Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/90/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, vo veci organizačnej zložky SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, Slovenská republika, IČO: 47 790 857, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom U. X, XXX XX D., proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v konaní o zaplatenie 176,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. - 123 zo dňa 18. januára 2018, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. - 123 zo dňa 18. januára 2018

- vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 176,86 Eur od 14.2.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

- vo výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 40,- Eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

- vo výroku III., podľa ktorého žalobca má voči žalovanému právo na 100% - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 176,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 176,86 Eur od 14.2.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku II. okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 40,- Eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a ďalším samostatným výrokom III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku na základe výsledkov vykonaného dokazovania za aplikácie ust. , , , , , , , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, , , ust. dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť.

2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.5.2016 medzi postupcom Agrofarma Turiec s.r.o., Turany a postupníkom SETCAR s.r.o., č.p. 816, 735 32 Rychval, ČR, mal okresný súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Okresný súd pri vyhodnotení aktívnej vecnej legitimácie vychádzal zo stavu, ktorý tu mal v čase vyhlásenia rozsudku za aplikácie ust. , podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

3. Zmluvu o nájme č. 385 zo dňa 30.11.2015 medzi nájomcom Agrofarma Turiec s.r.o. a prenajímateľom SETCAR s.r.o., IČO: 47 790 857, so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, by bez ďalšieho bolo dôvodné vyhodnotiť ako neplatný právny úkon v zmysle ust. , podľa ktorého neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony, pretože okresný súd výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina mal preukázané, že označený postupník je organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá nemá právnu subjektivitu, teda spôsobilosť na právne úkony. Formou podnikania zahraničnej osoby na území SR je podľa ust. podnikanie tejto osoby prostredníctvom organizačnej zložky umiestnenej na území SR. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, a teda nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony. Okresný súd však poukázal na listinu označenú ako Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme č. 385 zo dňa 30.11.2015, ktorá listina bola vyhodnotená v spojení s listinou, a to zmluvou o postúpení pohľadávok podľa obsahu a tam prejavenej vôle, postupom podľa ust. a , ako zmluva o nájme. Pokiaľ išlo o samotné nájomné zmluvy, ktoré uzavrela za prenajímateľa organizačná zložka, tak jej písomná podoba bola okresným súdom vyhodnotená ako neplatná podľa ust. , avšak zákon u tohto typu zmluvy nevyžaduje písomnú formu a výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že účastníci zmluvy si boli vedomí, že organizačná zložka koná v mene žalobcu, ktorý na území SR podniká prostredníctvom nej. Účastníci zmluvy sa dohodli na všetkých podstatných náležitostiach nájomných zmlúv a okresný súd ich vyhodnotil ako platné, uzatvorené ústnou formou.

4. Okresný súd v časti žaloby o zaplatenie sumy 176,86 Eur s príslušenstvom mal za to, že išlo o pohľadávku vzniknutú titulom škody spôsobenej právnemu predchodcovi žalobcu, a to spoločnosti Agrofarma Turiec s.r.o., Turany tak, že dňa 29.11.2015 došlo v Martine k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na vozidle Nissan Note EČ: MT974DL, ktoré patrilo v tom čase Agrofarma Turiec s.r.o., Turany a škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Golf EČ MT231DX, ktoré bolo v čase dopravnej nehody zmluvne poistené u žalovaného. S poukazom na ust. vzniklo poistenému z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ - žalovaný za neho nahradil poškodenému (v danom prípade žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného) uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. S poukazom na ustanovenie žalobca ako právny nástupca poškodeného bol potom oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorým v danom prípade bol žalovaný. Škodu a jej výšku žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.094,40 Eur s DPH, bez DPH 912,- Eur a sumou, ktorú žalovaný uhradil vo výške 656,32 Eur, rozdiel predstavoval sumu 255,68 Eur. Žalobca sa však domáhal sumy nižšej, a to len 176,86 Eur, ktorá škoda vznikla používaním náhradného motorového vozidla.

5. Správou o dopravnej nehode mal okresný súd za preukázané, že škoda vznikla porušením právnej povinnosti prevádzkovateľa motorového vozidla Volkswagen Golf EČ: MT231DX, pričom došlo k poškodeniu motorového vozidla spoločnosti Agrofarma Turiec s.r.o., Turany. Existenciu škody a príčinnú súvislosť mal okresný súd preukázanú a medzi účastníkmi ani sporná nebola. Sporná bola výška škody, pričom okresný súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním, a to čestným prehlásením konateľa spoločnosti Agrofarma Turiec s.r.o., Turany bolo preukázané, že si prenajal motorové vozidlo na nevyhnutnú dobu počas opravy svojho motorového vozidla, pričom spoločnosť využívala toto vozidlo bežne na zabezpečovanie hlavne pracovných záležitostí vzhľadom k tomu, že spoločnosť vlastní výlučne jedno osobné motorové vozidlo. Prenájom vozidla okresný súd považoval za náklady, ktoré vynaložil poškodený v súvislosti so vznikom škody, a to za účelom zabezpečenia pracovných potrieb tak, aby na týchto nebol obmedzený práve vznikom škody. Náhradné motorové vozidlo, ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, poškodený používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo. Išlo preto o účelne vynaložené náklady. O účelnosti podľa okresného súdu svedčila aj skutočnosť, že vozidlo bolo opravené až 30.12.2015, avšak nájom trval len do 23.12.2015 vzhľadom k tomu, že nasledovali vianočné sviatky a poškodený vozidlo nepoužíval. Škoda definovaná ako nájomné za zapožičané náhradné

vozidlo bola podľa názoru okresného súdu škodou, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Čo sa týka namietanej neprimeranosti dĺžky opravy okresný súd skonštatoval, že dĺžku opravy nemôže poškodený žiadnym spôsobom ovplyvniť a nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby obchádzal opravovne a vyhľadával takú opravovňu, ktorá opraví auto v kratšom čase. Naviac bolo úplne logické, že si poškodený nechal opraviť auto v autorizovanom servise. Pokiaľ išlo o samotnú výšku škody, tak okresný súd mal preukázané, že poškodený si prenajal vozidlo na nevyhnutnú dobu odo dňa vzniku škody na jeho motorovom vozidle, až do doby, keď už motorové vozidlo nepoužíval, teda do 23.12.2015, t.j. na dobu kratšiu, ako trvala oprava motorového vozidla. Pokiaľ išlo o výšku nájomného, tak okresný súd považoval túto za primeranú, a to vzhľadom k skutočnosti, že žalobca si požičal vozidlo nižšej triedy, ako bolo jeho vozidlo, ktoré pred poškodením používal. Keďže boli splnené všetky predpoklady, pri ktorých vznikla zodpovednosť za škodu, tak okresný súd k zaplateniu sumy 176,86 Eur zaviazal žalovaného.

6. Úroky z omeškania okresný súd priznal podľa ust. s použitím Nariadenia Vlády SR č. . Žalovaný oznámil žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil 29.01.2016. Lehota na poskytnutie poistného plnenia uplynula 13.02.2016 a žalovaný bol teda v omeškaní od 14.02.2016, a preto od tohto dátumu z dlžnej sumy okresný súd žalobcovi priznal úroky z omeškania. Žalobca si výšku úrokov z omeškania uplatnil v súlade s ust. v spojení s ust. Nariadenia Vlády SR č. , preto tieto okresný súd priznal v uplatnenej výške.

7. Okresný súd poukázal na to, že žalobca si uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur podľa ust. . Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi právo, okrem nárokov podľa ust. , 369a, 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky stanovuje vláda SR nariadením. Podľa ust. Nariadenia Vlády SR č. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ust. je 40,- Eur jednorázovo, bez ohľadu na dĺžku omeškania. Vzhľadom k tomu, že na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky mal žalobca zákonný nárok, okresný súd mu aj tento nárok priznal.

8. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na 100 % - nú náhradu trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, z dôvodov v zmysle ust. , ktorým bolo žalobcovi priznané príslušenstvo, a to úroky z omeškania, ako aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Žalovaný v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s priznaním úrokov z omeškania, keďže ich priznanie bolo v rozpore s ustanoveniami . Žalovaný poukázal na ust. , , , ako aj na rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. zo dňa 14.06.2016. Podľa žalovaného povinnosť plniť vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a do omeškania by sa žalovaný mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi výšku priznanej náhrady škody. Žalovaný uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v ust. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v ust. alebo b) v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania podľa žalovaného je viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku žalobcu na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Podľa žalovaného relevantné nebolo ani to, ako mala, resp. mohla inak byť vybavená poistná udalosť zo strany žalovaného. Žalovaný poukázal na čl. 4 ods. 6 smernice 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/ EHS a 88/357/EHS, podľa ktorých členské štáty zavedú povinnosť, podporenú primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, že do troch mesiacov odo dňa,

kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo voči jej likvidačnému zástupcovi: a) poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené, alebo b) poisťovňa, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody, alebo jej likvidačný zástupca poskytne odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené.

10. Žalovaný uviedol, že žalobca ako poškodený bol na jednej strane v právnom vzťahu so škodcom, titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa ust. a nasl. ust. a na druhej strane bol žalobca, ako poškodený aj v právnom vzťahu so žalovaným, ktorá bola poisťovateľom škodcu, tým že si u žalovaného žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo forme vyplatenia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa žalovaného omeškanie škodcu bolo preto nevyhnutné vyvodiť výlučne z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi na základe ust. , v spojení s ust. , teda v závislosti od toho, či si škodca splnil svoj záväzok včas a omeškanie žalovaného ako poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať výlučne podľa ust. , , s poukazom k ust. , , . Žalovaný namietal okrem nedôvodnosti samotných úrokov z omeškania aj ich nesprávne stanovenú výšku. K poistnej udalosti došlo dňa 29.11.2015 prevádzkou motorového vozidla, na základe čoho sa otázka náhrady škody spravuje ustanoveniami a nasledujúce ustanovenia , týkajúce sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Na základe uvedenej skutočnosti sa tak otázka stanovovania výšky úrokov z omeškania spravuje ust. v spojení s Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. , podľa ktorého výška úrokov z omeškania je päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný poukázal na ust. , podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. Ustanovenia odkazujú na o poisťovníctve a na , nie na ustanovenia odkazuje aj na v ust. , kde v prípade nároku na úroky z omeškania spojené s plnením náhrady za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zákon odkazuje na ust. . V prípade skutočnej existencie nárokov na plnenie zo škody bolo potrebné posudzovať prípadné omeškanie s plnením podľa ust. a naň nadväzujúcich vykonávacích predpisov, akým je a tak by výška úrokov z omeškania nedosahovala hodnotu 9,05% ročne.

11. Žalovaný namietal aj priznanú paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, ktorú si žalobca uplatnil podľa . Vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je možné podľa žalovaného kvalifikovať ako obchodnoprávny záväzkový vzťah a tak ani dôvod priznať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalovaný mal za to, že žalobcovi nárok na úroky z omeškania nevznikol, a preto navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v časti úrokov z omeškania zamietne a žalobu zamietne aj v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, alternatívne žalovaný navrhoval rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobcovi bude priznaný 5%- ný úrok z omeškania ročne zo sumy 9.968,24 Eur (správne mala byť uvedená suma „176,86 Eur“) od 01.05.2016 do zaplatenia a zároveň bude zamietnutá žaloba v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

12. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa s rozhodnutím okresného súdu v plnom rozsahu stotožňuje. K oprávnenosti úrokov z omeškania, začatia plynutia omeškania, žalobca poukázal na ust. , , . Z týchto ustanovení žalobca mal za to, že žalovaný sa dostáva do omeškania s plnením už odo dňa vyhotovenia predmetného rozhodnutia o odmietnutí poistného plnenia, pretože nejde o nezákonnosť, ani o neplatnosť samotného rozhodnutia poisťovne, ale o nezákonnosť a neopodstatnenosť krátenia poistného plnenia, ktoré nakoniec sa stáva aj predmetom sporu. Úroky z omeškania podľa žalobcu v zmysle ust. tak predstavujú samostatnú sankciu spojenú s porušením ustanovenia a nevzťahuje sa na nesplnenie povinnosti zakotvenej v ust.

ods. 7 . Podľa rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. zo dňa 19.10.2017, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č.k. -86 zo dňa 16.5.2016 vyplýva, že právo žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške možno uplatniť už odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dňovej lehoty na plnenie, ktorá začína plynúť už ukončením šetrenia poistnej udalosti. Podľa žalobcu je nevyhnutné rozlišovať okamih, kedy sa poisťovateľ dostal do omeškania s plnením poistného plnenia podľa ust. od okamihu, kedy sa poisťovateľ dostal do omeškania v zmysle ust. , t.j. tým, že si nesplnil povinnosť zakotvenú v ust. alebo b) predmetného zákona, ktoré majú zabezpečiť, aby poisťovňa neostala nečinná.

13. Žalovaný sa tak do omeškania s plnením poistného plnenia v prípade, ak plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec neprizná, dostáva už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia , pretože záväzkový vzťah medzi poškodeným a poisťovňou, ktorí sú podnikatelia, zakladá aplikáciu podľa ust. v spojení s ust. . V tejto časti vyjadrenia žalobca poukázal na rozsiahlu rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky, a to z hľadiska právnej istoty. Navrhol v napadnutých výrokových častiach rozsudok okresného súdu potvrdiť, s priznaním trov odvolacieho konania.

14. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu ohľadne priznania úrokov z omeškania a ani ich výšky. Žalovaný uviedol, že zastáva názor podľa ktorého peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v ust. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v ust. alebo b) v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je podľa žalovaného viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku žalobcu na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na Zmluvu o nájme č. 385 zo dňa 30.11.2015, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 31.05.2016 s tým, že tieto právne úkony boli uskutočnené zo strany SETCAR s.r.o., ako organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, tzn. že ide o neplatné právne úkony, pokiaľ boli uskutočnené subjektom, ktorý nemal spôsobilosť na právne úkony. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 20.10.2016, v ktorom konaní bola žaloba žalobcu zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo, preto na takýto neodstrániteľný nedostatok podmienky konania je potrebné prihliadnuť a žalobu žalobcu zamietnuť.

15. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného v tom zmysle, že pokiaľ žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu, tak je potrebné prihliadnuť na Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme č. 385 zo dňa 30.11.2015 z ktorého vyplýva, že organizačná zložka podniku zahraničnej osoby konala v mene žalobcu, ako aj vedomosť poškodeného o tom, s kým uzatvára predmetnú zmluvu. Čo sa týka momentu omeškania a výšky úrokov z omeškania, žalobca zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného a žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť.

16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 21.12.2018 (č.l. 231 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného doručené žalovanému.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. - 260 zo dňa 10.06.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného

uznesenia krajského súdu dňa 10.09.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

19. Pri posudzovaní tejto odvolacej právnej veci bolo podstatné, aký rozsah a dôvody odvolania vyjadril žalovaný ako odvolateľ v ním podanom odvolaní v zákonnej odvolacej lehote a z nich len tie, ktoré nemali charakter prostriedkov procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

20. Podľa ust. , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

22. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení v spojení s ust. vyplynulo, že žalovaný odvolaním napadol rozsudok okresného súdu len vo výrokoch, ktorými bolo priznané príslušenstvo, a to úrok z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a s tým spojený závislý výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Žalovaný odvolaním nenapadol časť výroku I. o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 176,86 Eur, z ktorého dôvodu do tejto výrokovej časti nemal vytvorený zákonný priestor ani krajský súd, aby závery rozhodnutia okresného súdu posudzoval. Pokiaľ aj žalovaný až následne vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, a to v podaní ktoré bolo doručené Okresnému súdu Martin dňa 27.06.2018 (č.l. 187 - 190 spisu) rozširuje rozsah, v ktorom napáda rozhodnutie okresného súdu, t.j. až po uplynutí lehoty na podanie odvolania namieta nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu v celom rozsahu a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť, tak z titulu aplikácie ust. k uvedenému krajský súd nemohol prihliadnuť, pretože do konca uplynutia lehoty na podanie odvolania žalovaný uviedol, že napáda rozsudok okresného súdu len čo do priznaného príslušenstva, a to úroku z omeškania v spojení s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Len v tejto časti v zákonnej odvolacej lehote odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok okresného súdu mohol krajský súd posudzovať a vyhodnocovať, a to vo väzbe k odvolacím dôvodom vyjadreným žalovaným, ktoré však nemohli mať charakter novoty v odvolacom konaní v zmysle ust. .

23. Zo žaloby žalobcu bolo preukázané, že v nej sú vyjadrené skutkové a následne právne tvrdenia z ktorých vyplýva, že pri uplatnenom príslušenstve, a to úroku z omeškania, žalobca poukazuje na ust. , keď žalobca tvrdil, že žalovaný oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 29.01.2016, z ktorého dôvodu lehota na poskytnutie poistného plnenia uplynula dňa 13.02.2016, t.j. žalovaný sa od 14.02.2016 dostal do omeškania so splnením svojej povinnosti. Ďalej žalobca v žalobe k tomuto tvrdeniu o počiatku vzniku omeškania žalovaného poukázal na ust. , v spojení s ust. , , Nariadenia Vlády SR č. , ako aj na ustanovenie , podľa ktorého si uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Ďalej v žalobe žalobca uviedol aj podrobné tvrdenia ohľadne stanovenej výšky úrokov z omeškania. V tejto veci došlo k vydaniu platobného rozkazu, proti ktorému bol podaný odpor žalovaným v podaní zo dňa 31.10.2016 (č.l. 46 - 47 spisu), v ktorom odpore žalovaný poukazoval na to, že pri uplatnenom nároku bola neúmerne navýšená dĺžka opravy vozidla v servise, pričom žalovaný zodpovedá iba za dobu nájmu, ktorá je nutná k oprave vozidla a nezodpovedá za prestoje, ktoré vznikli pri oprave poškodeného motorového vozidla v servise, ktorý vykonáva opravy. Ďalej žalovaný uviedol, že namieta úrok z omeškania, pretože je jasné, že tento právny inštitút má charakter sankcie za to, že dlh nebol splatený riadne a včas v spojení s ust. , čo však v danom prípade nenastalo, ak dlh ani nevznikol, pretože žalobcovi bolo poistné plnenie zo strany žalovaného vyplatené.

24. Z obsahu spisového materiálu bolo preukázané, že od momentu podaného odporu žalovaným až do rozhodnutia veci okresným súdom napadnutým rozsudkom dňa 18. januára 2018, žalovaný neuviedol iné skutočnosti, tvrdenia k uplatnenej dobe omeškania, výške úroku z omeškania a ani k paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Podľa Článku 8 , žalovaný ako strana sporu bol povinný označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalovaný v konaní pred okresným súdom neuviedol tvrdenia vo vzťahu k dobe omeškania, k výške úroku z omeškania a k paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky i napriek tomu, že

žalobca tvrdenia ohľadne uplatňovaných nárokov podrobne vymedzil v ním podanej žalobe zo dňa 26.07.2016. Ak žalovaný až v podanom odvolaní označil skutkové tvrdenia cez právne posúdenie, t.j. vyjadril skutočnosti, ktoré následne právne vykvalifikoval až v podanom odvolaní, čo neuskutočnil pred súdom prvej inštancie, tak nepochybne išlo o novoty v zmysle ust. , na ktoré nebolo možné prihliadať, keďže žalovaný nepreukázal ani jeden z taxatívnych dôvodov vyjadrených pod písmenom a) až d), vyplývajúcich z ust. . Žalovaný prostriedky procesnej obrany, čo sa týka počiatku doby omeškania, výšky úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vyjadril skutočnosťami a následnou právnou analýzou až v rámci odvolacieho konania, ktoré ak neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, tak potom nemohli predstavovať relevantný odvolací dôvod ani pre konanie a rozhodovanie krajského súdu. Jedinou námietkou, ktorú vyjadroval žalovaný v konaní pred okresným súdom bol ním podaný odpor zo dňa 31.10.2016 (č.l. 46, 47 spisu), v ktorom pod čl. III. tohto odporu žalovaný poskytol len stanovisko bez skutkového vymedzenia a následného právneho názoru, čo uskutočnil až v odvolacom konaní, na ktoré skutkové vymedzenie a právne posúdenie už nemohol krajský súd prihliadať. Ak zo strany žalovaného v ním podanom odvolaní išlo o novoty v zmysle ust. , tak následne ani krajský súd nemal daný zákonný priestor cez žalovaným vyjadrené novoty až v odvolacom konaní k posudzovaniu záverov okresného súdu prijatých k začiatku doby omeškania žalovaného, k výške úrokov z omeškania, ako aj priznanej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Za tohto procesnoprávneho stavu potom vo vyvolanom odvolacom konaní mohol byť rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokových častiach potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Krajský súd vzhľadom k viacerým sporovým veciam medzi žalobcom a žalovaným uvádza, že závery rozhodnutia krajského súdu sú vždy viazané ku konkrétnosti sporovej (odvolacej) veci, a preto aj pre iné súdne spory je podstatné a rozhodné to čo bolo, resp. to čo nemohlo byť predmetom posudzovania odvolacím súdom, čo sa následne prejavilo aj v jeho rozhodnutí, keďže pre vyvodzovanie predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a právnej istoty nie je možné vychádzať len zo znenia potvrdzujúceho výroku rozsudku krajského súdu, ale aj z jeho odôvodnenia, aby bolo zrejmé, čo bolo, resp. nemohlo byť predmetom posudzovania pred odvolacím súdom. Zákonite v tej ktorej sporovej odvolacej právnej veci je určujúce, čo sa stalo alebo mohlo stať pred odvolacím súdom predmetom posudzovania a zhodnocovania. Z titulu absencie zákonného priestoru pre odvolací súd posudzovať a vyhodnocovať závery okresného súdu tu bolo možné odkázať len na ust. .

25. K úplnosti krajský súd dodáva, že žalovaný v rámci zákonnej odvolacej lehoty v zmysle ust. nenamietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a tým nedôvodnosť celého žalobného nároku, preto na túto námietku, ktorú žalovaný uviedol až po uplynutí odvolacej lehoty, t.j. až vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, krajský súd nemohol prihliadať. Naviac okresný súd v napadnutom rozsudku podrobne vyjadril závery k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, tzn. že žalovaný už v čase doručenia rozsudku a v zákonnej odvolacej lehote mal možnosť voči týmto záverom vyjadriť odvolacie dôvody, k čomu z jeho strany nedošlo.

26. K rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného uplatnených v rámci zákonnej odvolacej lehoty krajský súd považuje za potrebné dodať, že tieto nie je možné vnímať len v odvolacích dôvodoch právneho posúdenia, prípadne nesprávneho právneho posúdenia veci tak, ako odvolací dôvod vyjadril žalovaný v odvolaní, poukazom na ust. , keďže tomuto odvolaciemu dôvodu predchádzali skutkové okolnosti a ich vyjadrenie, ku ktorým pristúpil žalovaný cez novoty v odvolacom konaní až v ním podanom odvolaní, preto za aplikácie ust. pri nepreukázaní žiadneho z dôvodov pod písmenom a) až d), nebolo možné k nim zo strany krajského súdu prihliadať. Táto odvolacia právna vec nebola len tak ako to zúžil žalovaný v odvolaní otázkou správneho alebo nesprávneho právneho posúdenia veci, ale bola otázkou primárne v potrebe vyjadrenia skutkových okolností, cez ktoré potom bolo možné pristúpiť k ich právnemu hodnoteniu. Ak k poskytnutiu tvrdenia týchto skutkových okolností žalovaný nepristúpi v konaní pred súdom prvej inštancie, ale až v rámci odvolacieho konania, ktoré následne aj právne zhodnocoval, tak potom išlo o procesnoprávnu situáciu novôt, uplatnených až v odvolacom konaní, ktoré tým nevytvorili relevantnosť odvolacích dôvodov žalovaného v časti stanovenej doby omeškania, výšky úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Krajský súd zvýrazňuje, že najskôr bolo potrebné vyjadriť skutkové tvrdenia žalovaným, k čomu pred okresným súdom nedošlo a až následne po ich vyjadrení bolo možné ich podrobiť právnemu posúdeniu, preto v danej sporovej veci nešlo len o vyhodnotenie správneho alebo nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže tomuto predchádzalo povinné skutkové tvrdenie žalovaného, ku ktorému pred súdom prvej inštancie nedošlo.

27. Krajský súd pri tejto sporovej veci za daného procesnoprávneho stavu rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. .

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením podľa ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.