne odôvodnené a nie sú spôsobilé spochybniť platnosť uzatvorenej zmluvy. Z obsahu odporu nevyplýva žiadna procesná obrana, ktorá by mohla spochybniť nárok uplatnený v žalobe. Námietky, ktoré sa týkajú bezúročnosti a bezpoplatkovosti nie sú dôvodné s ohľadom na to, že žalobca si v žalobe uplatňuje iba nesplatenú istinu bez nároku na príslušenstvo predmetnej zmluvy. Žalobca naďalej zotrval na plnení tak, ako ho vyčíslil v žalobe. Spolu s týmto vyjadrením podal aj súhlas s pokračovaním v konaní.
4. Pretože v danom prípade išlo o spor, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur a o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 297 písm. b) CSP vyhlásil dňa 23.01.2019 v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke okresného súdu dňa 08.01.2019.
5.1. Okresný súd rozhodol o podanej žalobe žalobcu na základe listinných dokladov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu a z hľadiska skutkového stavu zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 14.12.2015 so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 600,00 Eur s tým, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru bola stanovená fixným úrokom vo výške 15,99 % z výšky spotrebiteľského úveru ročne, zákazník (žalovaná) mala uhradiť veriteľovi za poskytnutie spotrebiteľského úveru administratívny poplatok vo výške 11,50 % z výšky spotrebiteľského úveru. Odplata za spotrebiteľský úver predstavuje 26,30 % z výšky spotrebiteľského úveru ročne. Celková čiastka na splatenie za predpokladu riadneho a včasného splácania spotrebiteľského úveru bola 720,94 Eur, ktorá predstavuje súčet istiny 600,00 Eur, úroku 51,94 Eur a poplatku 69,00 Eur. RPMN bola 39,63 %, priemerná hodnota RPMN 29,89 %. Žalovaná žiadala o plnenie bezhotovostným prevodom na bankový účet zákazníka s tým, že si zvolila spôsob splácania úveru - hotovostne po 12,43 Eur v 58 splátkach.
5.2. Podľa prehľadu splátok žalovaná mala spolu zaplatiť 386,00 Eur (čl. 33), ktorú skutočnosť žalovaná nespochybňovala. Žalobca preukázal, že pohľadávka pôvodného veriteľa bola postúpená práve na žalobcu, čo preukazuje zmluvou o postúpení pohľadávok (v spise na čl. 21 - 27) zo dňa 31.07.2017, teda pred podaním žaloby a čl. 34, v ktorom je podrobný rozpis zostatku postúpenej pohľadávky. Celkom dlžná čiastka bola 642,90 Eur, dlžná istina 385,05 Eur, administratívny poplatok 44,01 Eur, dlžný úrok 21,78 Eur, aktuálne hotovostné inkaso 192,06 Eur s dátumom poslednej platby 07.03.2017.
5.3. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca aj napriek skutočnosti, že mu bola postúpená pohľadávka vyplývajúca tak zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj zo zmluvy o zabezpečení splátok,
si v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne spočívajúci v rozdiele medzi poskytnutým plnením zo strany právneho predchodcu žalobcu, čo bolo 600,00 Eur a plnením, ktoré bolo vykonané zo strany žalovanej (žalobca v žalobe uvádza sumu 386,60 Eur, z listinných dokladov vyplýva, že žalovaná uhradila sumu 386,00 Eur) - č. l. 33. Zo žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca svoj nárok odvodzuje výlučne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je vyčíslený len v sume rozdielu medzi poskytnutým plnením a úhradami, teda sumou 213,40 Eur. Tento nárok si žalobca uplatnil spolu s úrokom z omeškania, ktorý žiadal priznať od 07.07.2017, t. j. po dni účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok až do zaplatenia.
6.1. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie považoval za jednoznačne preukázané, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor a žalovaná v zmluve vystupuje v postavení spotrebiteľa. Z listinných dokladov vyplýva, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, uzatvoril so žalovanou právny predchodca žalobcu, a keďže žalovaná podala aj námietku aktívnej legitimácie žalobcu, skúmal aj aktívnu legitimáciu žalobcu.
6.2. Súd mal za preukázané, že zmluva o postúpení pohľadávok bola zo dňa 31.07.2017 a pohľadávka bola postúpená práve zo strany pôvodného veriteľa v postavení postupcu na žalobcu v postavení postupníka. Predmetnom postúpenia boli okrem žalovanej sumy aj iné nároky vyplývajúce tak zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj zo zmluvy o zabezpečení pohľadávok. Právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi aj v žalobe uplatnený nárok na istinu, ktorej opodstatnenosť žalobca odvodzuje zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ žalovaná namieta, že tieto skutočnosti jej neboli oznámené, pretože relevantným dokladom na preukázanie doručenia jej oznámenia o postúpení pohľadávok nie je len podací hárok, v tomto smere sa súd stotožňuje s vyjadrením žalobcu, ktorý poukazuje na zákonné ustanovenia § 524 a § 526 Občianskeho zákonníka.
7.1. Postúpenie pohľadávky posudzoval prvoinštančný súd podľa ustanovení § 524 ods. 1, 2 a § 526 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že zákonná úprava umožňuje veriteľovi pohľadávku postúpiť bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvnou inému, čo sa v tomto prípade aj stalo. V zmysle § 526 OZ je síce postupca (v tomto prípade pôvodný veriteľ) povinný bez zbytočného odkladu oznámiť takéto postúpenie dlžníkovi, avšak pri nesplnení si tejto povinnosti uvedené nemá za následok neplatnosť samotného postúpenia, ale len možnosť pre dlžníka zbaviť sa záväzku plnením postupcovi (pôvodný veriteľ) a to aj v prípade, že pohľadávka bola už postúpená. V tomto konaní žalobca ako listinný doklad predložil aj oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 08.09.2017 s tým, že malo byť dané poštovému úradu na doručenie dňa 12.09.2017 (č. l. 35, 36). Doklad preukazujúci skutočné doručenie tohto oznámenia žalovanej predložený nebol, pričom však žalovaná popierala samotné doručenie oznámenia. Z týchto dokladov mal súd preukázané, že oznámenie o postúpenie pohľadávky je datované dňom 08.09.2017 a podací hárok bol zo dňa 12.09.2017. Uvedený podací hárok však jednoznačne neidentifikuje obsah doručovanej zásielky, teda nie je možné preukázať, či dňa 12.09.2017 bolo žalovanej doručované práve oznámenie o postúpení pohľadávky, a keďže žalobca nepredložil súdu ani doklad preukazujúci doručenie daného oznámenia, možno prijať záver, že v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
7.2. Odhliadnuc však od uvedeného a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie bol však súd toho názoru, že pohľadávku možno považovať za postúpenú platne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami OZ, ktoré sa na dané postúpenie vzťahujú (nejedná sa o bankovú pohľadávku), podľa ktorých na platné postúpenie pohľadávky nemá vplyv skutočnosť, či postúpenie bolo/nebolo oznámené dlžníkovi. Toto oznámenie má vplyv na možnosti splácania dlhu zo strany žalobcu, kde zákon dlžníkovi umožňuje splácať dlh aj postupcovi. Žalovaná sa o postúpení pohľadávky dozvedela najneskôr dňom, keď jej bola doručená žaloba, pretože spolu s touto žalobou jej boli doručované aj listinné doklady preukazujúce, okrem iného, aj postúpenie pohľadávky. S prihliadnutím na citovanú zákonnú úpravu do tohto dňa (keďže žalovaná v konaní tvrdila, že jej nebolo doručené toto oznámenie), mohla žalovaná plniť svoj dlh riadne voči pôvodnému veriteľovi (právnemu predchodcovi žalobcu).
8.1. V konaní bolo zároveň aj preukázané, že žalovaná poslednú splátku uhradila dňa 03.06.2017, teda ešte pred postúpením pohľadávky. Žalovaná ani v jednom z vyjadrení v rámci svojej obrany nespochybňovala skutočnosti tvrdené žalobcom a vyplývajúce z listinných dokladov, čo sa týka žalovanou vykonaných úhrad. Žalovaná poukazovala len na tú skutočnosť, že zmluva už mala byť splatená, čo je pravdou, pretože doba splatnosti uplynula 1/2017 (58 týždenných splátok od 14.12.2015). Aj napriek tomu, že záväzok žalovanej v čase podania žaloby už splatený mal byť, ale zároveň je v konaní preukázané že nebol, žalobu je potrebné považovať za dôvodnú. Z konania jednoznačne vyplýva, že dlžná suma splatená nebola práve pre správanie sa žalovanej, ktorá si prestala plniť svoje zmluvné povinnosti voči pôvodnému veriteľovi, resp. po postúpení a oznámení voči žalobcovi.
8.2. Ak mal súd preukázané, že žalovaná pohľadávku v celom rozsahu nesplnila a že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, okrem iného aj v zostatku istiny, obranu žalovanej čo do nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu považoval za bezpredmetnú. V konaní bolo naopak preukázané, že žalobca má aktívnu legitimáciu, teda je nositeľom tých práv, od ktorých odvodzuje v žalobe uplatnený nárok , a to práve v dôsledku postúpenia pohľadávky.
9.1. Z vykonaného dokazovania mal ďalej za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru za zmluvných podmienok tak, ako sú uvedené v odseku 10.1. tohto rozsudku. Súd sa pri rozhodnutí o nároku žalobcu zaoberal len zmluvnými podmienkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobca odvodzuje svoj nárok práve len z tejto zmluvy a nie aj zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru.
9.2. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v sume 600,00 Eur, z ktorého žalovaná zaplatila podľa žalobcu sumu 386,60 Eur. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné a zároveň žalobca ich preukazuje aj listinnými dokladmi (č. l. 33). Žalovaná ani v jednej svojej obrane nepopierala skutočnosť, že by zaplatila vyššiu sumu ako deklaruje žalobca. Žalovaná namietala, že zmluva mala byť bezúročná a bezpoplatková vzhľadom k nesprávne uvedenému RPMN, do ktorého je potrebné započítať aj nároky vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení úveru, ktorú žalobca do konania nepredložil a kópiu ktorej predložila žalovaná. S touto obranou žalovanej sa súd prvej inštancie nestotožnil, hoci je pravdou, že zmluva o zabezpečení splátok úveru nebola predložená do konania, avšak žalobca z tejto zmluvy ani neodvodzuje v žalobe uplatnený nárok. Nárok je uplatnený výslovne z rozdielu medzi poskytnutým plnením a plnením vykonaným zo strany žalovanej. Dokonca žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaná uhradila žalovanému 386,60 Eur s tým, že z listinných dokladov vyplýva, že mala uhradiť len 386,00 Eur. Žalobca potom mal nárok na plnenie v sume 214,00 Eur, ale žalobca si uplatňuje nárok len 213,40 Eur, teda o 0,60 Eur menej, ako vyplýva z listinných dokladov.
10.1. Keďže nárok pozostáva len z rozdielu súm poskytnutého plnenia zo strany právneho predchodcu žalobcu a vykonanými úhradami zo strany žalovanej, súd nepreskúmal to, či úverová zmluva o spotrebiteľskom úvere má byť bezúročná alebo bez poplatkov, pretože takéto dokazovanie považoval za nadbytočné. Aj po prípadnom prijatí tohto právneho záveru, by rovnako priznal plnenie len v rozsahu uvedeného rozdielu. Zameral sa len na tú skutočnosť, či zmluva o úvere bola uzatvorená platne, a mal za preukázané, že bola zmluvnými stranami podpísaná v jeden deň, čo znamená, že návrh zmluvy sa stotožňuje s jej prijatím. Zároveň bolo preukázané, že na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu plnil žalovanej, čo žalovaná nespochybňovala a zároveň bolo zároveň preukázané, že žalovaná si svoje zmluvné povinnosti plnila len čiastočne, preto považoval žalovaný nárok za dôvodný v celom rozsahu a v tejto časti žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
10.2. Súd prvej inštancie považoval za nespornú tú skutočnosť, že žalovaná je v omeškaní s plnením, pretože neuhradila celú sumu v zmysle zmluvných podmienok, čo v konečnom dôsledku sama nespochybňovala a na svoju obranu len uvádzala, že dlžná suma už mala byť splatená, keďže mala splácať 58 splátok po 12,44 Eura, išlo o týždenné splátky a termín konečnej splatnosti úveru bol 1/2017. Ak si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania až odo dňa 07.09.2017, uplatňuje si ich po splatnosti všetkých splátok v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, preto vyhovel žalobe aj v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania. S poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP zaviazal žalovanú na plnenie v lehote 3 dní, pretože prihliadol na istinu a nebol dôvod určovať dlhšiu lehotu na plnenie.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %. Keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, zaviazal žalovanú na náhradu trov konania práve v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní o nároku na trovy konania postupoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, tak ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.
12.1. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhované dôkazy a následne vec nesprávne právne posúdil. Konajúca sudkyňa sa v bode 13 odôvodnenia zaoberá námietkou žalovanej ohľadom aktívnej vecnej legitimácie a uviedla, že žalobca odoslal oznámenie v zmysle § 526 ods. 1 a 2 OZ iba do sféry doručovania, ale nepreukázal, že oznámenie musí byť aj preukázateľne a hlavne bezodkladne oznámené aj doručené dlžníkovi, čo súd neskúmal a rozhodol bez dôkazov.
12.2. Citujúc ust. § 526 ods. 1, 2 OZ konštatovala, že nestačí iba k žalobe predložiť Zmluvu o postúpení pohľadávky, pretože zákon jasne definuje, že ak nebolo dlžníkovi bezodkladne oznámené, a toto aj postupcom preukázané, že on je novým postupníkom, nie je dlžník povinný plniť postupníkovi. Nie je možné, ak zákon ukladá bez zbytočného odkladu toto postúpenie preukazovať až v čase podanej žaloby, pretože na podanie žaloby nemá dostatok aktívnej vecnej legitimácie. Týmto konaním súd zásadne porušil princíp právnej istoty žalovanej a tiež procesný postup súdu v tejto veci. Nejde opomenúť, že táto procesná chyba súdu nie je jedinou, pretože ak bol vo veci vydaný platobný rozkaz a ten bol zrušený, mal súd nariadiť vo veci pojednávanie a dokazovanie, čo vyplýva z § 276 ods. 3 CSP. Rozsudok tak bol vydaný v rozpore so zákonom a je potrebné ho zrušiť v celom rozsahu. Navrhla, aby Krajský súd v Nitre rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 23. januára 2019 sp. zn. 15Csp/141/2018-98 zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie vo veci samej.
13.1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu. K námietke spochybnenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávky (denuntiatio) upravuje ustanovenie § 526 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že je jednostranným právnym úkonom adresovaným dlžníkovi, pre ktorý síce nie sú predpísané žiadne osobitné náležitosti, ale ktorý však musí vyhovovať všeobecným požiadavkám kladeným na platný právny úkon. Oznámenie o postúpení pohľadávky je možné urobiť aj celkom bezformálne, pretože na rozdiel od zmluvy o postúpení pohľadávky Občiansky zákonník preň nepredpisuje žiadne formálne náležitosti (bližšie viď: Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. - str. 526. Okrem už skôr uvedenej argumentácie, s poukazom na § 205 CSP k (per analogiam) uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/240/2010 zo dňa 27.10.2010, podľa ktorého “Dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134 O.s.p. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie § 45 ods. 2 O.s.p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky.”, trvá na tom, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu dostatočne preukázal.
13.2. Pre doplnenie svojich predošlých stanovísk a priložených dôkazov zdôraznil, že žalovaný nárok je založený na oprávnenom nároku veriteľa dožadovať sa vrátenia poskytnutej veci povinným, t. j. v tomto prípade finančných prostriedkov. Princíp vrátenia poskytnutej veci je pritom základným princípom na úrovni elementárnej spravodlivosti. Okrem iného, právny poriadok predpokladá aj dobromyseľnosť pri snahe získať, resp. zväčšiť svoj majetok, avšak v tomto prípade je reálna situácia, kde žalovaný nevrátil ani len istinu, t. j. požičanú vec, pričom vrátiť (akúkoľvek) vec vlastníkovi je aj vyjadrením predpokladu dôvery v rámci súčasných spoločenských a ekonomických vzťahov. Túto skutočnosť napokon konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 11/2016 v ods. 34 Odôvodnenia: “Žijeme v dobe úverovej, a to v dobrom aj v zlom. Ekonomika potrebuje spotrebu vrátane tej, ktorá je krytá spotrebiteľskými úvermi. (…) V rozmanitosti spoločnosti sa spotrebné úvery používajú tak k uspokojovaniu konzumných vrtochov, ako aj k preklenutiu nezavinených existenčných problémov. Netreba však zabúdať, že východiskovým bodom by predsa len mala byť myšlienka, že dlhy sa platiť majú a patrí sa ich platiť. Pri argumentácii týkajúcej sa ochrany spotrebiteľov je potrebné rozlišovať argumenty „na vstupe“ týkajúce sa vzniku zmluvného vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom a argumenty „na výstupe“, ktoré sa týkajú procesného presadzovania nesplnených povinností spotrebiteľa.”
13.3. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozsudok prvostupňového súdu a priznal žalobcovi aj náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná s tým, že sa pridržiava svojich tvrdení v podanom odvolaní a opakuje, že boli porušené jej práva na spravodlivý súdny proces, už len z dôvodu nenariadeného pojednávania, kde sú možné nové prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré chcela produkovať na samotnom pojednávaní pred súdom. Uviedla, že popiera tvrdenia žalobcu o platnom postúpení pohľadávky, nakoľko platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky súd neskúmal. Samotná zmluva je nečitateľná, popreškrtávaná a nevyplýva z nej pohľadávka žiadnou špecifikáciou. Z dôkazov predložených žalobcom nie je zrejmé, aká pohľadávka je predmetom tejto zmluvy.
15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o veci samej podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
16.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).
17. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.
18. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie uvedenými v jeho odôvodnení.
19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
20. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Žalobca má povinnosť uniesť v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Bremeno tvrdenia žalobca unesie už tým, že si určitý nárok uplatní na súde, aj pokiaľ túto skutočnosť výslovne v žalobe neuvedie. Žalobcu zaťažuje tiež povinnosť toto svoje tvrdenie v konaní preukázať, keďže je to žalobca, kto z tohto tvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky.
21.1. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
21.2. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 2 OZ).
21.3. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
21.4. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (§ 526 ods. 2 OZ).
22.1. Postúpenie, resp. cesia pohľadávky (cessio) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto pôvodného veriteľa (postupcu, cedenta) nový veriteľ (postupník, cesionár). Dochádza tak k zmene záväzku v osobe veriteľa a to na základe jeho vlastného rozhodnutia. Ide teda o takú zmenu v subjektoch záväzkového právneho vzťahu, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa v dôsledku postúpenia pohľadávky na neho zo strany veriteľa stane novým veriteľom a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými; požíva tiež všetky práva, ktoré mal predtým postupca.
22.2. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Vyplýva to zo skutočnosti, že postúpením pohľadávky vzniká nový záväzkový právny vzťah v zmysle ustanovenia § 488 OZ, t. j. právo veriteľa na plnenie (pohľadávky) od dlžníka. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva. Na základe zmluvy postúpiť len jednotlivé pohľadávky, ktoré môžu byť predmetom záväzkového právneho vzťahu.
23.1. Zmena záväzku v osobe veriteľa môže nastať z vôle pôvodného veriteľa zmluvou uzavretou medzi ním a novým veriteľom alebo bez jeho vôle, príp. proti jeho vôli, ak sa zmena uskutoční buď priamo zo zákona, alebo súdnym výrokom. Postúpenie pohľadávky je dispozičným právnym úkonom. Dlžník tu nie je oprávnený skúmať, z akého právneho dôvodu k postúpeniu pohľadávky došlo, preto v zmluve nie je potrebné uviesť hospodársky dôvod postúpenia pohľadávky (§ 495 OZ). Zmluvou o postúpení pohľadávky dochádza k zmene účastníkov právneho vzťahu, a to k zmene veriteľa. Jej podstatou je dohoda medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou o tom, že táto tretia osoba nastúpi na miesto pôvodného veriteľa. Tretia osoba sa v dôsledku uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky stane novým veriteľom dlžníka, ktorému tak vznikne povinnosť svoj dlh (záväzok) splniť novému veriteľovi. Súhlas dlžníka s uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje, je však potrebné mu túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámiť, resp. mu uzavretie zmluvy preukázať.
23.2. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom. Jeho účastníkmi sú doterajší (pôvodný) veriteľ (postupca) a tretia osoba - nový veriteľ (postupník). Dlžník sa na tejto dohode nezúčastňuje; k uzavretiu zmluvy môže dôjsť aj bez vedomia, resp. dokonca i proti vôli dlžníka (s výnimkou podľa § 525 ods. 2 a § 626 OZ). Táto zmluva musí mať písomnú formu (inak by bola zmluva absolútne neplatná). Podpisy oboch zmluvných strán nemusia byť na tej istej listine (možno ju uzavrieť na základe písomného návrhu a písomnej akceptácie na dvoch rôznych listinách). V ostatnom zmluva musí vyhovovať všeobecným podmienkam platnosti právneho úkonu, ktoré sú zakotvené v§ 37 a nasl. OZ.V súdnej praxi je vo všeobecnosti zastávaný právny názor, že predmetom zmluvy o postúpení môže byť len existujúca určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od konkrétneho dlžníka, nie celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla. Predmetom zmluvy o postúpení môže byť pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda okrem peňažnej pohľadávky i nepeňažná pohľadávka. Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o: a) existujúcu pohľadávku, b) určitú pohľadávku, c) identifikovanú pohľadávku.
24.1. Zmluva o postúpení pohľadávky sa stáva perfektnou v momente jej vzniku (§ 44 OZ). Podmienkou platnosti zmluvy nie je odovzdanie písomností potrebných na vymáhanie pohľadávky, ani prevzatie dojednanej odmeny a ani súhlas dlžníka. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka jeho práv a povinností, ktoré preňho vyplývajú zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení sa dokonca nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Postúpenie pohľadávky však na druhej strane nesmie odporovať dohode veriteľa (postupcu) s dlžníkom. Dlžníkovi je, pravda, potrebné uvedenú zmenu v osobe veriteľa bez zbytočného odkladu oznámiť, resp. uzavretie zmluvy mu preukázať. Dokiaľ sa dlžník o postúpení nedozvie, môže svoj dlh plniť pôvodnému veriteľovi (§ 526 ods. 1 OZ), a to so všetkými právnymi účinkami, ktoré so sebou prináša riadne a včasné splnenie dlhu.
24.2. Predmetné zákonné ustanovenie slúži na ochranu dlžníka, ktorý môže plniť jemu známemu veriteľovi, hoci tento už pohľadávku postúpil, pričom postupca (pôvodný veriteľ) je povinný plnenie dlžníka prijať a dlžník sa takýmto plnením účinne zbaví záväzku. Zo samotného oznámenia o postúpení pohľadávky nemožno robiť žiadne závery o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. K prevodu pohľadávky vrátane práva domáhať sa splnenia pohľadávky na súde dochádza na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, nie na základe oznámenia podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, že postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, dlžník nemá v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Toto ustanovenie sa však týka len dlžníka a nijako nebráni súdu skúmať aktívnu vecnú legitimáciu postupníka a požadovať za týmto účelom od neho zmluvu o postúpení pohľadávok, resp. preukázanie postúpenia pohľadávky. V prípade, keď žalobca tvrdí, že žalovaná pohľadávka bola naňho postúpená, teda že nie je pôvodným veriteľom žalovaného, ale nárok domáhať sa uspokojenia žalovanej pohľadávky prešiel na neho na základe jej postúpenia, je na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu o existencii svojej aktívnej vecnej legitimácie, teda je povinný preukázať, že došlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky z pôvodného (predchádzajúceho) veriteľa na žalobcu. Pretože platné postúpenie pohľadávky je možné len na základe písomnej zmluvy (§ 524 Občianskeho zákonníka), preukázať túto skutočnosť možno práve predložením zmluvy o postúpení pohľadávky.
25. Žalobca v predmetnej preskúmavanej veci jednoznačne preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.07.2017, že na neho veriteľ žalovanej Fair Credit Slovakia, SE, so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 47 129 701 ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanej vo výške 386 EUR, ktorú voči nej mal podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej dňa 14.12.2015, číslo zmluvy XXXXXXXXXX, pričom jednotlivé pohľadávky boli uvedené v Zozname pohľadávok. Žalobca tak preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.
26. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovanej, že súd prvej inštancie procesne pochybil, pretože ak bol vo veci vydaný platobný rozkaz a ten bol zrušený, mal nariadiť vo veci pojednávanie a dokazovanie, čo vyplýva z § 276 ods. 3 CSP (zrejme má ísť o ust. § 267 ods. 3 CSP - pozn. odvolacieho súdu), takže rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a je potrebné ho zrušiť v celom rozsahu, odvolací súd ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú. 27.1. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.
27.2. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
27.3. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
28. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal proti žalovanej návrh na vydanie platobného rozkazu na kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.11.2018 podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (ďalej len „ZoUK“).
29.1. Podľa § 1 ods. 1 citovaného zákona tento zákon upravuje príslušnosť súdu, postup súdu a postup strán sporu v upomínacom konaní (ďalej len „konanie“), v ktorom sa rozhodujú spory o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa tohto zákona.
29.2. Konanie podľa tohto zákona je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku (ods. 2).
29.3. Podľa § 3 ods. 1 ZoUK, konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu (ďalej len „návrh“).
29.4. Podľa § 7 ods. 1 ZoUK, ak sú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.
29.5. V platobnom rozkaze sú žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor (ods. 2).
29.6. Podľa § 11 ods. 1 ZoUK, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.
29.7. Podľa § 14 ods. 1 ZoUK, odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
30. Márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa odseku 1 sa konanie zastavuje. O náhrade trov konania rozhoduje súd na návrh (ods. 2). 31. Ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní (ods. 3).
32. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 5. septembra 2018 pod č. k. 5Up/583/2018-0 Platobný rozkaz, ktorým rozhodol, že: I. žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istina 213,40 €, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 213,40 € od 7.9.2017 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor. II. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 16,50 € a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.
33. Žalovaná podala včas odpor proti uvedenému platobnému rozkazu, v ktorom poprela tvrdenia žalobcu a uviedla svoje vlastné skutkové tvrdenia.
34. Okresný súd Banská Bystrica listom zo dňa 29.10.2018 vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy vyjadril k odporu žalovaného voči platobnému rozkazu sp. zn. 5Up/583/2018 zo dňa 05.09.2018 a zároveň ho v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, s tým, že márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní sa konanie zastavuje. O náhrade trov konania rozhodne súd na návrh (§ 14 ods. 2 ZoUK).
35. Žalobca na výzvu upomínacieho súdu reagoval vyjadrením, v ktorom navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
36. Okresný súd Banská Bystrica listom z 16.11.2018 postúpil vec Okresnému súdu Levice ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie podľa § 13 v spojení s § 14 CSP, pretože žalobca v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní (v tejto časti) na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
37. Okresný súd Levice, ktorému bol spis postúpený ako súdu vecne a miestne príslušnému, vyzval žalovanú, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila k vyjadreniu žalobcu k odporu, pričom jej zaslal toto vyjadrenie žalobcu a poučil ju o následkoch sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 ods. 1 až 3 CSP.
38. Žalovaná sa vyjadrila k pokračovaniu a k vyjadreniu žalobcu s tým, že sa pridržiava svojich vyjadrení, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný vzhľadom na nesplnenie podmienky v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto podľa nej nie je možné pokračovať v konaní. Namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a trvala na zamietnutí žaloby.
39. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej konštatujúc, že námietka aktívnej vecnej legitimácie nie je dôvodná. Uviedol, že cesia sa uskutočňuje na základ zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom a postupníkom a v zásade bez účasti samotného dlžníka, pričom sa jeho súhlas na platnosť postúpenia nevyžaduje a účinky cesie nastanú aj proti vôli dlžníka a bez jeho súhlasu. Oznamovacia povinnosť je jednostranný právny úkon, nie je viazaná na žiadnu predpísanú formu, pričom právny predchodca realizoval notifikačný úkon v písomnej forme, ktorého hmotnoprávne účinky nastávajú okamihom, keď dlžníkovi notifikačný prejav vôle postupcu dôjde, čo žalobca preukázal dokladom o odoslaní nezávislým poštovým doručovateľom, ktorý jeho dôjdenie zabezpečil. Naďalej trvá na podanej žalobe a navrhol súdu, aby jej vyhovel.
40. Okresný súd Levice podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil na webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu, že dňa 23.01.2019 o 13.30 hod. bude vyhlásené rozhodnutie vo veci samej. Zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 23.01.2019 vyplýva, že na verejnom vyhlásení rozsudku neboli strany sporu prítomné.
41. Podľa § 297 CSP súd na prejedanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
42. Z citovaného ustanovenia vyplýva nie je potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia veci. Ďalej musí ísť o spotrebiteľský spor, v ktorom je hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur, teda ak ide o bagateľný spor.
43. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vyhlásil rozsudok podľa § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 CSP. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu v tejto spotrebiteľskej veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, lebo boli splnené podmienky uvedené v ust. § 297 písm. b/ CSP, pretože nebolo potrebné vykonať dokazovanie za účelom ústneho prejednania argumentov strán sporu týkajúcich sa právneho posúdenia spočívajúceho v posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku postúpenia veci na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže touto otázkou sa súd musí zaoberať ex offo, pre vec rozhodujúce skutkové tvrdenia strán sporné neboli a výška sporu neprevyšovala hodnotu 1000 eur.
44. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej a výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
45. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanej (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
46. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).