Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/357/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobkyne: Z.. G. J., Q.. XX.XX.XXXX, Y. XX, M., proti žalovanému: FCP - SK, s.r.o., Slovnaftská 100, Bratislava, IČO: 44605391, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Májová 1582, Čadca, o zaplatenie 7.500,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2015, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 7.500,- Eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ho v marci 2011 oslovil žalovaný, či nebude pracovať ako stavebný dozor na Dolných Kysuciach. Žalobca žalovanému odovzdal potrebné doklady a následne spolu uzatvorili pracovnú zmluvu ústne s podmienkami 1.300,- Eur plat, mobilný telefón, notebook, internet, prístup k STN, kancelária. Automobil žalovaný pre žalobcu nemal, tak ho požiadal aby jazdil svojím, s tým, že mu ho preplatí. Žalobca teda začal u žalovaného pracovať ako stavebný dozor č. 1 na stavbe odkanalizovania Dolných Kysúc od 02.11.2011, od začiatku účinnosti zmluvy XXX/XXXX. Keď prešiel mesiac, žalovaný nikdy nemal čas a stále sľuboval, že zajtra príde a neprišiel, potom žalobcu požiadal, či by s výplatou nepočkal, že fakturuje až po 3 mesiacoch a splatnosť má 3 mesiace, tak žalobca súhlasil, že 3 mesiace bude na dohodu a potom mu bude všetko doplatené na prémiách. V pracovnej zmluve bol dohodnutý nástup do práce 03.07.2012, pričom v návrhu bola mzda 1.300,- Eur a žalobcovi dal podpísať 1.000,- Eur, pričom ho ubezpečil, že doplatok 300,- Eur bude žalobcovi vyplatený na prémiách. Žalobca následne zistil, že jeho spolupracovník pán Z.. J., stavebný dozor č. 2 má plat vo výške 1.300,- Eur, pričom dozorovali jednu stavbu, iba na iných stavebných objektoch. Nakoľko odlišnosť pracovných zmlúv je iba v základnom plate, žalobca žiada doplatok v výške 300,- Eur za 25 mesiacov, čo je žalovaná istina vo výške 7.500,- Eur.

3. Žalovaný v reakcii na žalobu uviedol, že žalobca úmyselne obchádza základný fakt, že pán Z.. J. mal dlhoročnú prax, odborné zdatnosti a vedomosti. Pán Z.. J. bol narodený v roku XXXX, čiže jeho odborné zdatnosti a skúsenosti sú väčšie ako u žalobcu. Výška platu pána Z.. J. bola ocenením jeho skúseností, vedomostí a celoživotnej praxe. Pán Z.. J., okrem toho, že mal väčšie vedomosti a prax bol aj projektantom s autorizovaným stavebným dozorom, kým žalobca bol iba autorizovaný stavbyvedúci, čo nie je porovnateľná kvalifikácia. Žalobca si kvalifikáciu stavebného dozoru doplnil až počas vykonávania

diela. Stavba na ktorej pôsobil pán Z.. J. bola z technologického hľadiska omnoho náročnejšia. Pán Z.. J. bol profesne zdatnejší, bol väčším odborníkom, preto bolo ocenením jeho práce aj zvýšenie mzdy, pričom pán Z.. J. najskôr pracoval za základnú mzdu vo výške 1.000,- Eur. Táto mzda mu bola zvýšená na sumu 1.300,- Eur až dodatkom č. 1 a to z dôvodu jeho odbornej zdatnosti a osvedčenia sa v práci.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX

- XXX zo dňa 30.11.2016 tak, že žalobu zamietol.

5. V dôsledku odvolania žalobcu však bol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2019, č. k. XCo/XXX/XXXX - XXX, ako súdu odvolacieho, zrušený a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že diskriminácia v pracovnom práve predstavuje správanie sa k ľuďom nevhodným spôsobom na základe ich charakteristík, ktoré nesúvisia s ich odbornou spôsobilosťou a požiadavkami daného zamestnania; o diskrimináciu ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí sa nachádzajú v obdobných situáciách bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Je nespochybniteľné, že dojednávanie mzdových podmienok vrátane individuálnej dohody o výške mzdy podľa je založené na zmluvnej voľnosti. Pri dojednávaní mzdových podmienok podľa však zmluvná voľnosť zamestnávateľa nie je absolútna a je obmedzená povinnosťou zamestnávateľa dojednať mzdové podmienky bez akejkoľvek diskriminácie. Povinnosť zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a tiež dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa 119a je jednou zo základných povinností vedúcich zamestnancov ( ). Z ustanovenia v súvislosti so zásadou rovnakého zaobchádzania pri odmeňovaní vyplýva zamestnávateľovi povinnosť dohodnúť mzdové podmienky bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia, garantovať právo žien a mužov na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, pri tvorbe systému hodnotenia pracovných miest, ak ho zamestnávateľ uplatňuje, vychádzať z rovnakých kritérií pre mužov a ženy. Všetky uvedené povinnosti je zamestnávateľ povinný aplikovať aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Zo zásady rovnakého odmeňovania na druhej strane vyplýva, že za prácu rozdielnej náročnosti z hľadiska univerzálnych kritérií zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce, musí byť zamestnancom poskytovaná a garantovaná aj rozdielna odmena za prácu. Podľa v spojení s antidiskriminačným zákonom () platí, že každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou ( ). Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. Právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov nie je týmto zákonom dotknuté (, , ). Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo ( ). Povinnosťou žalobcu je teda preukázať rozdiel v zaobchádzaní s inou porovnateľnou osobou, ktorá je alebo by mohla byť na rovnakej pozícii ako žalobca, voči nej však nebola aplikovaná diskriminácia. Z hľadiska obsahu , pre vec podstatnými okolnosťami bolo posúdenie, či v prípade žalobcu a ním označeného iného zamestnanca žalovaného sa jednalo o rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa. Uvedené pojmy (rovnaká práca a práca rovnakej hodnoty) sú nosnými termínmi pri posudzovaní, či skutočne ide o diskrimináciu, preto pre každý jednotlivý prípad je definovanie rovnakej práce alebo práce rovnakej hodnoty veľmi individuálne, pričom meradlo na posúdenie rovnakej práce alebo práce rovnakej hodnoty musí byť určené prísne objektívne a neutrálne. O rovnakú prácu pôjde v prípade, že porovnávaní zamestnanci pracujú v

porovnateľných pracovných podmienkach, podľa pracovnej náplne obsiahnutej v pracovnej zmluve vykonávajú rovnaký druh práce, majú rovnaké zaradenie v hierarchii zamestnávateľa, majú rovnaké pracovné postupy a rovnaké pracovné nástroje na vykonávanie ich práce. Zamestnanci vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, ak sa s ohľadom na všetky aspekty, akými sú povaha práce, požiadavky na vzdelanie a pracovné podmienky, možno domnievať, že sa nachádzajú v porovnateľnej situácii. Z hľadiska kvantitatívneho sa jedná o rozdiely v zodpovednosti, zložitosti a namáhavosti práce, ktorú každý z nich vykonáva. Požiadavka na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty tiež neznamená, že zamestnávateľ nemôže diferencovať mzdy zamestnancov v závislosti od výkonnosti, kvality a kvantity vykonanej práce. Ak však zamestnávateľ používa systém odmeňovaniam, ktorému chýba akákoľvek transparentnosť, potom je povinný dokázať, že jeho mzdová politika nie je diskriminačná. Súd prvej inštancie opätovne posúdi dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku z pohľadu , predovšetkým ustáli, kedy a za akých podmienok bola uzatvorená pracovná zmluva so žalobcom a Z.. J., či žalobca a Z.. J. vykonávali rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, ak vykonávali rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, či za vykonávanú prácu boli rovnako odmeňovaní, ak za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty neboli rovnako odmeňovaní, v čom spočívali dôvody odlišného odmeňovania, či dôvody odlišného odmeňovania tvorili skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie s podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

6. Prvoinštančný súd, viazaný názorom odvolacieho súdu, na základe opätovne vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

7. Žalobca a žalovaný dňa 29.06.2012 uzavreli pracovnú zmluvu s nástupom žalobcu do zamestnania ku dňu 03.07.2012 s dohodnutým druhom práce Stavebný dozor. Mzdové podmienky boli dohodnuté na základnú hrubú mzdu vo výške 1.000,- Eur (č. l. 3).

8. Pán Z.. J. a žalovaný medzi sebou uzatvorili pracovnú zmluvu na druh práce stavebný dozor. Deň nástupu zamestnanca Z.. J. bol dohodnutý na deň 01.12.2011. Mzdové podmienky boli dohodnuté na základnú hrubú mzdu vo výške 1.000,- Eur (č. l. 113).

9. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 27.04.2012 bola pracovná zmluva Z.., J. aktualizovaná tak, že počnúc dňom 01.05.2012 bude dostávať hrubú mesačnú mzdu vo výške 1.300,- Eur (č. l. 100).

10. Žalobca na pojednávaní dňa 18.09.2019 uviedol, že pracovný pomer Z.. J. vznikol 01.12.2011. V pracovnej zmluve je uvedená suma 1.000,- Eur a v dodatku je 1.300,- Eur. Dodatok je z 29.04.2012. Žalobca vykonával funkciu stavebného dozoru a pokiaľ ide o pána Z.. J., tento vykonával tak isto funkciu stavebného dozoru s tým rozdielom, že on vykonával túto funkciu na ČOV a žalobca na kanalizáciu. Pán Z.. J. vykonával funkciu stavebného dozoru aj na kanalizáciu, avšak iba na určitú časť. Spočiatku robil funkciu stavebného dozoru na kanalizáciu iba žalobca, vrátane obce Radoľa, ale keďže prístup na toto miesto je dopravne komplikovaný a nestíhal preberať určité časti, rozhodol investor, aby túto časť dozoroval Z.. J.. Na otázku, či má žalobca spôsobilosť na projektovanie stavieb, uviedol, že nemám. Na otázku, prečo nereklamoval svoju mzdu v roku 2011, 2012, 2013, 2014 uvádza, že so zástupcom žalovaného nebola reč a ešte do augusta 2015 mu sľubovali, že všetko doplatia. Od septembra 2015, kedy začalo súdne pojednávanie v inej veci zástupca žalovaného odmietol úplne komunikovať. Žalobca vedel dozorovať čističku odpadových vôd, má na to referencie z dvoch stavieb. V čase uzavretia pracovného pomeru mal minimálne rovnaké skúsenosti pracovné a dobu praxe (18 rokov) ako Z.. J.. Čo sa týka funkcie stavebného dozoru a stavby vedúceho je v zmysle stavebného zákona je v podstate tá istá, stavby vedúci stavbu riadi a stavebný dozor kontroluje. Preto na prácu, ktorú vykonával pre žalovaného stačila aj prax stavby vedúceho. Vo funkcii stavebného dozoru za celých tých 18 rokov nepracoval.

11. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.09.2019 mal za to, že medzi žalobcom a Z.. J. bol diametrálny rozdiel, čo sa týka pracovnej náplne ako takej, pán J. dozoroval náročnejšiu stavbu ČOV, plus pán J. dozoroval aj kanalizáciu v obci Radoľa, ktorá bola vzatá žalobcovi, nakoľko nestíhal dozorovať túto stavbu svojou neschopnosťou. Pán J. je odborne spôsobilejší, je stavebný dozor ako aj projektant. Naproti tomu žalobca nespĺňa tieto spôsobilosti, rovnako ani prax. Žalobca nemôže diskriminovaný, nakoľko pán J. vykonával inú náplň práce, ktorá vyplynula aj z výpovedí žalobcu, ktorý sám potvrdil, že

pán J.Ý. za neho vykonával prácu. Žalobca výšku mzdy nenamietal po celú dobu trvania pracovného pomeru. Žalobca nemá prax, skúsenosti a vedomosti na to, aby mohol vykonávať funkciu stavebného dozoru na ČOV. Náročnosť kontroly je v tomto prípade výrazne rozdielna oproti funkcii stavebného dozoru na kanalizáciu.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

12. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa , v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

15. Podľa , mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Ustanovenie prvej vety sa vzťahuje na každé plnenie za prácu, ako aj na plnenia, ktoré sa vyplácajú alebo sa budú vyplácať v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

16. Podľa , ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.

17. Podľa , ak zamestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia pracovných miest, hodnotenie musí vychádzať z rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Pri posudzovaní hodnoty práce ženy a muža môže zamestnávateľ okrem kritérií uvedených v odseku 2 uplatniť ďalšie objektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých zamestnancov bez rozdielu pohlavia.

18. Podľa , odseky 1 až 3 sa vzťahujú aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

19. Podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

20. Podľa citovaného , diskriminácia nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná. 21. Podľa citovaného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

22. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav

alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

23. Podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

24. Podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona, právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov nie je týmto zákonom dotknuté.

25. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel opätovne k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

26. Predmetom konania je nárok žalobcu o doplatenie rozdielu mzdy v porovnaním so mzdou pána Z.. J.. Žalobca v žalovanom rozdiely (300,- Eur mesačne) videl diskriminačné konanie žalovaného, nakoľko je názoru, že medzi ním a pánom Z.. J. nie je priestor a rozdiel na rozdielne mzdové ohodnotenie. Nakoľko ustálená judikatúra vyžaduje prednostné vysporiadanie sa s otázkou premlčania (ako prvou a podstatnou náležitosťou - ak je samozrejme takáto námietka v konaní vznesená), súd podrobil prieskumu vznesenú námietku premlčania so záverom, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalobca požaduje rozdiel v mzdách od mesiaca december 2012, pričom žalobu podal na súd dňa 30.11.2015. Je tak zrejmé, že 3 ročná všeobecná premlčacia doba, ako hmotnoprávna lehota, v čase podania žaloby neuplynula.

27. Pokiaľ žalobca tvrdil diskrimináciu jeho mzdového ohodnotenia v porovnaní s pánom Z.. J., súd túto skutočnosť nenašiel. Po podrobnom posúdení a preskúmaní zisteného a nesporného skutkového stavu nie je možný záver o diskriminácii žalobcu. V konaní bolo bez pochýb preukázané, že Z.. J. (s ktorým žalobca porovnával svoju mzdu) bol odborne spôsobilejší kvalifikovanejší a v neposlednom rade s dlhšou pracovnou praxou. Uvedené závery nevyvracajú ani listiny predložené žalobcom (č. l. 50-91). Ide o dokumenty, ktoré nijakým spôsobom nepreukazujú nárok žalobcu podľa a s poukazom na antidiskriminačný zákon. Súd prvej inštancie, viazaný názorom odvolacieho súdu, nenašiel v konaní žalovaného znaky diskriminačného konania, resp. znevýhodňovania jedného zamestnanca v porovnaní s iným.

28. Taktiež nemožno opomenúť skutočnosť, že na začiatku pracovného vzťahu so žalovaným dostával za vykonanú prácu aj pán Z.. J. odmenu vo výške 1.000,- Eur, teda v rovnakej výške ako žalobca. Až následne dodatkom s účinnosťou od 01.05.2012 mu bola táto mzda navýšená na 1.300,- Eur. Je príhodné poukázať aj na fakt, že žalobca podpísal pracovnú zmluvu dňa s nástupom do práce 03.07.2012 - teda už v čase navýšenej mzdy pána Z.. J.. Je plným právom zamestnávateľa zohľadniť kvalitu a kvantitu vykonanej práce, dosiahnutú odbornú úroveň či prax svojich zamestnancov. Je pravdou, že táto voľnosť zamestnávateľa má zákonom aprobované mantinely (napríklad systém odmeňovania, ktorému chýba akákoľvek transparentnosť), avšak v prejednávanom prípade súd nenašiel diskriminačné znevýhodnenie na strane žalobcu. Žalobca bol a aj je povinný preukázať tieto tvrdenia, čo v konaní neučinil. Neuniesol tak (okrem iného) dôkazné bremeno. Ide tak iba o zjavne subjektívnu nespokojnosť žalobcu v porovnaní siným zamestnancom žalobcu. Rozdielnosť praxe i spôsobilosti medzi žalobcom a pánom Z.. J. však v konaní jednoznačne vyvrátili tvrdenia žalobcu. Tieto dva subjekty nevykonávali rovnakú prácu (či už z hľadiska kvality alebo kvantity). Vzhľadom na preukázané schopnosti pána Z.. J. žalovaný pristúpil (až dodatkom po cca 4 mesiacoch od dňa nástupu) k navýšeniu jeho mzdy. Takéto konanie žalovaného nemožno bez ďalšieho automaticky považovať za diskrimináciu tak ako to tvrdil žalobca. Naznačeným smerom súd poukazuje na vyjadrenia žalovaného, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil. Ak je konanie žalovaného ako zamestnávateľa v súlade s platnou právnou úpravou nemožno mu upierať právo na rozdielne mzdové ohodnotenie jeho zamestnancov, pokiaľ je k tomu dôvod. Dôvody rozdielneho odmeňovania žalobcu a pána Z.. J. spočívali okrem iného aj v rozdielnej náročnosti dozoru týchto subjektov. Sám žalobca uznal, že spôsobilosť na projektovanie stavieb nemá. Nebolo taktiež sporné (strany zhodne túto skutočnosť uviedli), a síce, že pre časovú tieseň

- žalobca nestíhal - mu bol dozor kanalizácie v Radoli žalovaným odobratý. Žalobca taktiež potvrdil, že za 18 rokov vo funkcii stavebného dozoru nepracoval. Žalobcu nepreukázal rozdiel v zaobchádzaní s

inou porovnateľnou osobou, ktorá je alebo by mohla byť na rovnakej pozícii ako žalobca. Súd tak nezistil zjavné vybočenie žalovaného pri odmeňovaní svojich zamestnancov

29. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle a priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.