Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/31/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobkyne: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. X, a 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, o zaplatenie sumy 1 737,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 31. januára 2023 č.k. -50, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením , , . 1.2. Konštatoval, že žalobkyňa si uplatnila voči žalovaným nárok titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú ich maloletým synom E., ktorého nežalovala, čím ho z uplatňovania spoločnej zodpovednosti za škodu s rodičmi vylúčila. Preto skúmal, či sa rodičia nezbavili svojej zodpovednosti v prípade, ak nezanedbali náležitý dohľad. Vychádzal z ich výpovedí, keď obaja zhodne uviedli, že syna poučili ako má prechádzať cez hlavnú cestu, pričom tento nechodil sám na hlavnú cestu a zdržiaval sa len na vedľajších cestách, alebo v parku, a pri ceste do školy a zo školy, keď bolo potrebné prechádzať aj cez hlavnú cestu, mal vždy zabezpečený doprovod dospelej osoby. Okrem toho v deň, keď došlo k nehode, žalovaná v 2. rade zdôraznila synovi, aby sa neopovážil ísť na hlavnú cestu, avšak tento napriek predchádzajúcim poučeniam a zákazu prechádzal cez hlavnú cestu spolu s kamarátkami a v dôsledku nárazu bicyklom do pravej strany motorového vozidla spôsobil na ňom škodu. Vychádzajúc z výpovedí žalovaných, ktorých skutkové tvrdenia žalobkyňa výslovne nepoprela, a ktoré v dôsledku toho bolo potrebné považovať za nesporné ( ), mal súd prvej inštancie za preukázané, že obaja žalovaní výchovne pôsobili na maloletého E., keď ho poučili, ako sa má správať pri prechádzaní cez hlavnú cestu. Navyše žalovaná v 2. rade vediac, že syn ide s kamarátkami na ihrisko, kde nebolo potrebné prechádzať cez hlavnú cestu, mu výslovne zakázala ísť k hlavnej ceste, pričom maloletý E. tento jej zákaz porušil. Z výpovedí žalovaných taktiež vyplývalo, že predtým nezanedbávali náležitý dohľad nad ním aj tým, že mal vždy zabezpečený doprovod dospelou osobou pri ceste do školy aj zo školy, keď musel prechádzať cez hlavnú cestu, a bol poučovaný, ako sa má pri tom správať. V iných prípadoch nechodil sám na hlavnú cestu a zdržiaval sa len na vedľajších cestách alebo v parku. Rodičia neuvádzali, že by mali s maloletým E. také výchovné problémy, ktoré by si vyžadovali zabezpečenie intenzívnejšieho dohľadu nad ním, a to hlavne pri jeho voľnočasových aktivitách a pri hrách s kamarátmi. Rovnako uvedenú skutočnosť netvrdil ani žalobca, resp. nenavrhoval vykonanie žiadnych dôkazov v tomto smere, prípadne na skúmanie

deliktuálnej spôsobilosti maloletého, či už zabezpečením správy zo školy, z obecného úradu v mieste bydliska, alebo v krajnom prípade aj znaleckým posudkom. 1.3. Súd prvej inštancie konanie žalovaných, ktoré predchádzalo spôsobeniu škody na motorovom vozidle maloletým E. hodnotil tak, že títo nezanedbali náležitý dohľad a tento vykonávali spôsobom primeraným veku, intelektuálnym schopnostiam dieťaťa, jeho doterajšiemu správaniu sa a spôsobu využívania voľného času, pričom nie je možné od nich požadovať, aby náležitý dohľad vykonávali stále, nepretržite a bezprostredne (na každom kroku). Poučovanie maloletého dieťaťa, ako sa má správať pri prechádzaní cez hlavnú cestu, zabezpečovanie mu sprievodu dospelou osobou pri ceste do školy a zo školy, a vyslovenie zákazu približovania sa k hlavnej ceste pri hrách s kamarátmi je možné považovať za bežné a riadne vykonávanie náležitého dohľadu, pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že by si maloletý vyžadoval dohľad intenzívnejší, vzhľadom na jeho predchádzajúce správanie. Iba skutočnosť, že ide o maloleté dieťa vo veku 8 rokov, ktoré sa pokúšalo spolu s kamarátmi prejsť cez hlavnú cestu nemôže byť sama osebe dôvodom pre vyvodenie záveru, že dieťa nemalo deliktuálnu spôsobilosť a za spôsobenú škodu zodpovedajú výlučne jeho rodičia s tým, že zanedbali náležitý dohľad nad dieťaťom. Žalobca pri podaní žaloby ani v rámci konania neuvádzal žiadne iné skutočnosti, na základe ktorých posúdil, že maloletý E. nemal deliktuálnu spôsobilosť a preto si nárok na náhradu škody uplatnil iba voči jeho rodičom. Podľa názoru súdu prvej inštancie zo strany žalovaných došlo k zbaveniu sa zodpovednosti za škodu spôsobenú ich maloletým synom E., keď mal preukázané, že náležitý dohľad nad ním nezanedbali, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 1.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal, i keď by mali v zásade, vzhľadom na výsledok konania, mali nárok na náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania nepožadovali a v súvislosti s týmto konaním im prakticky ani žiadne trovy nevznikli. 2.1. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaných na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100 %. Dôvodila, že v zmysle , a , nesprávnym procesným postupom súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.2. Tvrdila, že žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že sú ochotní celý dlh uhradiť (deklarovali nespornosť veci) a žiadali iba o možnosť úhrady dlhu v splátkach. Na pojednávaní dňa 13.01.2023 uviedli, že sa pridržiavajú svojho vyjadrenia doručeného súdu, čím opätovne deklarovali nespornosť veci. Pri takomto procesnom stave sa súd prvej inštancie v rozpore s čl. 7 ods. 2, ods. l a nepokúsil o vyriešenie veci zmierom. Následne v rozpore s a vykonal dôkaz výsluchom žalovaných, napriek tomu, že takýto dôkazný prostriedok nikto nenavrhoval. Tvrdila, že pokiaľ súd prvej inštancie v bode 9. rozsudku mal za to, že subjektívna zodpovednosť dohliadajúcich osôb je konštruovaná na prezumpcii ich zavinenia vo vzťahu k zanedbaniu náležitého dohľadu a navyše tieto dohliadajúce osoby (žalovaní) svoje zavinenie žiadnym spôsobom nerozporovali a nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, bolo postupom súdu narušené jej právo na nezávislý a nestranný súd porušením zásady rovnosti strán. Postoj žalovaných, ktorým nárok uplatnený žalobou uznali, zavŕšili v záverečnej reči, kde uviedli „Súhlasíme so všetkým..." čo bolo nesprávne zaprotokolované tak, že súhlasia so splátkovým kalendárom (uvedený rozdiel by mal byť zrejmý zo zvukovej nahrávky priebehu pojednávania). 2.3. Ďalej nesúhlasila s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalovaní sa vyvinili. S poukazom na tvrdila, že bolo nadbytočné žalovať aj maloletého E. (8 rokov), nakoľko na to, aby bola žaloba úspešná bolo postačujúce, že za škodu zodpovedajú žalovaní aspoň čiastočne. Ak by aj maloletý E. mal čiastočnú spoluzodpovednosť za vznik škody, bolo by takého zistenie irelevantné, nakoľko v prípade zodpovednosti dohliadaných a dohliadajúcich osôb je ich zodpovednosť solidárna, a poškodený si môže celú škodu uplatniť voči všetkým škodcom, ale aj voči ktorémukoľvek z nich. Namietala, že prvoinštančný súd jej v rozhodnutí vytýkal, že nespôsobilosť maloletého odvodzuje iba od jeho veku (8 rokov). Tvrdila, že na zistenie, či žalovaní zanedbali nad maloletým dohľad, bolo v konaní postačujúce určiť, či situácia, v ktorej sa maloletý E. ocitol bolo zanedbaním náležitého dohľadu alebo nie. Keďže žalovaní svojho syna vôbec nemali pod kontrolou (a to dlhší čas), keď vo veku 8 rokov bol bez dozoru ponechaný na voľný pohyb po obci, a to ešte na bicykli, preukázateľne zodpovedajú za spôsobenú škodu. Zanedbali náležitý dohľad tým, že sa vzhľadom na vek dieťaťa neodôvodnene spoliehali, že sa bude bicyklovať v skupine s kamarátmi a iba na miestach mimo hlavnej cesty. Samotní žalovaní uviedli, že syna nepovažovali za spoľahlivého resp. vyspelého na to, aby sám chodil po obci a cez cestu, a preto mu vždy zabezpečovali

na ceste do školy a zo školy doprovod dospelej osoby a nikdy nechodil zo školy a do školy sám. Preto je dané zavinenie žalovaných, nakoľko sa neopodstatnene spoliehali, že ich 8-ročný syn ihrisko neopustí, aj keď vedeli, že tam ide na bicykli so skupinou kamarátov, kde je riziko ešte väčšie, nakoľko títo kamaráti mohli mat' iné plány resp. dovolenia a mohli ihrisko po čase opustiť. Žalovaní sa nemohli zbaviť zodpovednosti tým, že uviedli, že svojho 8-ročného syna údajne poučili, že nesmie ísť na hlavnú cestu, bez reálnej kontroly, či toto bude ich synom dodržané. Ihrisko bolo niekoľko stoviek metrov od domu žalovaných a títo nemali absolútne prehľad o tom, kde sa ich syn reálne nachádza a čo práve robí. Žalovaní pritom obaja zostali doma. 3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrili. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ). Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. 5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. V danej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 1 737,88 eura solidárne zo zodpovednosti za škodu v zmysle , nakoľko zanedbali náležitý dohľad nad maloletým synom. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uplatnený nárok nepopreli, žiadali len, aby im bolo umožnené splatiť dlh v splátkach po 50 eur mesačne. Súd prvej inštancie žalobu zamietol. Na odvolanie žalobkyne je rozsudok súdu prvej inštancie predmetom prieskumu odvolacím súdom. 7. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že maloletý syn žalovaných E. spôsobil dňa 24.08.2020, ako chodec, dopravnú nehodu v obci C., pri ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle zn. F. G. ev.č. B., ktorého majiteľom bol A. B., a to tak, že sa tlačiac bicykel pokúsil prejsť cez cestu, pričom si nevšimol prichádzajúce vozidlo, a bicyklom narazil do pravého boku vozidla. Za spôsobenú škodu na motorovom vozidle žalobkyňa uhradila dňa 23.09.2020 zo zmluvného poistenia poškodenému sumu 1 737,88 eura. Zaplatené poistné plnenie si žalobkyňa uplatnila voči žalovaným, ako rodičom maloletého E. B., a vyzvala ich na náhradu škody podľa , na ktorú žalovaní nereagovali. 8.1. Žalobkyňa v odvolaní namietala vadu konania spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). K uvedenej námietke argumentovala, že žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že sú ochotní celý dlh uhradiť (deklarovali nespornosť veci) a žiadali iba o možnosť úhrady dlhu v splátkach, a na pojednávaní dňa 13.01.2023 uviedli, že sa pridržiavajú svojho vyjadrenia doručeného súdu, čím opätovne deklarovali nespornosť veci. Pri takomto procesnom stave sa súd prvej inštancie v rozpore s čl. 7 ods. 2, ods. l a nepokúsil o vyriešenie veci zmierom. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie v rozpore s a vykonal dôkaz výsluchom žalovaných, napriek tomu, že takýto dôkazný prostriedok nikto nenavrhoval. Tvrdila, že pokiaľ súd prvej inštancie v bode 9. rozsudku mal za to, že subjektívna zodpovednosť dohliadajúcich osôb je konštruovaná na prezumpcii ich zavinenia vo vzťahu k zanedbaniu náležitého dohľadu a navyše tieto dohliadajúce osoby (žalovaní) svoje zavinenie žiadnym spôsobom nerozporovali a nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, bolo postupom súdu narušené jej právo na nezávislý a nestranný súd porušením zásady rovnosti strán. Postoj žalovaných, ktorým nárok uplatnený žalobou uznali, zavŕšili v záverečnej reči, kde uviedli „ Súhlasíme so všetkým..." čo bolo nesprávne zaprotokolované tak, že súhlasia so splátkovým kalendárom (uvedený rozdiel by mal byť zrejmý zo zvukovej nahrávky priebehu pojednávania). 8.2. Odvolací dôvod vymedzený v ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ). Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo na prístup k súdu, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa zo všetkými relevantnými

skutočnosťami súdom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. Hoci porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, keď postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných práv strany sporu dosiahne takú mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.3. Povinnosť súdu viesť strany k zmierlivému vyriešeniu sporu je upravená vo viacerých ustanoveniach (čl. 7 ods. 2, ods. l a ). Hoci sa javí, že pokus ukončiť spor strán zmierom, je pre súd povinným úkonom, ak sa súd o vyriešenie sporu zmierom nepokúsil tak, ako tomu bolo v danej veci, takúto nečinnosť súdu nie je možné považovať za vadu konania tak, ako ju má na mysli ustanovenie . Ukončenie sporu zmierom je v prvom rade procesne ekonomické riešenie, ktorého základným predpokladom je, že obe strany majú dostatočné informácie, aby mohli priorizovať zmier, pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Ak si strana plne uvedomuje riziko svoje (ne)úspešnosti v spore, pristupuje k uzavretiu zmieru pragmaticky. V danej veci sa súd prvej inštancie o zmier strán sporu nepokúsil, avšak ani zástupca žalobkyne uzavretie zmieru nenavrhol, hoci išlo o kvalifikovaného zamestnanca s dostatočným odborným potenciálom. 8.4. K námietke žalobkyne, podľa ktorej súd prvej inštancie v rozpore s a vykonal dôkaz výsluchom žalovaných, napriek tomu, že takýto dôkazný prostriedok nikto nenavrhoval, odvolací súd poukazuje na obsah žaloby, v ktorej žalobkyňa navrhla dokazovanie výsluchom účastníkov konania. Odvolací súd nespochybňuje, že subjektívna zodpovednosť dohliadajúcich osôb je konštruovaná na prezumpcii ich zavinenia, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 9. rozsudku. Vykonaným dokazovaním výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade však opak preukázaný bol. S tvrdením žalobkyne, že žalovaní svoje zavinenie žiadnym spôsobom nerozporovali a nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, preto bolo postupom súdu narušené jej právo na nezávislý a nestranný súd porušením zásady rovnosti strán, sa odvolací súd nestotožňuje, keďže súd prvej inštancie vykonal výsluch žalovaných na návrh žalobkyne. Skutočnosť, že žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že sú ochotní celý dlh uhradiť a žiadali iba o možnosť úhrady dlhu v splátkach, na čom zotrvali aj na pojednávaní dňa 13.01.2023, na uvedenom nič nemení. Je pravdou, že žalovaní sa vo svojom vyjadrení k žalobe prioritne riešili len splátky, avšak vo výpovedi pred súdom dostatočne objasnili akým spôsobom výchovne vplývali na syna pri plnení svojich rodičovských povinností. K tvrdeniu o nesprávnej protokolácii do zápisnice sa odvolací súd uvádza, že sa oboznámil s obsahom nahrávky z pojednávania dňa 13.01.2023, avšak sporný koniec záverečnej reči žalovaného na nahrávke nebol dostatočne zrozumiteľný. Dodáva však, že nesprávnu protokoláciu priebehu pojednávania do zápisnice mohol zástupca žalobkyne namietať priamo na pojednávaní, čo však neurobil, preto na neskoršie námietky nie je možné prihliadať. 8.5. Odvolací súd posudzujúc procesný postup súdu prvej inštancie dospel k záveru, že ním nebolo žalobkyni znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, ani nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. 9. Podľa , maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. 10. Podľa , kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal. 11. Podľa , z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. 12. Podľa , ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie 13. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce vyriešenie otázky či tí, ktorí boli povinní vykonávať dohľad preukázali, že náležitý dohľad nezanedbali. Vykonaným dokazovaním výsluchom žalovaných zistil, že žalovaní rodičia maloletého E. nezanedbali náležitý dohľad a tento vykonávali spôsobom primeraným veku, intelektuálnym schopnostiam dieťaťa, jeho doterajšiemu správaniu sa a spôsobu využívania voľného času, pričom nebolo možné od nich požadovať, aby náležitý dohľad vykonávali stále, nepretržite a bezprostredne

(na každom kroku). Na základe uvedených skutkových zistení a ich právneho vyhodnotenia dospel k záveru, že podľa ustanovenia zo strany žalovaných došlo k zbaveniu sa zodpovednosti za škodu spôsobenú ich maloletým synom E., keďže náležitý dohľad nad ním nezanedbali preto rozhodol tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil. Správny bol aj výrok o trovách konania, keďže žalovaní v 1. a 2. rade síce boli v spore plne úspešní, avšak žiadne trovy si neuplatnili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy nevznikli. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku ďalej iba poukazuje ( ). 14.1. Odvolací súd v zmysle sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými námietkami žalobkyne v odvolaní. S namietanou vadou konania sa odvolací súd vyporiadal v bode 9. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní nesúhlasila s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalovaní sa vyvinili, s uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. V tomto smere odvolací súd považuje právne posúdenie súdom prvej inštancie podľa , za správne. Skutočnosť, že žalobkyňa nežalovala aj maloletého škodcu nemá na uvedený záver žiadny vplyv. Odvolací súd nespochybňuje, že v prípade zodpovednosti dohliadaných a dohliadajúcich osôb je ich zodpovednosť solidárna, avšak zodpovednosti podľa sa môže zbaviť len ten, kto je povinný vykonávať dohľad, teda dohliadajúca osoba. Solidárna zodpovednosť škodcu a osoby vykonávajúcej dohľad teda prichádza do úvahy len za predpokladu, že osoba vykonávajúca dohľad nepreukázala, že náležitý dohľad nezanedbala. 14.2. Ďalej žalobkyňa v tvrdila, že žalovaní svojho syna vôbec nemali pod kontrolou (a to dlhší čas), keď vo veku 8 rokov bol bez dozoru ponechaný na voľný pohyb po obci, a to ešte na bicykli, vzhľadom na vek dieťaťa neodôvodnene spoliehali, že sa bude bicyklovať v skupine s kamarátmi a iba na miestach mimo hlavnej cesty, pritom dovtedy syna nepovažovali za spoľahlivého na to, aby sám chodil po obci a cez cestu, a preto mu vždy zabezpečovali na ceste do školy a zo školy doprovod dospelej osoby a nikdy nechodil zo školy a do školy sám. Ihrisko bolo niekoľko stoviek metrov od domu žalovaných, ktorí boli doma, a títo nemali absolútne prehľad o tom, kde sa ich syn reálne nachádza a čo práve robí. Preto sa nemohli zbaviť zodpovednosti tým, že uviedli, že svojho 8-ročného syna údajne poučili, že nesmie ísť na hlavnú cestu, bez reálnej kontroly, či toto bude ich synom dodržané. K uvedeným tvrdeniam odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že maloletý E. škodu nespôsobil ani na ihrisku ani pri bicyklovaní. Z obsahu spisu vyplýva, že škodu spôsobil ako chodec s bicyklom, ktorý tlačil pri prechádzaní cesty. Navyše z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti nasvedčujúce problémovému správaniu maloletého v minulosti, ktoré by odôvodňovalo zvýšený dohľad rodičov. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, považuje poučenie za dostatočné výchovné pôsobenie na maloleté 8-ročné dieťa. Skutočnosť, že žalobkyňa so závermi súdu prvej inštancie nesúhlasí neznamená, že sú nesprávne. Podľa názoru odvolacieho súdu závery súdu prvej inštancie vychádzajú z vykonaného dokazovania, ktoré súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj správne právne posúdil. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením . Žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a podľa obsahu spisu im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Postupoval tak v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).