Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/216/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobkyne: M. N. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX S. W., zast.: M.. Jaroslav Kiapeš, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 4330/31, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: L. G.

- V., so sídlom Z. XXXX/X, XXX XX R., L.: XX XXX XXX, zast.: AK Dlhopolec, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. - 79 zo dňa 20. marca 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. C. L., I.: F.. XXX Y. (ďalej aj „MV“) zamietol (prvý výrok) a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% (druhý výrok).

2. Žalobkyňa odvodzovala svoje vlastnícke právo k MV z faktickej držby (užívania) MV, z toho, že MV si vyhliadla, „poverila“ žalovaného jeho kúpou, z dohody so žalovaným, že MV bude evidované do splatenia úveru na financovanie kúpnej ceny MV na žalovaného z dôvodu výhodnosti takéhoto postupu pre žalovaného a následne na ňu, pričom cenu hodnoty motorového vozidla a iné náklady s ním spojené, napr. poistné bude uhrádzať ona v prospech žalovaného. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že prepis MV na žalobkyňu bol podmienený súčasným prevodom bytu vo vlastníctve žalobkyne, ktorý kúpila pre svoju neter H. H. a ktorý užíval žalovaný s priateľkou (neterou žalobkyne) na nich, pričom náklady spojené s užívaním bytu uhrádzali oni a v prospech žalobkyne poukazovali splátky úveru na byt, ktorý si vzala žalobkyňa za účelom kúpy bytu. Navrhovali tiež refinancovanie úveru úverom, ktorý by vzali a splácali priamo oni. Žalobkyňa vzájomnú podmienenosť prevodu MV na ňu prevodom bytu na žalovaného a jeho priateľku v konaní popierala.

3. Súd prvej inštancie preto považoval za nesporné, že žalobkyňa mala záujem o kúpu predmetného motorového vozidla, pričom žalovaný žalobkyni navrhol, že toto motorové vozidlo zakúpi on na svoju firmu, na základe čoho získa zľavu, ktorú je ochotný poskytnúť následne žalobkyni. Žalobkyňa s uvedeným návrhom žalovaného súhlasila. Hoci žalobkyňa uviedla, že tak postupovala na nátlak žalovaného, sama uviedla, že po zvážení všetkých okolností s týmto návrhom žalovaného súhlasila.

4. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že ako vlastník MV je vedená spoločnosť T. U., a. s. so sídlom v Bratislave, IČO: XX XXX XXX a ako držiteľ MV je vedený L. G. - T. Y. Y., L.: XX XXX XXX. Žalovaný do 18. 01. 2016 podnikal pod obchodným menom L. G. - T. Y. Y., následne pod obchodným menom L. G. - V.. Dodávateľ L. W. G., s. r. o. dodal pre žalovaného MV zn. C., VIN: H. za kúpnu cenu 17 598,19 Eur. Dňa 25. 02. 2014 uzavrel žalovaný ako dlžník so spoločnosť T. U., a. s. ako veriteľom zmluvu o spotrebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na financovanie MV, pričom časť z kúpnej ceny vo výške 3 519,64 Eur bola uhradená priamo žalovaným a výška poskytnutého úveru tak činila sumu 14 078,55 Eur a boli dojednané ďalšie podmienky poskytnutia a splácania úveru. K zabezpečeniu splácania úveru bola dojednaná zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. MV bolo poistené u poistiteľa B. A., a.s., pričom poistníkom bola spoločnosť C. Motor Y. s.r.o, o.z. Z., držiteľom žalovaný a poistné plnenie pre prípad poistnej udalosti bolo vinkulované v prospech veriteľa žalovaného. Žalobkyňa výpismi z účtu a dokladmi o prevode finančných prostriedkov preukázala, že poukazovala na účet jej netere H. H. a na účet žalovaného finančné prostriedky na zálohu na kúpu MV, na splátky úveru, ako aj na poistné za poistenie MV. Napokon medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný zaplatil tieto položky z platieb, ktoré mu na tento účel poskytla žalobkyňa. Rovnako bolo nesporné, že žalobkyňa motorové vozidlo ihneď začala užívať, uhrádzala všetky náklady spojené s užívaním motorového vozidla (napr. na pohonné hmoty) na základe dohody strán sporu.

5. Sporné bolo tvrdenie žalobkyne, že poslednou úhradou splátky úveru sa automaticky mala stať vlastníčkou predmetného MV a len z dôvodu, že žalovaný jej neposkytol súčinnosť pri prepise motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte, je naďalej stav v evidencii vlastníka a držiteľa motorového vozidla taký, ako pri kúpe tohto motorového vozidla. Žalovaný tvrdenia žalobkyne poprel, uvádzal, že sa nedohodli na automatickom prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na žalobkyňu, ale že po zaplatení splátok on prisľúbil žalobkyni, že vykoná prevod motorového vozidla do vlastníctva žalobkyne, pretože v tom čase žalobkyňa poskytla žalovanému a jeho partnerke pomoc pri zabezpečení bývania, kedy si vzala úver, ktorý bol použitý na kúpu bytu, pričom byt bol kupovaný žalobkyňou. Bolo to z dôvodu, že v tom čase žalovaný s partnerkou neboli bonitní pre banku a teda banka im neposkytla potrebný úver na získanie bytu. Boli však dohodnutí, že predmetný byt budú užívať žalovaný s rodinou a postupom času dôjde k prevodu bytu do ich osobného vlastníctva s tým, že predmetný úver - splátky hypotéky budú zasielať na účet žalobkyne. Pokiaľ sa dostanú do situácie, že budú schopní získať vlastný úver, vysporiadajú sa so žalobkyňou ohľadne úveru, ktorý znie na jej meno a žalobkyňa prevedie byt do ich vlastníctva. Žalobkyňa poprela tvrdenia žalovaného, že by bola dohoda o budúcom prevode vlastníctva bytu na žalovaného a jeho partnerku, jej úmysel síce bol raz v budúcnosti previesť byt na dcéru partnerky žalovaného, resp. priamo na partnerku žalovaného, nie však v súvislosti s prepisom MV.

6. Dňa 12. 07. 2017 vyzvala žalobkyňa žalovaného na prepis motorového vozidla na svoju osobu a vrátenie sumy 148,77 Eur titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu úhrady poistky po zániku poistenia na účet žalovaného. Podľa kópie doručenky bola výzva prevzatá žalovaným (splnomocnencom) dňa 21. 07. 2017. E-mailom zo dňa 17. 08. 2017 bolo žalovanému navrhnuté, aby on alebo jeho partnerka na seba prevzali úver na byt, v takom prípade bola žalobkyňa ochotná previesť jej vlastnícke právo k bytu s tým, že to môže byť vykonané aj naraz a zároveň bude na ňu prevedené MV. Žalobkyňa taktiež žiadala vyrovnať nedoplatky na byte a to, čo platila na MV, t. j. poistku po jej uplynutí. E-mailom z 27. 10. 2017 žalovaný a H. H. navrhli žalobkyni mimosúdnu dohodu s tým, že by prevzali na seba úver na byt a žalobkyňa by previedla vlastnícke právo k bytu na nich, alebo by si klienti vzali úver, prostredníctvom ktorého by vyplatili úver evidovaný na žalobkyňu a žalobkyňa by previedla vlastníctvo bytu na nich. Vo vzťahu k MV by žalovaný previedol na žalobkyňu vlastníctvo motorového vozidla, avšak až po jeho úplnom odpise, teda po ukončení daňových povinností z toho vyplývajúcich a ako vhodné riešenie navrhli uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

7. Žalovaný na preukázanie tvrdení vo vzťahu k platbám spojených s užívaním bytu doložil doklady o platbách v prospech SBD za obdobie 3/2014 až 9/2017 (čl. 33, 34), platby elektriny za obdobie 4/2014 až 9/2017 (čl. 35), platby z dane za byt z 3/2016, 3/2017 (čl. 37), splátky zasielané v prospech žalobkyne, a to splátky hypotéky po 305,27 € od 3/2014 do 10/2016, po 277,26 € od 11/2016 do 5/2017 (čl. 37 až 39). Úhrada sumy 1.960,-- € dňa 02. 10. 2013 žalovaným v prospech realitnej kancelárie. O žalobe žalobkyne o vypratanie bytu podanej proti žalovanému a jeho partnerke H. H. a vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. do rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo rozhodnuté.

8. Z vyššie uvedených tvrdení strán sporu súd prvej inštancie vyvodil, že dohoda sporových strán vo vzťahu k spornému MV bola jednoznačne taká, že ho nadobudne do vlastníctva žalovaný ako podnikateľ za cenovo výhodnejších podmienok a po splatení úveru motorové vozidlo prevedie do vlastníctva žalobkyne, nakoľko žalobkyňa poskytla finančné prostriedky žalovanému na kúpu tohto motorového vozidla. Svojou podstatou sa v tomto prípade jedná o dohodu o budúcej kúpe, avšak táto pre svoju platnosť vyžaduje zo zákona ( v platnom znení) obligatórne písomnú formu, pričom žalobkyňa takúto písomnú dohodu súdu nedoložila, obe strany zhodne potvrdili, že sa medzi nimi jednalo len o ústnu dohodu, a to na základe vzájomnej dôvery vyplývajúcej najmä z príbuzenského vzťahu medzi žalobkyňou a partnerkou žalovaného.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že kúpnu zmluvu, zmluvu o spotrebnom úvere a o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva uzatváral s príslušnými subjektmi žalovaný, preto on nadobudol do vlastníctva MV, ku ktorému vlastnícke právo do splatenia úveru bolo dočasne prevedené na poskytovateľa úveru. Taktiež zálohu na kúpu MV, splátky úveru, spracovateľský poplatok a poistné uhrádzal príslušným spoločnostiam žalovaný, pričom pre určenie vlastníckeho práva nie je rozhodujúce, že tak činil z platieb, ktoré jemu, resp. jeho partnerke poukazovala žalobkyňa. Táto uvedené zmluvy, vrátane kúpnej zmluvy neuzavrela, nesvedčí jej teda žiaden z nadobúdacích titulov vlastníckeho práva k MV v zmysle v platnom znení (ďalej aj „O. z.“). Preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle a (ďalej len „“) podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní, nakoľko mal za to, že žalobkyňa bola v konaní plne neúspešná.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v a , t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa bola názoru, že súd jednostranne vyhodnotil tvrdenia žalovaného ohľadne ústnej dohody, pričom jeho tvrdenia ohľadne prepisu MV po splatení kúpnej ceny podľa nej postrádajú logiku. Tvrdenie žalovaného, že odpredaj (prepis) motorového vozidla bol podmienený odpredajom bytu do jeho vlastníctva a vlastníctva jeho partnerky - netere žalobkyne, je nelogické, pretože žalobkyňa úver na byt dostala v novembri 2013, kedy ešte nemala ani len víziu o kúpe MV, ktoré bolo kúpené až vo februári 2014, kedy už žalovaný s partnerkou bývali v byte, ktorý žalobkyňa financovala. Nelogické je aj tvrdenie žalovaného, že prepis MV bol podmienený skončením daňových povinností v súvislosti s MV v jeho firme, nakoľko MV by sa odpisovalo niekoľko rokov, s čím by žalobkyňa nebolo nikdy súhlasila, trvala na tom, že prepis sa mal uskutočniť podľa ich ústnej dohody ihneď po zaplatení poslednej leasingovej splátky. Žalovaný sa ani nevedel vyjadriť, kde má MV zaradené v účtovníctve. O ústnej dohode svedčí aj to, že po kúpe MV toto odovzdal do užívania spolu s veľkým technickým preukazom, nakoľko tento jej mal zabezpečiť istotu v prípade, ak by po zaplatení všetkých leasingových splátok jej žalovaný odmietol poskytnúť súčinnosť pri prepise MV. Uviedla, že žalovaný podal na ňu trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu krádeže MV, ktoré bolo ako nedôvodné odložené. Následne tvrdil, že žalobkyňa má MV v prenájme. Podľa žalobkyne, ani toto tvrdenie neobstojí, nakoľko všetky náklady súvisiace s MV hradila ona, čím podľa nej preukázala, že ona je vlastníčkou MV. Žalobkyňa v odvolaní ďalej podávala iné podmienky ohľadne prevodu bytu, uviedla, že žalovaný a jeho partnerka prestali platiť nájomné a snažili sa dosiahnuť jej prepustenie z práce. Nakoľko žalovaný podmieňoval prepis MV prevodom bytu, neostávalo jej nič iné ako na súde dosiahnuť určenie, že jej vlastníčkou MV.

12. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že MV kupoval on a nepreviedol ho na žalobkyňu, preto nemôže byť vlastníčkou MV. Aj keď ho kupoval pre žalobkyňu, ona nedodržala ústnu dohodu o prevode bytu, ktorý kúpila pre neho a jeho partnerku, preto on nepreviedol MV na ňu. Urobí tak, ak žalobkyňa prevedie byt na nich a vysporiada sa úver ohľadne bytu. Podmienenosť prevodov mohla vzniknúť súčasne, pretože dohoda sa udiala v novembri 2013 a MV bolo objednané už v decembri 2013, čo potvrdila aj žalobkyňa v prvoinštančnom konaní. Podanie trestného oznámenia na žalobkyňu s tvrdeným vlastníckym právom žalobkyne nesúvisí.

14. Žalobkyňa v replike poprela existenciu ústnej dohody tvrdenej žalovaným v novembri 2013, keďže ku kúpe MV došlo až vo februári 2014. V novembri 2013 len vyslovila názor, že sa jej také MV páči. Vo zvyšku trvala na dôvodoch odvolania.

15. Žalovaný v duplike považoval za irelevantné, kedy došlo k dodaniu a kúpe MV, keď samotná žalobkyňa v konaní uviedla, že MV sa objednalo v decembri 2013. Preto trval na tom, že k dohode o vzájomnej podmienenosti prevodov došlo v novembri 2013.

16. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich v zmysle v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu je vecne správny a je potrebné ho podľa a potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a na toto poukazuje. Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, reagujúc na odvolacie dôvody žalobkyne udáva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

17. Súd prvej inštancie na základe nesporných skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania dospel ku skutkovým zisteniam, že zmluvu o spotrebnom úvere na MV uzavrel žalovaný, nie žalobkyňa, hoci nebolo sporné, že táto poukazovala žalovanému tak zálohu, ako aj nasledujúce splátky úveru vrátane poistného, ktoré žalovaný následne platil úverovému veriteľovi a poisťovni. MV užívala žalobkyňa a platila aj náklady spojené s týmto užívaním MV. Tieto skutočnosti si súd prvej inštancie osvojil ako nesporné. Spor bol medzi stranami ohľadne podmienenosti prevodu MV na žalobkyňu vzájomným prevodom bytu v jej vlastníctve do vlastníctva žalovaného a netere žalobkyne, nakoľko žalobkyňa v konaní tvrdila, že MV malo byť na ňu prepísané žalovaným po zaplatení poslednej úverovej splátky, kým žalovaný tvrdil, že prevod bol podmienený vzájomným prevodom bytu do vlastníctva jeho a netere žalobkyne (partnerky žalovaného). Jednalo sa však len o skutkové tvrdenia strán sporu, ktoré zostali v rovine tvrdení, tieto súd prvej inštancie nevyhodnotil ako nesporné, či dokázané, nejednalo sa teda o jeho skutkové zistenia, pričom odvolaním možno napádať len nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, nie skutkové tvrdenia strán sporu. Súd prvej inštancie sa ani nevenoval dátumu uzavretia ústnej dohody o budúcej kúpnej zmluve ani jej podmienkam, pretože to pre rozhodnutie vo veci nebolo podstatné. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie sa totiž správne obmedzili len na osvojenie si tých nesporných skutkových tvrdení strán, ktoré sú potrebné pre právne posúdenie a rozhodnutie veci, v tomto prípade pre vyhodnotenie právneho úkonu - zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ako neplatnej pre nedostatok písomnej formy. Skutkové zistenia ohľadne ústnej dohody o budúcej kúpe však žalobkyňa odvolaním nenapadla. Preto odvolací dôvod podľa nie je uplatnený dôvodne.

18. Žalobkyňa mylne usudzuje, že len na základe toho, že uhrádzala splátky a náklady spojené s MV a na základe ústnej dohody o následnom prevode MV na ňu je vlastníčkou MV. Žalobkyni, ktorá nebola účastníčkou kúpnej zmluvy ako titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, žiadne práva (teda ani právo nadobudnúť MV do vlastníctva po zaplatení poslednej splátky úveru) a povinnosti z nej nevyplývali. Zo zmluvy bol oprávnený a zaviazaný žalovaný. Pre rozhodnutie vo veci samej - o určenie vlastníckeho práva k MV nebolo preto podstatné kvalifikovať, o aký právny vzťah založený ústnou dohodou, na základe ktorej poukazovala žalobkyňa finančné prostriedky žalovanému a užívala MV, sa jednalo, či sa jednalo napr. o nájomnú zmluvu a pod. Preto ani nebolo potrebné zaoberať sa trestným oznámením žalovaného na žalobkyňu pre trestný čin krádeže.

19. Žalobkyňa sa v odvolaní nijako osobitne nevenovala právnemu záveru súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil ústnu dohodu strán o prevode MV do vlastníctva žalobkyne (bez ohľadu na jej podmienky a motiváciu strán pri jej uzatváraní) ako absolútne neplatnú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve pre nedostatok jej písomnej formy (§ 50 v spojení s § 40 ods. 1 O. z.). Ak je samotná zmluva o budúcej kúpnej zmluve neplatná, neplatné sú aj prípadné podmienky v nej obsiahnuté ohľadne uzavretia budúcej

kúpnej zmluvy. Ani motivácia, ktorá viedla strany k jej uzavretiu nie je rozhodujúca. Preto nebolo potrebné pre účely tohto konania zaoberať sa dokazovaním sporných skutkových tvrdení strán sporu ohľadne podmienok budúceho prevodu MV a motivácie, ktorá viedla strany sporu k uzavretiu neplatnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Keďže k platnému uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nedošlo, nevznikol ani záväzok žalovaného previesť MV na žalobkyňu. Tej tak, ako správne poukázal súd prvej inštancie nesvedčí žiaden z nadobúdacích titulov vlastníckeho práva uvedených v § 132 ods. 1 O. z. Samotná držba veľkého technického preukazu od MV žalobkyňou nie je ani nadobúdacím titulom vlastníckeho práva, ani zabezpečovacím prostriedkom prevodu MV.

20. Odvolací súd v zmysle preskúmal aj od výroku vo veci samej závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania správne podľa pomeru ich úspechu vo veci ( v spojení s ), keďže žalovaný mal vzhľadom na zamietnutie žaloby plný úspech vo veci. Preto aj tento výrok odvolací súd ako vecne správny v zmysle a potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bol taktiež plne úspešný žalovaný, keďže odvolaniu žalobkyne nebolo vyhovené.

22. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

23. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( );

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).